Synonymá slova "śk" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 3402 výsledkov (29 strán)
-
obsahovať mať v sebe ako obsah, náplň, súčasť • zahŕňať • zahrňovať: výrobok obsahoval, zahŕňal aj návod na použitie • kniž. implikovať (prinášať so sebou ako dôsledok al. ako nevyhnutnosť): jeho výrok implikoval odmietnutie • tajiť • utajovať: plán tají, utajuje (v sebe) nebezpečenstvo • skrývať • ukrývať: darček skrýva, ukrýva aj veľké prekvapenie • mať (obsahovať ako príslušenstvo, súčasť): projekt má dve časti • skladať sa • kniž. pozostávať: byt sa skladá, pozostáva z dvoch izieb a kuchyne
obskakovať 1. robiť skákavé pohyby okolo niekoho, niečoho • skákať • poskakovať: pes obskakuje chlapca, skáče, poskakuje okolo chlapca • hovor. expr. tancovať: netancuj tu, ešte niečo zhodíš
2. p. obsluhovať 1
obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostí • posluhovať • slúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorému • opatrovať • ošetrovať • starať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládneho • expr.: obskakovať • skákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detí • hovor.: krútiť sa • točiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo muža • pejor. tancovať: musí tancovať okolo svokry • mať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali
2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábať • manipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovať • nakladať: zle nakladať so zbraňou • zaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom
obzerať upierať zrak, pohľad na niečo (obyč. z viacerých stránok) • prezerať • pozerať (sa) • prehliadať • kniž. obhliadať: obzerať, prezerať, prehliadať, obhliadať terén, pozemok; so záujmom obzerá exponáty, pozerá (sa) na exponáty • hovor.: obkukávať • obkúkať • obkukovať • okukovať • okukávať • okúkať: deti o(b)kukávajú, o(b)kukujú hračky; zvedavo o(b)kúkať hosťa • expr. obzízať: ženy nás zvedavo obzízali • expr. zried. oškuľovať: oškuľuje môj výtvor • expr. obmrkávať (letmo obzerať): obmrkáva si dom • premeriavať • merať • odmeriavať • skúmať • preskúmavať (dôkladne, obyč. nie priateľsky): všetkých premeriava, meria, skúma nedôverčivým pohľadom • hovor. zastaráv.: muštrovať • vizitovať • vizitírovať: znaleckým okom muštruje jeho oblek; vizitovať, vizitírovať pacienta • práv. ohliadať (úradne obzerať mŕtvolu)
odbehnúť hovor. 1. vzdialiť sa odniekiaľ s nejakým cieľom (obyč. rýchlo, na chvíľu) • odísť • hovor. odskočiť: odbehla, odskočila (si) po desiatu; odišli do susedov so správou • zájsť (si) • hovor. zaskočiť (si) • zabehnúť (si): zaskočiť (si), zabehnúť (si) na obed; zájsť k rodičom, za kamarátom • skočiť (si): ešte si skočí po cigarety • expr. odcválať (cvalom odbehnúť) • hovor. expr. odtrieliť
2. hovor. odísť bez zastihnutia • ujsť (niekomu) • nechať (niekoho): vlak ho odbehol, ušiel mu, nechal ho • predbehnúť: v pretekoch ho predbehli o hodný kus
odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiť • zahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľava • hovor.: zakerovať • zakarovať • skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garáže • zried. zbočiť: zbočiť z cesty • skrútnuť sa • skrútiť sa • zakrútiť (sa) • zatočiť sa • stočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí doprava • odraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juh • zísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cesty • uchýliť sa (od priameho smeru)
2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť sa • odkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témy • expr.: odskočiť • uskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočila • uhnúť • vyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyhol • vzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru
odkiaľ 1. vyjadruje otázku zameranú na miestne al. smerové východisko, al. na pôvod; z ktorého miesta, z ktorej strany • odkade • odkadiaľ: Odkiaľ, odkade, odkadiaľ si sa tu vzal? • skade • skadiaľ: Skade, skadiaľ to máš? • expr.: odkiaľže • odkadeže • odkadiaľže • skadeže • skadiaľže: Odkiaľže, skadeže ju len poznám? • poet. skiaď (Botto, Kostra)
2. uvádza príslovkovú, predmetovú a prívlastkovú vzťažnú vetu • odkade • odkadiaľ • skade • skadiaľ: nevie, odkiaľ, odkade má začať; Vráťte sa ta, skade, skadiaľ ste prišli!
