Synonymá slova "ďi" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 3471 výsledkov (29 strán)

  • zahnať 1. silou al. niečím nepríjemným, nežiaducim prinútiť vzdialiť sa • odohnať: zahnať, odohnať vlka od košiarazatlačiťexpr. odprášiťodraziť (v boji): nepriateľa zatlačili za mesto; odprášiť, odraziť vojskozapudiťodpudiťzaplašiť: zaplašiť, zapudiť vtáky streľbou; dážď nás zapudilzavrátiť (prinútiť k návratu): zavrátiť ovcepozaháňaťpoodháňať (postupne zahnať) • pozavracať (viackrát, viac jedincov): pozavracať statok

    2. spôsobiť zánik, zmiznutie niečoho, prekonať niečo nežiaduce • zapudiťodpudiť: zahnal, zapudil myšlienky na neúspechpotlačiťpremôcť: potlačil, premohol náhly príval zlostiodvrátiťrozptýliťrozohnaťrozplašiť: odvrátiť nešťastie, obavy; rozptýliť pochybnosti, podozrenie; rozplašiť zlý senexpr. zried. zabiť: nevie, ako zabiť nuduzbaviť sa: chce sa zbaviť spomienky na rodinnú tragédiu


    rozpačiť sa p. rozpakovať sa


    rozpakovať sa byť v duševnom stave neistoty, bezradnosti, nerozhodnosti • byť v rozpakochbyť v pomykove: dlho sa rozpakoval, až napokon súhlasil; v spoločnosti bol vždy v pomykovekniž. zastar. rozpačiť sa

    p. aj okolkovať


    rozpáliť 1. silno zohriať • rozhorúčiťrozkúriťrozžeraviť: rozpálil pec; rozkúril izbu; kováč rozžeravil železohovor. expr. rozhajcovať

    2. spôsobiť horúčavu v tele • rozhorúčiť: tanec ju rozpálil, rozhorúčil

    3. p. rozohniť


    zohriať urobiť teplejším, teplým, zvýšiť teplotu; zbaviť pocitu chladu (op. ochladiť) • ohriať: jedlo treba (z)ohriať na miernom ohnizhriaťzahriať (vyvolať pocit tepla): z(a)hriať si skrehnuté údyotepliťstepliť: slnko oteplilo vodu v rybníku; pren. stepliť svoj hlaspretepliť (teplom prestúpiť): pec príjemne preteplila vychladnutú izbuodb. temperovať (zohriať na istú teplotu): temperovanie bytuprihriať (trocha zohriať): prihriať si večerunahriať (zohriať isté množstvo al. trocha zohriať): nahriala vody na pranievyhriať (zohriať na potrebnú mieru): dobre vyhriata pecprehriať (naskrze al. nad normálnu mieru): prehriať si nohy; prehriaty motorrozohriať: beh ma rozohrial, zohrialrozhorúčiťrozpáliť (silno zohriať): slnce rozhorúčilo, rozpálilo ulicu, vzduchpozohrievaťpoohrievať (postupne, viac vecí): pozohrievať zvyšky od obeda


    rozpelešiť sa p. usadiť sa 1


    usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sausídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v mestehovor. zakotviťexpr.: uviaznuťzaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrikepren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil koreneudomácniť sazabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnilikniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesorexpr.: usalašiť saupelešiť sazapelešiť saroztiahnuť sarozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom domeutáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji horyhovor.: nanosiť sananiesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komorykniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miestokniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukepousádzať sapousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach

    p. aj ubytovať sa

    2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prachuložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperienavrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesoksadnúť: na stromy sadla hmlapousádzať sapousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň

    3. p. sadnúť (si) 1


    rozplašiť sa p. rozutekať sa 1


    rozutekať sa 1. behom sa dostať na rozličné strany • rozbehnúť sarozpŕchnuť sa: deti sa rozutekali, rozbehli, rozpŕchli po dvoreexpr.: rozletieť sarozlietnuť saroztrieliť sarozbŕknuť sarozfŕknuť sarozstreliť sarozsypať sa: skupina sa rozletela, rozfŕkla, rozsypala po mestezried. rozutiecť sa: dievčence sa rozutieklirozptýliť saroztratiť sa (po väčšom priestore) • rozplašiť sa (o zveri): srny sa rozplašiliporozutekať saporozbiehať sa (postupne)

