Synonymá slova "šol" v Synonymickom slovníku slovenčiny

slnečný ktorý súvisí so slnkom, patriaci slnku • odb. solárny: slnečný, solárny rok, kalendár • jasný • bezoblačný • svetlý (plný slnka, slnkom zaliaty): jasný deň, bezoblačné počasie, svetlý byt • kniž. slnný: slnná záhrada (Karvaš)

solárny p. slnečný

armáda 1. ozbrojené sily štátu • vojsko: hlavný veliteľ armády; slúžiť v armáde, vo vojsku • branná moc • pejor. soldateska (žoldnierske vojsko)

2. p. dav, zástup 2

soldateska p. armáda 1

solidarita vzájomná podpora, najmä mravná • solidárnosť: rodinná solidarita, solidárnosť • súdržnosť: prejav súdržnosti • kniž. solidarizmus • spolunáležitosť • spolupatričnosť (príslušnosť k sebe navzájom): pocit spolunáležitosti, spolupatričnosti dvoch bratských národov • kniž. súručenstvo (vedomie solidarity): kultúrne súručenstvo • kniž. pospolitosť: vedomie pospolitosti

súdržnosť stav, v ktorom niečo al. niekto drží pohromade: súdržnosť hmoty • kompaktnosť: kompaktnosť horniny • celistvosť: celistvosť rodiny • jednota: jednota spoločnosti • jednotnosť: jednotnosť štátu • ucelenosť: ucelenosť výkladu • konzistencia (stupeň tuhosti látky): konzistencia malty • jednoliatosť (jednotný ráz): jednoliatosť útvaru • odb. kohézia: kohézia molekúl • kolegialita • kolegiálnosť (porozumenie pre kolegov): mlčať z kolegiality • solidarita • solidárnosť (vzájomná súdržnosť, obyč. mravná): pocit solidarity, solidárnosti • kniž. spolupatričnosť • spolunáležitosť (príslušnosť k sebe navzájom): kultúrna spolupatričnosť

solidarizmus, solidárnosť p. solidarita

jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národy • celistvý • kniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvar • jednoliaty • kniž. súrodý • rovnorodý • homogénny • uniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupina • súdržný • stmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektív • nerozdielny • nedeliteľný • nerozlučný • nerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo

2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnaký • zhodný • totožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanovisko • uniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývin • konformný • konformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsoby • spoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátka • svorný • jednohlasný • jednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlas • solidárny (ktorý je prejavom solidarity)

solidárny p. jednotný 2

súdržný ktorý drží pevne pohromade; ktorý sa neoddeľuje, netriešti sa na menšie časti • celistvý • kompaktný: súdržná, celistvá, kompaktná hmota • konzistentný (majúci dobrú konzistenciu): konzistentná látka • pevný • jednotný • jednoliaty • ucelený • stmelený • zomknutý: pevný celok; jednotný, jednoliaty kolektív • solidárny: organizácia je solidárna • odb. kohézny

kvalitný ktorý má dobrú kvalitu; dobre urobený, vykonaný (op. nekvalitný, zlý) • akostný: kvalitná, akostná vlna; kvalitné, akostné uhlie • prvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu, veľmi dobrú kvalitu): dodávať len kvalitný, prvotriedny tovar (op. druhotriedny, menej hodnotný); kvalitní, prvotriedni pracovníci • hodnotný • cenný (obyč. o veciach, ktoré majú duchovnú kvalitu; op. nehodnotný, bezcenný): hodnotná, cenná literatúra; hodnotná, cenná prednáška • dobrý • solídny: kvalitná, dobrá práca; dobrý výkon • ušľachtilý (kvalitný a vzácny): ušľachtilé plemeno, ušľachtilá oceľ • delikátny • jemný • hovor. výberový (obyč. o požívatinách veľmi dobrej akosti): delikátne, jemné víno; jemné cigarety; výberový tovar; výberové tuky • značkový (ktorého značka je zárukou kvality) • hovor.: fajnový • fajný: kvalitná, fajnová voňavka; fajnový, fajný obed • plnohodnotný • zastar. plnocenný (ktorý má plnú hodnotu; op. neplnohodnotný): plnohodnotná, plnocenná strava je dôležitá pre rast • kniž. plnokrvný (ktorý má dobré vlastnosti v plnej miere): plnokrvné umelecké dielo • hovor. expr. spravodlivý: fľaša spravodlivej slivovice • žírny: kvalitná, žírna pôda