odkiaľkoľvek vyjadruje rozmanitosť a ľubovoľnosť miestneho a smerového východiska; z ktoréhokoľvek miesta al. smeru, z ktorejkoľvek strany • skadekoľvek • skadiaľkoľvek: odkiaľkoľvek, skadekoľvek sa môžeš pozerať; do mesta sa dostanú skadiaľkoľvek
odkiaľsi zdôraznene vyjadruje neurčitosť miestneho al. smerového východiska; z ktoréhosi, nie presne určeného miesta al. smeru • odkadesi • odkadiaľsi: prišiel odkiaľsi, odkadesi, odkadiaľsi zo severu • odniekiaľ • odniekadiaľ • odniekade • oddakade • oddakadiaľ: odniekiaľ, odniekadiaľ priletela lopta; odniekade, oddakade sa sem musel dostať • skadesi • skadiaľsi: prisťahovali sa sem skadesi, skadiaľsi z dediny • zdakade • zdakadiaľ • zniekade • zniekadiaľ: zdakade, zdakadiaľ, zniekade ho poznám • odvoľakade • odvoľakadiaľ • zvoľakade • zvoľakadiaľ: odvoľakade, zvoľakadiaľ sa ozývala hudba
odkrojiť ostrým nástrojom oddeliť časť z niečoho (obyč. pri potravinách): odkrojiť si kúsok chleba • odrezať (aj iné veci ako potraviny): odrezať listy z repy, odrezať prút • hovor. expr.: odfiknúť • odšmyknúť (odkrojiť kúsok): odfikni, odšmykni mi z klobásy • hovor. expr.: odvaliť • odfakliť • odšvacnúť (obyč. odkrojiť väčší kus): odvalil, odfaklil, odšvacol si kus slaniny • expr. zavaliť (veľký kus): zavalil kus chleba • ukrojiť (obyč. menší kus): ukrojila mu z koláča • skrojiť (odkrojiť vrchnú časť z niečoho): skrojiť kôrku z chleba • poodkrajovať • poskrajovať • poodrezávať (postupne, na rozličných miestach, z povrchu): poodkrajovať šupky z jabĺk; poskrajovať kôrku z chleba • odkrúžľať (odkrojiť v tvare kolieska z niečoho) • expr.: odpidlikať • odšpihlať • odžižlať (odkrojiť tupým nástrojom)
odmeranosť neprejavovanie citu • strohosť • zdržanlivosť • rezervovanosť: jeho správanie bolo charakterizované odmeranosťou, strohosťou, rezervovanosťou • chlad • chladnosť: zo slov cítiť chlad • oficiálnosť • hovor. škrobenosť: stretnutie plné oficiálnosti • odstup: zachovať odstup voči podriadeným • cudzosť • cudzota: citová cudzosť, cudzota • hovor. dištanc
odmeraný 1. ktorý necíti al. neprejavuje citovú náklonnosť; svedčiaci o citovej ľahostajnosti, chlade (op. srdečný) • zdržanlivý • strohý • chladný: odmerané, zdržanlivé správanie; byť odmeraný, strohý, chladný voči niekomu • ľahostajný • nevšímavý • neosobný (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ľahostajným, nevšímavým pohľadom; neosobné prečítanie rozsudku • upätý (veľmi kontrolujúci svoje citové prejavy): odmerané, upäté vystupovanie • neprístupný (brániaci sa citovej náklonnosti a jej prejavom): neprístupný úradník • neprívetivý • nevľúdny • nemilý • studený • ľadový (bez prívetivosti, vľúdnosti): neprívetivé, nemilé, studené, ľadové prijatie hosťa; neprívetivý, nevľúdny postoj voči niekomu • suchý • oficiálny • rezervovaný (neprezrádzajúci citovú zaujatosť): suchý, oficiálny tón reči; rezervovaná odpoveď • úsečný • strmý • rázny (spojený s istou drsnosťou, odmietaním): úsečná, strmá reč; strmý, rázny spôsob úradovania • prísny: povedať niečo odmeraným, prísnym hlasom (op. láskavým, teplým) • odmietavý • pren. kožený (ktorý nedovolí ani náznak pozitívnych citových pohnutí al. ich prejavov): odmietavý, kožený výraz tváre • hovor. škrobený (neprirodzene sa kontrolujúci v citových prejavoch a pod.; op. uvoľnený): odmeraný, škrobený človek; mať škrobené spôsoby
2. p. pravidelný 3
odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziať • zobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádej • zbaviť • pozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekoho • pripraviť • priniesť • priviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o život • obrať • kniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkcie • kniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraň • skonfiškovať • zhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetok • pobrať • poodoberať • kniž. poodnímať (postupne, viac vecí)
2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkosti • zúžiť • zabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páse • expr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenku • zobrať • vziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mlieka • odčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazí • poodoberať • pouberať • pobrať • pozberať • poodčerpávať (postupne, viac vecí)
3. p. odviesť 2
odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemný • protivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuť • hnusný • ohavný • ohyzdný • zlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutný • nemilý • expr.: bridký • bridivý • neskl.: brid • briď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudia • ošklivý • mrzký • škaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanie • odpudzujúci • odpudivý • nevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatický • antipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvár • neznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomery • slizký: slizká tvár • príkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuť • expr.: obludný • príšerný • hrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvo • zried. sprotivený • pejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opilec • kniž. odiózny: odiózne slová • mrzutý • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia
2. p. opačný 2
odrezok odrezaný kúsok • úrezok: odrezky, úrezky kože • obrezok: obrezky z mäsa • skrojok • skrajok (odrezok vrchu repy s listami) • okrajok: repné okrajky (F. Hečko) • konček: konček chleba
odvisnúť expr. zahynúť na šibenici • byť obesený • fraz.: skončiť na šibenici • dostať šibenicu: nechce odvisnúť, nechce dostať šibenicu za zbojstvo
ohava pejor. veľmi škaredý človek al. škaredá vec (obyč. v nadávke) • pejor.: obluda • príšera: nechcem tú ohavu, obludu, príšeru ani vidieť • expr.: ohavník • ohavec • ohyzdník • ohyzda (Kuzmány) • špata • ošklivec • škrata • mrzkáň • expr. zried. škaredník (Urbánek) • hovor. expr. škraták • kniž. monštrum
p. aj potvora, netvor 1
ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v lakti • prehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlie • nakriviť • skriviť • zakriviť • pokriviť • zalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôž • skrútiť (ohnúť krútením): skrútiť koberec • zahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nos • vyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúka • zhrbiť • zhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiť • skrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolene • zhybnúť: zhybla telo k zemi • preliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiť • nalomiť: odovzdane nalomila šiju • zlomiť: Zlom nohu v kolene! • prihnúť • nahnúť • prihrbiť • nahrbiť • prikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbát • poohýnať • poohýbať • pozohýnať • pozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbať • poprehýnať • poprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt
ohovárať úmyselne hovoriť nepravdu o niekom, niečom, šíriť klebety o niekom, niečom • osočovať • ovrávať • expr. očierňovať: ohovára ho, osočuje pred celou rodinou • nactiutŕhať (ubližovať na cti) • hovor. expr.: omaľúvať • roznášať • rozvláčať: omaľúva nás, kde môže; roznáša, rozvláča o ňom, že pije • expr.: špiniť • špintať • šprihať (hanlivo, so zlosťou): špiní, špince, šprihá na všetkých, na poriadnych ľudí • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • expr.: omieľať • prepierať: klebetnice si ustavične oňho otierajú jazyk, omieľajú ho, prepierajú ho • expr. obrábať: ženy zasa kohosi obrábajú • nár. obsudzovať • klebetiť (o niekom) • kniž. insinuovať (neprávom upodozrievať) • hovor. škandalizovať (verejne ohovárať, vyvolávať škandál)
p. aj haniť
ohýbať sa, ohýnať sa 1. dostávať sa do oblúkovej polohy, nadobúdať tvar oblúka • zohýbať sa • zohýnať sa • zhýbať sa • skláňať sa • kloniť sa: konáre sa ohýbajú, skláňajú, klonia pod ťarchou ovocia; z(o)hýbať sa k zemi • prehýbať sa • prehýnať sa • prehybovať sa (obyč. cez niečo): prehýba sa cez oblok; prehýna, prehybuje sa v páse • kriviť sa • krivieť (vybočovať z priamej polohy): prsty sa mu krivia, prsty mu krivejú; plech sa kriví • hrbiť sa • hrbatiť sa • nahrbovať sa (ohýbať sa v chrbte): pri robote sa hrbí, nahrbuje • krčiť sa (o polohe tela): vekom sa krčí • krútiť sa • šúveriť sa (na okrajoch): papier sa krúti, šúverí
2. p. klaňať sa 2
ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela
p. aj oťažieť
2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá
ochabnutý 1. ktorý má menšiu silu, intenzitu ako predtým al. ako na začiatku (op. zväčšený) • zmenšený • znížený • opadnutý: ochabnutý, zmenšený záujem; ochabnutá, znížená, opadnutá pozornosť žiakov • odb. atrofický
2. ktorého fyzické al. duševné sily oslabli; svedčiaci o takom oslabení • chabý • slabý • malátny: ochabnutý, chabý, slabý starec; ochabnuté, malátne telo; mať chabé, slabé nervy • mdlý • zoslabnutý • expr. mľandravý: mdlý hlas; zoslabnuté, mľandravé svaly • vysilený • unavený • ustatý • vyčerpaný (obyč. ako výsledok fyzickej námahy): vysilený zrak; unavené, ustaté pohyby; vysilený, vyčerpaný organizmus • sklesnutý • skľúčený • skormútený • expr.: zvädnutý • uvädnutý • spľasnutý (duševne ochabnutý): sklesnutá, skormútená myseľ; skľúčená, zvädnutá nálada • nepružný (bez pôvodnej pružnosti) • ovisnutý: ochabnutá, nepružná pokožka • neohybný (bez pôvodnej ohybnosti): neohybná chrbtica
ochrnúť 1. stať sa neschopným pohybu • ochromieť: nohy mu ochrnuli, ochromeli • zmeravieť • znehybnieť (na istý čas): údy mu zmeraveli, znehybneli • stuhnúť • stŕpnuť • kniž. strnúť (stať sa na istý čas stŕpnutým, nepohyblivým): šija mu stuhla, stŕpla • okľavieť • skľavieť (stať sa na istý čas kľavým, meravým): prsty mu okľaveli
2. p. ochromiť 1
ochutnať 1. zistiť chuť zjedením al. obliznutím malého množstva z niečoho • hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slané • skúsiť • okúsiť • hovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláča • odb. degustovať: degustoval víno
2. zjesť malé množstvo z niečoho • expr.: oblízať • olízať • obliznúť • oliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložilo • expr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľašky • expr. ďobnúť: do torty iba ďobol • pren. expr.: privoňať • čuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol
okresať 1. dlátom al. sekerou opracovať • otesať: okresať drevo, hradu • obsekať • osekať: obseká kus kameňa • prikresať • pritesať (trocha okresať): prikresané, pritesané drevá
2. expr. cvičením, cibrením urobiť dokonalejším, kultivovanejším • skultivovať • vychovať: mladých treba okresať, skultivovať, vychovať • vycibriť • vycizelovať: vycibriť spôsoby správania • zošľachtiť • vybrúsiť (jazyk, reč, rečový prejav)
okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčali • expr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa • obhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevať • zrevať • zakričať • skríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebrali • rozkričať sa • rozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkol • expr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekoho • zried. zaseknúť (Kukučín) • expr.: zahriaknuť • zakríknuť • zavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkol • osopiť sa • expr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula) • skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil
okučeravieť stať sa kučeravým • skučeravieť: vlasy mu zvlhli a okučeraveli, skučeraveli • expr. zbrčkavieť
okuliare pomôcka na zlepšenie zraku al. na jeho ochranu v podobe dvoch skiel v ráme: nosiť okuliare, slnečné okuliare • cviker • škripec (starší typ upevňovaný na koreň nosa) • lorňon (okuliare s rúčkou) • zrkadlovky (okuliare so zrkadlovými sklami) • slang.: okulky • škulky: zarosené škulky • slang. jogurtky (okuliare so silnými dioptrickými sklami) • slang. lenonky (okuliare v tenkom kruhovom ráme)
