Význam slova "čh" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

chichotavý príd.

1. kt. sa často a rád chichoce: ch-é dievča, ch-é ženy

2. znejúci ako chichot: ch. zvuk;

chichúňať sa, chichútať sa -a nedok. expr. chichotať sa: ch. sa do dlaní

chiméra -y -mér ž. kniž.

1. v gréc. bájosloví obluda chrliaca oheň; príšera, obluda

2. vidina, prelud, zdanie, klam: bojovať proti ch-am, honba za ch-ou;

chimérický príd. k 1, 2: ch-é požiadavky neskutočné

chinín [-n-] -u m. liek proti vys. horúčke, malárii ap. z kôry chinínovníka;

chinínovník [-in-] -a m. tropický strom, z kt. kôry sa získava chinín, bot. Cinchona

chinínový príd.: ch. prášok

chirurg -a mn. -ovia m. odborník v chirurgii, operatér;

chirurgia -ie ž.

1. lek. odbor, v kt. sa choroba al. úraz lieči mechanickými zákrokmi, najmä operáciou (význ. 1)

2. hovor. chirurgické oddelenie v nemocnici: ležať na ch-ii;

chirurgička -y -čiek ž.;

chirurgický príd.: ch. zákrok, nástroj, ch-á klinika;

chirurgicky prísl.

chitín [-t-] -u m. biol. org. látka v bunkovom tkanive húb a v tvrdom povrchu tela článkonožcov;

chitínový príd.: ch. pancier

chlácholiť -ľ! nedok. (slovami) upokojovať, utišovať, mierniť: ch. plačúce dieťa

chlácholivo prísl.

chlácholivý príd. chlácholiaci, utešujúci, upokojujúci: ch. hlas, ch-é slová;

chlad -u m.

1. nízka teplota, zima, chladno, op. teplo: ranný, nočný ch.;
od rieky zavial ch., zavialo ch-om

2. nedostatok citu, ľahostajnosť, odmeranosť: citový ch.;
z jeho slov cítiť ch.

chladiaci príd. určený na chladenie: ch-a zmes, ch. pult

chladiareň -rne ž. miestnosť, budova, v kt. sa chladí: ch. mlieka, mäsa;

chladiarenský príd.: ch. box, prepravník

chladič -a m. chladiaci mechanizmus: vzduchový ch., ch. oleja

opak. chladievať -a

// chladiť sa ochladzovať sa: vo vode sa ch-ia nápoje;
neos. vonku sa ch-í;

opak. chladievať sa

chladiť nedok.

1. zbavovať tepla, ochladzovať: ch. potraviny;
ch-ený nápoj, motor ch-ený vzduchom

2. spôsobovať chladivý pocit: vánok, studený obklad ch-í

3. tíšiť, mierniť, upokojovať: začal ch. horúce hlavy;

chladivo prísl.;

chladivosť -i ž.

chladivý príd. spôsobujúci chlad: ch. vietor, ch-á voda;

chladnička -y -čiek ž. skriňa s chladiacim mechanizmom na uchovávanie potravín ap.: elektrická, plynová ch., vybrať si mlieko z ch-y

chladno

I. vetná prísl. k 1: vonku je ch.

II. chladno -a s. chlad, zima, op. teplo

chladno, chladne prísl.: ch. viať;
ch. uvažovať, správať sa;

chladnokrvne prísl.: ch. zabiť;

chladnokrvnosť -i ž.: zachovať si ch.

chladnokrvný príd. nepodliehajúci citom, triezvy, rozvážny, chladný: ch. človek, ch-á povaha, ch-é správanie;

chladnosť -i ž.: pohlavná ch.;
ch. vzťahov;

chladnúť -e -ú -dol nedok.

1. stávať sa chladnejším, chladným, ochladzovať sa: jedlo, káva ch-e

2. (o človeku) stávať sa ľahostajným; (o citoch) strácať na intenzite, slabnúť, chabnúť: nadšenie postupne ch-lo;
ich vzťah začal ch.

chladný príd.

1. kt. vzbudzuje pocit chladu, studený, op. teplý: ch. nápoj, ch-á noc, ch-é počasie;

2. chladnokrvný, pokojný, rozvážny: ch. rozum, ch-á rozvaha

3. ľahostajný, nevšímavý, odmeraný, op. teplý: ch. úsmev, ch-é správanie;
pohlavne ch.;
byť ch. k niekomu;

chládoček -čka m. zdrob. expr.

chládok -dku m.

1. priestor chránený pred slnečnými lúčmi, tieň, tôňa: ľahnúť si do ch-u, večerný ch.

2. hovor. expr. väzenie: dať niekoho do ch-u, dostať sa do ch-u;

chlap -a m.

1. dospelá osoba muž. pohlavia, muž (význ. 1): urastený, vysoký ch.;
pejor.: čo je to za ch-a? ch. jeden mizerný

2. nositeľ typických kladných muž. vlastností, silný, mocný, šikovný muž: ešte je ch., stal sa z neho ch.

