Význam slova "aš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

asanácia -ie ž. asanovanie: a. obce, budovy;

asanačný príd.: a-é územie, a-é práce

asanovať nedok. i dok. upravovať, upraviť zdravotne nevyhovujúci priestor: a. zamorený terén, a. pôdu

asertívny príd. psych.

1. prejavujúci pevné a otvorené stanovisko nenásilným, miernym spôsobom: a. človek

2. založený na takomto prístupe: a. nácvik

asfalt -u m. čierna lesklá živicová látka použ. pri stavbe ciest, na izoláciu ap.;

asfaltka -y -tiek ž. hovor. asfaltová cesta

asfaltovať nedok. i dok. pokrývať, pokryť, zalievať, zaliať asfaltom: a-nie komunikácií;
a-ný chodník

asfaltový príd.: a-á cesta, pokrývka

asi čast. vyj. hodnotiaci postoj (pravdepodobnosť, približnosť) k vete al. výrazu, možno, azda, hádam: už a. nepríde;
a. pred hodinou, a. dvadsať približne

asimilácia -ie ž.

1. asimilovanie (sa): národnostná, jazyková, násilná a.;
lingv. spodobovanie hlások podľa znelosti, miesta artikulácie ap.

2. biol. prijímanie látok organizmami na výstavbu tela a na životné funkcie;

asimilačný príd.: a-á schopnosť

asimilovať nedok. i dok.

1. prispôsobovať, prispôsobiť: národnostne a. pôvodné obyvateľstvo

2. nedok. biol. (o rastlinách) vykonávať asimiláciu

// asimilovať sa prispôsobovať sa, prispôsobiť sa: a. sa v cudzom prostredí

asistencia -ie ž. asistovanie; osoby zúčastnené na ňom: a. pri operácii;
za a-ie riaditeľa;
primár s a-ou

asistent -a m. pomocný odb. pracovník; ped. al. výskumný pracovník s nižšou kvalifikáciou: a. réžie;
(odborný) a. na katedre, v nemocnici;

asistentka -y -tiek ž.: pôrodná a. zdrav. pracovníčka;

asistentský príd.

asistovať nedok. aktívne sa zúčastňovať pri istej činnosti ako pomocník: a. pri prehliadke, a. primárovi pri operácii;
a. (kňazovi) pri omši

askéta -u m. kto sa venuje askéze;

asketička -y -čiek ž.;

asketický príd.: a-é zásady;

asketicky prísl.

asketický príd.: a. spôsob života, a-á tvár, postava;

asketik -a mn. -ci m. kto praktizuje al. vyznáva asketizmus;

asketizmus -mu m. životný a náukový smer založený na prísnej askéze;

askétka -y -tok ž.;

askéza -y ž.

1. sústavné cvičenie sa v odriekaní a cnostiach s cieľom dosiahnuť vnútornú dokonalosť

2. zdržanlivosť, striedmosť;

asociácia -ie ž.

1. združovanie, združenie: psych. a. predstáv

2. spojenie organizácií rovnakého druhu: medzinárodná a. právnikov;

asociačný príd.: a-á schopnosť, a-é právo

asociál -a m. hovor. asociálny človek; príživník

asociálne prísl.

asociálny príd. konajúci proti záujmom spoločnosti: a-e živly;

asociovať nedok. i dok. odb. združovať, združiť, spájať, spojiť: a-nie podnikov;
štáty a-né k Európskej únii

// asociovať sa: myšlienky sa a-iujú

asonancia -ie ž. poet. zhoda samohlások v slovách na konci veršov

asparágus -u/-gu m. izbová rastlina s drobnými ostrými lístkami, bot. Asparagus: kytica ozdobená a-gom

aspekt -u m. zorný uhol, hľadisko, stránka: posudzovať vec z rozličných a-ov

aspik -u m. rôsol: ryba, šunka v a-u

ašpirácia -ie ž. kniž. úsilie dosiahnuť niečo, nároky na niečo: vedecké a-ie

□ mať a-ie, robiť si a-ie ašpirovať

ašpirant -a m.

