Synonymá slova "štul" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 23 výsledkov (1 strana)
-
chodúľ drevená podpera, na ktorej možno chodiť vysoko od zeme • hovor. štuľa: kráčať na chodúľoch, na štuliach
štuľa p. chodúľ
štulec p. úder 1
úder 1. prudké narazenie, udretie niečoho na niečo; takto spôsobený zvuk: údery palicou, pravidelné údery srdca, údery hromu; pocítiť silný úder • náraz: dostať náraz do nohy • zásah: zásah päsťou do tváre • hovor. rana: dostať ranu do hlavy • expr.: buchnát • búchanec • štuchanec (úder päsťou do chrbta): dať niekomu buchnát, štuchanec do rebier • hovor. expr. buchta • det. packa (slabší úder): dať dieťaťu packu na dlaň • expr. štulec (Jégé) • expr. drganec (Gráf) • hovor. expr. šupa
2. p. útok 1 3. p. katastrofa, tragédia 2
prikrčiť trocha skrčiť, trocha ohnúť (telo al. jeho časti) • prihrbiť • nahrbiť: prikrčiť, prihrbiť, nahrbiť chrbát pod ťarchou starostí • pokrčiť: pokrčiť nohu v kolene • expr. pričupiť: od strachu pričupil hlavu • stiahnuť • stúliť • schúliť: stiahol bezradne hlavu medzi plecia; stiahnuť, stúliť nohy pod seba
stúliť p. zovrieť2 1
zovrieť2 1. pevne, silou pritlačiť k sebe • stisnúť • stlačiť: v strachu zovrela, stisla, stlačila v ruke prsteň • zomknúť: prísne zomknúť pery • stiahnuť: neos. zovrelo, stiahlo mu od žiaľu hrdlo • zaťať • zaseknúť: zaťať, zaseknúť pery • zaklenúť • zakleniť • zakliesniť • zaklesnúť • zakliniť (medzi niečo): zaklenúť, zakliesniť jazyk medzi zuby • zopnúť • zopäť (spojiť ruky tesným priložením dlaní al. skrížením prstov): úpenlivo zopla ruky • stúliť: stúlila dieťa do náručia • pritúliť • pritisnúť • pritlačiť (k sebe) • objať (zovrieť v objatí)
2. p. obklopiť 1
pritisnúť sa tesne sa priblížiť k niečomu, niekomu • pritlačiť sa: v strachu sa pritisla, pritlačila k stromu • primknúť sa: primkli sa bližšie k sebe, aby sa všetci zmestili; líce k lícu primknuté • privinúť sa • pritúliť sa • stúliť sa • expr. prituľkať sa (nežne, s láskou sa pritisnúť): dieťa sa privinulo, pritúlilo k otcovi • expr. pricigániť sa: pricigáni sa k mužovi, aby jej odpustil • expr.: pričupiť sa • sčupiť sa • schúliť sa (pritisnúť sa so skrčeným telom): psík sa pánovi pričupil, sčupil, schúlil k nohám • naľahnúť (pritisnúť sa celým telom)
schúliť sa tlačením častí tela k sebe utvoriť polohu zaujímajúcu čím menší priestor a touto polohou obyč. vyjadriť isté pocity • stúliť sa: od bolesti sa celý schúlil; mačiatko sa mu schúlilo, stúlilo pri nohách • stiahnuť sa (op. vzpriamiť sa): stiahnuť sa do klbka • skrčiť sa • ukrčiť sa • prikrčiť sa • utúliť sa • expr.: pričupiť sa (utvoriť istú polohu skrčením tela): vo dverách sa skrčil, ukrčil; v jarku sa prikrčil, pričupil, aby ho nevideli • poskŕčať sa (o viacerých jedincoch): sedeli poskŕčaní v kúte • zohnúť sa • ohnúť sa (utvoriť istú polohu ohybom tela): keď ho otec hrešil, celý sa (z)ohol • skrútiť sa • zvinúť sa • stočiť sa (dať sa do oblúkovej, kruhovej polohy): skrútiť sa, zvinúť sa, stočiť sa do klbka • nár. zdúdliť sa • expr.: učupiť sa • sčupiť sa (dať sa do nízkej polohy so skrčenými nohami): učupiť sa, sčupiť sa od strachu v kúte • expr.: učučkať sa • pričupnúť (si) (schúliť sa k niekomu): pričupli si k otcovi; pričupnúť si k zemi
p. aj utiahnuť sa
stisnúť sa silou, tlakom sa dať k sebe, dovedna • stlačiť sa • zovrieť sa: ľudia sa stisli, stlačili do hlúčika; päste sa zovreli • stiahnuť sa: srdce, hrdlo sa stiahlo, zovrelo • postískať sa • potískať sa • postláčať sa (postupne): Postláčajte, postískajte sa ešte trocha ďalej! • natlačiť sa • natisnúť sa • napchať sa (tlačením sa umiestniť): do komôrky sa natlačili, natisli, napchali všetci • utisnúť sa: Utisnite sa k sebe! • stúliť sa: hlavy sa stúlili do kôpky
stúliť sa 1. p. stisnúť sa 2. p. schúliť sa