    2. začať utekať • rozbehnúť sa: rozutekal sa, rozbehol sa za autobusomexpr.: rozletieť sarozfrčať saroztrieliť sarozohnať sa: kôň sa rozohnal do kopca


    rozrarášiť sa p. rozsamopašiť sa


    rozsamopašiť sa stať sa samopašným, bujarým • rozblaznieť sarozblázniť sarozjašiť sarozšantiť sa: na výlete sa chlapci rozsamopašili, rozjašili, rozšantiliexpr.: rozbujnieť sarozbujdošiť sarozdivočiť sarozšalieť saspochabiť sapojašiť sa: deti sa rozdivočiliexpr.: rozkohútiť saroztatáriť sarozkokošiť sa: podgurážení chlapi sa rozkokošilirozjariť sarozveseliť sarozjasať sa (stať sa veselým): vínom sa rozjariliexpr. zried.: rozrarášiť sarozrárožiť sarozrapľovať sarozvirgať sakniž. al. arch. rozharcovať sanár. rozvirgošiť sa (Rázus)roztalpašiť sa (Chrobák)


    rozrárožiť sa p. rozsamopašiť sa


    rozrásť sa 1. rastom sa zväčšiť (obyč. do šírky) • rozšíriť savyrásťnarásť: korene sa rozrástli; všade vyrástla, narástla, rozšírila sa burinarozbujnieť sarozplieniť sazbujnieť (veľmi rýchlo sa rozrásť): ostrica sa rozbujnela, rozplienila; porast zbujnelrozvetviť sarozkošatiť sarozkonáriť sa (o strome): lipa sa rozkošatilaporozrastať sa (postupne)

    2. nadobudnúť väčší rozsah • vzrásť: mesto sa rozrástlo, vzrástlovzmôcť sazväčšiť sarozšíriť sa: priemysel sa vzmohol; vývoz tovarov sa rozšírilzmohutnieťzosilnieťzmocnieťzosilniť sa (intenzívne sa rozrásť; nadobudnúť väčšiu silu): bolesť zosilnela; paľba zmocnelarozmnožiť sazmnožiť sarozhojniť sarozmôcť sa (rozrásť sa počtom): knižnice, kluby sa rozhojnilirozvetviť sarozkošatiť sakniž. rozkonáriť sa (zároveň sa rozrôzniť): literatúra sa rozvetvilarozplieniť sarozbujnieť sazbujnieť (o niečom negatívnom): prázdne frázy sa rozplienili; korupcia zbujnelaznásobiť sa (mnohonásobne sa rozrásť): výroba sa znásobilarozkysnúť sanakysnúť (rozrásť sa kysnutím): cesto sa rozkyslozried. rozrásť (F. Hečko)porozrastať sapovzrastať (postupne)


    vzrásť 1. získať na kvantite, rozsahu, objeme (op. zmenšiť sa) • rozrásť sazväčšiť sa: mesto za posledné desaťročie veľmi vzrástlo, rozrástlo sa, zväčšilo sarozhojniť sarozmnožiť sazmnožiť sarozmôcť sa: počet rozvodov sa rozhojnil, rozmnožil; rozmohli sa prípady tuberkulózyrozšíriť sa (zväčšiť svoj počet): infekcia sa rýchlo rozšírilaexpr. rozprasiť sa (o dačom nežiaducom) • zvýšiť sanarásť: počet obyvateľov krajiny sa zvýšil, narástol o 10 percentzveľadiť sa (stať sa početnejším, väčším): stádo oviec sa zveľadiloznásobiť sazmnohonásobiť sa (veľa ráz sa stať väčším): množstvo vody v koryte sa znásobilo, zmnohonásobiloprisporiť sapribudnúť: roboty sa prisporilo, roboty pribudlo

    2. získať na intenzite, význame (op. zmenšiť sa) • zväčšiť sazvýšiť sa: jas hviezdy vzrástol, zväčšil sa, zvýšil sa; spokojnosť ľudí vzrástla, zvýšila sanarásť: záujem o privatizáciu narástolzosilnieťzosilniť sa: vietor popoludní zosilnie, zosilní sazmocnieťzmohutnieť: túžba po bohatstve zmocnela, zmohutnelaumocniť sa: cit sa ešte umocnilzmôcť savzmôcť sa: v kolektíve sa (v)zmohla podozrievavosťzintenzívnieťzintenzívniť sa: hnev na neposlušníka zintenzívnelvystupňovať sa (stupňovaním vzrásť): úsilie sa vystupňovalorozvinúť sarozkvitnúť: turistický ruch sa čoskoro rozvinie, rozkvitne


    zosilnieť stať sa silnejším, silným (op. zoslabnúť, oslabnúť) • zosilniť sa: vietor popoludní zosilnel, zosilnil sazintenzívnieťzintenzívniť sa (stať sa intenzívnejším): bolesť zintenzívnelazmocnieťspevnieťzdužieťzdužnieť (stať sa fyzicky silnejším, mocnejším): dieťa musí po chorobe zmocnieť, spevnieť; vidieť, ako spevnel, zduželzmohutnieť: túžba po slobode ešte zmohutniezvýšiť sazväčšiť sa (op. zmenšiť sa): odpor k jedlu sa ešte zvýšil, zväčšilvystupňovať sa (stupňovaním zosilnieť): naše úsilie dosiahnuť cieľ sa ešte vystupňujerozmôcť sanarásť: nespokojnosť sa ešte väčšmi rozmohla, narástlapoet. spružieť (Hviezdoslav)posilniť sautužiť sa: naše priateľstvo sa ešte posilnilo, utužilo


