Význam slova "ým" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 301 výsledkov (3 strán)
-
mäsko -a s. zdrob. expr.;
-
mäsnatý príd. mäsitý (význ. 2, 3): m. dobytok;
m-á paprika, huba -
mäso -a mias s.
1. mäkké časti živočíšneho organizmu (sfarbené do hnedočervena); táto hmota použ. ako potrava: zarezať si do živého m-a;
surové, chudé m.;
hovädzie, hydinové m.;
balíčkované m.;
variť, piecť, údiť m., chovať hydinu na m.;
živé, divé m. nadmerne vyvinuté tkanivo;
publ. obchod s bielym m-om vyvážanie žien a detí do cudziny na nútenú prostitúciu2. hovor. dužina: šťavnaté m. slivky, hrušky
● (človek) z m-a a krvi, kostí s ľudskými chybami;
lacné m., riedka polievka;
(ne)byť na m. (ne)mať rád mäso; -
mäsový príd.
1. vyrobený z mäsa: m-á polievka, konzerva
2. súvisiaci s mäsom: m. priemysel;
m-á múčka umelé hnojivo;
m-á farba červená ako mäso -
mäsožravec -vca mn. N a A -e m. živočích živiaci sa mäsom
-
mäsožravosť -i ž.
-
mäsožravý príd. kt. sa živí mäsom: zool. m-é živočíchy;
m-é rastliny hmyzožravé; -
mäta -y ž. voňavá lúčna rastlina s fialovými kvetmi, bot. Mentha;
-
mátať -ta/-ce -tajú/-cu nedok.
1. zjavovať sa ako mátoha, mátožiť, strašiť: m. deti, m-nie duchov;
neos. m-a ho;2. expr. znepokojovať, mátožiť: m-a ho ťažký sen;
v hlave mu m-la spomienka● expr. v hlave mu m-a je pomätený
-
mätežný príd.
-
mátoha -y -toh ž. strašidlo (význ. 1): báť sa m-y;
-
mätový príd.: m. odvar
-
mátožiť nedok. expr.
1. strašiť, mátať: nočné tiene m-li;
čosi tu m-í;2. znepokojovať, mátať: m-í ho zlá predtucha;
v hlave mu m-í otázka -
mátožne prísl.: m. sa kolísať;
expr. m. hrať -
mátožný príd.
1. vzbudzujúci hrôzu, strašidelný, hrôzostrašný: m. zjav, sen, m-á vidina
-
mávačka -y -čiek ž. prostriedok na vyjadrenie manifestačného pozdravu v sprievodoch, mávadlo
-
mávadlo -a -diel s. mávačka
-
opak. mávať1 -a
// mať sa
1. žiť istým spôsobom (vzhľadom na hmotnú, zdravotnú ap. situáciu), vodiť sa: m. sa dobre, zle;
napíš, ako sa máš;
ako sa máš, máte? zdvorilostná formula;
dobre sa maj(te)! fam. maj(te) sa! pozdravy pri odchode2. púšťať sa do nejakej činnosti, dávať sa, chystať sa: (ne)mali sa na odchod;
hneď sa mali do roboty3. prejavovať voči niekomu pozornosť, získavať priazeň niekoho: mal sa k deťom dobre, všetci sa mali iba okolo neho
● m. sa k životu, k svetu byť činorodý, zdravý;
m. sa na pozore byť opatrný;
ty sa máš žije sa ti dobre;mávať2 -a nedok. kývať: m. (na niekoho, niekomu) rukou, šatkou, klobúkom, m. na rozlúčku;
m. krídlami trepotať; -
opak. mávať sa
-
dok. mávnuť -e -u -vol: m. nad niečím rukou i fraz. a) rezignovať b) zľahčiť niečo
-
mé, méé cit. napodobňuje hlas ovce al. kozy
-
médium -ia s.
1. sprostredkujúca osoba pri špiritistických, okultistických ap. javoch
2. odb. prostredie: kvapalné, plynné m.
3. odb. sprostredkujúci činiteľ, nástroj: inform. pamäťové m. prostriedok na zaznačovanie údajov;
komunikačné m. jazyk, kód;
elektronické m-iá rozhlas, televízia;
publ. masové m-iá tlač, rozhlas, televízia;
→ tlačené m.;
→ tlačové m. -
medzitým prísl. za ten čas, zatiaľ, medzičasom: bol preč a nevedel, čo sa m. stalo
-
medzitým čo spoj. podraď. uvádza časovú vetu, kým, zatiaľ čo: m. čo čítal, obed sa uvaril
-
metronóm -u m. hud. prístroj na určovanie tempa
-
míľnikový príd.
