Synonymá slova "šp" v Synonymickom slovníku slovenčiny

pôdoznalec odborník v pôdoznalectve, v pedológii • pedológ

pôdoznalectvo vedný odbor zaoberajúci sa vznikom, vlastnosťami a pod. pôdy • pedológia

pôlt dlhší pás slaniny určený na údenie • bok

pôrodnosť počet pôrodov za isté obdobie • odb. natalita

pôsobenie p. pôsobnosť 1

pôsobnosť 1. možnosť účinku • pôsobenie • účinnosť: pole pôsobnosti, pôsobenia, účinnosti retranslačnej stanice • dosah: vymaniť sa z dosahu škodlivých látok • vplyv: rušivý vplyv prostredia • subšt. dopad

2. oblasť, v ktorej nejaká osoba al. inštitúcia vykonáva svoju činnosť • kompetencia • kompetentnosť • právomoc: pôsobnosť, kompetencia obecného úradu; zasahovať do cudzej pôsobnosti, kompetencie, kompetentnosti, právomoci • oprávnenie: oprávnenie na vykonávanie živnosti

pôvabne 1. porov. pekný, krásny, čarovný 2. p. príjemne

príjemne lahodiac zmyslom, vzbudzujúc príjemný pocit, sympatie; svedčiac o tom • milo • pekne • pôvabne: správa ho príjemne, milo prekvapila; vlasy jej pekne, pôvabne voňali • lahodne • hrejivo • mäkko • zried.: lahodivo • ladne: je mi lahodne, hrejivo, mäkko na duši • sympaticky: jeho hlas pôsobí príjemne, sympaticky • dobre • hovor.: fajn • fajne • príma: je tu dobre, fajn, fajne, príma • hovor. expr. hej: je mi hej • útulne (v súvislosti s bývaním): izbička pôsobí útulne

porov. aj príjemný

pôvod 1. začiatok existencie, vzniku niečoho • kniž. proveniencia: vykopávky náradia domáceho pôvodu, domácej proveniencie • genéza: genéza človeka • prameň • zdroj: prameň, zdroj príjmov

2. spoločenská, národná a iná príslušnosť • rod: otec je pôvodom, rodom Nemec

vznik prvá fáza jestvovania (op. zánik): vznik života na Zemi, vznik štátu • začiatok (čas vzniku, prvé obdobie): začiatky stavby • kniž. zrod: byť v štádiu zrodu • kniž. zrodenie: zrodenie človeka • pôvod • genéza (prvá fáza a okolnosti, miesto jestvovania): pôvod sveta; genéza jazyka • tvorba: tvorba nádorov, krviniek

začiatok prvá priestorová al. časová fáza niečoho (op. koniec): začiatok obce, začiatok vyučovania • zriedkavejšie počiatok: na počiatku 20. storočia • kniž. prvopočiatok (úplný začiatok): prvopočiatky nového hnutia • vznik (začiatok jestvovania): vyšetrovať vznik požiaru • prameň: prameň zla • príchod: príchod zimy • pôvod (začiatok existencie): pôvod sveta • genéza: genéza ľudových zvykov • nástup: nástup novej éry • štart (začiatok pretekov): chybný štart bežca • úvod: úvod listu • predohra: pijanstvo býva predohrou rodinných sporov • kniž.: zrod • zrodenie: zrod, zrodenie štátu • kniž. úsvit: na úsvite dejín • kniž. zárodok: zárodok lásky • obyč. pejor. semeno • poet. semä: semeno zloby

zdroj miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza; čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho: vodný zdroj, zdroj energie, zdroj príjmov; zdroj starostí • prameň: liečivý prameň, naftový prameň; prameň informácií • žriedlo: horúce, termálne žriedlo; žriedlo bohatstva, poznania • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti • ohnisko: ohnisko nákazy • pôvodca: pôvodca nešťastia • pôvod: pôvod príjmov • doklad • dokument: historické doklady, dokumenty • základ: nájsť spoľahlivý základ

p. aj základ 3

pôžitkár človek oddávajúci sa pôžitkom • požívačník • požívač: stal sa egoistom a pôžitkárom, požívačníkom • rozkošník • vychutnávač • zmyselník • hýrivec • hedonista • epikurejec: poznali ho ako hýrivca, hedonistu • labužník • maškrtník (milovník dobrého jedla al. iných pôžitkov) • lakotník • gurmán (milovník dobrého jedla) • často pejor. sveták (kto pôžitkársky využíva život): skúsený sveták • pejor. zastar. svetár (Dobšinský) • expr. ľahtikár (bezstarostne nezodpovedný a povrchný človek) • hovor. flamender • pejor.: bruchopasník • bonviván • kniž.: faun • satyr • chlipník (kto vyhľadáva telesné pôžitky) • subšt. fajnšmeker