    zväčšiť sa 1. stať sa väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť sa) • vzrásť: hladina riek sa zväčšila, vzrástlarozšíriť sa: hospodárstvo sa rozšírilorozmnožiť sakniž.: zmnožiť sarozhojniť sarozmôcť sa (v počte): prípady ochorenia sa rozmnožili, rozmohlizmohutnieť (stať sa mohutnejším): strom zmohutnelnarásťzried. prirásťrozrásť sazbujnieťrozbujniť sa (zväčšiť sa rastom): porast narástol, rozrástol sa, zbujnel; korupcia sa rozbujnila, rozrástlalek. hypertrofovať: pečeň hypertrofovalaznásobiť saznásobniť sazmnohonásobiť sazmnohonásobniť sa (veľa ráz sa zväčšiť): počet ochorení sa znásob(n)ilpribudnúť: obyvateľstva pribudlo, starostí pribudneexpr. prikvapnúť (trocha sa zväčšiť; o príjmoch): niečo prikvapne z honorárov

    2. stať sa väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť sa, oslabiť sa) • zintenzívnieťzintenzívniť sazosilniť sazosilnieť: vietor sa v podvečer zintenzívnil, zväčšil, zosilnil; náš odpor zosilnelzmocnieťumocniť sazmôcť savzmôcť sa: láska k vlasti v nich ešte zmocnela, umocnila sa; v spoločnosti sa (v)zmohla vzájomná nevraživosťvystupňovať sa: túžba po samostatnosti sa v národoch vystupňovalazvýšiť saznásobiť saznásobniť sazmnohonásobiť sazmnohonásobniť sa: kvalitatívne ukazovatele sa zvýšili, znásob(n)ili


    zvýšiť (sa)1 stať sa väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť sa) • zväčšiť sazintenzívniť sazintenzívnieť: krvný tlak sa mi zvýšil, zväčšil; hnev sa zintenzívnil, hnev zintenzívnelvystupňovať sastúpnuť: nespokojnosť sa vystupňovala; úroky stúpnuzveľadiť sapovzniesť sapozdvihnúť sazdvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): kultúra národa sa povzniesla, (po)zdvihla; hospodárstvo sa zveľadilozlepšiť sazdokonaliť sa (stať sa lepším, dokonalejším): výroba sa postupne zlepší, zdokonalízosilnieťzosilniť sa: túžba za domovom časom zosilnie, zosilní sarozmôcť sanarásť: všade sa rozmohol, narástol odpor proti panujúcim poriadkompodvýšiť saexpr.: poskočiťpodskočiť (zvýšiť sa v cene): ceny mäsa sa v poslednom čase podvýšili; akcie po(d)skočili


    zmnožiť sa p. rozrásť sa 2, vzrásť 1, zväčšiť sa 1


    rozrezať 1. rezaním rozdeliť na viac častí • porezaťnarezať: rozrezať chlieb, dosku; porezať, narezať slamu na sečkurozkrájaťpokrájaťnakrájať: rozkrájať koláč; pokrájať zeleninu do polievkyrozkrojiťprerezaťprekrojiť (na dve časti): prerezal povrazrozpíliťprepíliť (pílením): rozpílili drevo na poličkyhovor. expr.: rozfakliťroztrančírovaťroztranšírovať: v bitke mu rozfaklili rukávnár. expr. rozvalašiť (Švantner)porozrezávaťpoprerezávať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach)

    2. urobiť na niečom rez • zarezaťporezať: rozrezal si kožu, dlaň; zarezal si do prstadokrájaťdorezať (zároveň poškodiť): dorezala obrusrozpárať (zároveň otvoriť): rozpárať vrece nožíkomhovor. expr. rozfakliť: rozfaklil si ruku


    rozvalašiť p. rozrezať 1


    roztalpašiť sa p. rozsamopašiť sa


    roztrhať trhaním rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • rozšklbaťpotrhaťpretrhať: roztrhala, potrhala plátno na márne kúskyrozdriapaťdodriapaťpodriapaťdotrhať: rozdriapať noviny, šaty; ponožky rýchlo dotrhalexpr.: pokmásaťrozkmásaťdokmásaťdošklbaťpošklbaťrozkvákať (všetko al. dôkladne roztrhať): deti rozkmásali nohavice na franforcekniž. rozorvaťnár. expr.: rozmykaťdomykaťrozdrlančiťrozdrlancovať: víchor rozmykal chalupu, stromypopretŕhaťpopretrhávaťpopretrhovaťporoztŕhaťporoztrhávaťporoztrhovaťspretŕhaťspopretrhávať (postupne, viac vecí)