okúpať 1. umyť ponorením do vody al. inej tekutiny • vykúpať: deti treba okúpať, vykúpať denne • expr.: očľapkať • očliapkať • vyčľapkať • vyčliapkať: očľapká sa, vyčľapká sa ráno v studenom potoku; vyčliapkať si oči v harmančeku • poet. skúpať: slnko skúpalo celý kraj
2. p. obliať 1
okyptiť odrezaním, odňatím časti poškodiť, urobiť neúplným: okyptiť územie o úrodnú pôdu • zmrzačiť • skaličiť • znetvoriť • zohyzdiť (telo a jeho časti): zmrzačil, skaličil si nohu; znetvoriť, zohyzdiť si telo pri havárii • olámať • oblámať: olámať, oblámať strom, vrchovec stromu • obmedziť (niečo abstraktné): obmedziť, okyptiť možnosti, práva; obmedziť umenie
omínať 1. byť nepohodlný, tesný; tlakom spôsobovať bolesť • tlačiť • tiskať • tískať: omínajú, tlačia, tiskajú ho topánky • škrtiť (o oblečení): golier na košeli ho škrtí • odierať • oškierať • škriabať • škrabať (omínaním spôsobovať rany): remienok na ruke ma odiera, oškiera mi kožu, škr(i)abe ma
2. p. trápiť, znepokojovať
opaľovať sa vystavovať sa pôsobeniu slnečných lúčov • slniť sa: opaľovať sa, slniť sa pri mori • hovor. expr.: opekať sa • vypekať sa • pren. expr. grilovať sa • expr.: pražiť sa • škvariť sa • smažiť sa • fraz. chytať bronz: už od jari chytá bronz; opeká sa, vypeká sa na letnom slnku • fraz. expr. opekať si pupok
opeknieť stať sa pekným, krajším • okrásnieť • skrásnieť: od šťastia opeknela, skrásnela • zried. speknieť • zried. pokrásnieť (trocha): záhrada po daždi pokrásnela • hovor. zošvárnieť: chlapec vekom zošvárnel
opraviť 1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia • dať do poriadku: dom rýchlo opravili, dali do poriadku • hovor. reparovať • zreparovať: (z)reparovať poškodenú strechu • obnoviť • renovovať • zrenovovať (opraviť na nové): obnovenie, (z)renovovanie pôvodnej fasády • hovor. zastaráv. zrichtovať: zrichtovali si byt • poopraviť (čiastočne opraviť) • poopravovať • pooprávať • hovor. poreparovať • nár.: pospravovať • posprávať (viac vecí, na viacerých miestach): poopravovať obloky, poreparovať topánky
2. uviesť na správnu, pravú mieru • napraviť • korigovať • skorigovať: opraviť si, napraviť si mienku o niekom, o niečom; keď to uvidel bližšie, (s)korigoval si prvý dojem • vykorigovať (urobiť korektúry): vykorigovať text • upraviť • zlepšiť: upraviť, zlepšiť text rukopisu • poopraviť (trocha, čiastočne): musím ťa poopraviť, nemáš celkom pravdu • poopravovať • pooprávať • ponaprávať (postupne, viac vecí)
osadník kto osídlil isté neobývané miesta • kolonista: nemeckí osadníci, kolonisti • osídlenec: osídlenci pohraničia • prisťahovalec: prisťahovalci vo vnútrozemí Austrálie • hist.: škultét • šoltés • šoltýs (zakladateľ novej slobodnej obce, ktorý získal určité privilégiá)
osmutnieť stať sa smutnejším, smutným (op. rozveseliť sa) • zosmutnieť: (z)osmutnel pri myšlienke na odchod • rozžialiť sa • rozžalostiť sa (naplniť sa smútkom, žiaľom): rozžialili sa, rozžalostili sa pri posteli chorého • kniž. zried. zasmutniť sa • zasmútiť sa • zarmútiť sa • skormútiť sa: zarmútila sa nad toľkou zradou • posmutnieť (v menšej miere)
osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť sa • vyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzal • hovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj! • expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiť • vyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočil • expr.: pustiť sa • nanosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňa • napadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravdu • okríknuť • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa • obhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová) • skríknuť • zakričať (na niekoho) • expr.: zrevať • zarevať • zahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľub • hovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčali • expr.: vybrechnúť • vyšteknúť • zhavknúť (na niekoho)
ošívať sa expr. 1. rukami al. inými časťami tela robiť nepokojné pohyby (ako pri svrbení) • expr. ošipovať sa • poškrabkávať sa • škrabať sa • škriabať sa: pred tabuľou mlčí, iba sa ošíva • krútiť sa • vrtieť sa • hniezdiť sa • mrviť sa • expr. mechriť sa (celým telom): na stoličke sa nervózne krúti, vrtí, mechrí • nár. omínať sa: omína sa, akoby ju čosi štípalo
2. p. okolkovať
oškrabok odškrabaná časť z niečoho • poškrabok • škrabka: oškrabky, poškrabky z koláča; škrabky cesta
oťarchavieť stať sa ťarchavou (o žene) • otehotnieť: oťarchavela, otehotnela jeden za druhým • zried. obťažieť (Mináč) • počať • fraz.: prísť do druhého stavu • prísť do požehnaného stavu: prišla do druhého stavu, počala hneď po svadbe • fraz. byť v tom: šepká sa, že nevesta je v tom • hovor. expr.: zabudnúť sa • zapodieť sa • prespať sa • fraz. prísť do hanby (o slobodnom dievčati) • vulg. skurviť sa
oťažieť stať sa ťažkým, malátnym (o tele a jeho častiach) • zmalátnieť • expr. oťažkavieť: hlava mu oťažela, oťažkavela, nohy zmalátneli • zried. sťažieť (Rázus) • ochabnúť • sklesnúť: od vína celý oťažel, sklesol
otočiť 1. urobiť niečím kruhovitý pohyb (náhle al. okolo osi) • skrútiť • skrútnuť • zvrtnúť: otočiť vypínačom; skrútnuť, zvrtnúť kľúč v zámke • potočiť • pootočiť (trocha, čiastočne): potočiť pákou; pootočil hlavu • nár. obkrútnuť • pootáčať (postupne al. viackrát): pootáčal kohútiky
2. p. obrátiť 1, 2 3. p. omotať
otrhať trhaním oddeliť, pooddeľovať; trhaním zbaviť niečoho • obrať: otrhať, obrať fazuľu, hrach • expr.: okmásať • skmásať • ošklbať • odriapať (obyč. bezohľadne, násilne a pod.): chlapci okmásali, skmásali, ošklbali všetky čerešne; vlk odriapal mäso z koristi • ošarpať • pošarpať • expr. orafať • nár. orašmať (spôsobiť pritom škodu, spúšť): víchrom (p)ošarpané stromy v sade; vietor orafal, orašmal kvety • zrafať: zrafať, orafať čučoriedky • obtrhať • poobtŕhať • poobtrhávať • expr.: obkmásať • obšklbať • obdriapať (z viacerých strán, dookola)
otriasť 1. chvíľu mocne triasť niečím • zatriasť: výbuch otriasol, zatriasol oblokmi • zalomcovať • zlomcovať (intenzívnejšie, s väčšími výkyvmi): prievan z(a)lomcoval dvermi