slušný 1. ktorý vyhovuje pravidlám spoločenského správania; svedčiaci o tom • zdvorilý: slušná, zdvorilá mládež; slušná, zdvorilá žiadosť • úctivý (prejavujúci úctu podľa spoločenských zvyklostí): úctivý pán, úctivý pozdrav • vychovaný • kniž. spôsobný • hovor. móresný: vychované deti, spôsobná dievčina • taktný (op. netaktný): taktné upozornenie • korektný • seriózny • solídny (slušný a spoľahlivý): korektný, seriózny, solídny človek; jeho správanie, spôsoby sú korektné, seriózne, solídne • poriadny • usporiadaný • statočný (mravne bezúhonný): obe sestry sú poriadne dievčatá; viesť usporiadaný, statočný život

2. p. uspokojivý, dobrý 1 3. p. značný 1, vysoký 2

solídny 1. p. slušný 1 2. p. spoľahlivý, kvalitný

spoľahlivý na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť (op. nespoľahlivý) • dôveryhodný: všetci ho považovali za spoľahlivú, dôveryhodnú osobu • seriózny • solídny (majúci vlastnosti, na ktoré sa dá spoľahnúť, napr. vážnosť, kvalitu a pod.): seriózny, solídny obchodný partner; ponúkať seriózne, spoľahlivé výrobky • hodnoverný • vierohodný • nepochybný (ktorému možno uveriť, o ktorom nemožno pochybovať): hodnoverné, vierohodné údaje; vierohodné správy, nepochybné dôkazy • bezpečný • istý • zaručený (dávajúci bezpečnosť, istotu, záruku): poznať bezpečnú, istú skrýšu; zaručené informácie • osvedčený (op. neosvedčený) • overený (op. neoverený) • vyskúšaný (ktorý sa už osvedčil, overil, vyskúšal): osvedčený, overený prostriedok; vyskúšaný liek • presný (spoľahlivý v presnosti): presné hodinky

vážny¹ 1. ktorý neprejavuje navonok svoj vnútorný stav, najmä veselosť; svedčiaci o tom (op. veselý): vážny starec, vážna povaha • neveselý: neveselá nálada • prísny: prísny pohľad • dôstojný: dôstojné správanie • zdržanlivý • odmeraný (ktorý vyjadruje odstup, zdržanlivosť): odmeraný hlas • chladný: chladný úsmev • strohý: strohá odpoveď • subšt. dospelácky

2. ktorý má veľkú váhu, veľký význam, veľký dosah • závažný: hrozí mu vážne nebezpečenstvo; je to vážny, závažný problém • dôležitý: dôležitý návrh • významný • význačný: významná, význačná udalosť • dôrazný: dôrazné upozornenie

3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem • seriózny: vážny, seriózny uchádzač o miesto; mať vážnu, serióznu známosť • naozajstný • ozajstný • opravdivý: naozajstný, ozajstný vedec • skutočný: skutočný ľúbostný vzťah • hodnotný: hodnotné vedecké dielo • cenný: cenný človek • solídny: solídny obchodník

4. ktorý má intenzívny účinok, veľké dôsledky • závažný: vážna, závažná dopravná nehoda; vážny, závažný trestný čin • nebezpečný: nebezpečná choroba • ťažký: utrpieť ťažkú porážku • povážlivý • zastar. povážny: povážlivá situácia • kritický: chorý je v kritickom stave • krízový: krízové obdobie

5. p. vážený

sólový 1. ktorý je určený pre jedného, pre sólistu (obyč. v hudobnom, divadelnom umení, v športe a pod.) • sólistický • sólo (neskl.): sólová, sólistická hra; sólistický, sólo part; sólo zostava • samostatný • jednotlivý: samostatné, jednotlivé výstupy spevákov

2. p. samostatný 2

koreniť² pridávaním korenia upravovať chuť niečoho • okoreňovať: korení, okoreňuje jedlo • pren.: osáľať • soliť • prisáľať (oživovať, spestrovať prejav a pod. niečím): osáľa svoju reč vtipmi

soliť 1. dávať soľ do niečoho (obyč. na dochutenie jedla) • osáľať: solí, osáľa si polievku • presáľať (príliš soliť): jedlo vždy presáľa • posáľať (soliť na povrchu) • prisáľať • dosáľať (dodatočne pridávať soľ): zo zvyku si všetko prisáľa, dosáľa