    roztvoriť sa 1. otvoriť sa na dve strany smerom od seba (často o niečom zatvorenom, stiahnutom, zovretom) • rozovrieť sa: dvere, kvety sa roztvorili, rozovreli; prsty sa rozovreliexpr.: rozdrapiť sarozďaviť sa: taška sa rozďavilaexpr.: rozbliaknuť sarozpleštiť sarozškeriť sarozškľabiť sarozcapiť sarozčapiť sa: v prievane sa rozškľabili oknáexpr.: rozchlípiť sarozchlipnúť sarozceriť sarozkvačiť sarozzeviť sakniž.: rozstúpiť sarozostúpiť sanár. rozkriačiť sapren. expr. rozpečatiť sa: ústa sa im rozchlípilirozsotiť saexpr.: rozplesnúť sarozletieť sarozlietnuť sa (prudko sa roztvoriť): obloky sa rozletelipootvoriť sarozchýliť sa (trochu sa roztvoriť) • rozkrídliť sa (na spôsob krídel) • poroztvárať sapootvárať sa (postupne; o viacerých veciach)

    2. p. roztiahnuť sa 2


    rozvirgať sa, rozvirgošiť sa p. rozsamopašiť sa


    ručička p. ukazovateľ 1


    ukazovateľ 1. pomôcka, mechanizmus na ukazovanie smeru, stavu: ukazovateľ cesty, výškysmerovka (svetelný ukazovateľ smeru jazdy dopravného prostriedku): smerovka bliká doľavasmerovník (ukazovateľ smeru na rázcestí) • šípka (značka v podobe hrotu ukazujúca smer): správnu cestu označili šípkouručička (ukazovateľ údajov na hodinách, prístrojoch): hodinová ručička, ručička manometraodb. indikátor (mechanizmus, látka ukazujúca stav al. zmenu javov al. veľkosť veličín): chemický indikátor, indikátor ladeniapubl. barometer: barometer záujmuzastar. ukazovák (Kukučín)

    2. p. zoznam


    ručiť 1. zaväzovať sa niesť následky za niečo • zaručovať sabyť ručiteľom: organizácia ručiaca za kvalitu výrobkov; je ručiteľom za prevzatie tovaruadmin.: garantovaťbyť garantom: táto inštitúcia je garantom výstavby novej školy

    2. dávať slovnú záruku • zaručovať sa: ručím ti, zaručujem sa ti, že úlohu splnímubezpečovaťuisťovať: uisťujem ťa, že prídemhovor. garantovať: odplatím sa ti, to ti garantujem


    zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovednýniesť zodpovednosťpreberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičiaručiťzaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobkymôcť: ja za to nemôžem

    2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať saodpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťoubyť v súladebyť v zhodebyť v súhlasesúhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmikniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s našímzastaráv.: súzvučaťbyť v súzvukupren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelomzried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou

    3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovujehodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám


    samotárčiť žiť osamote, vyhľadávať samotu • expr. pustovníčiť (žiť ako pustovník): bol vdovec bez detí, samotárčil už tretí rok; pustovníčil vo vysokohorskej chate


    samučičký, samunký p. opustený 1, samotný


    sceliť niečo rozdelené, nejaké časti, čiastky dať do jedného celku (op. rozdeliť, rozpojiť) • spojiť: sceliť, spojiť dva pozemky; sceliť látkudať dovedna/vednodať dokopydať dohromady: majetky dali dovedna, dokopy, dohromadypospájať (postupne, viacero častí): autor pospájal príbeh rozličnými epizódamizlúčiťzdružiť: družstvá kedysi zlúčili, združilizjednotiťkniž. integrovať: zjednotiť, integrovať všetky prvkykniž. arondovať: arondovať pozemky


    spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vednodať dokopydať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkoupospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájaťsceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhradyzlúčiťzdružiť: zlúčili pozemky, združili menšie podnikyskombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farbyzastaráv. zliať: zliať kmene, národyspáriťpopáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárilikombinovať: kombinovať rozličné metódyzopäťzopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkomuzavrieťuzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod

    2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopydať dovednadať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje silyzlúčiťzviazaťzdružiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilokniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámyodb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatkyzomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje silyspútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskouzreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej

    3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiťzblížiťkniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmykniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie

    4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľomprepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedeniepreklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom


    zlúčiť p. spojiť 1, 2


    združiť p. spojiť 1, 2, zoskupiť


    zjednotiť urobiť jednotným • spojiť (do celku): politické hnutia treba zjednotiť, spojiťzomknúť: túžba po slobode ich zomklakniž.: stmeliťintegrovať: stmeľujúce, integrujúce tendencie vo svetesceliť (dať do jedného celku niečo rozdelené): sceliť pozemkyunifikovaťzastar. unírovať: unifikovať zákony, právozblížiť: spoločné názory nás zblížilizviazaťzdružiť (na základe spoločných záujmov, náklonnosti): boj proti spoločnému nepriateľovi ich zviazal, združil


    zoskupiť usporiadať, dať do skupiny, do skupín • hovor. zgrupovať: zoskupiť, zgrupovať okolo seba milovníkov poéziezdružiť: žiakov združiť do divadelného spolkuzhromaždiťsústrediťzohnať (dať dohromady, obyč. v množstve): všetky veci zhromaždil, sústredil na jedno miestopozháňať (postupne) • zoradiťhovor.: zošikovaťzošíkovať (dať do radu, do šíku, do istého útvaru): zoradiť, zošikovať vojakov do trojstupuzorganizovať: zorganizoval mládež do záujmových krúžkovodb. usústavniť (uviesť, zaradiť do systému): fakty treba usústavniťexpr.: stlupiťzhrčiťzhuknúťzhluknúť (dať do neusporiadaných skupín): stlupiť, zhrčiť ovce do košiarapreskupiť (znova, inak zoskupiť): preskupenie hráčov


    scvrknúť sa vysychaním, ochladzovaním stratiť na objeme, plnosti • zmraštiť sazvraštiť sazmŕštiť sa: ovocie na stromoch sa od sucha scvrklo, zmraštilo, zvraštilo; pleť sa časom scvrkla, zmŕštila; šípky sa mrazom zmŕštili, zvraštilizvráskavieť (vplyvom vysýchania sa stať vráskavým): pokožka zvráskavelazosušiť sazoschnúť (sa) (schnutím zmenšiť objem): drevo sa zosušilo, zoschlozošúveriť sa (pôsobením sucha, veku sa skrútiť, skriviť): doska sa zošúverila; starenka sa celá scvrkla, zošúverilaspľasnúťspľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem): balón spľas(k)olzraziť sazbehnúť sasprať sa (o tkaninách): košeľa sa po praní zrazila, zbehla; sukňa sa spralaposcvrkávať saposcvrkovať sa (postupne): hrušky sa poscvrkávali

    p. aj zmenšiť sa


    zmenšiť sa stať sa menším (op. zväčšiť sa): rozdiel medzi bratmi sa zmenšilstenknúťstenčiť sazúžiť sa (stať sa menším čo do hrúbky, šírky, expr. množstva, objemu): vrstva papiera sa stenčila, stenkla; chodba sa zúžila; expr. zásoby stenkli, stenčili sazoschnúť (sa)zosušiť sa (suchom, sušením sa zmenšiť): drevo (sa) zoschlo, zosušilo salek. atrofovať (o tkanive al. o telesných orgánoch) • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti, množstve, význame a pod.): rodinné úspory sa scvrklipoklesnúťklesnúť (stratiť na intenzite, význame, hodnote a pod.): rozvodovosť (po)klesla; cena áut (po)kleslaubudnúťodbudnúť (zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu a pod.): záujemcov, zásob ubudlo, odbudlozoslabnúťoslabnúťzoslabiť sa (v intenzite): zvuky (z)oslabli, zoslabili sa; horúčka (z)oslabla, zmenšila sazredukovať saznížiť sa (v množstve, intenzite; op. zvýšiť sa): náskok vedúceho pretekára sa zredukoval, znížil, zmenšil na minimumobmedziť sa: výroba zbraní sa obmedzilazdrobnieť (stať sa drobným, malým): písmo jej akosi zdrobnelozrednúť: zástupy zredlizried. zmalieť (Urban)


    zmraštiť sa 1. dať tvár do vrások, skriviť sa do grimasy • zvraštiť sazmŕštiť sazmrštiť sa: zmraštil sa, zvraštil sa od hnusu; zmŕšti sa odporomstiahnuť sazhúžviť sa (o tvári): tvár sa mu stiahla, zhúžvila do grimasyzachmúriť sazamračiť sazried.: ochmúrnieťomraštiť sa (zatváriť sa nevľúdne): zachmúriť sa, zamračiť sa od nevôleexpr.: zamosúriť sazaškarediť sakniž. zakaboniť sa (výrazom tváre vyjadriť nevôľu) • expr. zoškľabiť sa (znetvoriť sa do grimasy)

    2. stratiť na objeme, plnosti • zvraštiť sazmŕštiť sazmrštiť sascvrknúť sa: pomaranč sa celkom zmraštil, zvraštil, scvrkolzvraskať sazvráskať sa: ovocie sa zvraskalozosušiť sazoschnúť (sa)zošúveriť sa (pôsobením sucha al. veku zmenšiť svoj objem): pokožka sa od slnka zosušila, zošúverilazvráskavieťzvráskovatieť (o pokožke) • spľasnúťspľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem) • lek. kontrahovať sastiahnuť sa: svalstvo sa kontrahuje, stiahnevycivieťscivieť: vycivená, scivená tvár


    zosušiť sa p. zmenšiť sa, scvrknúť sa


    schnúť 1. strácať vlhkosť, stávať sa suchým • vyschýnaťvysychaťusychaťuschýnať: porasty schnú, vyschýnajú, vysychajú; bielizeň vonku dobre schne, usychá, uschýnasušiť sa: huby sa nemajú sušiť na prudkom slnkuvysúšať savysušovať sa: mokré šatstvo sa vysúšalo na radiátoreoschýnaťobschýnaťosychaťobsychať (na povrchu, čiastočne): chodník o(b)sychápreschýnaťpresychať (čiastočne, cez vrstvy): sená preschýnajúzaschýnaťzasychať (schnúť a priliepať sa na niečo): krv na rane zaschýnakniž. prahnúť: zem prahne