p. aj maškrtník

pôžitkárstvo oddávanie sa pôžitkom • požívačníctvo • požívačstvo • rozkošníctvo • vychutnávačstvo • zmyselnosť • hýrivosť • hedonizmus • epikurejstvo: bol známy svojím pôžitkárstvom, rozkošníctvom • labužníctvo • maškrtnosť (oddávanie sa dobrému jedlu al. iným pôžitkom) • gurmánstvo • často pejor.: svetáctvo • svetáckosť (pôžitkárske využívanie života) • expr. ľahtikárstvo (bezstarostná nezodpovednosť a povrchnosť) • hovor. flamenderstvo • pejor. bruchopasníctvo • subšt. fajnšmekerstvo

pôžitok príjemný pocit z istého zážitku • rozkoš: počúvať hudbu je pre neho pôžitok, rozkoš • slasť: opojná slasť • blaho • blaženosť (pocit šťastia, spokojnosti): výraz blaha, blaženosti v tvári • potešenie • kniž. potecha • radosť: robiť niečo pre vlastné potešenie, pre vlastnú radosť; jedinou potechou mu boli deti • gusto: s gustom sa dal do jedenia

radosť príjemný duševný stav; čo spôsobuje takýto stav (op. smútok, žiaľ) • potešenie: mať radosť, potešenie z detí, z práce; dopriať niekomu potešenie z niečoho • kniž. potecha: šport je jeho potešenie, potecha • záľuba: pracovať so záľubou • zaľúbenie • úľuba: pozerať na syna so zaľúbením, s úľubou • obľuba: s obľubou sa prizerá na deti • expr. jasot (veľká radosť): privítali ju s jasotom • pôžitok (príjemný pocit vyvolaný nejakým zážitkom): s pôžitkom plávať • optimizmus (pozitívne, radostné naladenie): trochu optimizmu do života • subšt. plezír

pŕ vyjadruje výzvu pre kone, statok, záprah, aby sa zastavili (op. hijó) • pŕŕ • ho • hó • hoho • hohó • hô • hôže: pŕ, hó, zavolal na kone; hohó, hôže, tam nemôžete (pren. i na ľudí)

pravidlo 1. všeobecne uznávaný, ustálený spôsob konania • predpis: dopravné, colné pravidlá, predpisy • zásada • princíp: zásady, princípy správnej výživy • zastaráv. al. hovor. regula: vojenská regula • kánon (súbor všeobecne platných zásad): básnický kánon • norma (záväzné pravidlo ustálené predpismi, zvykom a pod.): mravná norma • odb. normatív: normatív zásob

2. p. zvyk

princíp 1. p. zákon 1, 2 2. p. zásada, pravidlo 1

zákon 1. objektívne, vedou objavené súvislosti javov sveta; ich presná formulácia: prírodné, fyzikálne zákony • zákonitosť (čo sa uskutočňuje podľa zákonov, čo vyplýva z nich): zákonitosti jazykového vývoja • princíp (všeobecný základný zákon): princíp akcie a reakcie

2. ustálené pravidlo záväzné pre príslušníkov istého celku; ustálený postup pri istej činnosti: prirodzené zákony ľudskosti • norma: spoločenská, mravná norma • zásada: pevné životné zásady • obyčaj (ustálený spôsob konania): domáca obyčaj • zvyklosť: krajové zvyklosti • zvyk: storočný zvyk • zvyčaj • zákonitosť: umenie má svoje zákony, zákonitosti • princíp: princípy vedeckej práce

zásada myšlienka, ktorá platí al. má platiť za všetkých okolností: zásada rovnosti všetkých ľudí • princíp (základná zásada): princíp dobrovoľnosti • devíza: základná devíza umenia • téza (základná myšlienka): obhajovať istú tézu • pravidlo (prijatá zásada): pravidlá spolunažívania • norma (zásada ustálená predpismi, zvykmi a pod.): právne normy • presvedčenie (zásada, ktorú človek pokladá za nespornú): pridŕžať sa svojho presvedčenia • zákon (záväzná zásada): zákony ľudskosti • myšlienka: šíriť myšlienky tolerancie • heslo (stručne vyjadrená zásada): politické heslá • kniž. krédo: životné krédo

prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisť • štvať • duriť (zver) • stíhať: stíhať previnilca • sledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dom • preháňať • obháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovce • obťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmi • vtierať sa • natískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť

2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazov • terorizovať • zastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstva • proskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľov • hovor. šikanovať • expr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakov • hovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakovi • expr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)

pŕhľava rastlina s pŕhlivými chĺpkami (bot. Urtica) • žihľava: uvariť si čaj z pŕhľavy, žihľavy

pŕhľavka p. žihľavka

žihľavka alergické vyrážky na koži • hovor. pŕhľavka: po jahodách vždy dostane žihľavku, pŕhľavku

prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahať • zaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročí • veriť sa • zaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobil • božiť sa: boží sa, že sa polepší • dušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverí • zaklínať sa • kliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľub • nár. hromiť sa (Kálal) • expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)

prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradil • prosiť sa • doprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovať • expr.: žobrať • žobroniť • obyč. pejor.: prosíkať (sa) • proskať (sa) • prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márne • expr.: zariekať • zariekavať (Hviezdoslav) • expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplní • pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patrí • expr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenie • expr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankať • drančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinu • expr. kolenkovať • fraz.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo) • prihovárať sa • privrávať sa • expr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Boha • vyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie

pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večeru • požadovať • vyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečo • prosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výlet • expr.: žobrať • žobroniť • prosíkať • proskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korún • expr. vystíhať (Jesenská) • expr.: skuhrať • drankať • drančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniaze • mámiť • expr. lúdiť (neodbytne) • vypytovať • vypytúvať (ustavične pýtať)

2. p. prosiť 3. p. žobrať 1

žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v škole • vyžadovať • dožadovať sa • domáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho práva • dovolávať sa • volať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po slobode • robiť si nároky • nárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhody • chcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie? • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviska • expr.: zaprisahať • zaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomoc • vypytovať • vypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenie • expr., často pejor.: proskať • prosíkať • prosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kať • expr. zried. žiadostiť (Figuli) • naliehať • vymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať si • vyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravu • pýtať si • subšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie

žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu • fraz.: chodiť po žobraní • chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní • fraz.: chodiť z dom na dom • chodiť z dom do domu • chodiť po dobrých ľuďoch • zastaráv. pýtať (Rázus) • zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniť • proskať • prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať • expr. pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva • expr.: škamrať • škemrať • skuhrať • drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze • fraz. expr.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučať • skuvíňať • kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?

pšenica obilnina s klasmi červenohnedých zŕn; tieto zrná ako základ pri výrobe múky • žito (územne obmedzené): pestovať pšenicu, žito; vrece pšenice, žita

púčik p. puk¹ 1

puk¹ 1. nerozvinutý zárodok lístka al. kvetu • pupeň • pupienok • pupenec: puky, pupence jablone, pupence topoľov • poet. púpä: ružové púpä • bot. púčik

2. hovor. zožehlená hrana na šatách • krajč. priehyb: puky, priehyby na nohaviciach

púder jemný škrobový prášok na vonkajšie použitie v kozmetike, lekárstve a pod.: púder na tvár • zásyp (prášok na zasýpanie častí tela, rán): detský, dezinfekčný zásyp

púhy správ. jednoduchý, holý, číry

púpä p. puk¹ 1

púpavový p. žltý

pustatina pustá, neobývaná, obyč. neúrodná krajina • kniž. pustina: skalnatá pustatina, pustina • púšť (rozsiahla suchá pustá krajina bez rastlinstva): piesočnatá púšť

púšť p. pustatina

pýtavý p. skúmavý

ringlšpíl p. kolotoč 1

rozstreknúť, rozstrieknuť strieknutím rozptýliť v podobe kvapiek • rozprsknúť • rozfŕknuť: auto rozstreklo, rozfŕklo vodu • rozšpľachnúť • rozšplechnúť • expr.: rozčapnúť • rozčľapnúť • rozčrpnúť • rozbryzgnúť: dieťa rozšpľachlo, rozčrplo čaj po stole • porozstrekovať (postupne, na viaceré miesta)

