Význam slova "ã ã ã ã ã ã o" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bársčo, bárčo zám. neurč. hovor. hocičo, čokoľvek

bendžo, pôv. pís. banjo -a s. (angl.) brnkací hud. nástroj s dlhým krkom a okrúhlym telom

bohviečo zám. neurč. hovor. expr. ktoviečo: budú si o nás myslieť b.;
neurobil b.;
myslí si, že b. znamená

buržoázia -ie ž. pôv. meštianstvo v protiklade k vyšším vrstvám feud. spoločnosti; v marxistickom chápaní vládnuca trieda vlastniaca výr. prostriedky a vykorisťujúca proletariát;

buržoáznodemokratický príd. týkajúci sa buržoáznej demokracie: b-á revolúcia

buržoázny príd.: b. štát, b-a demokracia, b-a revolúcia, b. parlament

čertviečo zám. neurč. hovor. expr. ktoviečo, bohviečo: namýšľa si č.

chmuľo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chumaj (obyč. nadávka);

chruňo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, chumaj (obyč. nadávka)

chvíľočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

čo

I. čoho čomu čo o čom čím zám. opyt.

1. expr. i čože vyj. otázku vzťahujúcu sa na vec, zviera, jav, stav, množstvo, príčinu: čo je to? čo si želáte? čože si zas porobil? o čom to hovoríš? čím je tvoj otec? čo (na to) povieš? hovor. čo ty na to? čo sa dá robiť? nuž čo? (rečnícke otázky) nedá sa nič robiť;
čo s ním? vyj. rozpaky, nerozhodnosť;
hovor.: tak čo? a čo ty? eliptické otázky;
čo? namiesto zdvorilej otázky prosím? čo si dal za to? koľko? čo ta budem zbytočne chodiť? čo sa smeješ? prečo? čo za (s A al. N) aký: čo je to za človek(a)? aký je to človek? čo je zač? čo je to za poriadok?

2. expr. má citový ukaz. význ.: čo ten má sily! čo sa naplakala!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, podmetovú, príslov. (často súvzť. čo – to, čím tým): ukáž, čo vieš;
rob si, čo chceš;
čo sa vlečie, neutečie;
robí, čo mu sily stačia;
čím sa previnil, tým je potrestaný

4. obyč. hovor. vo vzťaž. funkcii zastupuje zám. ktorý, aký, koľký, kto (v spoj. s os. zám. v nepriamom páde): dom, čo v ňom bývam;
kniha, čo si mi požičal;
to je ten, čo ušiel

5. uvádza nepravé vzťaž. vety: nesplnil úlohu, čo nás prekvapilo

6. v spoj. so slovesom byť al. mať a inf. vyj. (ne)schopnosť realizovať dej: je, má z čoho platiť;
(ne)mali čo jesť

● stoj čo stoj, čo by čo bolo za každých okolností

II. spoj. podraď. uvádza vetu

1. prípustkovú (často vo výrazoch čo aj, čo i, čo hneď, čo priam, čo ako), hoci, nech, i keď: urobím to, čo sa aj nahneváš;
odídem, čo ma hneď, priam vysmejú;
bol smutný, čo ako sa premáhal

2. časovú a) po výrazoch s význ. času: už je rok, čo zomrel;
odvtedy, čo sa vrátil b) vo výraze zatiaľ čo: zatiaľ čo si spal, prišli hostia;
v nepravých vzťaž. vetách vyj. odporovací vzťah: my sa usilujeme, zatiaľ čo vy stojíte c) vo výraze len čo: len čo prídem, dáme sa do roboty

3. spôsobovú: bili ho, čo sa len doňho zmestilo;
deti sú ticho, ani/ako čo by ich nebolo

4. zreteľovú: čo ja pamätám, takej zimy nebolo

5. príčinnú: celý sa triasol, čo sa tak bál

6. účelovú: dajte mi motúz, čo to poviažem

7. má význ. porovnávacej spoj. ako: uvládze toľko čo chlap

III. čast.

1. expr. i čože hovor. má význ. záporu (obyč. v opyt. al. zvol. vetách): čo(že) ja viem? čo nás po ňom!

2. hovor. pobáda na súhlas, však, hej: dobrá robota, čo?

3. (s 3. st. príd. a prísl.) vyj. najvyššiu mieru, hranicu: dosiahnuť čo najväčší výkon;
robiť čo najlepšie

4. vyj. opakovanie (pri podst. m. s význ. času): deň čo deň

5. čo len hoci, aspoň: povedz čo len vetu;
keby mi čo (i) len prsteň kúpil!

6. iba čo, len čo zdôrazňuje pripojený výraz: iba čo ma trápiš

čo-to zám. neurč. hovor.

1. niečo, voľačo; všeličo: dozvedela sa č. o ňom, treba č. kúpiť

2. trocha, málo, čosi: vedel č. po slovensky

čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;

dačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 – 3), voľačo: povedať d. smiešne;
vziať si d. jedla;
je (o) d. starší;
ten sa k nám d. nachodil!

● d. pod zub(y) jedlo;
stáť za d. hodno si to všimnúť;
d. znamenať a) byť významný b) mať postavenie, vplyv;
d. mu je je chorý;
expr.: to je d.! pozoruhodná vec;
to je d.? bezvýznamná vec;
také d.! čudná vec

dunčo -a mn. -ovia m. expr. (väčší chlpatý) pes: veľký chlpatý d.

fľočiť nedok. expr. fľochať, zazerať, gániť: f-í na ľudí

gadžo -a mn. -ovia m. expr. neokrôchaný človek;

hocičo, hocčo -čoho zám. neurč.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere veci, javu, to al. ono, čokoľvek, bársčo: môžeš uvariť h., zavďačíš sa mu hocičím

2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) niečo bezcenné, ledačo: tá si oblečie h., postaviť dom nie je h.

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú a podmetovú, čokoľvek: urobím, h. budeš chcieť

jašo -a mn. -ovia m. expr. pochabý človek (obyč. v nadávke)

k. o. skr. knokaut

kadečo, kdečo zám. neurč. expr. vyj. mnohosť s odtienkom náhodnej rozličnosti, všeličo: dozvedel sa k., treba k. zariadiť

knižočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

ktoviečo zám. neurč. hovor. expr. vyj. neurčitosť veci so záporným citovým hodnotením, bohviečo: namýšľa si o sebe k. (neoprávnene) veľa

ľaľo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chmuľo, trpák (nadávka)

lážo-plážo subšt.

I. prísl. nenáhlivo, pohodlne; nedbanlivo: ide si l.

II. príd. neskl. nenáhlivý, pohodlný; nedbanlivý: l. zápas

lečo -a L -e s. jedlo z papriky, rajčín a vajec, príp. ďalších prísad: v l-e má rád klobásu;

ledačo -čoho zám. neurč.

1. má význ. náhodnej rozličnosti, všeličo: l. tam chýba

2. expr. má platnosť podst. m. stred. rodu s význ. bezcenná vec al. nesúci človek, ledačina: za také l. škoda peňazí;
hotové l., nevie nič urobiť

leňošiť nedok. oddávať sa nečinnosti al. lenivosti, darebáčiť, zaháľať: žiak l-í, nedeľné l-enie

leňošský príd. k l;

leňošstvo -a s.

máločo -čoho zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí), sotvačo: iba málo (vecí): m. si pamätať, m-čím sa odlišovať, m. mladší

medzitým čo spoj. podraď. uvádza časovú vetu, kým, zatiaľ čo: m. čo čítal, obed sa uvaril

načo zám. opyt. príslov.

1. expr. i načože vyj. otázku zameranú na a) cieľ, účel: n. sú mu peniaze? b) príčinu deja, prečo: n. sa ponáhľať?

2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú a príčinnú: vie, n. prišiel;
naľakal sa, n. mu to vraví

nehovoriac o predl. s L vyj. vylučovanie, nevraviac o: je statočný, n. o iných vlastnostiach;

nevraviac o predl. s L nehovoriac o: (má) slabý výkon n. o kvalite;

niečo -čoho zám. neurč.

1. vyj. neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu, dačo, voľačo, čosi: hľadám n. (dôležité), daj mi n. (jesť ap.)

2. v postavení neurč. čísl. a prísl. označ. malé množstvo, trocha, dačo, čosi: vziať si n. jedla;
je na tom n. pravdy nie všetko;
je (o) n. starší

3. expr. v postavení prísl. označ. veľké množstvo, veľmi veľa, veľmi mnoho: ten sa ma n. naprosil

● n. mu je necíti sa dobre;
expr.: to je n.! pozoruhodná vec;
to je n.? bezvýznamná vec;
také n.! čudná vec;
n. pod zub(y) jedlo;
n. znamenať mať hodnotu;
n. za n. nič nie je zadarmo;
lepšie n. ako nič

o² predl.