2. trasením z povrchu odstrániť; trasením zbaviť niečoho • striasť • otrepať: otriasť, striasť, otrepať z dáždnika vodu; otriasť, otrepať dáždnik • oklepať • odklepať • odklepnúť • sklepať • sklepnúť • expr. oklepkať: o(d)klepal, odklepol popol z cigarety; sklepal, sklepol prach z topánok • zried. obtriasť (dookola): obtriasol jabloň • postriasať • pootriasať • poobtriasať (postupne): postriasať slivky zo stromu
3. mocne zapôsobiť (obyč. negatívne) • zdrviť • rozrušiť: správa otriasla celou rodinou; prípad zdrvil, rozrušil mesto • rozochvieť • vzrušiť (nepríjemne) • vyviesť z rovnováhy: udalosti ho rozochveli, vzrušili, vyviedli z rovnováhy • zalomcovať • zlomcovať: jej srdcom z(a)lomcoval bôľ • pren. primraziť: primrazila nás zvesť o nešťastí
4. narušiť daný stav, ubrať na istote niečoho • podkopať • podlomiť • podryť • nalomiť: otriasli, podkopali našu dôveru; udalosť mu podlomila, podryla zdravie • oslabiť: oslabiť politický systém
ovčina koža z dospelej ovce • škopovina • škopovica
overiť na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o pravosti, správnosti niečoho • preveriť: overiť, preveriť údaje, správy, tézy • odb. verifikovať • kniž.: ohodnoverniť • zhodnoverniť • justifikovať (potvrdiť hodnovernosť, pravdivosť niečoho): verifikovať, ohodnoverniť, justifikovať listiny, doklady • legalizovať (overiť pravosť): legalizovaný podpis • skontrolovať • preskúmať: skontrolovanie, preskúmanie pravosti dokumentu • presvedčiť sa (o niečom; so spojkou že): presvedčiť sa o klamstve; presvedčil sa, že dokument je pravý • autentifikovať • autentizovať: autentifikovať odpis listiny • vidovať (overiť správnosť niečoho a potvrdiť obyč. šifrou) • pooverovať • popreverovať (postupne, viac vecí)
ovisnúť dostať sa do visiacej al. nižšej polohy (obyč. od ťarchy, bezvládnosti) • klesnúť • sklesnúť • kniž. zvisnúť: konáre obťažkané snehom ovisli, (s)klesli, zvisli nadol • expr.: okväcnúť • okvacnúť • okvicnúť • odkväcnúť • odkvacnúť • odkvicnúť (o častiach tela): hlava, ruky mu okväcli, odkvicli • ochabnúť • hovor. opadnúť (o pleciach, lícach) • nár. expr. okloptavieť: čepiec jej okloptavel • previsnúť (ostať visieť na niečom al. cez niečo): hlava previsla cez operadlo stoličky
ovisnutý 1. ktorý je vo visiacej polohe, ktorý klesol smerom nadol; fraz. al. pren. svedčiaci o sklamaní, zahanbení al. skľúčenosti (op. vztýčený) • zvesený: stál s ovisnutými, zvesenými plecami; fraz. odišiel s ovisnutým, so zveseným nosom • spustený • sklonený: pes chodil so spusteným chvostom; ovisnutá, sklonená hlava • zvädnutý (o kvete; pren. o časti tela): zvädnuté tulipány, ústa • hovor. opadnutý • zried. zvisnutý
2. p. nepružný 1, ochabnutý 2
ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať • zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhov • podmaniť • podrobiť • podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinu • spútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človeka • posadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadol • zachvátiť • premôcť • preniknúť • prejať • zried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosť • nadísť • obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišiel • prepadnúť • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ho strach • vlúdiť sa • vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do duše • expr. opantať: smútok ju opantal • zaľahnúť • doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti
2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť • potlačiť • opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosť • skrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnev • expr.: osedlať • zazubadliť • ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášne • zvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou
3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa • zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíri • osvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu
ozdobiť dať na niečo ozdobu, urobiť krajším, pekným • vyzdobiť (dôkladne, bohato): šaty ozdobiť zlatými gombíkmi • okrášliť • skrášliť • poet. okrásiť: vlasy si okrášlila, skrášlila mašľou • hovor. expr. vycifrovať • expr. vyčačkať: vycifrovať, vyčačkať kone do záprahu • vyšperkovať (ozdobiť šperkmi) • dekorovať: slávnostne dekorovaná sála • ovenčiť • poet. zvenčiť • nár. podvenčiť (ozdobiť vencom) • poet. okvietiť (ozdobiť kvetmi) • podperiť • operiť (ozdobiť perom): podperený klobúk • kniž. opentliť (ozdobiť stužkami) • obiť (ozdobiť kovom): valaška obitá striebrom • ornamentovať • kniž. ornamentalizovať (ozdobiť ornamentmi): truhlica ornamentovaná rezbami • obyč. pejor.: ovešať • obvešať (bohato, často nevkusne ozdobiť): o(b)vešať sa bižutériou • obložiť • hovor. garnírovať (pridať k hlavnému jedlu doplnky lahodiace chuti a očiam): misu obložiť, garnírovať zeleninou • pocifrovať (ozdobiť navrchu): pocifrovať medovníky • prizdobiť • prikrášliť (trocha): čepiec prizdobili, prikrášlili výšivkami
oziabnuť preniknúť zimou, veľkým chladom • preziabnuť: po polhodine celý oziabol, preziabol • skrehnúť (od zimy): ruky mu skrehli • omrznúť (na povrchu byť zasiahnutý mrazom): uši mu omrzli • zájsť za nechty (pri oziabnutí prstov) • poodmŕzať • poomŕzať (postupne omrznúť): deťom poodmŕzali, poomŕzali uši, ruky
ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieť • ohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrel • zazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalo • zarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovali • poozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín
2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sa • reagovať • zareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagoval • prehovoriť • prevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvali • kniž.: prerieknuť • preriecť: preriekol až po chvíli • prihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúť • muknúť • štrknúť • škrknúť • krknúť • čuchnúť • pípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepípli • pren. pejor. gágnuť • kniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutia • poozývať sa • poohlášať sa • poohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)
