Synonymá slova "žabó" v Synonymickom slovníku slovenčiny

volán naberaný al. skladaný pásik látky na ozdobovanie šiat, bielizne: šaty ozdobené volánmi • žabó (naberaná ozdoba šiat, košieľ, blúzok umiestnená pod hrdlom) • zastar. garnír (Timrava)

žabó p. volán

odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiť • zahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľava • hovor.: zakerovať • zakarovať • skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garáže • zried. zbočiť: zbočiť z cesty • skrútnuť sa • skrútiť sa • zakrútiť (sa) • zatočiť sa • stočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí doprava • odraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juh • zísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cesty • uchýliť sa (od priameho smeru)

2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť sa • odkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témy • expr.: odskočiť • uskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočila • uhnúť • vyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyhol • vzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru

zabočiť p. odbočiť 1, zájsť 1

zahnúť 1. dať do polohy mierneho oblúka smerom dolu, dnu • ohnúť: zahnúť, ohnúť klinec • zalomiť (dať niečomu lomený tvar): zalomiť prst • podhnúť • založiť (preložiť okraj niečoho dovnútra): podhnúť, založiť sukňu • prehnúť (papier, list, obyč. napoly) • stočiť • skrútiť (v polohe oblúka spojiť) • pozahýbať • pozahýnať • pozahybovať (postupne zahnúť)

2. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer pohybu • zabočiť • odbočiť • zájsť: zahnime, zabočme za roh, aby nás nevideli; bicykel náhle zahol, odbočil z cesty • hovor.: zakerovať • zakarovať • skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): zakerovať na parkovisko • skrútnuť sa • skrútiť sa • stočiť sa • zakrútiť (sa): auto sa náhle skrút(i)lo, stočilo doľava; na križovatke (sa) musíš zakrútiť doprava

zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájde • dôjsť • prísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocie • expr.: zabehnúť • zbehnúť • vybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výlet • staviť sa • zastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostole • expr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domu • expr.: skočiť • zaskočiť • odskočiť • odbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštu • podísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne! • zatúlať sa • zablúdiť • hovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivo • zastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúť • frknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia deti • zahnúť • zabočiť • odbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za roh • hovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budove • hovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kina • expr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríky • pozachodiť • pozachádzať (postupne zájsť)

2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašiel • zahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sa • zarosiť sa • hovor. expr.: ošťať sa • zapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťali • očernieť • sčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernel • chem.: oxidovať • zoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2

kerovať, karovať 1. hovor. meniť priamy smer; pren. meniť smerovanie v reči • zahýnať • zahýbať: auto keruje, zahýna doľava • odbočovať • zabočovať • zatáčať: voz zabočuje, zatáča k mostu; keruje, odbočuje od hlavnej témy • manévrovať: vie dobre manévrovať volantom, slovami

2. p. viesť 2, šoférovať

krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť sa • otáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáča • pokrúcať sa • zastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcala • vrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtí • tancovať • vykrúcať sa • zvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zeme • zvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca

2. meniť smer do oblúka • skrúcať sa • stáčať sa • zakrúcať sa • zatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľava • zabočovať • zahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo doprava • hadiť sa • kľukatiť sa • ohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatila • otáčať sa • točiť sa • obracať sa: slnečnica sa otáča za svetlom • zvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu

3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať sa • točiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deň • expr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia

4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1

zahýbať 1. v chôdzi, v jazde meniť smer priameho pohybu; tvoriť zákrutu • zahýnať: voz zahýba, zahýna za roh; cesta zahýba, zahýna k rieke • zabočovať • odbočovať • skrúcať sa • stáčať sa • zatáčať sa: po niekoľkých kilometroch zabočujeme, odbočujeme do ľava; skrúcame, stáčame sa k moru • hovor.: kerovať • karovať: Kam keruješ, karuješ, prečo nejdeš rovno?

2. dávať do polohy mierneho oblúka smerom dolu al. dnu • zahýnať • ohýbať • ohýnať: ohýbať, ohýnať drôt • podhýnať (dovnútra): podhýnať látku, šaty • skladať (zahýbať do záhybov): skladať servítku • zahybovať (smerom dozadu): zahybuje hlavu

3. hovor. expr. byť neverný (v manželstve) • hovor. expr. zakášať: už rok jej muž zahýba, zakáša • pren. expr. pytliačiť • fraz. expr. pytliačiť v cudzom revíre

zabodnúť p. zapichnúť

zapichnúť niečo zahrotené, ostré niekam zatlačiť, vtlačiť, dostať pod povrch • vpichnúť • pichnúť: zapichnúť, (v)pichnúť špendlík do látky • zastar. zapchnúť: zapchnúť stromček do zeme • zabodnúť • vbodnúť • bodnúť (silne, razantne): nôž zabodol, vbodol do mäsa, (za)bodnúť dýku do niekoho • zaraziť • vraziť (s veľkou intenzitou, obyč. násilím, tlakom): zaraziť, vraziť kôl do zeme • zastoknúť (niečo niekam vsunúť): zastoknúť sviečku do svietnika, zastoknúť si kvet do vlasov • pozastokovať • pozastokýnať • pozastýkať (postupne, viac vecí) • zaklať (pichnutím zabiť): zaklať, zapichnúť nožom niekoho • pozapichovať • pozapichávať (postupne, viac vecí)

uviaznuť 1. ostať väzieť na jednom mieste • zaviaznuť: autobus uviazol, zaviazol v záveji; kolesá uviazli, zaviazli v blate • zostať • ostať (nevzdialiť sa): Kde si včera (z)ostal tak dlho?; keby sme (z)ostali, uviazli v rozmoknutom teréne, zíde sa nám povraz • zachytiť sa (v nejakej prekážke): vetvička sa jej zachytila vo vlasoch • zabodnúť sa (po bodnutí ostať trčať z niečoho): nôž sa zabodol do srdca, uviazol v srdci • zaryť sa • vryť sa: guľka sa zaryla, vryla do steny • zapadnúť: zapadnúť do snehu

2. prestať prebiehať (o deji) • zaviaznuť • ustať • zastaviť sa: zábava uviazla, zaviazla; rozhovor ustal; doprava sa zastavila • zadrhnúť sa (o hlase, reči): slová sa mu zadrhli v hrdle • kniž. ustrnúť: pohyb ustrnul • hovor. expr. zamrznúť: žiadosť kdesi zamrzla

3. p. usadiť sa 1

vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsť • preniknúť • vpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hry • expr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej roly • vohnať sa • vhnať sa • vhrnúť sa • vpadnúť • nahrnúť sa • nabehnúť • vovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetlo • expr.: vrútiť sa • vraziť • vbŕdnuť • zried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do úst • vtrhnúť • vbiť sa • dobiť sa • vlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchodu • vliať sa • naliať sa • presiaknuť • odb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôdu • vprúdiť • vtiecť • vplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žíl • vovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do mysle • vlámať sa • kniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domu • prebiť sa • preraziť • prebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mesta • usadiť sa • usídliť sa • zahniezdiť sa • hovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajze • vrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zeme • vhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablka • zabodnúť sa • zapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

2. p. pochopiť 1

zaseknúť sa 1. zaboriť sa niečím ostrým, špicatým do niečoho • zaraziť sa • zaťať sa: zasekol sa, zaťal sa nechtami do stromu; guľka sa zarazila do steny • zahryznúť sa (zubami): zahryzla sa v zlosti do pery • zabodnúť sa (hrotom): tŕň sa zabodol pod nechet • pozasekávať sa • pozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)

2. zastaviť sa v činnosti, v pohybe, v reči a pod. • zadrhnúť sa: motor sa v činnosti zasekol, zadrhol • spriečiť sa • vzpriečiť sa • zapriečiť sa (nemôcť byť v činnosti pre priečnu, nepriaznivú polohu): kľúč sa spriečil, vzpriečil • zakliniť sa • hovor.: zacviknúť sa • zapasovať sa: zakliniť sa, zacviknúť sa, zapasovať sa medzi dosky • zachytiť sa • expr. zakvačiť sa: padák sa zachytil, zakvačil do stromu • spätiť sa • zháčiť sa • zaraziť sa (v reči) • zaťať sa • zatnúť sa • seknúť (v rozprávaní, v behu): zaťal sa, sekol a nepovedal už ani slova; keď sa zatne, už sa nepohne • pozasekávať sa • pozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)

vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojný • nijako • hovor. nijak • expr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýka • načisto: načisto nemá rozum • ani trochu • ani najmenej • ani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravdu • skutočne • ozaj • naozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že príde • ešte • celkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam? • fraz.: ani za svet • ani za živý svet • ani za mačný mak/máčik • hrub.: zaboha • ani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videl • nár. živo • subšt. zhola

2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2

zaboha p. vôbec 1

pokrutiny pomn. zvyšky olejnatých semien po vylisovaní používané ako krmivo: pokrutiny dovážame z Indie • zastar. záboj

záboj p. pokrutiny

žaburina 1. povlak na stojatej vode utvorený vodnými riasami a žabími ikrami • žabokreky • žabokrečiny • žabinec • žabacinec • zried. žabina

2. p. močiar

žabokrečiny, žabokreky p. žaburina 1

zarmútiť spôsobiť zármutok, žiaľ • rozžialiť: rodičov zarmútila, rozžialila synova nevďačnosť • expr. zried.: rozbolestniť • rozbolestiť • skormútiť • zroniť: zvesť o náhlej smrti nás hlboko skormútila, zronila • zabolieť • zamrzieť (veľmi sa dotknúť citov): zabolelo, zamrzelo nás, že nás na svadbu nepozvali • zried. pokormútiť (Vajanský) • zried. rozbôľniť (Rysuľa) • raniť • zraniť (spôsobiť duševnú bolesť): priateľova zrada ma (z)ranila • skľúčiť (spôsobiť duševnú ochabnutosť): neúspech ma skľúčil

malicherný 1. pripisujúci príliš veľký význam nepodstatným veciam, maličkostiam; svedčiaci o preceňovaní maličkostí (op. veľkorysý): malicherný človek sa nevie povzniesť nad neúspech; malicherný postup úradníka • úzkoprsý (pozerajúci sa na veci z úzkeho hľadiska): mať úzkoprsý postoj k správaniu sa mládeže • úzkostlivý • prepiaty • pedantný • menej časté pedantský • pejor.: punktičkársky • puntičkársky (úzkostlivo presný, lipnúci na maličkostiach): úzkostlivý, prepiaty byrokrat; pedantný, pedantský, puntičkársky prístup učiteľa k žiakom • škrupulózny • škrupulantský (úzkostlivo lipnúci na nepodstatných maličkostiach): mať malicherný, škrupulózny, škrupulantský vzťah k predpisom • kniž. žabomyší (o malichernom spore): žabomyšie naťahovačky • expr.: troškársky • trochársky

2. p. bezvýznamný

žabomyší p. malicherný 1

ohrada 1. ohraničenie istého priestoru niečím • ohradenie: odstrániť ohradu, ohradenie • plot • oplotenie: drôtená ohrada, drôtený plot, drôtené oplotenie • lesa • lesica • lesina (prútená pletená ohrada): lieskovcová lesa, lesica, lesina • bariéra: preliezť bariéru • zábradlie (ohrada zabraňujúca pádu z výšky): zábradlie schodiska • balustráda (stĺpikovité zábradlie) • oplôtok • oplôtka (ohrada na pasienkoch oddeľujúca jednotlivé záhony) • zastar. parkan (ohrada, obyč. murovaná al. z dosák) • kniž. zábor (Tajovský)

2. ohradený priestor • ohradenie: ovce vybehli z ohrady, dostať sa z ohradenia • košiar (ohrada pre ovce): zavrieť ovce do košiara

zábor p. ohrada 1

vnoriť 1. dať pod hladinu • ponoriť • potopiť • vhrúžiť • pohrúžiť: vnoril, ponoril vedro do vody • zanoriť • zried. zahrúžiť

2. dať do niečoho mäkkého, sypkého • zaboriť • vboriť • zaryť: vnoril prsty do torty; zaboril, zaryl si tvár do podušky • vhrúžiť • ponoriť (hlboko vnoriť): vhrúžil, ponoril ruky do vriec s múkou • zanoriť • zried. zahrúžiť: zanoriť prsty do vlasov • vtlačiť • vtisnúť (tlakom vnoriť): vtlačiť nohu do snehu • vryť (rytím vnoriť): diviak vryl rypák do kyprej zeme

zaboriť tlakom niečo niekam dostať, tlačiac niečo umiestniť (obyč. do niečoho mäkkého, sypkého) • vtlačiť • vboriť • vtisnúť: zaboriť, vboriť hlavu do vankúša; vtlačiť, vtisnúť nohu do snehu • zaryť • vryť (rytím dostať niečo niekam, obyč. pod povrch): zaryl, vryl rýľom do zeme; diviak vryl rypák do zeme • vnoriť • ponoriť: ponoril ruky do vrecák a odišiel; vnoril svoju hlavu do matkinho lona • vraziť • vbiť • vtĺcť (nárazom, silou niečo niekam dostať): vrazil, vtĺkol kôl do zeme, klin do dreva; chystá sa mu vraziť nôž do brucha

vpadnúť 1. padnúť dnu, do niečoho • zapadnúť: list vpadol, zapadol do schránky • zaboriť sa • vnoriť sa • zried. zahrúžiť sa (do niečoho mäkkého, sypkého): nohy sa mu zaborili do blata • ponoriť sa • potopiť sa • pohrúžiť sa (do tekutiny): kolesá sa ponorili do vody • expr.: hupnúť • vhupnúť (rýchlo)

2. schudnutím sa prehĺbiť • hovor. opadnúť: líca jej vpadli, vpadnutá tvár • odb. vklesnúť: vklesnutý hrudník

3. uskutočniť vojenský vpád • vtrhnúť: nepriateľ vpadol, vtrhol na naše územie • vniknúť: vojsko vniklo do vnútrozemia

4. p. vojsť 1 5. p. zamiešať sa 2 6. p. vniknúť 1

zaboriť sa p. zapadnúť 3

zapadnúť 1. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) (op. vyjsť) • zájsť: mesiac zapadol až po polnoci • skryť sa • ukryť sa (dostať sa z dohľadu): slnko sa skrylo, ukrylo za mohutný oblak

2. mať na svojom povrchu vrstvu niečoho • pokryť sa • prikryť sa: cesta zapadla lístím, hory sa pokryli snehom • zapadať (postupne, väčším množstvom niečoho): domy zapadali popolčekom, snehom • zaprášiť sa (zapadnúť prachom): knihy sa na polici zaprášili • pripadnúť (trocha zapadnúť): strom pripadol snehom

3. silou, váhou vniknúť do niečoho mäkkého, sypkého • zaboriť sa: zapadnúť, zaboriť sa do perín, do snehu • ponoriť sa • vnoriť sa: naraz sa ponorila do hlbokého bahna • vhupnúť • hupnúť • vbŕdnuť • nár. hriaznuť: (v)hupnúť, vbŕdnuť do mokrého terénu, hriaznuť do bahna • zaryť sa • vryť sa: strela sa zaryla, vryla do zeme • uviaznuť • zaviaznuť: voz uviazol, zaviazol v blate • preboriť sa • prelúpiť sa (nechtiac zapadnúť): preboriť sa do záveja

4. celkom sa zatvoriť, zavrieť (obyč. v sprievode nejakého zvuku) (op. otvoriť sa) • uzatvoriť sa • uzavrieť sa: dvere výťahu zapadli, uzatvorili sa, uzavreli sa • hovor. expr.: zaklopiť sa • zachlopiť sa • zabuchnúť sa • zaklopnúť sa • zachlopnúť sa • zacapiť sa • začapiť sa • zatresnúť sa • zatresknúť sa • zaplesnúť sa • zaplesknúť sa (prudko, s buchotom): vráta sa mu zaklopili, zabuchli pred nosom • zacvaknúť (s cvakotom): putá zacvakli • sklapnúť • zaklapnúť • zaskočiť • sklopiť sa (zraziť sa k sebe): pasca sklapla; záklopka zaskočila, zaklapla

5. p. stratiť sa 1, zmiznúť 3 6. p. zájsť 1, 2

zabosorovať p. začarovať²

začarovať², začariť čarami, čarodejnou mocou premeniť (obyč. v rozprávkach) • zabosorovať: striga začarovala, začarila, zabosorovala princa na žabu • zakliať (premeniť na zlé vyslovením kliatby; op. odkliať): zakliať krajinu • zastaráv. začítať: pozerá na nás, akoby nás chcel začítať • expr.: včarovať • včariť • vkliať (začarovať niekam): včariť krásu do obrazu

nedajbože expr. 1. vyjadruje nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej obyč. pomenovaný neurčitkom • expr. nedajboh: dvere nedajbože, nedajboh otvoriť, tak boli zaseknuté • hovor. expr.: zabožemôj • ani za božemôj: vyšli do polovice kopca a ďalej ani za božemôj • expr. nie a nie: v tomto roku nedajbože, nie a nie vyhrať zápas

2. vyjadruje obavu pred uskutočnením deja • expr.: nedajboh • nebodaj: nedajbože, nedajboh, aby teraz prišiel otec; keby nás tu nebodaj našli, bude zle • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • pánbohchráň: božechráň, bohchráň, chráňboh, aby nás tu niekto videl; chráňbože, chráňpane, pánbohchráň, aby sa mu niečo stalo • expr.: božeuchovaj • bohuchovaj • hovor. ešte to by chýbalo: božeuchovaj, bohuchovaj pozrieť sa mu rovno do očí; Ešte to by chýbalo, aby nezmaturoval!

zabožemôj p. nedajbože 1

zabožiť sa p. zaprisahať sa

zaprisahať sa prísahou niečo dotvrdiť, potvrdiť • odprisahať • hovor.: zaveriť sa • zabožiť sa: zaprisahal sa, zaveril sa, že vraví pravdu • hovor. zadušiť sa (uistiť niekoho o svojej pravde obyč. slovami na moj dušu) • zastaráv. sprisahať sa • zried. zapravdiť sa (Timrava) • zakliať sa (potvrdiť niečo privolaním kliatby na seba pri nesplnení niečoho): zaklial sa pomstiť rodinu

p. aj zaviazať sa, sľúbiť

dievča 1. nedospelá al. dospievajúca osoba ženského pohlavia • dievka: driečne dievča, driečna dievka • expr.: dievčica • dievčina • devucha: švárna dievčica, dievčina, devucha • expr. mladica (svižné mladé dievča) • expr.: žaba • žabka • žabec • žabča • žubrienka (mladšie dievča) • trocha pejor. pipíška • hovor. expr. hepa (staršie dievča al. pôsobiace už ako dospelé) • kniž. al. expr.: deva • devica • hypok. devuška (Tajovský) • zastaráv. panenka • zastar. panna • slang.: baba • babka: baby, babky z našej triedy • slang.: pipka • kosť • cipka: fajn pipka • subšt. kočka

2. p. milá 3. p. žena 1

koryto 1. prirodzene vyhĺbený útvar v teréne, ktorým preteká vodný tok: rieka zmenila koryto • riečisko (koryto rieky): vymleté riečisko

2. väčšia podlhovastá drevená nádoba používaná v domácnosti: koryto na obáranie svine • žľab (konštrukcia tvaru koryta slúžiaca na odvádzanie al. privádzanie kvapalín al. iného materiálu): odtokový, násypový žľab

válov konštrukcia tvaru koryta na kŕmenie ošípaných al. na kŕmenie a napájanie dobytka • žľab: drevený válov, nasypať krmivo do válova, do žľabu, naplniť žľab ovsom • válovec (Šoltésová) • hovor. hrant (najmä pre dobytok)

žľab 1. podlhovastá obyč. drevená nádoba slúžiaca na odvádzanie al. privádzanie kvapalín, na kŕmenie dobytka a pod. • válov: dať seno do žľabu, válova • koryto: voda odteká dreveným korytom • kadlub • kadluba (žľab vydlabaný z kmeňa)

2. úzka terénna depresia • údolie • priehlbeň • úžľabina • prieluba • náhon

šabľa sečná a bodná zbraň s jednostranným ostrím: vytiahnuť šabľu z pošvy • kniž. šablica (Dobšinský) • meč (zbraň s obojstranným ostrím): brániť sa mečom • poet. paloš: rúbať palošom • odb.: fleuret (ľahká bodná zbraň) • kord (dlhá bodná zbraň)

tiesňava úzke, tesné miesto, obyč. v prírode • tesnina: kamenná tiesňava, tesnina • tiesnina (Felix) • úžľabina • úžľabie (úzke údolie): hlboká úžľabina • úvalina • jamina • úžina (úzky priestor zovretý pohorím): išli skalnou úžinou • kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami) • zried. úžľab (Podjavorinská)

úžľab, úžľabie p. tiesňava

vracať² vyprázdňovať obsah žalúdka ústami • dáviť: vracia, dávi všetko, čo zje; núti ju na dávanie • zjemn.: vrackať • grckať • expr.: šabliť • tyčkovať • hádzať šabľu/tyčku • subšt. zvracať • hrub. grcať