A. s A vyj.

1. miesto styku, dotyku: oprieť sa o dvere, o lakte, priviazať o strom, hodiť o zem

2. hovor. (v spoj. so slovesami typu ísť) účel, cieľ: ísť, prísť k niekomu o radu

3. mieru: byť o rok starší;
zväčšiť počet o sto;
postúpiť o pár krokov, pokles o päť stupňov

4. zreteľ: je ťažko o stravu;
je núdza o byty, o prácu;
o to (je) najmenej (v odpovedi)

5. časový úsek, po kt. nastáva dej: prísť o chvíľu;
výsledok sa prejaví o deň

6. príčinu: trápiť sa, tŕpnuť o rodičov;
mať obavy o budúcnosť

7. väzbu pri slovesách a menách: dohadovať sa o pár korún, usilovať sa o dohodu, o mier, prosiť o pomoc, prísť o všetko;
ide o zásady;
boj o moc, pokus o zmierenie

B. s L vyj.

1. časový bod: začínať o ôsmej (hodine), o polnoci;
zajtra o takom čase

2. spôsob, prostriedok a nástroj: byť o hlade, o smäde, žiť o chlebe, chodiť o palici

3. kniž. veľkosť, množstvo, rozsah; v: jednotka o sile 20 mužov, vhodnejšie jednotka v sile 20 mužov;
sud o obsahu 500 l, vhodnejšie sud s obsahom 500 l

4. väzbu pri slovesách a menách: písať, rozprávať o objavoch, uvažovať, pochybovať o riešení;
rozhodnutie o výhre, správa o príchode

o¹, ó¹ neskl. s.

1. samohláska a písmeno

2. v skr. a zn.: o. i. okrem iného;
chem. O kyslík

● mať → nohy do o

ó² cit.

1. vyj. rozlič. pocity a prejavu často pridáva patetický ráz: ó, aká krása!

2. blíži sa význ. čast. zosilňuje zápor al. prisviedčanie: ó nie! ó áno!

o. i. skr. okrem iného

oáza -y oáz ž. obývateľné miesto v púšti okolo vodného zdroja;

očadiť dok. čadením zaniesť, zadymiť: o-ený hrniec

očakávanie -ia s. čo sa očakáva, predpoklad: splniť o. (rodičov);
výsledok bol podľa o-ia dobrý;
urobiť niečo nad o. lepšie, ako sa predpokladalo

očakávať -a nedok.

1. ostávať niekde, kým niekto príde al. sa niečo stane, čakať: o. priateľa, o. začiatok predstavenia

2. čakať, predpokladať, dúfať: o. pomoc od rodiny, o. úspech;
o-a, že sa mu želanie splní;
nemožno od neho nič o.

3. dávať pozor, čakať; vyčkávať: o-l, ako sa to skončí

4. iba v 3. os. byť nevyhnutným; byť prichystaný (pre niekoho); čakať: o-jú ho starosti, povinnosti;
o-a nás dlhá cesta

očarene, očareno, očarovane, očarovano prísl.;

očarenie, očarovanie -ia s. mocný (kladný) zmyslový zážitok: vzájomné o. pominulo

očarenosť, očarovanosť -i ž.

očarený, očarovaný príd. zaujatý mocným (kladným) zmyslovým zážitkom, uchvátený: o-é obecenstvo;

očariť, očarovať dok. vyvolať mocný (kladný) zmyslový zážitok, uchvátiť: o-l ho výhľad na more;
o. krásou;
byť o-ený hudbou;

očarujúci príd. kt. očarúva, čarovný, pôvabný: o-a tvár;

očarujúco prísl.: o. sa usmiať

nedok. očarúvať -a

očernieť -ie -ejú -tý/-ný dok. stratiť pôv. farbu, stať sa čiernym, sčernieť: príbor o-l;
o-é drevo;

nedok. očernievať -a

očervenieť -ie -ejú dok. stať sa červeným, sčervenieť: o. od hnevu;
líca jej o-li od hanby

● o. ako rak, moriak, ako paprika, pivónia veľmi

očervivieť, očervavieť -ie -ejú dok. stať sa červivým, červavým, sčervivieť: ovocie o-lo

očesať -še -šú dok.