3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť sa • prihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský cit • prebudiť sa • dať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovať • ukázať sa: ukázala sa potreba oddychu • zjaviť sa • objaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýcha • poohlasovať sa • poprihlasovať sa • poprebúdzať sa (postupne, u viacerých)
4. p. protestovať
pád 1. strata moci, vplyvu, významu, postavenia • zánik: pád, zánik komunizmu • rozpad • rozklad: rozpad, rozklad štátu • záhuba • kniž. zhuba: varovať ľudstvo pred záhubou • skaza: skaza mesta • úpadok (strata priaznivého stavu): mravný úpadok spoločnosti • hovor. krach: politický krach
p. aj zánik, skaza
2. p. prípad 1
pachtiť sa expr. veľmi za niečím túžiť a usilovať sa dosiahnuť to • expr. pechoriť sa: pachtí sa, pechorí sa za slávou • expr.: zháňať sa • honiť sa • hnať sa • naháňať sa (pachtiť sa obyč. za majetkom): odjakživa sa zháňa, ženie, naháňa iba za peniazmi; honiť sa, hnať sa za kariérou • expr.: driapať sa • hrabať sa • škrabať sa • škriabať sa • chabrať sa • chamrať sa • chamriť sa • chamtať sa: bezohľadne sa driapal, hrabal, škrabal na najvyššie pozície vo vedení • expr.: chápať sa • chapkať sa • nár. chaporiť sa: chápe sa dopredu; len sa chapkajú, chaporia a robota nikde • pejor. chamtiť (sa) • lakomiť sa: susedka sa chamtila, lakomila za každou korunou; chamtiť po peniazoch
p. aj usilovať sa, túžiť
pasca 1. zariadenie na chytanie zvierat, obyč. škodlivých • klepec: nastaviť pascu, klepec • osídlo: vtáča sa chytilo do osídla • slučka • oko: pripraviť slučku • železo (železná pasca): líška sa chytila do železa • škripec (zariadenie na chytanie myší) • lapák • sklopec • zried. sklopka
2. p. úklady
pesimistický založený na pesimizme; svedčiaci o pesimizme (op. optimistický) • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny: pesimistická, chmúrna, pochmúrna, pošmúrna nálada, atmosféra • čierny • kniž. ponurý: mať čierne, ponuré myšlienky • svetobôľny (plný životného pesimizmu): svetobôľna poézia, svetobôľny pocit • smutný • negatívny • zlý: smutná správa; negatívne, zlé predpovede • negativistický • skeptický (založený na negativizme, skepse): negativistický, skeptický postoj • nihilistický
pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhý • tvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obal • nerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmota • nepoddajný • neohybný • nepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivo • húževnatý: húževnaté drevo • trváci • trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látka • súdržný • kompaktný • konzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masa • masívny • silný • hrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niť • kožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránka • odb. rigidný • expr. prepevný (veľmi pevný)
2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatný • hovor. dúži • zdravý • jadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlap • tuhý • silný • mocný • pren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svaly • odolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmus • dobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravie • urastený • vyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa
3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silný • húževnatý • vytrvalý • neoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčení • nezlomný • nezdolný • nezničiteľný • nepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného ducha • skalopevný • trvalý • trvácny • nemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutie • nepodkupný • nepodplatný • pren. žulový (o charaktere človeka) • železný • pren. oceľový: mať železné, oceľové nervy • stály: stály vzťah • nezmeniteľný • nezvratný • nepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmysel • kniž.: neochvejný • neotrasiteľný • nerozborný • pren.: nerozbitný • nedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednota • nerozlučný • neoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojica • súdržný • stmelený • skĺbený • kniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektív • pren. rigidný
4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivý • stacionárny • neprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavec • fixný • fixovaný: fixné lano
5. ustálený dohodou • fixný • stály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat
6. p. istý 2
písať 1. zaznačovať reč písmom • čarbať (neúhľadne písať): písať, čarbať do písanky úlohu • expr.: škrabať • škriabať • čmárať • čmarigať (škaredo, neúhľadne písať): druháčik škr(i)abe ako kocúr; rýchlo čmára odpoveď na list • expr.: čiarať • čiarkať: čiar(k)a si čosi do notesa • expr.: machliť • machuliť (obyč. škaredo, nejasne a pod. písať): čosi machulí na papier • expr. maľovať (pekne písať) • vypisovať (často písať): dievčence mu ustavične vypisujú • fraz. expr. hádzať na papier: hádže na papier čísla
2. umelecky tvoriť • skladať • komponovať: písať, skladať báseň, operu
pivnica 1. podzemná miestnosť pod obývacími priestormi • zastar. sklep: vínna pivnica, vínny sklep
2. p. vináreň
plačlivý 1. podobný plaču, pripomínajúci plač • nariekavý • kvílivý • vzlykavý: plačlivý, nariekavý, kvílivý, vzlykavý hlas huslí • stenavý • stonavý: vydávať stenavý, stonavý zvuk • expr.: fňukavý • kňučavý • skuhravý • poet. lkavý
2. ktorý je náchylný plakať, ktorý často plače • uplakaný: plačlivé, uplakané dieťa • precitlivený (ktorý sa ľahko rozruší, rozplače): plačlivé, precitlivené dievčence • expr.: ufňukaný • ufikaný • usmoklený • usmrkaný • umrnčaný • umraučaný • umravčaný: ufňukané, ufikané, usmoklené, usmrkané starenky
plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou
p. aj smútiť, bedákať