1. uchádzač, čakateľ: a. na majstrovský titul

2. kto sa v ašpirantúre pripravuje na ved. prácu: interný a.;

ašpirantka -y -tiek ž.;

ašpirantský príd. k 2: a-é skúšky

ašpirantúra -y ž. ašpirantská príprava; ašpirantské miesto: skončiť a-u;
uchádzať sa o a-u

aspirín -u m. liek podobný acylpyrínu

ašpirovať nedok. kniž. robiť si nároky, ašpirácie, uchádzať sa: a. na funkciu riaditeľa

aspoň čast.

1. uvádza vysvetlenie: nebude nikdy spokojný, a. čo sa týka peňazí

2. expr. i aspoňže vyj. hodnotiaci postoj z hľadiska krajnej miery, situácie ap.: mať a. týždeň času, treba sa a. pokúsiť;
aspoňže ma nevidel

3. zdôrazňuje výraz s význ. obmedzenia: nechytili ho, a. pri čine nie

astenický príd.: a. typ

astenik -a mn. -ci m. chudý, obyč. aj telesne slabý človek;

astma -y ž. choroba prejavujúca sa záchvatmi dýchavičnosti, záduch;

astmatička -y -čiek ž.;

astmatický príd.: a. záchvat, kašeľ

astmatik -a mn. -ci m. kto je chorý na astmu;

astra -y -tier ž. záhradná rastlina kvitnúca na jeseň rôznofarebnými kvetmi, bot. Aster

astrológ -a mn. -ovia m. kto sa zaoberá astrológiou;

astrológia -ie ž. učenie o vplyve postavenia hviezd na ľudský osud;

astrologička -y -čiek ž.;

astrologický príd.

astronaut -a m. kozmonaut;

astronautický príd.

astronautika -y ž. kozmonautika;

astronautka -y -tiek ž.;

astronóm -a mn. -i/-ovia m. odborník v astronómii, hvezdár;

astronómia -ie ž. veda skúmajúca hviezdy, vesmír, hvezdárstvo;

astronomický príd.: a. výskum, a. ďalekohľad;
a-é číslo i pren. veľmi vysoké

astronómka -y -mok ž.;

asymetria -ie ž. nesúmernosť;

asymetrickosť -i ž.

asymetrický príd. nesúmerný: a. tvar, a. model;

a²

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. zlučovací vzťah: brat a sestra;
zasmial sa a odišiel;
prší a prší;
tak a tak, toľko a toľko;
dvaja a dvaja po dvaja;
a tak ďalej (skr. atď.), a podobne (skr. a pod., ap.)

2. odporovací vzťah (obyč. so záporom); ale: už bolo tma a matere nikde;
a → jednako;
a → predsa

3. dôsledkový vzťah (najmä vo výrazoch a preto, a teda, a tak); preto: prečítaj si to, a tak sa presvedčíš

4. stupňovací vzťah (najmä vo výrazoch a aj, a najmä, a ani): ostarol a najmä schudol

5. vysvetľovací a príčinný vzťah, obyč. vo výrazoch a veď, a to (nespráv. a síce): sedem dielov sveta, a to ...

6. vylučovací vzťah (najmä vo výraze a či): bolo nás desať a či dvanásť

7. prípustkový vzťah: smejú sa a vec je vážna

B. podraď. a čo vyj. krajnú podmienku, aj keď: a čo sa na hlavu postavíte, urobím to

II. čast.

1. nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opyt. a zvol. vetu: a skadeže si? a daj mi s tým pokoj! a vy tu? a tak! a ták! výraz dovtípenia sa

2. no a? v replike vyj. nepochopenie, nesúhlas ap.

III. a, á cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, radosť, iróniu ap.): á, vitajte!

a¹, á neskl. s.

