Synonymá slova "žírne" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 49 výsledkov (1 strana)

  • a posteriori, aposteriórne p. skúsenostne


    a priori, apriórne 1. porov. bezdôvodný 2. p. vopred 1


    čierno, star. i čierne 1. majúc čiernu farbu, farbu ako sadza, na čiernu farbu, čiernou farbou (op. bielo) • načierno, pís. i na čierno (op. nabielo) • dočierna, pís. i do čierna (op. dobiela): čierno, dočierna sfarbené obočie; natrieť lavicu načiernotmavonatmavodotmava, pís. i na tmavo, do tmava: tmavo, natmavo natretá polička

    porov. aj čierny 1

    2. z tej horšej stránky (op. ružovo) • chmúrnochmúrnepochmúrnetemnotemne: všetko vidíš čierno, chmúrne, temnebeznádejnepesimisticky (op. optimisticky) • skepticky: vyzerá to s nami čierno, beznádejne; na všetko sa pozerá pesimisticky, skepticky


    pochmúrne 1. porov. zamračený 1, nevľúdny 2 2. porov. zamračený 2. nevľúdny 1 3. p. čierno 2


    dočasne obmedzený čas, na obmedzený čas, na istý čas, nie natrvalo (op. trvalo, natrvalo) • načasprechodne: dočasne, načas, prechodne bude robiť v skladedočasu: naša radosť trvala iba dočasne, dočasuzačas: dočasne, začas sa môže stravovať v reštauráciipredbežneprovizórne: dočasne, predbežne, provizórne budeš bývať u nászatiaľ (do istého času): dočasne, zatiaľ postavte nábytok do predizby

    porov. aj dočasný


    provizórne p. dočasne


    domácky2 1. spôsobom typickým pre domácnosť (op. továrensky) • podomácky, pís. i po domácky: domácky, podomácky vyrobené súkno

    2. spôsobom typickým pre domov • podomácky, pís. i po domáckyako doma: cíti sa v kožuchu domácky, podomácky; cíťte sa ako domazastar. domášne (Vajanský)bezprostredneuvoľnenefamiliárne (bez obmedzenia, bez napätia): správa sa bezprostredne, uvoľnene, familiárne


    familiárne 1. porov. familiárny 2. p. domácky2 2


    exemplárne 1. porov. vzorový 2. p. prísne 1


    prísne, prísno 1. neodpúšťajúc chyby, previnenia a pod. (op. zhovievavo) • neúprosnezried. sprísna: prísne, neúprosne postupovali proti každému, čo mal iný názorostrozostratvrdo: proti odporcom zasiahli veľmi ostro, zostra, tvrdonekompromisneexemplárne: nekompromisne, exemplárne potrestali každé previnenieexpr. sparťansky: sparťansky vychovával všetkých svojich synovkniž. drakonickyzried. drakónsky (veľmi prísne): drakonicky potlačili každú vzburu

    porov. aj prísny

    2. nedovoľujúc, neumožňujúc výnimky • dôsledne: prísne, dôsledne dodržiavať predpisypresnestriktne: postupovať presne, striktne podľa harmonogramukonzekventne: musí postupovať konzekventnenekompromisnekniž. rigorózne: nekompromisne, rigorózne odmietol každý návrh na zmenu

    3. prejavujúc odmeranosť, chlad, neprejavujúc cit • odmeranechladnechladnozried. sprísna: prísne, odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcichzdržanlivostrohorezervovane: pôsobil veľmi zdržanlivo, stroho, rezervovaneneprívetivonevľúdnesucho: jeho hlas znel neprívetivo, nevľúdne, suchopríkroostrozostraexpr. britko: príkro, ostro, zostra napomenul synazamračene: prísne, zamračene hľadela na syna


    chmúrne, chmúrno 1. porov. zamračený 1, 2, nevľúdny 1, 2 2. porov. smutný, ťaživý 3. p. čierno 2


    iluzórne 1. porov. neskutočný 1, klamný 2. p. zdanlivo


    zdanlivo vzbudzujúc zdanie, nie v skutočnosti, nie naozaj (op. skutočne, naozaj) • naokonavonokočistom: zdanlivo, naoko je s výsledkom spokojný; navonok, očistom súhlasil s návrhomkniž.: domneledomnelo: iba domnelo je všetko v poriadkufiktívneiluzórneiluzívne: do spolupráce sa zapája iba fiktívne, iluzórnekniž. imaginárne: pohybuje sa iba tak imaginárnepráv. prezumptívnenár.: naprezroknaprezrek (Mináč)fraz.: (len) pre formupro forma(iba) na pohľad