    2. p. chradnúť


    sušiť sa p. schnúť 1


    schudnúť stať sa chudším, chudým (op. stučnieť, pribrať): od choroby schudla na kosťexpr. zhodiť (obyč. zbytočné kilá): potrebuje zhodiť (zo seba)hovor. padnúť na váhevychudnúťexpr. vyschnúť (veľmi schudnúť): od trápenia celkom vychudol, vyscholschradnúťupadnúť (od choroby, duševného trápenia a pod.; stratiť na váhe a celkove zoslabnúť): po operácii upadlazbiednieťexpr. vycivieť (stať sa fyzicky slabším, biednym) • expr. stenčiť sastenknúť: akosi si sa stenčil, akosi si stenkolzoštíhlieť (stať sa štíhlejším, štíhlym): cvičí, aby v bokoch zoštíhlela


    stenčiť sa 1. p. zmenšiť sa 2. p. schudnúť


    schúliť sa tlačením častí tela k sebe utvoriť polohu zaujímajúcu čím menší priestor a touto polohou obyč. vyjadriť isté pocity • stúliť sa: od bolesti sa celý schúlil; mačiatko sa mu schúlilo, stúlilo pri noháchstiahnuť sa (op. vzpriamiť sa): stiahnuť sa do klbkaskrčiť saukrčiť saprikrčiť sautúliť saexpr.: pričupiť sa (utvoriť istú polohu skrčením tela): vo dverách sa skrčil, ukrčil; v jarku sa prikrčil, pričupil, aby ho nevideliposkŕčať sa (o viacerých jedincoch): sedeli poskŕčaní v kútezohnúť saohnúť sa (utvoriť istú polohu ohybom tela): keď ho otec hrešil, celý sa (z)oholskrútiť sazvinúť sastočiť sa (dať sa do oblúkovej, kruhovej polohy): skrútiť sa, zvinúť sa, stočiť sa do klbkanár. zdúdliť saexpr.: učupiť sasčupiť sa (dať sa do nízkej polohy so skrčenými nohami): učupiť sa, sčupiť sa od strachu v kúteexpr.: učučkať sapričupnúť (si) (schúliť sa k niekomu): pričupli si k otcovi; pričupnúť si k zemi

    p. aj utiahnuť sa


    skrčiť sa p. schúliť sa


    ukrčiť sa p. schúliť sa


    skamošiť sa p. spriateliť sa 1


    skľúčiť p. zarmútiť, porov. skľučovať


    zarmútiť spôsobiť zármutok, žiaľ • rozžialiť: rodičov zarmútila, rozžialila synova nevďačnosťexpr. zried.: rozbolestniťrozbolestiťskormútiťzroniť: zvesť o náhlej smrti nás hlboko skormútila, zronilazabolieťzamrzieť (veľmi sa dotknúť citov): zabolelo, zamrzelo nás, že nás na svadbu nepozvalizried. pokormútiť (Vajanský)zried. rozbôľniť (Rysuľa)raniťzraniť (spôsobiť duševnú bolesť): priateľova zrada ma (z)ranilaskľúčiť (spôsobiť duševnú ochabnutosť): neúspech ma skľúčil


    zdeprimovať vziať duševnú silu, optimizmus • deprimovaťexpr.: ubiťzdeptať: (z)deprimoval, ubil, zdeptal ho neúspechhovor. expr.: zdegviťzgniaviť: zdegvil, zgniavil ho až do čiernej zemeumoriťskľúčiťudupať: usilovali sa nás umoriť, udupať stálymi výčitkami; skľúčila ma matkina smrťznechutiťexpr.: skrušiťskváriť: výsledok nás skrušil, skvárilzlomiťpodlomiťzničiť (vo veľkej miere): neúspech ho celkom zlomil, podlomil, zničil


    skočiť 1. skokom prekonať istú vzdialenosť a tak sa premiestniť: skočiť z rebríkazoskočiťexpr. zhupnúť (skočiť z výšky): zoskočiť zo stromu, zhupnúť z postelevrhnúť sa (prudko sa hodiť): vrhnúť sa do vodyhovor. expr. skoknúť: Slnko na oblohu skoklo (Rázusová-Martáková)vyskočiť (skočiť smerom von, hore al. dopredu): vyskočiť z obloka, vyskočiť za loptounaskočiť (skokom sa dostať niekam): naskočiť do voza, do auta