rozšpľachnúť p. rozstreknúť

ruža krovitá ostnatá rastlina s voňavými kvetmi: kytica bielych ruží • hovor. šíp (šípová ruža) • hovor. šípovník (ker šípovej ruže)

strela 1. priebojná súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane a ktorý má zasiahnuť cieľ: strela z pištole • guľka: guľka zasiahla kosť • guľa: delová guľa • projektil (kovová súčiastka náboja): projektil pušky • šrapnel (delová strela, ktorá sa roztrhne pred dopadom): výbuch šrapnela • torpédo (vojenská strela s vlastným pohonom): zasiahnuť loď torpédom • hovor. patrón: slepý patrón • šíp (strela s hrotom vystreľovaná z luku): jedovatý šíp

2. (pri loptových hrách, hokeji) lopta, puk usmernený na bránku kopnutím, hodením, úderom: vyslať tvrdú strelu • hovor. rana: chytiť prudkú ranu • hovor. expr. šupa: to bola šupa

3. p. výstrel

šíp 1. p. strela 1 2. p. ruža

samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovať • sám: sám si vybral svoje povolanie • nezávisle • autonómne: chce nezávisle, autonómne podnikať • zvrchovane • suverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajine • svojprávne: správa sa svojprávne • kniž.: samobytne • svojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytne • fraz.: na vlastnú ruku • na vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť

2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitne • oddelene • osve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osve • jednotlivo • hovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extra • separátne • sólovo • hovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti

smradiť spôsobovať, robiť, šíriť smrad: smradiť v izbe čpavkom • hrub.: prdieť • bzdieť • bzdúriť • drístať • žart. al. expr.: púšťať • pukať • trúbiť • strieľať (do gatí) (šíriť smrad púšťaním plynov z konečníka) • obyč. expr. kadiť (robiť smrad obyč. dymom, plynom): kadiť, smradiť cigaretou

p. aj fajčiť

súpútnik p. spolucestujúci

strápňovať p. zosmiešňovať

zosmiešňovať robiť niekoho, niečo smiešnym • fraz.: vyvádzať/privádzať na posmech • obracať na posmech: zosmiešňovali ma v očiach kolektívu; rád žartuje, vyvádza, obracia na posmech iných • ironizovať • kniž. satirizovať (zosmiešňovať iróniou, satirou): ironizovať, satirizovať pomery • karikovať • parodizovať • parodovať (zosmiešňovať napodobňovaním): karikovať, parod(iz)ovať prejavy známeho politika • kniž. persiflovať • hovor. blamovať • zahanbovať (zosmiešňovať vyvolávaním trápnej situácie, spôsobovaním pocitu hanby a pod.): často ma blamoval, zahanboval pred celou spoločnosťou • uťahovať si (z niekoho) • posmievať sa (niekomu) • vysmievať sa (z niekoho) • vysmievať (niekoho) • zried.: obsmievať • osmievať (robiť si žarty z niekoho, niečoho, zahŕňať posmechom, výsmechom): uťahovať si, posmievať sa zo spolužiaka; najprv nás vítali a potom vysmievali, o(b)smievali • strápňovať (robiť trápnym): strápňovať sa pred všetkými

stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeraveli • zdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdreveneli • stuhnúť • potŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplo • kniž.: strnúť • ustrnúť: celý (u)strnul • zried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údy • znehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneli • skľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejú • zmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvela • skamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)

2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieť • stuhnúť • znehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasu • kniž.: ustrnúť • strnúť • fraz. expr.: ostať ako obarený/ovalený • ostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺp • zdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťou • zamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na perách • pren.: zmrznúť • zamrznúť (od strachu, hrôzy)

zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických al. duševných príčin) • znehybnieť • stŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzy • stuhnúť • zdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachu • okľavieť • skľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveli • ochrnúť • ochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeli • ustrnúť • zdúpnieť • zried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivu • expr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasu • expr. skremenieť: údy mu skremeneli • zmŕtvieť: nohy mu zmŕtveli • fraz.: ostať ako obarený/ako zarezaný • ostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok) • pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol

p. aj naľakať sa

tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepať • tliapať • trieskať • plieskať • búchať • kvákať • hrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúposti • expr.: pliesť • motať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš? • expr.: mlieť • trkotať • drkotať • rapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciach • pejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiť • rependiť • klebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťoch • expr.: bľabotať • ľapotať • ľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačom • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkou • expr.: baláchať • balušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do sveta • expr.: brblať • brbotať • frfotať: Prestaňte už frfotať! • subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valí • fraz.: strieľať/hovoriť dve na tri • hovoriť, čo slina na jazyk donesie • púšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírku • mlátiť prázdnu slamu