    imaginárne 1. porov. neskutočný 1 2. p. zdanlivo


    jednotlivo po jednom, nie v skupinách, nie s ostatnými (op. spoločne) • oddeleneindividuálne (op. kolektívne): účastníci konferencie prichádzali jednotlivo, oddelene; strední roľníci hospodárili individuálneosobitneosvezvlášť: osobitne, osve predstupovali pred veliteľa; každý jednotlivo, zvlášť odovzdal darček oslávencovisamostatne: jednotlivo, samostatne zabalené výrobkyodb.: solitárnesolitérne: niektoré stromy rastú solitárnezastar. pojedine (Kukučín)


    ležérne 1. porov. nenútený, uvoľnený 2. p. nedbanlivo, zľahka 3


    nedbanlivo nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbaloneporiadnepovrchne: nedbanlivo, nedbalo pozdravil a odišiel; neporiadne, povrchne utrela prach na poličkeledabolohocijakohocijakledajakoledajak: ledabolo zavesila kabát na vešiak; záhrada bola pokopaná len tak hocijako, ledajakokniž. neriadne: neriadne zabalená zásielkahovor. expr. halabala: halabala poukladané knihy popadali na zemexpr. nedbajskypejor. lajdáckyhovor. expr. šlendriánsky: auto bolo nedbajsky, lajdácky opravené; odovzdal šlendriánsky urobenú robotufraz. na pol úst (o reči): nedbanlivo, na pol úst odpovedal na otázkyzľahkanenúteneležérne (nedbanlivo s cieľom dosiahnuť kladný efekt): zľahka si prehodila šatku cez plecia; nenútene, ležérne si sadol do kreslaľahostajnelaxne (neprejavujúc dostatočný záujem): nedbanlivo, ľahostajne, laxne pristupuje k plneniu povinností

    porov. aj nedbanlivý


    voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutkazľahka: šál má zľahka prehodený cez plecepohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojenáexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodneľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkomnehateneneobmedzenenespútaneneviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazaneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýcholľahkopríjemne: bolo jej ľahko, príjemne na dušiexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    porov. aj voľný 6

    4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomalyzvoľnapozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybupostupnemierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do dolinyležérnehovor. komótneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko


    zľahka 1. bez vynaloženia energie, bez námahy, bez dôrazu (op. sťažka) • ľahko (op. ťažko): zľahka, ľahko si poradil so všetkými problémamijemnezvoľna: jemne, zvoľna stisol matkinu rukunenásilne: nenásilne, zľahka ho vytisol z dveríexpr.: zľahučkazľahunkazľahulinkaľahučkoľahunkoľahulinko: zľahučka, ľahunko si odhrnula vlasy z čelaexpr.: jemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško: jemnučko, jemnunko pohladkal dcéru po vlasoch

    2. v malej miere • trochatrochumálonepatrne: zľahka, trocha otvorila oči; málo, nepatrne sa ukloniljemne: od prekvapenia jemne zdvihla obočieexpr.: zľahučkazľahunkazľahulinkaľahučkoľahunkoľahulinko: zľahučka, ľahunko ju pobozkalexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkumáličkomálinkomálilinkojemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško: trošička, trošilinku, máličko, jemnunko sa jej zakrútila hlava

    3. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbanlivonedbalo: zľahka, nedbanlivo si prehodil kabát cez plecianestrojenenenúteneležérne: ležérne vyfúkol kolieska dymu;„To je maličkosť“, povedal nestrojene, nenútene.

    4. pohybovo rýchlo a šikovne • ľahkosvižkosvižne: zľahka, ľahko vyskočil na múr; svižko, svižne sa rozbehol za električkoupružnevrtkoobratne: pružne, vrtko vybehnúť hore schodmi; obratne sa vyšplhať na stromrezkobystrohybko: rezko, bystro, hybko sa prehupli cez prekážku

    5. p. voľne 1


    lineárne p. priamo 1


    priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domovpriamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrcholspriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očíprosto: trafil ho prosto medzi očilineárne

    2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako sviecanarovnanevyrovnanevzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamenespriama: sedieť spriama

    3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobnebezprostredneosobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovednýzoči-vočihovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

