Význam slova "deľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

deľba -y ž. delenie, rozdeľovanie: spoločenská, medzinárodná d. práce, d. majetku

delegácia -ie ž. vyslaní zástupcovia: vládna d.;
d. parlamentu, vedúci d-ie, vyslať d-iu;

delegačka -y -čiek ž. hovor. delegačný list: preukázať sa d-ou

delegačný príd.: d. princíp;
d. lístok

delegát -a m. vyslaný zástupca: zahraniční d-i na konferencii, zvoliť d-ov;

delegátka -y -tok ž.;

delegátsky príd.

delegovať nedok. i dok. vys(ie)lať ako delegáta: d. pracovníka na konferenciu

delenec G a A -nca m. mat. číslo, ktoré sa delí

delenie -ia s.

1. mat. zmenšovanie delenca toľkokrát, koľko udáva deliteľ, vypočítavanie podielu, op. násobenie

2. biol. spôsob rozmnožovania buniek

3. tech. vyznačenie rovnakých vzdialeností (v dĺžkovej miere): páka s decimetrovým d-ím

delfín -a mn. N a A -y m. menšia až stredne veľká dravá veľryba známa inteligenciou a obratnosťou, zool. Delphinus

deliaci príd. rozdeľovací: d-a priečka;
d-a čiara i pren. rozhranie, predel, medzník

delidlo -a -diel s. kniž. čo rozdeľuje, delí (v priestore, v čase): národnostné d.;
rieka je hraničné d.;
uplatniť isté d. kritérium delenia, meradlo

delikatesa -y -tes ž. pochúťka, lahôdka: pripravovať d-y

delikátne prísl.;

delikátnosť -i ž.

delikátny príd.

1. jemný, vyberaný; svedčiaci o jemnosti, vyberanosti: d. človek;
d-e prejavy

2. prvotriedny, vyberaný, kvalitný: d-e víno, d-a chuť (jedla)

3. háklivý, chúlostivý: d-a vec, úloha;

delikt -u m. trestný čin, previnenie: majetkový d.;
potrestať niekoho za d.

delikvent -a m. kto spáchal delikt, previnilec: potrestať d-ov;

delikventný príd. taký, ktorý spáchal trestný čin, delikt: d-í jedinci

delikventský príd.

delimitácia -ie ž. rozhraničovanie, rozhraničenie, vymedzovanie, vymedzenie: d. činnosti, úloh, d. poľnej a lesnej pôdy;

delimitačný príd.: d-á funkcia

delírium -ia D a L -iu s. akútny stav zmätenosti s hlbokým zastretím vedomia: dostať sa do d-ia

deliť -ľ! nedok.

1. členiť na diely, časti, rozdeľovať: d. slovo na slabiky, d. niečo na dve polovice

2. triediť, roztrieďovať: d. ľudí podľa rasy, d. výrobky na skupiny

3. rozdávať, rozdeľovať (na rozlič. miesta): d. dary deťom, d. si korisť medzi sebou

4. tvoriť hranicu, oddeľovať, rozdeľovať: rieka d-í štáty, roky nás d-ia od detstva

5. mat. vypočítavať delením, op. násobiť: d. dvanásť troma;
dvanásť d-ené troma

// deliť sa

1. členiť sa na diely, časti, rozdeľovať sa: pozemky sa d-li na úzke pásy;
bunka sa d-í

2. zahŕňať ako svoje časti, zložky, členiť sa: piesne sa d-ia na lyrické a epické;
kraje sa d-ia na okresy

3. rozdeľovať si niečo s niekým; mať účasť, podiel na niečom: d. sa s kamarátom o chlieb, o radosť

4. zastaráv. byť rozdielny, odlišovať sa, líšiť sa: národy sa od seba d-ia tradíciou, zvykmi

deliteľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. -e/-ia m. mat. číslo, ktorým sa delí

deliteľnosť -i ž.

deliteľný príd. kt. sa dá deliť: číslo je d-é dvoma;

delo -a diel s. strelná zbraň na strieľanie na veľké vzdialenosti, kanón: protitankové d., dunenie diel;

delobuch -a m. hovor. petarda: hádzať d-y; na Silvestra vybuchujú d-y

delostrelec -lca m. vojak obsluhujúci delo; príslušník delostrelectva: d-i ostreľovali mesto;

delostrelecký príd.: d-á paľba, d. dôstojník;

delostrelectvo -a s. hromad. delostrelecké vojsko

delový príd.: d. výstrel, čln

delta -y delt ž.