tenký 1. ktorý má malú hrúbku (op. hrubý): tenká knižka, tenká doska • úzky (op. široký): úzka štrbina • nitkovitý • niťovitý (tenký ako niť): nitkovitý vlas, niťovité rezance • slabý (tenký a málo pevný, silný): ľad je slabý; krátky rukáv odkryl jej slabé, tenké rúčky • štíhly • chudý: štíhle, chudé nohy; štíhly, chudý krk • jemný • ľahký (obyč. o látke, tkanine): jemný, ľahký mušelín • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenký • pretenučký (veľmi tenký) • pritenký (príliš tenký)

2. expr. (o človeku) ktorého postava má v obvode malé rozmery, ktorý nie je tučný • chudý • štíhly (op. tučný, tlstý): tenké, chudé dievča; v páse je tenká, štíhla • vytiahnutý (ktorý prudko vyrástol; vysoký a úzky): vytiahnutý chlapec • útly • šťúply (tenký a drobný; op. robustný): útla, šťúpla postava • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenučký (veľmi tenký) • expr.: šťúplučký • šťúplušký (veľmi šťúply) • pritenký (príliš tenký)

3. ktorý znie vysoko a obyčajne nie je veľmi silný (o zvuku; op. hrubý) • vysoký (op. hlboký): zaznel tenký, vysoký tón píšťalky; slabý, jemný, ševelivý (tenký a málo zvučný, nevýrazný): ozvala sa slabým, jemným, ševelivým hláskom • pípavý • piskľavý: pípavý, piskľavý zvuk • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenučký (veľmi tenký)

4. p. slabý 2, 3, biedny 2

tróp lit. nepriame obrazné pomenovanie • zástupka

úpätie najspodnejšia časť vrchu, vyvýšeniny: úpätie svahu, úpätie Tatier • päta: päta vrchu

viacmetrový merajúci viac metrov • niekoľkometrový: viacmetrový, niekoľkometrový úsek cesty • pármetrový (merajúci zopár metrov)

viactýždňový ktorý trvá viacej týždňov al. viacej týždňov starý • niekoľkotýždňový: viactýždňová, niekoľkotýždňová dovolenka; viactýždňové, niekoľkotýždňové dieťa • viactýždenný • niekoľkotýždenný (trvajúci viacej týždňov): viactýždenný, niekoľkotýždenný pobyt v nemocnici • mnohotýždenný • mnohotýždňový (trvajúci mnoho týždňov): mnohotýždenná, mnohotýždňová neprítomnosť na pracovisku • dlhší • väčší (o niečom, čo zvyčajne trvá dlhšie, ako sa predpokladalo): prišiel s dlhším, väčším oneskorením • hovor. pártýždňový (trvajúci zopár týždňov al. zopár týždňov starý): pártýždňová pauza, pártýždňové dieťa

vkusný zodpovedajúci dobrému vkusu: vkusná úprava bytu; má rád vkusné veci • pekný (príjemne pôsobiaci na zmysly): pekné šaty • elegantný: elegantné topánky • svedčný • slušivý (ktorý pristane): svedčný oblek, slušivý kostým • estetický: estetická úprava bytu • páčivý (vzbudzujúci pocit krásy): páčivé oblečenie • ladný (pôvabne pôsobiaci): ladné tvary • uhladený: uhladený vonkajšok • úhľadný • hovor. gustiózny (vkusne vyzerajúci): gustiózne jedlo • hovor. šik: tá blúzka je šik • hovor. apartný: apartný klobúčik • hovor. expr. chutný: chutné detské šatôčky • hovor.: fešný • feš

vyhnanisko expr. veľmi odľahlé, opustené miesto: žiť na vyhnanisku • hovor. pejor. vyhnanec (Jesenská) • hovor.: zapadák • zapadákov (miesto vzdialené od rušných centier spoločenského života) • expr. pánubohu za chrbtom: je to pánubohu za chrbtom • expr. koniec sveta: žiť na konci sveta • hovor. pejor. vyhnalov