    2. p. zabehnúť 1 3. p. chopiť sa 2


    zoskočiť p. skočiť 1


    skončiť sa 1. dospieť na koniec, dosiahnuť koniec (op. začať sa) • ukončiť sa: porada sa už skončila, ukončilazavŕšiť sazvŕšiť sadovŕšiť sa (dosiahnuť vrchol): jeho život sa z(a)vŕšil, dovŕšilpominúť saminúť sauplynúťubehnúťprejsť (o čase; o deji v čase): polhodinka sa rýchlo (po)minula, uplynula; búrka prešla

    2. mať istý koniec • vyznieťvyjsť: obhajoba sa skončila s úspechom, vyznela úspešne, vyšla dobrehovor.: dopadnúťvypáliť: chceli sme dobre, ale dopadlo to, vypálilo to zlehovor. expr. vystreliť: neraz to presne naopak vystrelíkniž. vyústiť: nedorozumenie vyústilo v bitke


    ukončiť sa p. skončiť sa 1


    zavŕšiť sa p. skončiť sa 1


    zvŕšiť sa p. skončiť sa 1


    skrotiť 1. urobiť krotkým (cvičením, obyč. zvieratá): skrotiť tigraudomácniťzdomácniťodb. domestikovať (prispôsobiť novému, domácemu prostrediu): udomácniť, zdomácniť divé zvieratá

    2. urobiť miernym, pokojným • upokojiťutíšiť: skrotiť, upokojiť, utíšiť rozvášnený davzmierniťschladiťstlmiťutlmiťstíšiť (ubrať na intenzite citového prejavu): zmierniť, stlmiť, stíšiť zlosť, hnev; schladiť, utlmiť vášeňovládnuťopanovaťpotlačiťpremôcť (vôľou zabrániť prejavom citu a pod.): ovládnuť, potlačiť svoje chúťky; opanovať, premôcť hnevpokoriť: bičom pokoril jeho pýchupren. zazubadliť (Glocko)


    udobriť spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať: udobriť si rodičovutíšiťuchlácholiť (hnev, zlosť niekoho): úprimnými sľubmi utíšil, uchlácholil nahnevaného učiteľauvravkať (Jaroš)upokojiťuspokojiť (dosiahnuť pokoj u rozhnevaného) • uzmieriťpomeriťzmieriť (získať si opäť priazeň; obnoviť zhodu, súlad medzi dvoma al. viacerými osobami): rád by (u)zmieril, pomeril rozhnevaných susedovpodobriť: už sú znova podobrení


    uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekohourobiť zadosťkniž. učiniť zadosťvyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieťkniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnostikniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkaminasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov

    2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiťutíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomieuchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného mužaexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehnevalukolísaťukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatilutešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechykniž. ukojiť

    3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtáchzastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský)kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školynasýtiťpokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom


    utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiťuspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakovuchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísaťukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmiexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezlivízried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustilautešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešilipren. uspať: usiloval sa svedomie uspať

    2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiťstlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smädzmierniťumierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracoviskuschladiťskrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiťzahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasízahlušiťprehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitímkniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní


    zmierniť urobiť miernejším, miernym, znesiteľnejším, menším • zmenšiťoslabiťznížiť (op. zväčšiť): zmierniť, zmenšiť napätie v rodine; oslabiť, znížiť nepriaznivé účinky priemyslustíšiťzjemniťstlmiťzmäkčiť (urobiť príjemným, lahodným, menej intenzívnym): stíšila, zjemnila, stlmila hlas; zmäkčiť, stíšiť, zmierniť osvetlenieutíšiť (nepríjemné pocity): utíšiť žiaľ, hnevzried. umierniť: umierniť svoju zlosťochladiťschladiťzried. obľaviť: treba ochladiť, schladiť otcov hnevexpr.: zahasiťuhasiťzahnať: zahnal hlad v najbližšej reštaurácii; uhasiť si smäd; zahnať túžbu po domovespomaliť (pohyb): zmierniť, spomaliť krok, tempo (op. zrýchliť)


    spomaliť spôsobiť pomalší pohyb; znížiť svoju rýchlosť (op. zrýchliť): tréner naznačil spomaliť tempo hry; lietadlo naraz spomalilozvoľniťstíšiťzmierniť: zvoľniť, stíšiť, zmierniť krok, chod motora; auto pred domom stíšilopribrzdiťzbrzdiťhovor. prihamovať (spomaliť brzdením, brzdou): vlak pribrzdil; nepriaznivý vývin treba pribrzdiť, prihamovaťzdržať (spôsobiť pomalší priebeh nejakej činnosti): dažde zdržali žatvu, kosbu senazabrzdiťhovor.: zahamovaťzhamovať (urobiť pomalším, príp. aj zastaviť; zadržať v napredovaní): zabrzdiť, z(a)hamovať rozvoj niečohozried. zhatiťutlmiťstlmiťzoslabiť (rýchlosť, tempo)