2. konzervovať soľou • zasáľať • zasoľovať: solia, zasáľajú na zimu slaninu

jednotlivo po jednom, nie v skupinách, nie s ostatnými (op. spoločne) • oddelene • individuálne (op. kolektívne): účastníci konferencie prichádzali jednotlivo, oddelene; strední roľníci hospodárili individuálne • osobitne • osve • zvlášť: osobitne, osve predstupovali pred veliteľa; každý jednotlivo, zvlášť odovzdal darček oslávencovi • samostatne: jednotlivo, samostatne zabalené výrobky • odb.: solitárne • solitérne: niektoré stromy rastú solitárne • zastar. pojedine (Kukučín)

solitárne, solitérne p. jednotlivo

soľnička nádoba na soľ • slanička

osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným al. inými • oddelene • jednotlivo • samostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatne • zvlášť • osve • zastaráv.: osobite • osobito • zastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osve • sám • individuálne: začal hospodáriť sám, individuálne • separátne • hovor. extra: rokovali s každým separátne, extra • izolovane • hovor. sólo

2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom • špeciálne • osobito • osobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlo • zvlášť • hovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo

3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné • mimoriadne • zvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledky • veľmi: nijako veľmi nám to nepomohlo • nevšedne • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: nezvykle • neobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný program • osobito • osobite: osobito výrazný úspech • nadpriemerne • výnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapec • hovor. extra: extra účinný prostriedok

porov. aj osobitný 2

osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelený • separátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovory • samostatný • hovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odbor • izolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorých • menej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitolu • individuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístup • jednotlivý • hovor. sólo: sólo kus • odb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitý • svojský • svojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýl • kniž.: svojbytný • samorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejav • jedinečný • neopakovateľný • špecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasu • charakteristický • príznačný • typický • rázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmi • originálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápady • výnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talent • odlišný • iný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípad • zastar. okremný (Štúr)

3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadny • zvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslanie • špeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlom • hovor. extra: zhotoviť extra prístroj

4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadny • kniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosť • špeciálny • hovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra

samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovať • sám: sám si vybral svoje povolanie • nezávisle • autonómne: chce nezávisle, autonómne podnikať • zvrchovane • suverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajine • svojprávne: správa sa svojprávne • kniž.: samobytne • svojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytne • fraz.: na vlastnú ruku • na vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť

2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitne • oddelene • osve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osve • jednotlivo • hovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extra • separátne • sólovo • hovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti

samostatný 1. ktorý je schopný sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávny: samostatný, svojprávny občan • nezávislý (nikomu, ničomu nepodriadený): samostatná, nezávislá politika; nezávislé krajiny • slobodný (ničím neviazaný, nehatený, neobmedzovaný): slobodný podnikateľ • suverénny • zvrchovaný (majúci najvyššiu moc): suverénny, zvrchovaný štát; suverénna, zvrchovaná vláda • autonómny • samosprávny • svojbytný • samobytný (ktorý sa riadi, spravuje vlastnými zákonmi): autonómne, samosprávne, svojbytné spoločenstvo • osamostatnený (ktorý sa osamostatnil): osamostatnené deti, osamostatnený podnik

2. existujúci samostatne, oddelene • osobitný: vyčleniť na obnovu samostatné, osobitné financie; samostatný, osobitný tím odborníkov • oddelený • osamostatnený • separátny (odlúčený od celku, vybraný z celku): oddelená miestnosť, osamostatnený výskum, dostať separátne výtlačky článku • sólový • hovor. neskl.: extra • sólo: dostať v hoteli extra izbu, kúpiť sólo sako • menej vhodné zvláštny

3. p. pôvodný 3

sólo 1. p. sólový 1 2. p. samostatný 2 3. p. samostatne 2

sólovo p. samostatne 2

osadník kto osídlil isté neobývané miesta • kolonista: nemeckí osadníci, kolonisti • osídlenec: osídlenci pohraničia • prisťahovalec: prisťahovalci vo vnútrozemí Austrálie • hist.: škultét • šoltés • šoltýs (zakladateľ novej slobodnej obce, ktorý získal určité privilégiá)