vyliať 1. liatím dať odniekiaľ preč (tekutinu) (op. naliať) • expr.: vyšustnúť • vyšuchnúť (prudko): vyliala, vyšustla, vyšuchla vodu z vedra na dvor • expr.: vychrstnúť • vychlostnúť • vychlisnúť • chrstnúť • chľusnúť • chľustnúť (prudko) • zried. vychvistnúť (Gabaj) • expr.: vyčrpnúť • vyčapnúť • vyčľapiť • vyčľapnúť • vyšplechnúť • vyšpľachnúť (vyliať malé množstvo): vyčrpnúť, vyčľapnúť z hrnčeka vodu, mlieko • expr. vycvrknúť (vyliať veľmi malé množstvo) • expr.: vyčľapkať • vyčrpkať (vyliať po troche): vyčľapkať vodu z lavóra, vyčrpkať vodu z pivnice • expr. vykvackať (vyliať po kvapkách) • expr.: vykydať • vykydnúť (vyliať obyč. väčšie množstvo): pomyje vykydať, vykydnúť do válova • expr.: vykycnúť • vykvicnúť (vyliať niečo polotekuté): vykycne mu kašu na tanier • rozliať (vyliať neúmyselne): rozliať čaj na obrus • povylievať • povyšplechovať • povyčľapkávať (postupne, z viacerých nádob)

2. liatím niekam dostať • naliať • vliať: vyliať, naliať ocot do fľaše; vyliať, vliať do seba pohár • povylievať • ponalievať • povlievať (postupne)

3. p. vyroniť 4. p. vyhodiť 2, prepustiť 1

vystreknúť, vystrieknuť prudko vyraziť von al. do výšky • vyprsknúť (v malom množstve): horúca masť vystrekla, vyprskla • vyšplechnúť • vyšpľachnúť (prudko sa vyliať): z úst mu vyšplechla, vyšpľachla voda • vyvrieť • kniž. vyprýštiť: zo zeme vyvrela, vyprýštila ropa • expr. zried. vysíknuť (Figuli) • expr.: vyvaliť sa • vyrútiť sa (prudko, v množstve): z prameňa sa vyvalila, vyrútila voda • kniž. vyrinúť sa: z rany sa vyrinula krv; zrazu sa jej z očí vyrinuli slzy • vyroniť sa (vystreknúť, vytiecť v kvapkách): z kôry stromu sa vyronila miazga • nespis. vytrysknúť

vyšpľachnúť, vyšplechnúť 1. p. vystreknúť 2. p. vyliať 1

vzápätí v nasledujúcej chvíli, v nasledujúcom okamihu • kniž. vzápäť: vzápätí, vzápäť za otcom prišla aj matka • hneď • ihneď • okamžite: hneď, ihneď po skúške išli domov • bezprostredne • tesne: stalo sa to bezprostredne, tesne po Vianociach • hneď nato • hneď zatým • hneď potom: najprv súhlasil, no hneď nato, hneď potom si to rozmyslel • zastaráv. zápäť (Zguriška)

zapäť p. zapnúť

zápäť p. vzápätí

zapáchajúci ktorý vydáva nepríjemný, odpudzujúci pach, smrad • páchnuci • smradľavý: zapáchajúci, smradľavý dym; páchnuce vajce • expr. zried. smrďatý (Švantner) • zastar. smrdľavý

zašpásovať (si) p. zažartovať (si)

zažartovať (si) povedať niečo al. urobiť niečo ako žart, zo žartu; zabaviť sa žartovaním • požartovať (si): zažartovať si, požartovať si na cudzí účet • zavtipkovať (si) • povtipkovať (si) (obyč. slovne) • hovor.: zašpásovať (si) • pošpásovať (si) • zahalaškovať (si) • pohalaškovať (si): rád si zašpásoval, pohalaškoval s dievčatami • zafigľovať (si) • pofigľovať (si) • zavystrájať si • zašantiť si • zanezbedníčiť si • zavyvádzať si (fígľami, vystrájaním, šantením, nezbedami si skrátiť chvíľu) • poprekárať (žartom podpichnúť): poprekáral dievčence

zúbkovitý ktorý má po okraji zúbky, zuby • zúbkatý • zúbkavý • zúbkový • zúbkovaný • zúbkovatý • zubatý: zúbkovité, zúbkované koliesko • ozubený (opatrený zubami): ozubené kotúče • pílkovitý • pílovitý • pílkatý (pripomínajúci pílku): pílkovitý list • hovor. cikcakovitý: cikcakovitá obruba sukne

župan¹ najvyšší župný úradník • hist. išpán