-
míľový príd.
● m-mi krokmi rýchlo
-
mím -a mn. -ovia m. herec hrajúci v pantomíme
-
mína -y mín ž. teleso s náložou vybuchujúce zapálením, nárazom ap.; náboj mínometu: časovaná, protitanková m.;
-
míňať -a nedok.
1. dávať preč (obyč. peniaze), používaním spotrebúvať, vydávať, troviť, márniť, utrácať: m. peniaze, zásoby;
m. čas2. prechádzať popri niečom, niekom, obchádzať: m. stanicu, cieľ;
denne sme sa m-li;
pri odbočovaní vľavo sa autá m-jú vľavo3. zanechávať, opúšťať: hnev ho m-a
4. (o čase) plynúť, byť, ubiehať: dvadsať mu m-a;
tretí deň m-a; -
míner -a m. kto pracuje s mínami a výbušninami
-
míniový príd.
-
mínium -ia s. odb. tehlovočervené farbivo použ. ako ochrana proti hrdzi;
-
mínomet -u m. zbraň na vystreľovanie mín;
-
mínometník -a mn. -ci m. kto obsluhuje mínomet
-
mínometný príd.: m-á paľba
-
mínovať nedok. klásť míny: m. železničnú trať
-
mínový príd.: m-é pole
-
mínus
I. spoj. mat. vyj. odčítanie, bez, op. plus, zn. –: šesť m. dva
II. prísl. mat. označ. zápornú veličinu, op. plus, zn. –: m. dva stupne
● plus m. asi, približne
III. mínus neskl. s. i -u m., op. plus
1. znak odčítania al. zápornej veličiny, zn. –: napísať m.
2. hovor. nedostatok, chyba: toto riešenie má isté m.;
-
mínusový príd.
-
míting -u m. (angl.)
1. publ. ver. zhromaždenie: slávnostný, protestný m.
-
mľandravec -vca m. expr. mľandravý človek
-
mľandravo prísl.;
-
mľandravosť -i ž.
-
mľandravý príd. expr. ochabnutý, slabý, malátny: m-é svaly, pohyby, m-á myseľ;
m. človek nemajúci sa k činu; -
mľaskať -á, mliaskať -a nedok. vydávať zvuk odtŕhaním jazyka od podnebia al. prudkým pohybom pier: m. pri jedle, m. jazykom, ústami;
-
mľaskavo, mliaskavo prísl.
-
mľaskavý, mliaskavý príd. pripomínajúci mľaskanie, sprevádzaný mľaskaním: m. bozk;
-
dok. mľasnúť, mľasknúť -e -ú, mliasknuť -e -u -kol
-
mĺknuť -e -u -kol nedok.
-
mĺkvo prísl. i vetná prísl.: m. kráčať;
v dome je m.; -
mĺkvosť -i ž.
-
mĺkvy príd. tichý, zamĺknutý; mlčiaci, nemý: m. dom, m-a noc, m. človek;
-
mňau cit. napodobňuje zvuk mačky
-
mňaučať -í -ia, mňaukať nedok. (o mačke) mraučať;
-
dok. mňauknúť -e -ú -kol
-
môcť môže môžu mohol (ne)môžuc nedok.
A. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.
1. uskutočniteľnosť, možnosť deja, a to s význ. a) schopnosti (urobiť niečo); byť schopný: m-m vám rozkázať;
ak m-š, pomôž! b) možnosti voľného konania: m-š si vybrať;
m-e povedať, že ...;
neos. m-e sa nakladať dá sa c) predpokladu sily, vlády uskutočniť niečo; vládať, vedieť: m-š vstať? nem-l sa rozpamätať;
robí, čo m-e všetko d) vhodnosti: m-li by ste byť už ticho e) dovolenia; smieť: m-m odísť? čím m-m poslúžiť?2. hovor. približnosť, pravdepodobnosť: m-e byť 8 hodín;
kto to m-l byť?3. takmer istý, pravdepodobný dej: m-l sa zraniť
4. (obyč. v podm. spôs.) výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: m-l by si sa ponáhľať;
m-š sa hanbiť!5. zbytočnosť, márnosť: m-l kričať, koľko chcel;
m-m sa aj roztrhať (od roboty)6. (v dvojitom zápore) nevyhnutnosť, musieť: nem-m nepovedať
B. byť zodpovedný, zodpovedať: ja za to nem-m;
za to nešťastie m-me všetci -
móda -y ž.
1. spôsob obliekania, štýl úpravy predmetov, spôsob správania ap. charakteristický pre isté obdobie: obliekať sa podľa m-y, šaty, účes podľa m-y;
m. sa mení2. panujúci vkus, dobová obľúbenosť: literárna m-a;
byť v m-e, prísť do m-y;
držať krok s m-ou; -
módne prísl.;
-
módnosť -i ž.
-
módny príd.: m. tovar, m-a línia;
m-e šaty moderné;
m. umelec obľúbený; -
môj môjho m. moja mojej ž. moje môjho s. I m. a s. mojím mn. m. živ. moji, neživ. ž. a s. moje mojich
I. zám. privl.
1. vyj. privl. vzťah hovoriaceho k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): môj syn, môj dom, m-e telo, schopnosti;
môj národ, m-e pracovisko;
m-a zásluha, môj vedúci2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): m-e mlčanie, moje povýšenie
3. vyj. zreteľ: prišiel môj čas;
on je v m-ch rokoch4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: môj človek sa o to postará
5. expr. vyj. citové vzťahy: duša m-a (oslovenie), nehaňte ľud môj;
(víno,) to je moje to mám rád● podľa m-ho podľa mojej mienky;
expr.: páni m-i! Bože môj! zvolanieII. hovor. môj m. manžel: poviem m-mu;
-
mólo -a mól s. ochranná prístavná hrádza vybiehajúca do mora
-
móres -u m. hovor.
1. dobré spôsoby, slušné správanie: vedieť, čo je m., nemať (ani trocha) m-u
2. obyč. mn. spôsob správania vôbec, obyčaj: čo sú to za m-y? panské m-y
● naučiť niekoho m., m-om pokarhať;
mať čudné m-y nevedieť sa správať -
mostík, môstik -a m.
1. zdrob. k most: m. cez potok
2. niečo podobné malému mostu: kapitánsky m.;
lyžiarsky m.;
odrazový m. i fraz. východisko, začiatok;
lek. náhrada časti chrupu; -
mostíkový, môstikový príd.
-
môžbyť hovor.
I. vetná prísl. je možné, možno: m., že príde
II. čast. možno, pravdepodobne, asi, azda: m. máš pravdu
-
mŕštiť -i nedok. mraštiť, vraštiť, krčiť: m. tvár;
m. čelom// mŕštiť sa: m. sa od hnusu
-
mŕtva ž. nebohá
● o m-ch (sa má hovoriť) len dobre;
bibl. vstať z m-ch vrátiť sa zo stavu mŕtvych do života;
expr. zobudil by aj m-ho robí veľký hluk -
mŕtvica -e -vic ž. porážka (význ. 2): mozgová m.;
ranila ho m. -
mŕtvina -y -vin ž. vrstva neúrodnej pôdy
-
mŕtvo prísl. i vetná prísl.: m. hľadieť;
všade bolo m.; -
mŕtvola -y -vol ž. mŕtve (ľudské) telo: previezť m-u;
bledý ako m.● expr.: ísť cez m-y konať bezohľadne;
→ živá m.;
iba cez moju m-u nedopustím, aby sa to stalo;
kopať do m-y ponižovať, znevažovať už porazeného; -
mŕtvolka -y -liek ž.
1. zdrob. k mŕtvola
2. expr. niečo podobné mŕtvole
-
mŕtvolne prísl.: m. bledý;
-
mŕtvolný príd.: m. zápach, jed;
m-á bledosť podobná mŕtvole; -
mŕtvosť -i ž.
-
mŕtvota -y ž. kniž. mŕtvosť
-
mŕtvy
I. príd.
1. kt. nežije, zomretý (obyč. človek), op. živý: m-e dieťa;
ostať na mieste m.;
m-e zviera zhynuté;
m-a hmotnosť, váha zabitého zvieraťa2. kt. je bez pohybu, ruchu, nehybný; nečinný: m-e rameno rieky;
m-a planéta vyhasnutá;3. neužitočný, prázdny, neplodný: m-e slová, m-a forma;
m-a pôda mŕtvina● byť pre niekoho m. byť zavrhnutý;
pridŕžať sa m-ej litery postupovať netvorivo;
uviaznuť, ostať na m-om bode nemôcť pokračovať;
robiť m-ho chrobáka vyhýbať sa povinnosti, zodpovednosti, nereagovať na niečo; -
mú cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva krava
-
múčka -y -čok ž.
1. prášková hmota podobná múke: zemiaková, rybacia m., kŕmna m.;
Thomasova m. umelé hnojivo2. zdrob. expr. k múka
-
múčnatka -y -tiek ž. huba cudzopasiaca na listoch rastlín; choroba spôsobená touto hubou
-
múčnatý príd.
1. pripomínajúci múku: m-é ovocie
2. obsahujúci múku: m-é zrno
-
múdrieť -ie -ejú nedok. stávať sa múdrejším, múdrym: rokmi m-l
-
múdro prísl.: m. odpovedať;
-
múdrosť -i ž.
1. vlastnosť múdreho: m. rodičov;
→ zuby m-i2. súhrn vedomostí, poznatkov: životná, ľudová m.;
iron. nechaj si svoje m-i!● expr. myslí si, že všetku m. (sveta) pojedol je namyslený
-
múdry príd. obdarený dobrým rozumom, úsudkom, majúci potrebné vedomosti; svedčiaci o týchto vlastnostiach;
op. sprostý, hlúpy: m. človek, m-a staroba;
m-a rada, reč, m. postoj● m. ako Šalamún veľmi;
nie som z toho m. nerozumiem tomu;
m-ejší ustúpi;
ráno je m-ejšie ako večer; -
múkový, múčny príd.: m-é, m-ne vrece;
m-ne jedlo z múky; -
múmia -ie ž. mŕtvola konzervovaná obyč. balzamom: egyptská m.
-
múr -u/-a m.
1. zvislá (plošná) časť stavby: vysoký m., nosné, oporné m-y;
oprieť sa o m.;2. murovaná ohrada, hradba: kaštieľ obohnaný m-om
● ísť → hlavou proti m-u;
(pri)tisnúť, (pri)tlačiť niekoho k m-u (u)robiť nátlak na niekoho;
medzi štyrmi m-mi v uzavretosti;
postaviť k m-u odstreliť;
čínsky m. spiatočnícka uzavretosť;
→ hlavou m. neprerazíš;
expr. → tĺcť si hlavu o m.; -
múrik -a m.
1. zdrob. k múr: tehlový m.;
záhradný m.2. podstienok, podstienka
-
müsli [-sl-] neskl. s. ovsené vločky s kúskami sušeného ovocia, orieškov, čokolády ap.
-
mútiť -i nedok.
1. robiť mútnym, kaliť: silný prúd m-i vodu
2. expr. mýliť, miasť, pliesť: hnev mu m-i rozum
3. tlčením spracúvať na maslo: m. smotanu
● m. vodu a) zakrývať nedostatky b) robiť rozruch
// mútiť sa
1. kaliť sa: rieka sa m-i
2. expr. stávať sa nejasný, spletený, miasť sa, pliesť sa: myšlienky sa mu m-ia
-
mútne prísl.
-
mútny príd. kalný, zakalený: m. potok;
m-e oči● → loviť v m-om, v m-ych vodách;
-
múza -y múz ž.
1. M-y v gréc. mytológii bohyne a ochrankyne umenia
2. kniž. umenie: adept m-y, holdovať m-e;
ľahká m. opereta, populárna hudba ap.3. kniž. inšpirácia; nadanie: hudobná, básnická m.
● expr. m. ho kopla dostal umel. nápad;
-
múzejníctvo -a s. organizovanie a správa múzeí;
-
múzejník -a mn. -ci m. odborník v múzejníctve
-
múzejný príd.: m-á budova, m. exponát;
-
múzeum -ea D a L -eu s. inštitúcia, ústav na zhromažďovanie a vystavovanie zbierok predmetov z istého okruhu: historické, národopisné m.;
-
múzický príd. k 2: m-é umenia hudba, spev, tanec, divadlo, umenie slova;
Vysoká škola m-ch umení (v Bratislave) -
mýliť -i -ľ! nedok.
1. uvádzať do omylu, miasť, pliesť, zavádzať: nemýľ ma (v rátaní);
m-i ho výpoveď svedka2. vyrušovať, prekážať: m-i ju cudzie prostredie
// mýliť sa byť na omyle; robiť chyby: často sa m-l;
m. sa vo výpočtoch -
myóm -u m. lek. nezhubný nádor
-
mýtickosť -i ž.
-
mýtický príd.: m. svet, hrdina;
-
mýtizovať nedok. utvárať mýtus okolo niečoho: m. hrdinu v románe, m-nie dejín
-
mýtny príd.: m. poplatok
-
mýto -a mýt s.
1. poplatok za používanie ciest a mostov: vyberať, platiť m.
-
mýtus -tu m.
1. tradíciou prenášaná predstava ľudí o vzniku sveta, o prír. javoch, bohoch, hrdinoch ap., báj: pohanské, africké mýty
2. expr. výmysel podávaný ako pravda: mýty o neomylnosti niekoho;
osobnosť opradená m-om;