    4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniupriamočiarospriama: treba na to ísť priamočiaro, spriamaotvorenenezaobalenedorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslíúprimnenezakrytezastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalokniž. explicitnekniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrenéprostofraz.: z mosta do prostabez obalupekne-krásnena plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

    5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5


    márne p. zbytočne, nadarmo 1, naprázdno


    nadarmo 1. bez hmotného al. iného prospechu ako výsledku istého úsilia, činnosti a pod.; bez úžitku • darmozbytočnemárne: nadarmo, darmo sa ponáhľal, vlak mu aj tak ušiel; zbytočne, márne mu dohovárali, ani tak neposlúcholdaromnepodaromnehovor. podaromkyzried. nadaromne: daromne, podaromne sa vybrali do mesta; podaromky, nadaromne si budeme podrážky v cudzom meste draťhovor. nadaromnicuexpr.: podaromnicinemilobohu: nadarmo, nadaromnicu stráca čas podrobným vysvetľovaním; podaromnici, nemilobohu míňa peniaze na žrebybezúčelneneúčelneneužitočnejalovo: dnešný deň sme neprežili bezúčelne, neúčelne, neužitočnebezvýsledneneúspešnebezúspešne (bez dosiahnutia výsledku): nadarmo, bezvýsledne, neúspešne ho hľadali po celom okolí

    2. bez príčiny, bez dôvodu • darmobezdôvodneneodôvodnene: nevypytovali sa nadarmo, darmo, kde je otec; nie bezdôvodne, neodôvodnene ukazovali na ňu prstom


    naprázdno bez dosiahnutia cieľa, bez dosiahnutia konkrétneho účinku • nadarmobezvýsledne: jeho námaha vyšla naprázdno, nadarmo, bezvýslednemárnezbytočne: márne, zbytočne mu dohováralineúčinnezried. bezúčinnenahlucho, pís. i na hlucho: jeho slová vyznievali neúčinne, nahlucho


    zbytočne bez toho, aby to bolo potrebné, aby na to bol dôvod; bez toho, aby sa dosiahol al. mohol dosiahnuť istý osoh, úžitok, výsledok, cieľ a pod. • bezdôvodneneodôvodneneneopodstatnene: zbytočne, bezdôvodne sa bojí zostať sám; neodôvodnene, neopodstatnene sa na neho hnevášbezúčelneneúčelnebezcieľne: bezúčelne, neúčelne, bezcieľne vynaložené finančné prostriedkynepotrebnezastar. netrebne: nepotrebne, zbytočne zvyšovali výdavky na reklamuneužitočneneosožne: neužitočne, neosožne plytvá silami na nepodstatné vecibezvýsledneneúspešnemárne: bezvýsledne, neúspešne sa pokúšali zmeniť prijaté rozhodnutie; márne, zbytočne sa usilovať o nápravuplanoneplodnejalovo: plano, neplodne, jalovo mudruje nad každou maličkosťounaplano: nemôže pripustiť, aby žila tak naplanodarmodaromnenadarmohovor. nadaromnicu: darmo, daromne ho čakali až do polnoci; nadarmo, nadaromnicu strácali časpodaromnehovor. podaromkyexpr.: podaromnicinemilobohu: podaromne, podaromky sa usiloval dostať k veliteľovi; podaromnici, nemilobohu míňa ťažko zarobené peniazenaprázdno: stroje bežia naprázdno, zbytočne

    porov. aj zbytočný


    mnohotvárne p. rozlične, porov. aj mnohotvárny


    rozlične rozličným spôsobom, rozličnými spôsobmi, s rozličnou mierou, vlastnosťami a pod. (op. rovnako) • rozmanitozastaráv. rozmaniterôzneodlišne: rozlične, rozmanito upravené záhradky; rôzne, odlišne stvárnená myšlienkanerovnakonejednakorozdielne: nerovnako, nejednako, rozdielne spracovať surovinypestrohocijakovšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: ľudia tam chodia pestro, všelijako, všakovak oblečenínejednotnenerovnorodonesúrodorôznorodo (op. rovnorodo) • kniž. heterogénne (op. homogénne): nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo usporiadaný materiál; rôznorodo, heterogénne vplývať na stav ekonomikykniž. disparátne: vývin pokračoval disparátnemnohorakozried. viacerakoexpr.: desatorakostorakotisícorako (mnohými rozličnými spôsobmi): témy sa možno zmocniť mnohorako, storako, tisícorakoodchodneprotichodnezastar. rozchodne (Dobšinský): ekonomické problémy riešia odchodne, protichodneinakinakšieináčtak i onaktak i tak (iným spôsobom): ku každému musí pristupovať inak, inakšie, ináčrôznotvárnemnohotvárne (v rozličných tvaroch, podobách): rôznotvárne, mnohotvárne zobrazená skutočnosť


    naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivoneodbytneneústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienokdôrazneúporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovyexpr.: pálčivožeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahochúpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoczastar. úsilnestuhakniž. zastar. snažne

    porov. aj naliehavý 1

    2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivoakútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovodsúrneneodkladnebezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zberenevyhnutnenutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácienaskutkurazom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiekhneďihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiťnespráv. pilne


    narýchlo s malou spotrebou času, obyč. v časovej tiesni • nachytronapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: narýchlo, nachytro rozložil oheň v sporáku; napochytro, naponáhlo uvarila zapraženú polievkurýchlochytrobehomhovor. bežky: rýchlo, chytro si pobalili veci a odišliv rýchlostiv náhlosti: narýchlo, v rýchlosti, v náhlosti sa pozrel, či niečo nezabudolnáhlivoúchytkomletmoletkomzried. naúchytkyzastar. letky: náhlivo, úchytkom sa zmienil o svojich ťažkostiach; letmo, letkom si prečítal novinychvatnes chvatomzastaráv. nachvat: chvatne, s chvatom zobral, čo sa mu dostalo pod ruku; nachvat opustili úkrytsúrnenáhle (bez akéhokoľvek časového odkladu): súrne, náhle musel odísť


    súrne bez akéhokoľvek časového odkladu • súrnoneodkladnebezodkladnenaliehavo: musím sa s ním súrne, neodkladne rozprávať; bezodkladne, naliehavo potrebuje pomocrýchlourýchlenenaskutku: rýchlo, urýchlene potrebujem peniazenarýchlonapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: k pacientovi museli narýchlo, napochytro, naponáhlo zavolať lekárakniž. urgentne: urgentne mu doručili listpošt. urgent


    nechýrne p. zle 1


    zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobreplano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúconekvalitnenedokonalenedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávnenenáležitechybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimeranenevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotnenesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodneničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavopľuhavskyvšivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarenenevydarenenezdarenenezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    porov. aj zlý 2

    2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobrenečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojnenemorálnenešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepeknemrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodneneprimeranenespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlonízkoničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavopľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

    porov. aj zlý 1

    3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobrenemiloneprívetivonevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľskynevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

    4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivonevyhovujúconepríjemnenešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

    5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobrenevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledomizernenaničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovnona riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro


    obšírne so širokým rozsahom, do podrobností (o vyjadrovaní) • doširokazoširokanaširokoširoko: obšírne, doširoka, zoširoka sa rozpisuje o svojich zážitkoch; naširoko, široko vykladá o histórii mestaextenzívne: pristupovať k téme extenzívnepodrobnedôkladnedetailne: podrobne, dôkladne, detailne opisuje spôsob prípravy materiálurozsiahloobsiahlo: rozsiahlo, obsiahlo hovoriť o dosiahnutých výsledkochzdĺhavorozvláčnerozťahanekniž. siahodlho: zdĺhavo, rozvláčne, siahodlho rozprával o tom, ako sa ta dostalzried. rozplynuto (Jesenská)zastar. rozvlačiterozvlačito (Timrava)


    podrobne všímajúc si detaily • dôkladnedetailne: podrobne, dôkladne, detailne informovať o výsledkoch výskumuobšírnezoširokaširoko: obšírne, zoširoka, široko vykladala o svojich zážitkochdopodrobnakniž. minuciózne: dopodrobna, minuciózne opísal celú udalosťnespis. zovrubne • fraz. do hĺbky

    porov. aj podrobný


    široko 1. do veľkej, potrebnej šírky (op. úzko); do veľkej rozlohy • naširokodoširokazoširoka: široko, naširoko poskladaný papier; široko, doširoka rozkladal rukami; naširoko, zoširoka sa rozkročiťrozložito: rozložito rozrastená koruna stromudokorán (pri otváraní): dokorán otvoriť dvere

    porov. aj široký 1

    2. do veľkých podrobností • naširokozoširokaobšírne: široko, naširoko sa rozpísal o dosiahnutých výsledkoch; zoširoka, obšírne vysvetľuje podstatu problémupodrobnedôkladne: podrobne, dôkladne sa zamýšľať nad príčinou neúspechurozvláčnerozťahanezdĺhavo (do zbytočných podrobností): rozvláčne, rozťahane, zdĺhavo rozprával o svojich zážitkoch