šoltés, šoltýs p. osadník

bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkovia • zámožný: letné sídla zámožných ľudí • hovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodina • solventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičia • hovor. expr.: zaperený • operený • zazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobaný • subšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcov • zastar. peňažitý: peňažitá nevesta • nár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynár • pren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav) • expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastok • úrodný • kniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rok • štedrý • výdatný: štedrá odmena, výdatné zrážky • lukulský: lukulské hody, hostiny • početný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákov • kniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostina • kniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásoby • veľký • pestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortiment • plodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný život • plnotvárny • mnohotvárny • rozmanitý • obsažný • plný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahly • obsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásoba • vysoký • expr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenu • bujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázia • nákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaleta • expr.: prebohatý • prehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miere • expr. pribohatý (príliš bohatý)

solventný p. bohatý 1

obieliť 1. natrieť, zatrieť vápnom, bielou farbou • vybieliť • olíčiť: domy sú čisto obielené, vybielené, olíčené • vylíčiť • vymaľovať (na bielo) • zabieliť: popísanú plochu steny znovu zabielil • nabieliť (zafarbiť, natrieť bielou farbou): pekne nabielené steny

2. p. olúpať, očistiť 3

oblízať 1. prejsť jazykom po niečom (obyč. viac ráz) • olízať: oblízali, olízali si ústa po dobrom jedle • pooblizovať (viac ráz al. viac vecí): pooblizoval si všetky prsty • hovor. vyoblizovať (dôkladne, viac ráz) • obliznúť • oliznúť (jedným liznutím): oblizol, olizol si pery

2. lízaním odstrániť • zlízať • olízať: oblízať, zlízať si rúž z pier • obliznúť • oliznúť • zliznúť (jedným liznutím): oblizol, zlizol si krv z prsta • vylízať (lízaním všetko odstrániť): vylízať kašu z taniera

ochutnať 1. zistiť chuť zjedením al. obliznutím malého množstva z niečoho • hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slané • skúsiť • okúsiť • hovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláča • odb. degustovať: degustoval víno

2. zjesť malé množstvo z niečoho • expr.: oblízať • olízať • obliznúť • oliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložilo • expr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľašky • expr. ďobnúť: do torty iba ďobol • pren. expr.: privoňať • čuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol

očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zuby • oriadiť • obriadiť • vyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotol • subšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované auto • umyť • poumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážku • omyť • obmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúť • odrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riad • hovor. vyrajbať • subšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiť • vysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučky • expr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiť • poriadiť (postupne, viac vecí)

2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiť • vyčeriť • vyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavu • prečistiť: prečistiť zrno • rafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor

3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpať • olúpať • obieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpe • ohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hrušky • oškriabať • oškrabať • zoškriabať • zoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krv • počistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievky • pooškrabovať • pozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu

olúpať zbaviť vrchnej vrstvy (kôry, škrupiny, kožky a pod.); odstrániť z povrchu niečo (kôru, škrupinu, kožku a pod.) • obieliť • ošúpať • zošúpať • ohôliť: olúpať kmeň stromu, obieliť jablko, ošúpať klas, zošúpať kožku z pomaranča • očistiť • oškrabať • oškriabať (zároveň urobiť čistým): očistiť zeleninu • zlúpať • odlúpať (lúpaním oddeliť): zlúpať, odlúpať kožu z chrbta, škrupinu z vajca • odlúpiť • odlúpnuť • zlúpiť • zlúpnuť (obyč. kúsok niečoho): nechtom odlúpila, odlúpla lak; odlúpnuť, zlúpnuť chrastu z rany • poodlupovať • pozlupovať (postupne, na viacerých miestach)

oškrabať, oškriabať 1. škr(i)abaním odstrániť povrchovú vrstvu • zoškrabať • zoškriabať: oškr(i)abať blato z topánok; zoškr(i)abať lak, náter z nábytku • odrieť • zodrieť • oškrieť • expr. oškúliť (neúmyselne): (z)odrel, oškrel si kožu na tvári • expr. oškrabkať (jemne) • pooškrabovať • pozoškrabovať (postupne, viac vecí)

2. škr(i)abaním zlúpať • očistiť • obieliť • olúpať • ošúpať: oškr(i)bať zemiaky, mrkvu; obieliť jablko; olúpať, ošúpať kôru • ohôliť

stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na oči • strhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo steny • zvliecť • sňať: zvliecť, sňať si prsteň • zobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debny • zošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zem • posťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajaca • olúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovocia • zvliecť • zvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožu • posťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuť • pritiahnuť • zatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučku • zakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúru • zovrieť: zovrel ruky tesne k sebe • stisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľu • posťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiť • zvraštiť • zmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočie • zhúžvať • zhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čelo • skrčiť: skrčil plecia do kabáta • zachmúriť • zamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovedi • expr. pozberkať • posťahovať (na rozličných miestach)

5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediť • odvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy

6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára

7. p. zviesť 4

odlúpiť sa, odlúpnuť sa odtrhnúť sa z povrchu niečoho • odprasknúť: omietka sa odlúpila, odlúpla, odpraskla • odlúpať sa • olúpať sa • poodlupovať sa • odpraskať (postupne, na viacerých miestach): glazúra sa rýchlo o(d)lúpala, odpraskala; lak sa z nechtov poodlupoval • opukať sa (po častiach): kôra sa opukala • nár. odlúštiť sa: koža sa z nosa odlúštila

zlieniť sa 1. zbaviť sa kože, srsti (o niektorých živočíchoch al. o častiach tela) • zvliecť sa: had sa na jar zlieni, zvlečie • zlúpať sa • olúpať sa • ošúpať sa • zošúpať sa: nos sa mu zlúpal, (z)ošúpal

2. uvoľniť sa a odpadnúť (o koži, vlasoch a pod.) • zliezť • zísť: koža sa z hada zlienila, zišla; nechty mu zliezli, zišli • olúpať sa • zlúpať sa • ošúpať sa • zošúpať sa: po kúpeli sa zhrubnutá koža na nohách ľahko olúpe, zlúpe, (z)ošúpe

okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradli • olúpiť (násilím): prepadli ho a olúpili • ozbíjať • hovor. expr.: orabovať • zrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovali • hovor. expr. ogabať • hovor.: okmíniť • obrať • oholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česť • nár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetko • pripraviť • hovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetok • hovor. expr.: odrať • obdrať • ošklbať • oplieť • expr.: obtiahnuť • otiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleli • ošmeknúť • ošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudili • pookrádať • pooberať (postupne, viacerých)

olúpiť p. okradnúť

pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystať • prihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestu • nachystať • schystať: na svadbu je už všetko nachystané • pristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenie • nahotoviť • nahotovať • prihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriť • hovor. zastaráv.: pririchtovať • narichtovať • zastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský) • zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu osláv • usporiadať • uskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom diele • osnovať • zosnovať • zried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanie • nastrojiť • nastražiť • nastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úklady • inscenovať • nainscenovať • naaranžovať • naplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politika • expr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískať • popripravovať • popriprávať • pochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiť • zapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľ • zaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie? • spraviť • urobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postavenia • priniesť • doniesť • priviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniaze • obrať • olúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to posledné • dostať: dostali nás o celý majetok • hovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovku • hovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí

okyptiť odrezaním, odňatím časti poškodiť, urobiť neúplným: okyptiť územie o úrodnú pôdu • zmrzačiť • skaličiť • znetvoriť • zohyzdiť (telo a jeho časti): zmrzačil, skaličil si nohu; znetvoriť, zohyzdiť si telo pri havárii • olámať • oblámať: olámať, oblámať strom, vrchovec stromu • obmedziť (niečo abstraktné): obmedziť, okyptiť možnosti, práva; obmedziť umenie

olámať lámaním odstrániť; takto zbaviť niečoho • oblámať (dookola olámať): olámať kukuricu; oblámať si pri robote nechty • poolamovať • pooblamovať • poodlamovať (postupne, na viacerých miestach): poolamovať vetvičky, konáre • expr.: okmásať • obkmásať • ošklbať • očesať • občesať (bezohľadne, násilne a pod.): okmásať, ošklbať kvety; očesané konáre • otrhať • obtrhať: otrhať, obtrhať výhonky

olízať, oliznúť p. oblízať 1, 2