● ch. ako hora statný;
ch. ako buk zdravý;
(prišli) do ch-a všetci;
ch. na mieste pravý;
zachovať sa ako ch. čestne;

chlápä -äťa mn. -ätá -pät s. expr. (malý) chlapec, chlapča: malé, šesťročné ch.;

chlapák -a mn. -ci m. expr. chlap (význ. 1), chlapík: územčistý ch.;
aký si ty ch.!

chlápätko -a -tiek, chlapiatko -a -tok s. zdrob.

chlapča -aťa mn. -atá -čiat s. expr. (malý) chlapec: zdravé, prešibané ch.;

chlapček -a mn. -ovia m. zdrob.;

chlapčenský príd.: ch. vek, oblek;

chlapčensky prísl.: ch. sa správať;

chlapčenstvo -a s. chlapčenský vek;

chlapčiatko -a -tok s. zdrob.

chlapčisko -a s. i m. zvel.

chlapec -pca V -pče/-pec m.

1. nedospelá al. dospievajúca osoba muž. pohlavia: malý, veľký, samopašný ch.;
narodil sa jej ch.

2. mladý slobodný muž, mládenec, mladík: náš ch. maturuje

3. hovor. milý: (ne)mať ch-a

4. hovor. muž (význ. 1): naši ch-i vyhrali;
hôrni ch-i jánošíkovci;

chlapík -a mn. -ci m. expr.

1. chlap, muž: urastený ch.

2. muž, chlapec s kladnými vlastnosťami: odvážny ch.;
ty si ch.!

chlapina -y -pín ž. expr.

1. i -u m. silný, urastený chlap: vysoká ch.

2. chlapský zápach: páchne ch-ou

● ch. ako hora urastený chlap

chlapisko -a s. i m. zvel.

chlapiť sa nedok.

1. držať sa chlapsky, usilovať sa: ch-l sa pri práci

2. vychvaľovať sa, vystatovať sa: darmo sa ch-í;
ch-li sa, že vyhrajú

chlapskosť -i ž.;

chlapský príd.: ch. hlas;
ch-á robota ťažká;
ch-á reč priama;

chlapsky prísl.: ch. sa držať;

chlapstvo -a s. mužskosť;

chľast -u m. hrub.

1. nemierne pitie alkoholických nápojov: dať sa na ch.

2. pijatika: kúpiť si ch.

chľastať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! -cúc/-tajúc nedok.

1. (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch) hlučne, hltavo piť, chleptať, chlípať: ošípané ch-ú pomyje

2. hrub. nemierne piť alkoholické nápoje, slopať, opíjať sa: ch-e od rána, prestal ch.

chlebáreň -rne ž. pejor. ústa: zavri (si) ch!

chlebík -a, chlebíček -čka m.

1. zdrob. expr. k 1, 2

2. → obložený ch.;
→ biskupský ch.

chlebník -a m. malá (turist.) závesná kapsa na jedlo: cez plece si prevesil ch.

chlebodarca -u mn. -ovia m. často pejor. kto poskytuje prácu, živiteľ: štedrý ch.;
slepo slúžiť svojim ch-om

chlebodarný príd. kniž. poskytujúci chlieb, obživu: ch. kraj

chlebovina -y obyč. mn. chleboviny -vín ž. obilniny, z kt. sa získava múka na chlieb a pečivo: pestovať ch-y

chlebovnica -e -níc ž. špeciálna nádoba na uschovávanie chleba: chlieb sa v ch-i udržal čerstvý

chlebovník -a m. tropický strom s veľkými jedlými plodmi, bot. Artocarpus

chlebový príd.: ch-á kôrka, múka, pec;

chleptať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. chlípať, chľastať: psy ch-ú vodu

chlieb chleba m.

1. zákl. pokrm pečený (v peci) z kysnutého cesta: čerstvý, domáci, pšeničný, celozrnný ch.;
krajec, peceň ch-a;
ch. s maslom;
miesiť, piecť ch.;
vítať ch-om a soľou starý slovanský zvyk

2. hovor. živobytie, existencia: zarábať na ch., prísť o ch.

● byť ako kus ch-a (o človeku) dobrý;
→ prišlo na lámanie ch-a;
→ žiť o ch-e a vode;
→ žiť na suchom ch-e;
→ jesť cudzí ch.;
→ žiť na cudzom ch-e;
mať v ruke ch. zamestnanie;
→ reči sa vravia, ch. sa je;
čí ch. ješ, toho pieseň spievaj kto ťa platí, tomu slúž;

chliev -a m. menšia hosp. stavba obyč. pre ošípané: zatvoriť prasce do ch-a, čistiť ch.

● expr. je tu ako v ch-e je tu špina, neporiadok;

chlievik -a m. zdrob.

chlievový príd.;

chlípať -e -u nedok. expr. sŕkavo piť al. jesť tekuté jedlo, sŕkať, chleptať;
hrub. piť, jesť tekuté jedlo vôbec: ch. polievku, horúci čaj;
ch. víno;

chlipkať nedok. expr. (po troche) chlípať: ch. horúcu polievku, kávu, čaj

chlipne prísl.: ch. sa pozerať;

chlipník -a mn. -ci m. pejor. chlipný človek

chlipnosť -i ž.

dok. chlipnúť, chlipnúť si -e -ú -pol sŕkavo potiahnuť dúšok nápoja al. riedkeho jedla: ch. si vody

chlipný príd. chorobne, necudne zmyselný; svedčiaci o tom: ch. človek;
ch. pohľad;

chlop cit. naznač. chlopnutie: ch. kladivom po prste

chlopňa -e ž.

1. rozšírená predná časť goliera na šatách al. kabáte; pruh látky na otvore vrecka ap.

2. anat. svalový výbežok v srdci, cievach ap., kt. uzatvára al. uvoľňuje priechod a umožňuje prietok tekutiny iba jedným smerom: zápal srdcových ch-í;

chlopnička -y -čiek ž. zdrob.

chlopňový príd.;

chlopnúť -e -ú -pol dok. expr.

1. udrieť, klepnúť: ch. po hlave, po prstoch

2. buchnúť, klapnúť: dvere ch-li

3. chytiť a uväzniť: už ho ch-li

chlór -u m. jedovatý plynný chem. prvok žltozelenej farby, zn. Cl;

chlorid -u m. chem. soľ kyseliny chlorovodíkovej: ch. sodný kuchynská soľ

chloroform -u m. chem. bezfarebná kvapalina sladkastého zápachu použ. pri narkóze, ako rozpúšťadlo ap.;

chloroformový príd.

chlorofyl -u m. bot. zelené rastlinné farbivo

chlórovať nedok. chlórom pôsobiť na rozlič. látky: ch. vodu dezinfikovať chlórom;
ch-nie textilu

chlorovodík -a m. chem. ostro páchnuca plynná zlúčenina chlóru a vodíka;

chlorovodíkový príd.: kyselina ch-á

chlórový príd.: ch-á voda, ch-é vápno

chlp -a m.

1. pevný tenký útvar vyrastajúci z pokožky al. kože: ch-y na brade, na nohách;
psie ch-y;
vytrhnúť (si) ch.

2. vlasový výrastok na povrchu niekt. rastlín

3. expr. zväzok, chumáč, hrsť: ch. trávy, vlasov

● expr. o ch. väčší, menší o trocha;
uniknúť o ch. o kúsok;
na ch. rovnako celkom;
ani o ch. lepšie o nič;

chlpáč -a mn. i neživ. N a A -e m. expr. chlpatý tvor (obyč. človek al. pes);

chlpáčik -a mn. -ovia, neživ. N a A -y m. zdrob.

chlpáň -a mn. i neživ. N a A -e m. expr. chlpáč;

chlpaňa -e ž.

chlpatieť -ie -ejú nedok. stávať sa chlpatým: nohy mu ch-jú

chlpatiť sa nedok. vytvárať na povrchu chlpy: ch-enie vlákna, papiera

chlpatučký príd. expr. (príjemne) chlpatý

chlpatý príd. majúci chlpy, zarastený, srstnatý: ch-é nohy, ruky, ch-é zviera;
ch-á látka

chlpiť nedok. tvoriť chumáče, uzlíky, zamotávať, zauzľovať: ch. nite, vlnu

// chlpiť sa zamotávať sa, zauzľovať sa: vlasy sa ch-ia

chĺpkatý, chĺpkavý príd. pokrytý chĺpkami: ch. list, ch-á húsenica, látka

chĺpok -pka m. zdrob.

chlpový príd.;

chmára -y chmár ž.

1. tmavý dažďový oblak, mrak, mračno: sivé, ťažké ch-y;

2. zachmúrený, ustarostený, hnevlivý výraz: zahnať ch-y z čela;

chmárka -y -rok, chmárička -y -čiek ž. zdrob.

chmat

I. -u m. rýchle uchopenie: obratný, šikovný ch.;
šport. obojručný ch. (pri zápasení)

II. cit. naznač. rýchle uchopenie: orol sa spustil a ch. zajaca do pazúrov

chmátať -ce/-ta -cu/-tajú -ác/-taj! nedok. expr.

1. (prudko) siahať za niečím, chytať: ch-la rukami v tme

2. náhlivo brať: ch-u si knihy z rúk;
ch-e, čo mu príde pod ruku;

chmatkať nedok. expr.

1. dočahovať, hmatať: v tme ch-l po kľučke

2. chyt(k)ať, obchytkávať: ch-l ju za plecia

dok. chmatnúť -e -ú -tol

chmeľ -u m.

1. vysoká popínavá rastlina so žltými šuškovitými plodmi, bot. Humulus

2. tieto plody použ. na výr. piva: zber ch-u;

chmeliar -a m. pracovník v chmeliarstve;

chmeliarsky príd.: ch-a oblasť

chmeliarstvo -a s. pestovanie chmeľu;

chmeľnica -e -níc ž. pozemok, na kt. sa pestuje chmeľ