    3. p. široko-ďaleko


    zdĺhavo 1. veľmi dlho, neprimerane dlho • zdlha: zdĺhavo, zdlha sa na neho pozrelapomaly: pomaly sa rozhodoval, čo urobíťažko: rana sa ťažko hojíexpr.: šiplavopiplavobabravo (zdĺhavo a s ťažkosťami, nešikovne): takáto rana sa šiplavo hojí; piplavo, babravo sa pripravovali na oračku

    2. so zbytočnými podrobnosťami • zdlha: zdĺhavo, zdlha vysvetľoval princípy transformácieobšírnezoširokaširoko: obšírne, zoširoka vykladať o svojich predstaváchrozvláčnerozťahanekniž. rozplynuto: začal rozvláčne, rozťahane rozprávať o svojich zážitkoch; rozplynuto opisovať miesto dejakniž. siahodlho: siahodlho referuje o svojej cestezastar.: rozvlačiterozvlačito (Timrava)

    3. p. pomaly 1 4. p. ťažko 4


    pôvodne v prvom, úvodnom období al. štádiu, v prvej fáze • nazačiatkuzozačiatku, pís. i na začiatku, zo začiatku: pôvodne, nazačiatku, zozačiatku sa mu darilosprvusprvotispočiatku: tréning bol sprvu, sprvoti, spočiatku raz do týždňanajprv: najprv, pôvodne nechápal, čo od neho chcúpredtým: predtým, pôvodne prijaté rozhodnutie nemožno zrušiťprvotnekniž. primárne: prvotne, primárne sa rozhodoval medzi právom a medicínou


    primárne p. pôvodne


    rôznotvárne p. rozlične, porov. aj rôznorodý, pestrý


    skúsenostne kniž. na základe skúsenosti • empirickykniž.: aposteriórne (op. apriórne) • a posteriori (op. a priori): skúsenostne, empiricky, aposteriórne získané poznatky


    solitárne, solitérne p. jednotlivo


    spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločnepospoluvedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vednokolektívnehromadnekniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadnedohromadydovednadokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekochvovednevovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazochpohromadehovor.: pokopenakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakopezastar. spolne (Hviezdoslav)fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na frontevzájomnenavzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemeckyfraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou

    2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromadydovednadokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopyvednovovednevovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prascecelkovecelkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat konísúhrnnesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]odb.: úhrnneúhrnomzastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisícvcelkuen bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en blochovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korúnhovor. bajzomnár. expr.: pajzomfajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiatzastar. spolnesubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom

    3. p. súčasne 1, zároveň 1


    súhrnne zhŕňajúc do jedného celku, ako jeden celok • ucelene: súhrnne, ucelene podaný výkladsúbornesyntetickykomplexne: súborne, synteticky, komplexne spracované dejinycelkovecelkovovcelku: celkove, vcelku možno konštatovať isté zlepšeniesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]: sumárne, summa summarum dosiahli dobré výsledkycelistvokniž. celostne: celistvo, celostne zdokumentovaná udalosťspoluvednodovednadohromadydokopy: spolu, vedno má sto bodov; dovedna, dohromady, dokopy získali päť medailíodb.: úhrnneúhrnom: úhrnne, úhrnom je to stodvadsaťtisíc

    porov. aj súhrnný


    sumárne p. spolu 2, súhrnne


    vopred 1. v časovom predstihu, pred istým časom • popredupopredku: nájomné zaplatil vopred, popredu, popredku na pol rokadopreduhovor. dopredku: už dopredu, dopredku sa vzdávalnapredhovor. napredok: otázky si pripravte napred, napredokskôrskorejprvpredtým: o tom, že hostia neprídu, vedel už skôr, skorej; už prv, predtým cítil, čo sa stanenajprvnajskôrnajskorej: najprv, najskôr sa ho spýtaj, či môžeš prísťkniž.: a prioriapriórne: a priori, apriórne odmietol akékoľvek pripomienkynespis. predom

    2. (v miestnom význame) pred niekým al. niečím • napred: hosťa pustili vopred, napredpopredupopredkuvpredu: chlapec šiel popredu, popredku, vpredu a dievča za ním

    3. p. dopredu 1, 2


Pozri výraz ŽÍRNE v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV