Synonymá slova "škála" v Synonymickom slovníku slovenčiny

bralo súvislý kamenný masív • skala: nad dedinou sa týči skala, bralo • skalisko (veľké, mohutné bralo): skaliská hôr vidno zďaleka • útes (obyč. morské bralo v podobe ostrého výbežku): loď narazila na útesy • zastar. bradlo: bradlá Tatier • úskalie • úskalina (najmä podvodné bralo): loď sa preplavila pomedzi úskaliny

kameň 1. tvrdá hornina al. úlomok z nej • skala: kopnúť do kameňa, do skaly na ceste; tvrdý ani kameň, ani skala • balvan (veľký kameň): žulový balvan • zápoľa (veľký kameň) • okruhliak • okružliak • obliak (okrúhly, obyč. riečny kameň): zbierať pri potoku okruhliaky, okružliaky, obliaky • zvariak (okrúhly, obyč. veľký kameň): skákať po zvariakoch • žabica (plochý riečny kameň): hádzať žabice do vody • kváder (veľký opracovaný kameň): žulové kvádre • žarnov (mlynský kameň) • subšt. šuter: kráčať po šutroch

2. kamenný materiál na stavbu • kamenivo • kamenina

3. p. usadenina

skala 1. p. bralo 2. p. kameň 1

stupnica uzavretý rad hodnôt určitého druhu al. ich označenie: klasifikačná stupnica • škála: škála zvukov • rozpätie: platové rozpätie • tabuľka (prehľadné usporiadanie istých údajov): zostaviť tabuľku • hovor. rebríček (poradie osôb al. vecí podľa istých kritérií): rebríček najlepších športovcov • hovor. zried. rebrík: spoločenský rebrík

škála p. stupnica

skalavý p. skalnatý

skalnatý ktorý obsahuje veľa skál, kamenia • kamenitý • kamenistý: skalnatá, kamenitá pôda vinohradov; kamenistý chodník • zried.: skalavý • skalistý • skalný: skalavá cesta (Švantner); skalisté pobrežie, skalná zem • bralnatý (plný brál): bralnatý kraj • zried.: úskalistý (Rázus) • bralistý • bralný

kálať p. štiepať 1, 2, rúbať 2

lúpať² neos. bodavo bolieť (pri reumatizme) • lámať • lomiť: lúpe ho v kĺboch; láme, lomí ho v krížoch • pichať (ostro): pichá ma v kolene • kálať: kála ma v kostiach

rúbať 1. pomocou sekery zrážať na zem • stínať • zotínať • ťať: rúbali starý les; stínali, ťali krovie • vytínať • vyrúbavať • vyrubovať • vysekávať: vytínali kríky • klčovať (o koreňoch): klčovali vinicu • nár. váľať

2. pomocou sekery deliť • kálať • sekať • štiepať: rúbal, kálal drevo; štiepal polená

3. p. dobývať 4. p. biť 1, ničiť 3

štiepať 1. niečím ostrým deliť po vrstvách niečo tvrdé al. takýmto delením pripravovať: štiepa drevo na podkúrenie; štiepať triesky • kálať (deliť na väčšie kusy, obyč. pomocou klinu): kála polená • rúbať (sekerou): v hore rúbe drevo

2. pociťovať ostrú, lámavú bolesť • lámať • lomiť • kálať: neos. láme, lomí ho v krížoch; kála ho v nohe • lúpať (bodavo bolieť, obyč. pri reume): lúpe ma v kolene