utiahnuť sa 1. odísť na tiché, odľahlé, nenápadné a pod. miesto • uchýliť sa: najradšej sa utiahne do samoty, do ústrania; Kam sa uchýlime pred búrkou? • schúliť sa • stúliť sa • expr. učupiť sa (skrčením vyjadriť osamotenosť, strach, opustenosť a pod.): od strachu sa schúlil, stúlil do kúta izby; vtáča sa učupilo v kroví • stiahnuť sa (prestať byť činný v niečom al. skrčením vyjadriť pasivitu a pod.): naľakal sa následkov, radšej sa stiahol; stiahnuť sa do klbka • podieť sa (nájsť útočisko): nevie, kde sa má podieť od starosti • pouťahovať sa (postupne): ustatí pouťahovali sa do chládku
2. p. uskromniť sa
návlek podkolienka al. pančucha bez chodidla • šport. slang. štulpňa
štulpňa p. návlek
chata menší, obyč. drevený dom na rekreáciu • zrub (chata z otesaných brvien): poľovnícka chata, turistický zrub • útulňa (jednoduchá chata): vysokohorská útulňa
útočisko, útočište miesto al. osoba poskytujúca ochraňovanie v ťažkostiach, v nebezpečenstve a pod.: útočisko, útočište pred dažďom; vy ste moje posledné útočisko, útočište • záštita • ochrana: matka je jej záštitou • útulok • zastar. útulňa (miesto odpočinku, pokoja; jednoduché sociálne zariadenie): uchýliť sa do útulku • prístrešie: poskytnúť niekomu prístrešie • azyl (politické útočisko): požiadať o azyl • prítulok (Timrava) • príchylok (J. Horák) • príchyľa (Timrava) • zried. zátuľa (Ondrejov) • skrýša: tajná skrýša • pren. oáza (príjemné, isté miesto): domov je oáza pokoja
útulňa p. chata, útočisko
kočovný ktorý prechádza z miesta na miesto, ktorý často mení svoje sídlo; svedčiaci o tom (op. usadlý) • kočovnícky • nomádsky • sťahovavý: kočovné, kočovnícke, nomádske, sťahovavé kmene • putovný: putovný tábor • túlavý • tulácky (bez domova, bez trvalého obydlia) • potulný • hovor. expr. vandrovný (meniaci miesto pôsobenia, pobytu): túlavý, potulný, vandrovný muzikant; potulná, vandrovná divadelná spoločnosť • pren. expr., často pejor.: cigánsky • komediantský • cirkusantský • cirkusácky (kočovný a nezáväzný, neporiadny): viesť cigánsky, komediantský, cirkusácky život
p. aj pojazdný
potulný 1. ktorý často mení miesto svojho pobytu, ktorý putuje z miesta na miesto; svedčiaci o tom • kočovný • túlavý • kočovnícky • tulácky: potulní, kočovní herci; potulní, túlaví remeselníci, rytieri; vyhovoval mu kočovnícky, tulácky život • blúdivý: blúdivý spevec (Škultéty) • bludný: bludný námorník • sťahovavý • hovor. expr.: vandrovný • vandrovnícky • vandrácky: sťahovavé divadlo; vandrovní študenti, muzikanti • pren. expr. al. pejor.: komediantský • cigánsky • cirkusantský • cirkusácky: komediantský, cigánsky, cirkusantský spôsob života
2. ktorý sa túla, ktorý nemá majiteľa, domov (o zvierati) • túlavý: potulný, túlavý pes • blúdivý • bludný: blúdivý, bludný kocúr • bezprizorný (bez domova): bezprizorné zvieratá
tulácky p. potulný 1, kočovný, túlavý
túlavý ktorý sa túla, putuje z miesta na miesto; ktorý nemá majiteľa (o zvierati); svedčiaci o tom • potulný: túlavý, potulný muzikant; túlavý, potulný pes • tulácky • hovor. expr.: vandrovný • vandrovnícky: tulácky, vandrovný, vandrovnícky život • kočovný • kočovnícky: túlavé, kočovné, kočovnícke kmene, národy • blúdivý • bludný: blúdivý, bludný námorník, kocúr • pejor. vandrácky • hovor. pejor. vagabundský: vagabundská cháska • bezprizorný (bez domova, nikam nepatriaci): bezprizorné deti, mača
p. aj potulný, kočovný
trhan 1. pejor. otrhaný človek • pejor.: otrhanec • šklban • ošklbanec • handrár • handroš (Rázus) • tulák • vandrák (často v nadávkach) • hovor. pejor. šupák
2. p. chudák 2
tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domova • expr. vandrovník: žiť ako vandrovník • pejor. vandrák • hovor. pejor.: vagabund • obšitník • obšitoš • šupák • šupas • zastar.: svetár (Podjavorinská) • sveták (Švantner) • hovor. zastar.: šupasník • apač • subšt. čavargoš