1. česaním očistiť (srsť zvierat): o. kone

2. česadlom uhladiť: o. ľan, konope

3. (hrabľami) upraviť na povrchu: o. stoh;

nedok. očesávať -a

očičko -a -čiek s. zdrob. expr. k 1, 2

očierniť -i dok. expr. ohovoriť, oklebetiť: o-l ma pred rodinou;

nedok. očierňovať

očisko -a -čísk s. zvel.

očíslovať dok. označiť číslom: o. stránky, o-né domy

očista -y ž. očistenie (význ. 1, 4): voj. hygienická o. zbavenie sa rádioaktívnych al. otravných látok;
mravná o.

očistec -tca m. (podľa učenia kat. cirkvi) stav očisťovania človeka po smrti od všedných hriechov a časných trestov;

očistiť -sť/-i! dok.

1. zbaviť nečistoty, škvŕn, niečoho nežiaduceho ap., urobiť čistým: o. (si) topánky, o. sa od blata;
o. hnutie (od zradcov)

2. odstrániť z povrchu, olúpať, obieliť, oškrabať: o. blato z topánok, o. šupu z jablka

3. zbaviť vrchnej časti (šupy ap.): o. jablko, zemiaky

4. zbaviť (viny), oslobodiť: o. (sa) od podozrenia;

očistne prísl.

očistný príd. očisťovací: o. kúpeľ;
o-á akcia;

očistom prísl. zdanlivo, naoko, navonok: o. súhlasiť;
jesť iba tak o.

očisťovací príd. slúžiaci na očistenie, očistný: o-ie práce

nedok. očisťovať

očitý príd. kt. pozoruje vlastnými očami; vychádzajúci z takéhoto pozorovania: o. svedok;
o-é svedectvo

očividne

I. prísl.: o. chradol

II. čast. navidomoči: o. sa ľahko učí

očividný príd. kt. sa dá hneď vidieť, zjavný, jasný, zrejmý: o-á výhoda, o-é klamstvo;
je o-é, že ...;

očko -a očiek s.

1. zdrob. k oko (význ. 1, 2): tvár s malými bystrými o-mi;
o. siete, o. na pančuche

2. hovor. kameň vsadený do šperku: prsteň s o-m

3. zárodkový pupeň rastliny: o. na zemiaku;
o. ruže

4. zatočený sardelový rez s kaparou

5. kartová hra

6. subšt. príslušník tajnej polície majúci za úlohu sledovať niekoho: nasadiť na niekoho o.

● pozerať (sa) na niekoho po o-u nenápadne;
šibnúť, hodiť o-m po niekom letmo na niekoho pozrieť;

očkovací príd. slúžiaci na očkovanie; týkajúci sa očkovania: o-ie sérum, o. nôž;
o. preukaz

očkovať nedok.

1. dávať ochrannú látku (do tela), štepiť: o. deti (proti obrne);
povinné o-nie

2. štepiť očkom (význ. 3): o. strom

očnica -e -níc ž.

1. jamka, v kt. je uložená očná guľa

2. očný otvor na ochrannej maske

3. najspodnejší výbežok parohov;

očnicový príd.

očný príd.: o-á sliznica;
o. lekár;

očuchať dok. čuchaním zistiť, oňuchať: pes o-l potravu, stopu;
expr. deti jedlo najprv o-li ovoňali;

nedok. očuchávať -a

oľutovať dok.

1. prejaviť ľútosť, nespokojnosť so svojím konaním, obanovať, oželieť: o. svoju chybu;
o. svoje slová;
o-l, že nešiel preč

2. hovor. oželieť (význ. 1): ten čas už pre mňa o-uj!

oňho A zámena on (živ.) s predl. o;
o neho

oňuchať dok. ňuchaním zistiť, očuchať: mačka o-la jedlo;
psy sa o-li;
expr. (o človeku) ovoňať;

nedok. oňuchávať -a

ošacovať dok. hovor. ohodnotiť, oceniť: o. tovar, o. niekoho pohľadom

ošarpanosť -i ž.

ošarpaný príd. používaním, vekom ap. (veľmi) poškodený, ošúchaný, zanedbaný: o. dom, nábytok;

ošatiť dok. (za)obliecť, zaodiať, zaodieť: o. deti, o. sa na zimu;
športové o-enie šatstvo

ošedivieť -ie -ejú dok. stať sa šedivým; zošedivieť: vlasy mu celkom o-li;
o. od strachu

ošemetný príd. expr. háklivý: o-á vec, situácia

ošetriť dok.

1. poskytnúť zdrav. pomoc: o. raneného, o. si porezaný prst, o-l mu ranu;
odborné, bezplatné o-enie

2. poskytnúť potrebnú starostlivosť, opatriť: o. stromy, vozidlo, o. si vlasy, zle o-ený stroj

3. práv. slang. upraviť, (kladne) rozriešiť, vyriešiť: prijatím zákona sa o-í situácia podnikov;

nedok. ošetrovať

ošetrovateľ -a mn. -ia m.

1. kto (z povolania) ošetruje chorých

2. opatrovník, opatrovateľ: o. dobytka, stromov;

ošetrovateľka -y -liek ž.;

ošetrovateľský príd.: o-á služba;
o-á metóda

ošetrovňa -e ž. miestnosť na ošetrovanie: vojenská o.;
závodná o. ambulancia, ordinácia;
o. teliat

ošiaľ -u m. opojenie mysle, omámenie: chytil ho chvíľkový o.;
zločin spáchal v o-i zúrivosti

ošialiť -i -ľ! dok. expr. oklamať, ocigániť, podviesť: nedať sa o.

ošípaná -ej ž. domáce zviera chované na mäso a masť, sviňa: chov o-ých

ošipáreň -rne ž. stavba pre ošípané (obyč. pre väčšie množstvo): družstevná o.

ošírovať dok. hovor. dať na koňa postroj: o. kone

ošítka -y -tok ž. okrúhla al. podlhovastá slamená nádoba, slamienka: o. na chlieb, o. s vajcami

ošívať sa -a nedok. expr.

1. vrtieť sa (význ. 2), krútiť sa, mykať sa: o. sa pred muchami

2. zdráhať sa, okúňať sa, vykrúcať sa: o-l sa povedať pravdu

oškaredieť -ie -ejú dok. stať sa škaredým, ošpatnieť: o-la mu tvár

nedok. oškierať -a

// oškrieť sa: o. sa na kolene;

nedok. oškierať sa

ošklbaný príd.

1. zbavený peria, porastu, lístia ap.: o-á hus, o. strom, záhon

2. pejor. (o veciach) roztrhaný, otrhaný: o. kabát

3. pejor. (o človeku) otrhaný: o. žobrák

ošklbať -e -ú dok.

1. šklbaním odstrániť (perie ap.): o. perie;
o. lístky z kvetu otrhať

2. šklbaním zbaviť peria ap.: o. hus, konár

3. expr. obrať, okradnúť: o. niekoho o posledné peniaze

● o. niekoho ako hus obrať o všetko;

nedok. ošklbávať -a

ošklivec -vca m. expr. ošklivý človek

oškliviť nedok. vzbudzovať v niekom ošklivosť, odpor k niečomu, protiviť: o-í mu učenie, o-í si jedlo

// oškliviť sa

1. hnusiť sa: o-í sa mu jesť rybu

2. expr. zaoberať sa, zapodievať sa (s niečím nepríjemným): nebudem sa už s neposlušníkom o.

ošklivo prísl. i vetná prísl.: o. vyzerať;
vonku je o.;

ošklivosť -i ž.

1. k 1 – 3

2. ošklivý čin: páchať o-i

3. odpor, hnus: cítiť o. k niekomu

ošklivý príd.

1. výzorom nepekný, škaredý, ohavný, hnusný, op. pekný: o-é farby, o-á tvár

2. vzbudzujúci nepríjemné pocity, nepríjemný, protivný, ohavný: o-á robota, o-é počasie, o-á choroba;
o-é slovo neslušné, hrubé

3. expr. nebezpečný, háklivý: je to o-á situácia, o-é zranenie;

oškrabať -e -ú, oškriabať -e -u dok.

1. škr(i)abaním odstrániť (povrchovú vrstvu), zoškr(i)abať: o. špinu, blato, o. kôru zo stromu

2. škr(i)abaním očistiť, obieliť: o. zemiaky;

nedok. oškrabávať, oškrabúvať -a, oškrabovať

oškrabkať dok. expr. (jemne) oškrabať: o. nečistotu;

nedok. oškrabkávať -a