1. samohláska a písmeno; znak 1. miesta v poradí: blok A;
A-mužstvo;
vitamín A

2. hud. tón a nota: A dur, a mol

3. v skr. a zn.: a ár, A ampér;
a. a. (ad acta)

● nepovedať ani a, ani b nič;
od a po z od začiatku do konca

à čast. obch. po: meter à 100,– Sk

a i. skr. a iné, a iní, a inde

a pod., ap. skr. a podobne (-ý)

a priori prísl. (lat.) kniž. nezávisle od skúsenosti, vopred: odsúdiť niečo a p.

a. h. skr. ako hosť

ajhľa cit. kniž. vyj. upozornenie, poukázanie na niečo: a., kto mal pravdu!

arciknieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m. titul príslušníkov panovníckych rodov

autodielňa -e ž. dielňa na opravu áut

autoopravovňa -e ž. opravovňa áut

až

I. spoj. podraď. uvádza vetu

1. časovú s význ. okolnosti a) po ktorú trvá dej nadradenej vety, kým: počká, až sa rozvidnie;
dotiaľ sa chodí s krčahom na vodu, až sa rozbije;
b) po ktorej sa uskutoční dej nadradenej vety, keď: až sa vrátime, dokončíme robotu;
c) počas ktorej prebieha dej nadradenej vety, keď: až pôjdeme domov, bude určite pršať

2. príslov. miery (obyč. v podobe účinku): rozosmial sa, až mu vyhŕkli slzy;
zakričal, až sa v hore ozvalo

II. čast.

1. vyj. veľkú, krajnú mieru; dokonca: zostať až do rána, snehu bolo až po pás, začervenať sa až po uši, prišlo nás až dvadsať

2. zdôrazňuje pripojený výraz; len, iba: prišiel na to až otec, dozvieme sa to až zajtra

3. stupňuje, zosilňuje význ. výrazu: jeho veselá až bujará nálada;
bol to utiahnutý človek až čudák

4. vyj. rozpätie medzi dvoma pólmi: dvaja až traja, od dolín až po vrchy;
čísla 1 až 30

III. až na predl. s A hovor. okrem, s výnimkou, vyjmúc: všetci až na jedného okrem jedného;
až na to, že ... odhliadnuc od toho, že ...

ažúr¹ -u m., ažúra -y, ažúrka -y -rok ž. mriežková výšivka: živôtik zdobený a-kou

ažúr², pôv. pís. à jour prísl. načas: publ. byť a. byť hotový s niečím na určený deň

ažurita -y ž. admin. vykonanie práce v určený deň

□ publ. byť v a-e mať vybavené veci načas

babizňa -e ž. pejor. babisko

babraňa -e ž. hovor. expr. žena, kt. sa babre s robotou, babra

babuľa -e -búľ ž. hypok.

1. oslovenie dievčaťa, ženy

2. hus, húska (pri privolávaní);

bača -u mn. -ovia m. hlav. pastier oviec, gazda na salaši;

bachraňa -e ž.

baganča -e obyč. mn. ž. ťažká voj. al. prac. obuv: chlapci obutí v b-iach

bakuľa -e -kúľ ž. hrubá zakrivená palica, krivuľa, čugaňa: pastierska b.;
oprieť sa o b-u

baňa -e ž. priestor pod zemou al. na povrchu, kde sa ťaží uhlie, ruda: b-e na zlato;
b. Dolina;
pracovať v b-i;
zlatá b. i pren. zdroj veľkých príjmov;

baranča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa ovce, jahňa;

baša -u mn. -ovia m. paša

batoľa -aťa mn. -atá -liat s. dieťa medzi 1. a 3. r. života;

bečať -í -ia nedok. vydávať zvuk bé: ovce b-ia;
expr. b-í ako ovca

bedľa -e ž. jedlá huba s vysokou nožičkou a plochým veľkým klobúkom, bot. Lepiota

belaňa -e ž. zviera bielej al. belavej srsti (obyč. krava, koza, ovca)

bežať -í -ia bud. bude b./pobeží nedok.

1. rýchle sa pohybovať na nohách, utekať: b. dolu schodmi;
b. ozlomkrky, opreteky;
b. ako bez duše;
zajac b-í poľom

2. vykonávať rýchly pohyb: auto, voz b-í po ceste;
oblaky b-ia;
po tvári mu b-ia kvapky potu

3. hovor. ísť, ponáhľať sa: b. po lekára;
bež otvoriť!

4. byť v chode, v činnosti (o stroji); konať sa (o činnosti); plynúť, ubiehať (o čase): motor b-í naprázdno;
film už b-í;
roky b-ia;
čas b-í;
vie, ako svet b-í;
všetko b-í podľa plánu;
nechať vec b. nestarať sa o ňu

5. pretekať sa v behu: b. beh na 100 m, b. preteky

● mráz mu b-í, zimomriavky mu b-ia po chrbte, po tele trasie sa od zimy, strachu ap.

bezdomovkyňa -e -kýň ž.;

bežkyňa -e -kýň ž.;

blahovôľa -e ž. blahosklonnosť, priazeň, zhovievavosť, láskavosť: b. vrchnosti;
z b-e zamestnávateľa;

blčať -í -ia nedok. horieť plameňom, blkotať: oheň, vatra b-í;

bleduľa -e -dúľ ž.

1. jarná bylina s bielymi kvetmi, bot. Leucojum

2. expr. bledé dievča, bledá žena

blyšťať sa -í -ia -šť/-i! nedok. ligotať sa, lesknúť sa, blýskať sa: voda sa b-í;
oči, zuby sa mu b-ia

● nie je všetko zlato, čo sa b-í pekný výzor ešte nepredstavuje skutočné hodnoty

bobuľa -e -búľ ž. dužinatý (šťavnatý) plod, obyč. guľovitého tvaru: b-e hrozna, egreša;

bodľač -e ž. hromad. bodľačie

bodľačie -ia s. hromad. bodliakový porast, bodľač, bodliaky: záhrada zarastená b-ím, pichať ako b.

bohyňa -e -hýň ž. (v mnohobožstve) žen. bytosť spomedzi bohov: b. úrody, b. Venuša;

boľačka -y -čiek ž. hovor. boľavé miesto; bolesť: b. sa zahojila, ruky samá b.;
mať b-u

brandža -e ž. hovor.

1. oblasť činnosti; skupina ľudí z takej oblasti: robiť v jednej b-i;
spisovateľská b.

2. pejor. zberba, háveď, banda, bagáž: nacistická b.

brekyňa -e -kýň ž. listnatý strom s malými jedlými plodmi, bot. jarabina b. Sorbus terminalis

bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch

brnčať -í -ia nedok. expr. bzučať: komáre, včely b-ia;
b-nie cimbala

broskyňa -e -kýň ž.

1. nízky ovocný strom s ružovými kvetmi, bot. Persica

2. jeho žltočervený al. zelenkavý plod s ryhovanou kôstkou;

brošňa -e ž. ozdobná spona;

bručať -í -ia nedok.

1. (o medveďovi, o base) mrmlať, mručať; bzučať

2. mrmlať, hundrať: b. si pod fúzy

bučať -í -ia nedok. (o hovädzom dobytku) vydávať zvuk bú: kravy b-ia

byľ, byľa -e býľ/bylí ž.

1. nedrevnatá os rastliny, stonka: b-e obilia, trávy

2. steblo: niekoľko býľ sena

● do (poslednej) b-e úplne všetko;

bzučať -í -ia nedok.

1. (o lietajúcom hmyze, o niekt. strojoch a nástrojoch) vydávať zvuk bzz: včely, muchy b-ia;
basa, motor, ventilátor b-í;
b-nie turbín;
lietadlo b-í

2. ozývať sa, zaznievať bzukotom: mesto b-í ako úľ;
čakáreň b-í hovorom

3. ticho spievať: zbor b-í melódiu

ceduľa -e -dúľ ž. hovor. list papiera s oznámením: vyvesiť, vylepiť c-u;
na dverách visí c.;

chichúňať sa, chichútať sa -a nedok. expr. chichotať sa: ch. sa do dlaní