1. i neskl. s. názov hlásky a písmena d v gréc. abecede (δ, Δ); znak 4. miesta v poradí: uhol d., δ;
fyz. lúče d., δ;
d., δ lúče

2. rozvetvené vyústenie rieky: d. Dunaja

deltaplán -u m. závesný klzák s krídlom tvaru Δ, Rogallovo krídlo

cédečko -a -čiek s. hovor. (zo skr. CD podľa angl. compact disc) kompaktná platňa: vydať nové c.; nahrávka rozprávok na c-u

de facto [-kt-] kniž.

I. prísl. v skutočnosti, reálne: uznávať istý štát de f., op. de iure

II. čast. fakticky, vlastne: tak je to de f. jednoduchšie

de iure [jú-] prísl. kniž. podľa práva: uznať istý štát de i., op. de facto

dečka -y -čiek ž. zdrob.: háčkovaná d.

déčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom d, D: chodiť do d-y

deň dňa L dni mn. dni dní m.

1. časová jednotka 24 hodín: týždeň má 7 dní;
d. narodenia;
prežiť (ťažký) d.;
pracovný, sviatočný d.;
Štedrý d. 24. december;
D. matiek

2. čas od rána do večera, op. noc: slnečný, teplý d.;
vo dne za svetla;
dobrý d.! pozdrav

3. obyč. mn. časy, obdobie: vojnové dni;
naše dni súčasnosť;
je to úloha dňa veľmi aktuálna

● za bieleho dňa cez deň;
vo dne v noci stále;
nemať dňa ani noci nemať nikdy pokoj;
byť celý d. na nohách;
d. čo d. a) stále b) čoraz (väčšmi);
zo dňa na d. a) zrazu b) čoraz (väčšmi);
→ žiť zo dňa na d.;
aj → zajtra je d.;
→ nechváľ d. pred večerom;
(u)robiť si z niekoho, z niečoho dobrý d. (u)robiť si posmech, žart(y);
jeho dni sú spočítané umrie;
expr.: (až) do → súdneho dňa;
ani do súdneho dňa nikdy;
je tam (hotový) súdny d., ako súdny d., ako na súdnom dni zmätok;

deň-noc prísl. bez prestania, ustavične, neprestajne, stále: pracovať d.

dešifrovať dok. rozlúštiť (niečo zašifrované, tajné písmo ap.), rozšifrovať: d. rozkaz;

dešpekt -u m. pohŕdanie, opovrhovanie, opovrhnutie: odhodiť knihu s d-om

deštrukcia -ie ž. rozvrat, rozklad, skaza: hospodárska d.;
d. osobnosti;

deštrukčne, deštruktívne prísl.;

deštrukčnosť, deštruktívnosť -i ž.

deštrukčný, deštruktívny príd.: d-čný postup;
d-ívna kritika, op. konštruktívna;

deťúrence -niec s. mn. expr. deti: mať okolo seba kŕdeľ d-iec

dežma [ď-] -y -žiem ž. hist. desiatok: vymáhať d-u

krádež -e ž. neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: k. cenností, materiálu, dopustiť sa k-e

kŕdeľ -dľa m. väčšia skupina vtákov al. niekt. zvierat: k. husí;
k. oviec črieda;
expr. k. detí;

kúdeľ -e ž. vyčesané vlákna ľanu al. konopí pripravené na pradenie

● vlasy ako k. svetlé a a) husté b) strapaté;

kúdeľový príd.: k. povraz

mládež -e ž. hromad. mladí ľudia: dospievajúca, študujúca m., vychovávať m.;
kluby m-e

● m. i stárež všetci;

mládežníčka -y -čok ž.;

mládežnícky príd.: m. parlament, m-e aktivity

mládežnícky príd.: m. kolektív, m-e hnutie

mládežník -a mn. -ci m. príslušník mládeže, mladého pokolenia al. hnutia mládeže;

stredtýždeň -dňa m.

1. dni v strede týždňa (streda, štvrtok)

2. dni medzi dvoma nedeľami; všedné dni týždňa: múzeum navštevujú aj v s-i

svätokrádež -e ž. náb. znesvätenie al. zneuctenie sviatostí al. osôb, predmetov, miest zasvätených Bohu: dopustiť sa s-e;

svätokrádežne prísl.

svätokrádežný príd.: s. čin;

týždeň -dňa m.

1. obdobie 7 dní (od pondelka do nedele): prvý t. v mesiaci, na budúci t., o niekoľko týždňov, raz do t-a;
cirk. Veľký t. pred Veľkou nocou

2. sled, súbor pracovných dní: päťdňový pracovný t.;
vybaviť veci cez t., v t-i

3. iba mn. väčší časový úsek: prešli t-e, kým napísal odpoveď;
medové t-e čas po svadbe;