poburujúci spôsobujúci pobúrenie, odsúdenie; vyvolávajúci negatívne, odmietavé pocity • pohoršujúci • pohoršlivý • rozhorčujúci: poburujúce, pohoršujúce, pohoršlivé správanie mladíkov; poburujúce, rozhorčujúce reči • škandálny • škandalózny (vyvolávajúci škandál): predniesť škandálny, škandalózny prejav • neslýchaný • subšt. nehorázny: robiť neslýchané, nehorázne veci
p. aj hanebný
podplatiť úplatkom získať niekoho pre svoje záujmy • podkúpiť: podplatil, podkúpil úradníka, aby dostal výhody • kúpiť: spoločnosť si kúpila predstaviteľov konkurencie • expr.: podmastiť • pomastiť: musí mu podmastiť, aby bol obchod istý • skorumpovať (mravne skaziť podplácaním): mafia skorumpovala súdnictvo
podstrihnúť strihnutím oddeliť menšiu časť • pristrihnúť • zastrihnúť: dala si podstrihnúť, pristrihnúť, zastrihnúť ofinu • skrátiť: kaderníčka podstrihla, skrátila vlasy • expr. ošmyknúť • subšt. oštucnúť
p. aj ostrihať
podstúpiť 1. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podrobiť sa: podstúpiť operačný zákrok, podrobiť sa zákroku • podvoliť sa: testom sa nechcela podvoliť • absolvovať: absolvovať liečenie
2. vystaviť sa niečomu nepríjemnému, ťažkému, zlému • pretrpieť • vytrpieť • prestáť • vystáť: podstúpila, prestála, vystála pri mužovi veľké utrpenie; podstúpiť, vytrpieť mučenie • prežiť • zažiť • skúsiť • okúsiť • zakúsiť: prežiť, zažiť v detstve veľa krívd • prekonať • zniesť • vydržať: prekonať, vydržať všetko príkorie • prejsť (cez niečo, čím): prešli tvrdou školou • expr. preskákať: preskákala už veľa chorôb • hovor. expr. natrieť sa: natreli sa veľa biedy
podvratný ktorý sa usiluje o rozvrat (obyč. spoločenský, politický a pod.); svedčiaci o tom • podvratnícky • rozvratný • rozvratnícky • rozvracačský • rozbíjačský: podvratná, podvratnícka činnosť; rozvratná, rozvratnícka organizácia; rozvracačské, rozbíjačské úsilie • podkopný • záškodnícky • zried. škodcovský: podkopná, záškodnícka akcia • diverzný • diverzantský (súvisiaci s diverziou): diverzné, diverzantské skupiny • sabotážny • sabotážnický • sabotérsky (súvisiaci so sabotážou): sabotážna práca; sabotážnické, sabotérske živly • podrývateľský • expr. podrývačský • zried. podrývačný • sprisahanecký • konšpiračný • konšpiratívny (súvisiaci so sprisahaním): sprisahanecké, konšpiračné, konšpiratívne centrum • štvavý • pejor. štváčsky • pren. expr. huckavý (ktorý štve proti niekomu, niečomu): štvavé, štváčske letáky, články • protištátny (namierený proti štátu): protištátne letáky
pofŕkať fŕkaním v menšej miere pokryť na povrchu • zafŕkať (obyč. znečistiť): pofŕkať, zafŕkať košeľu atramentom • ofŕkať • sfŕkať: ofŕkala, sfŕkala sa parfumom • postriekať • pokropiť: záhradník postriekal, pokropil kvety • skropiť: dievčenskými slzami skropila list • nakropiť • poprskať • pofrckať • pokvapkať: žena nakropila, poprskala, pofrckala, pokvapkala bielizeň vodou • porosiť • orosiť • zrosiť (pofŕkať rosou): (p)orosené, zrosené listy • pošpliechať: plátno pošpliechal farbou • expr.: pofliaskať • pofľúskať • pofŕskať: pofŕskala deti studenou vodou • subšt. pošpricovať • expr.: pokydať • pokeckať • pokyckať • pokvackať (znečistiť niečím tekutým)
pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodený • zničený • skazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravín • chorý (o zažívaní, žalúdku) • porušený • porúchaný • polámaný • nefunkčný • neskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaput • nepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutý • popsutý: zopsutý, popsutý motor • hovor. zništovaný • hovor. zastaráv. zhindrovaný • expr.: zhumpľovaný • skoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračky • expr.: skántrený • dokántrený • hovor. expr.: pokašlaný • pokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružina • vulg.: posratý • posraný: posratý vodovodný kohútik • hnilý • zhnitý • zapáchajúci • smradľavý • smrdľavý • plesnivý • potuchnutý • znehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny
2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábava • expr.: zbabraný • dobabraný • pobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robota • zničený • nevydarený • expr.: sfušovaný • pofušovaný • pren. skaličený • expr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný život • pren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesť • expr.: zopsutý • popsutý: zopsutý, popsutý víkend • expr.: zoraný • zvŕzaný • hrub.: zhovädený • dohovädený • subšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratý • posraný: zoraná, zvŕzaná scéna
3. p. skazený 1–3
pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziť • poškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilo • zničiť • znivočiť • znehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotil • porušiť • naštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokoj • expr.: pobabrať • zbabrať • dobabrať • spaprať • dokopať • doorať • zorať • skopať • pokopať • doryť: úlohu napokon pobabrala, dokopala • hovor. expr.: potrbúľať • strbúľať • sfušovať • pofušovať • spackať • zvŕzgať • pomachľovať • spotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obed • demoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetami • hovor. expr.: zopsuť • popsuť • zhumpľovať • expr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťa • načať • expr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriť • pomrviť • domrviť • zmrviť • pohubiť • doriadiť • dorichtovať • zrichtovať • domajstrovať • znigať • zništovať • hovor. zastaráv. zhindrovať • hrub.: zhovädiť • pokašlať • pokašľať • pohnojiť • vulg.: posrať • skurviť • niž. hovor.: poondieť • poondiať • doondieť • subšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si život • skaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu
2. p. zmariť 1, prekaziť
pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sa • poškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilo • zničiť sa • znivočiť sa • porúchať sa: stroj sa porúchal • polámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámal • expr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralo • hovor. expr.: popsuť sa • zopsuť sa: výroba sa zopsula • niž. hovor.: poondieť sa • poondiať sa • hrub.: pokašlať sa • pokašľať sa • vulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazu • podľahnúť skaze • prísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivoč • potuchnúť • zatuchnúť • stuchnúť • vyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelo • preležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sa • zažltnúť: olej po čase zažltne
2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť sa • skaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazí • upadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sa • zlumpáčiť sa • zlumpovať sa • spanghartiť sa • zopsuť sa • popsuť sa • zopsiť sa • spodliť sa • spodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsuli • vulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský) • splaniť sa • splanieť: svet splanel • expr.: spľuhavieť • spľundravieť • expr. zried.: spľuhačiť sa • spaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačia • pren. pejor.: zgrmančiť sa • zgrmaniť sa • expr. zried. skoprdačiť sa
pokorný (o človeku) ktorý si uvedomuje vlastnú slabosť, malosť, nedokonalosť; ktorý prejavuje pokoru; svedčiaci o pokore (op. pyšný, povýšený): pokorný človek, pokorný výraz v tvári • odovzdaný • oddaný (obyč. nejakej autorite): pokorná, odovzdaná prijímala osud; modlila sa pokorným, odovzdaným, oddaným hlasom • ponížený • expr.: poddanský • otrocký • kniž. al. expr. rabský • kniž. devótny • zried. poddaný (prehnane, zveličene pokorný): pokorná, ponížená prosba; poddanská, otrocká, rabská poslušnosť; devótny pozdrav; prevravieť poddaným tónom • skrúšený (pokorný s pocitom viny): pokorný, skrúšený prosil o prepáčenie • expr. prepokorný • expr.: psí • psovský: psí, psovský pohľad
pokosiť kosou oddeliť rastliny od koreňa; takto zbaviť niečo porastu • skosiť: pokosiť, skosiť lúku • vykosiť • povykášať (celkom a obyč. na menšej ploche): vykosiť ďatelinu pri plote • zožať • požať (najmä obilniny) • vyžať • povyžínať (obyč. na menšej ploche) • obkosiť • obžať (pokosiť dookola) • poskášať (postupne)
pokrčiť 1. stlačením narušiť pôvodný tvar, urobiť nepravidelné záhyby na niečom • skrčiť • zhúžviť • zhúžvať • pohúžvať: chytil list a nahnevaný ho pokrčil, skrčil, zhúžvil • dokrčiť: dokrčiť si sukňu • expr.: skrkvať • pokrkvať • dokrkvať • ukrkvať: vreckovku má celú skrkvanú, pokrkvanú, ukrkvanú • nakrčiť • nahúžvať • expr. nakrkvať (trocha pokrčiť): nakrčil spýtavo obočie • zvraštiť • zmraštiť • zmrštiť • zmŕštiť • pomŕštiť • zvrásčiť • zvraskať • zvráskať • povráskať (obyč. svaly, pokožku na tvári a pod.): zvraštiť, zmraštiť, zvrásčiť čelo, tvár, ústa • zriasiť • hovor. expr. zrancovať: zriasila, zrancovala zamyslene čelo • stiahnuť (do vrások): stiahnuť tvár odporom • zošúveriť • zožmoliť • expr. zhŕždiť (veľmi pokrčiť): vytiahol z vrecka zošúverené, zožmolené peniaze; od zápachu zhŕždil nos • poskŕčať • posťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach): v autobuse si poskŕčal kabát; posťahuje tvár do vrások • expr.: schumlať • schalbať • zmäkušiť • nár. požmať (pokrčiť chumlaním, mäkušením a pod.) • požmoliť • pomädliť (pokrčiť mädlením) • zried. zmädliť
2. p. skrčiť 1, ohnúť
pokúpiť postupne kúpiť viac vecí • skúpiť: ľudia v panike pokúpili, skúpili veľa potravín • pokupovať • poskupovať: na Vianoce pokupujeme, poskupujeme množstvo darčekov • nakúpiť • admin. zakúpiť (vo väčšom množstve): boli sme všeličo nakúpiť do domácnosti; na pracovisko zakúpili počítače
pokus zámerné vyvolanie istého javu, aby sa dali skúmať zákonitosti, podľa ktorých sa skúmaný jav spravuje • experiment: fyzikálny pokus, experiment; pokusy, experimenty na zvieratách • skúška (overenie výsledku): vykonať skúšku tvrdosti
pokusný určený na pokusy al. založený na pokusoch • skúšobný • cvičný: pokusné, skúšobné zvieratá; skúšobné, cvičné parcely; skúšobné pestovanie • experimentálny: experimentálna trieda, vzorka • experimentátorský • pokusnícky (týkajúci sa experimentátorov, pokusníkov): experimentátorské, pokusnícke práce, výsledky • zastar. próbny
polepšiť sa stať sa výhodnejším, priaznivejším (op. zhoršiť sa) • zlepšiť sa: podmienky bývania sa nám polepšili, zlepšili • upraviť sa • napraviť sa: zdravotný stav sa po liečení upravil, napravil • popraviť sa: po dažďoch sa obilie trocha popravilo • hovor. expr. umúdriť sa: počasie sa nechce umúdriť • hovor. expr. učlovečiť sa (stať sa morálne lepším) • skultivovať sa: jeho jazykový prejav sa skultivoval
pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestu • nenáhlivo • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: ponenáhle • ponenáhlo • poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dvere • zvoľna • pozvoľna • voľne • zastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinou • ťažko: auto sa rozbiehalo ťažko • ospanlivo • ospalo • malátne • expr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal ruku • lenivo • expr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličky • expr.: piplavo • prplavo • šiplavo • hovor. expr.: babravo • babrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostí • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zeme • fraz. z kroka na krok • slimačím tempom • subšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo
porov. aj pomalý 1
2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalo • zvoľna • pozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredie • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodol • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy
3. vyjadruje výzvu • počkaj • počkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvoje • expr.: pomaličky • pomalinky
4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásoby • takmer • temer • bezmála • expr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišiel • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky