Význam slova "ul" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 97 výsledkov (1 strana)
-
úľ -a L -i mn. -e m. drevená konštrukcia na chovanie včiel: materský, prenosný úľ
-
uľahčiť -hč/-i! dok.
-
nedok. uľahčovať
// uľahčiť sa
1. stať sa ľahším, menej namáhavým: manipulácia s kontajnermi sa im u-la
-
nedok. uľahčovať sa
-
uľahnúť, uľahnúť sa -e -ú -hol dok. klesnúť (význ. 1), poklesnúť, usadnúť sa: hrob (sa) po čase u-e, u-tá vrstva snehu, u-tý násyp;
-
ulahodiť dok.
1. urobiť po vôli, vyhovieť: ťažko každému u.
2. uhádnuť (význ. 3), utrafiť: (ne)u. množstvo, mieru pri solení
-
úľak -u m. zľaknutie, ľak: spamätať sa z ú-u
-
ulakomiť sa dok. chcieť si prisvojiť (z lakomosti): u. sa na cudzie;
na to sa nik neu-í nemá to veľkú cenu -
nedok. ulamovať
// ulomiť sa: u-ený kus skaly;
-
nedok. ulamovať sa
-
ulapiť dok. chytiť (význ. 1), lapiť: u. niekoho pod krk
// ulapiť sa: mocne sa u. zábradlia
-
úľava -y úľav ž.
1. iba jedn. uľavenie: pocítiť ú-u, liek (ne)prináša ú-u
2. zníženie, zmenšenie povinností: mal ú-y v štúdiu;
fin. daňová ú. zníženie dane -
uľaviť dok. zbaviť nepríjemného stavu, pocitu, ťažkostí ap., uľahčiť, odľahčiť: u. postihnutému v trápení, u. ukonanému telu;
-
nedok. uľavovať
// uľaviť sa neos. (o nepríjemnom stave) zlepšiť sa, uľahčiť sa: chorému sa u-lo;
-
nedok. uľavovať sa
// uľaviť si zmierniť nepríjemný pocit, stav ap., uľahčiť si: rozkričal sa, aby si u-l (v hneve)
-
ulepiť sa dok. expr. zachytiť sa (význ. 1, 3), prichytiť sa: u. sa na schodíky vagóna
-
úlet -u m. odb. unikanie (popolčeka ap.) do ovzdušia; takto unikajúce čiastočky: znížiť percento ú-u
-
uletieť -í -ia dok. letom opustiť miesto, odletieť: vtáčik, motýľ u-l;
-
uležať -í -ia dok. (iba v spoj. so slovesami dať, nechať) odležať: tvrdé ovocie necháme u.
// uležať sa odležať sa: u-né mäso;
-
uliahnuť sa -e -u -hol dok. vyliahnuť sa: práve u-té teľa, jahňa
-
uliať uleje ulejú dok. liatím (význ. 2) zhotoviť; odliať: u. zvon;
-
uliať sa uleje ulejú dok. hovor. expr. vyhnúť sa práci, povinnostiam: u. sa v škole, u. sa zo schôdzky;
-
ulica -e ulíc ž. upravená cesta obyč. s dvoma radmi domov: mestské u-e, široká, bočná, tichá u.;
slepá u. bez vyústenia;
chodiť po u-i● byť na u-i bez zamestnania;
→ vyhodiť niekoho na u-u;
žena z u-e prostitútka; -
ulička -y -čiek ž. zdrob.: úzka u.;
u. medzi sedadlami, medzi stolmi priechod● dostať sa do → slepej u-y
-
uličnica -e -níc ž.;
-
uličnícky príd. i prísl.;
-
uličníctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. nevychovanosť, samopašnosť
2. výčin uličníka
-
uličník -a mn. -ci m. nevychovaný, samopašný chlapec, nezbedník;
-
uličný príd.: u-á izba obrátená na ulicu;
u. futbal hrávaný na ulici; -
nedok. ulietať -a, uletovať
-
ulievačka -y -čiek ž.;
-
ulievačský príd.;
-
ulievačstvo -a s.
-
ulievareň -rne ž. hovor. expr. vyhýbanie sa práci; zamestnanie, kt. to umožňuje
-
nedok. ulievať sa -a
-
úlik -a m. zdrob.
-
úlisne prísl.;
-
úlisnica -e -níc ž.
-
úlisník -a mn. -ci m. úlisný človek;
-
úlisnosť -i ž.
-
úlisný príd. neúprimne milý, podlízavý; svedčiaci o tejto vlastnosti: ú. človek;
ú. úsmev● ú. ako had veľmi;
-
ulita -y ulít ž. vápenná schránka niekt. mäkkýšov: slimačia u.;
-
ulitník -a m. mäkkýš obyč. s ulitou;
zool. ulitníky Gastropoda -
ulízane prísl.: pôsobí u.
-
ulízaný príd. expr.
1. nahladko učesaný: u-á hlava
-
úloha -y úloh ž.
1. čo treba vykonať, povinná činnosť, poslanie: štátna, výrobná ú., výskumná ú.
2. funkcia (význ. 1), postavenie: mať vedúcu ú-u v skupine
3. stvárnenie div. al. film. postavy, rola: malé ú-y;
hrať hlavnú ú-u i pren. mať rozhodujúce postavenie4. škol. práca: domáca ú., písať si ú-u
5. niečo určené na riešenie: matematická, šachová ú.
□ mať, klásť za ú-u
● → hrať veľkú, významnú ú-u;
-
úlomček -a m. zdrob.
-
ulomiť dok. odlomiť: u. vrchovec;
-
úlomkový príd.;
-
úlomok -mka/-mku m.
1. odlomený kúsok: ú-y skaly, horniny
-
úľový príd.;
-
úložisko -a -žísk s. miesto uloženia niečoho: ú. rádioaktívneho odpadu;
-
úložiskový príd.
-
uložiť dok.
1. položiť na miesto, odložiť; schovať: u. bielizeň do skrine, u. cennosti, listiny do trezoru
2. položiť v istom poriadku, usporiadať, poukladať: u. si svoje veci, u. drevo, tehly;
u-enie zemských vrstiev poloha;
u-enie ložiska spôsob umiestnenia3. dať, odložiť (do banky): u. si peniaze na knižku
4. inform. previesť informáciu z operačnej pamäte na pamäťové médium
5. položiť na lôžko: u. deti, chorého do postele
6. nariadiť, prikázať, naložiť: u. niekomu za úlohu pripraviť návrh;
u. trest, pokutu; -
úložné s. poplatok za uloženie veci
-
ultimatívne prísl.;
-
ultimatívnosť -i ž.
-
ultimatívny príd.: u-a požiadavka;
-
ultimátum -ta s. (posledná) výzva sprevádzaná pohrozením: dať, dostať, prijať u.;
práv. (v medzinár. vzťahoch) dať u. kategoricky oznámiť požiadavky a pohroziť protiopatreniami; -
ultra neskl. príd. označujúci istú vlastnosť vo veľkej miere, obyč. vys. kvalitu výrobku ap. (najmä v reklame)
-
ultrafialový príd.: fyz. u-é lúče s kratšou dĺžkou než viditeľné fialové lúče;
u-é žiarenie neviditeľné elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou kratšou ako pri viditeľnom svetle, zn. UV -
ultraľavičiar -a m. prívrženec krajnej ľavice;
-
ultraľavičiarka -y -rok ž.;
-
ultraľavičiarsky príd. i prísl.;
-
ultraľavičiarstvo -a s.
-
ultramarín -u m. sýta belasá farba;
-
ultramarínový príd.
-
ultramoderný príd. prepiato moderný, hypermoderný: u-é prostredie, názory
-
ultranacionalista -u m. stúpenec ultranacionalizmu;
-
ultranacionalistický príd.: u-á požiadavka;
ultranacionalisticky prísl.
-
ultranacionalistka -y -tiek ž.;
-
ultranacionalizmus -mu m. krajný nacionalizmus;
-
ultrapravičiar -a m. prívrženec krajnej pravice;
-
ultrapravičiarka -y -rok ž.;
-
ultrapravičiarsky príd. i prísl.;
-
ultrapravičiarstvo -a s.
-
ultrasonografia -ie ž. lek. vyšetrovacia metóda, ktorou sa skúmajú vnútorné orgány a (chorobné) zmeny v (ľudskom) organizme pomocou vysokofrekvenčných zvukových vĺn;
-
ultrasonografický príd.: u-é vyšetrenie
-
ultrazvuk -u m.
1. fyz. zvuk nad hranicou počuteľnosti
2. hovor. ultrasonografia: pomocou u-u zistili dvojčence;
-
ultrazvukový príd.: u. prístroj
-
úľuba -y ž. obyč. v spoj. pozerať s ú-ou so zaľúbením, s potešením
-
ulúpiť -i dok. lúpežou získať, (násilím) ukradnúť: u-ená korisť
-
uľútiť sa -i dok. neos. prísť ľúto, uľútost(n)iť sa: u-lo sa mu chudáka
-
uľútostiť sa, uľútostniť sa dok. neos. uľútiť sa: u-lo sa im sirôt, prijali ich za svoje
-
čulý príd. (o živých tvoroch, ich činnosti) živý, pohyblivý, svižný, vrtký: č-é dieťa, mláďa;
byť svieži a č.;
č. pracovný ruch;
č. obchodný styk častý;
č-á debata rušná; -
uršulínka -y -nok ž. členka žen. rehoľného spoločenstva založeného v 16. stor.;
-
uršulínsky príd.: u. kostol