    stíšiť 1. p. utíšiť 2 2. p. spomaliť


    utlmiť 1. zmenšiť intenzitu obyč. zvuku, svetla) • stlmiť: utlmiť, stlmiť hučanie strojazmierniťstíšiťzoslabiť: zmierniť, stíšiť hlas; zoslabila svetlo, aby mohlo dieťa spaťpritlmiťpridusiť (čiastočne, v menšej miere): pritlmiť spev; pridusila výkrik

    p. aj spomaliť

    2. zabrániť prejavu (obyč. citovému) • potlačiťudusiť: utlmila, potlačila v sebe náhlu zlosť; udusiť plač; infekciu rýchlo potlačiliumŕtviť (zničiť cit, vôľu niečo urobiť a pod.): umŕtviť bôľ; umŕtviť úsilie napraviť vecexpr. ututlať (zabrániť zverejneniu niečoho): škandál ututlali


    zjemniť urobiť jemnejším, jemným • zošľachtiť: úsmev jej zjemnil, zošľachtil tvárznežniť (hlas, tvár) • skrášliť (zjemniť pestovaním, krášlením): skrášliť pleť krémomzvláčniť (urobiť poddajným, vláčnym): zvláčniť pokožkuzmäkčiťzmierniťstíšiťstlmiť (urobiť príjemnejším, menej intenzívnym): zmäkčiť, zmierniť hlas; stíšiť, stlmiť svetlo, zvuk


    skrušiť p. zlomiť 4


    utrápiť trápením poškodiť na duševnom al. telesnom zdraví • umoriť: nešťastie ju utrápilo, umorilo (na smrť)usužovaťusúžiť (duševne poškodiť): matku usužovalo, usúžilo vedomie, že stratila synazried.: zosužovaťstrápiťdotrápiť: starosti ho zosužujúubiťzdeptaťskrušiť (zbaviť duševných síl): samota ich ubije, zdeptá; neistota, bieda ľudí skrušíhovor.: ukrenkovaťusekírovať (stálym pôsobením, malichernosťami, neprimeranými požiadavkami zbaviť duševných síl): nedorozumenia v rodine ju ukrenkovali; nedovolí, aby ju v robote usekírovaliumučiťutrýzniťutýraťstrýzniťstýraťskváriť (poškodiť telesne al. duševne; spôsobiť muky): choroba dieťa načisto strýznila, stýrala; pocit viny ju utýral, utrýznilexpr. zgniaviť: osud ho zgniavilhovor. expr.: umordovaťdotýraťdomučiť (telesne): dotýrať kone na dlhej cestezmoriťhovor. expr. zmordovaťstrhať (vyčerpať najmä fyzicky): dlhá choroba ho zmorilazdrviťdoraziťzničiťznivočiť: zlá správa ma zdrvila, zničila, znivočilaslang.: zvalcovaťprevalcovať: zvesť ho zvalcovalaexpr. zožrať: ak sa nebudeme brániť, zožerú nás


    zlomiť 1. tlakom, násilím rozdeliť na dva al. viac kusov • rozlomiťprelomiť: zlomiť, rozlomiť paličku; zlomiť, prelomiť ohraduzlámaťdolámaťpolámaťprelámať (zlomiť na viacero kusov al. na viacerých miestach a obyč. poškodiť): zlámal, dolámal si nohy; polámať náradiepoprelamovať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach) • expr.: zdruzgnúťdodrúzgať (zlomiť, zlámať s praskotom): zdruzgnúť konárexpr. dochrámať: dochrámať si nohu

    2. uviesť do podoby oblúka, ohybu • ohnúťzohnúťprehnúť: zlomiť, (z)ohnúť nohu v kolene; zlomiť, (z)ohnúť šiju; prehnúť niekoho v páse

    3. násilím, silou dosiahnuť víťazstvo nad niečím • premôcťprekonať: zlomiť, premôcť teror, násilie, moc niekoho; prekonať zloporaziťzdolaťzmôcť (zbaviť síl): zlomiť, poraziť nepriateľa; zdolať, zmôcť presilu vojskaoblomiť: nemôže oblomiť synov odpor

    4. urobiť poddajným, odobrať duševné sily • podlomiťoslabiť: nič ma tak nezlomilo, nepodlomilo ako priateľova zrada; väzenie ho celkom oslabilozničiť: žiaľ ma zničilzdeprimovať (duševne ubiť) • expr.: skrušiťskváriťzdeptať: skrušila, skvárila nás neistá budúcnosť, bieda

    5. p. porušiť 2


    skrútiť 1. krútením spojiť do tesného celku • stočiť: skrútiť, stočiť pokrovec, papierzvinúťzviť (do šúľka al. do klbka): zvinúť plachtu; zvinúť vlnu, drôtzakrútiťzatočiť (do šúľka): pokropenú bielizeň zakrútila, zatočilazrolovaťzošúľať (do šúľka): zrolovať deku, novinyzvaľkať (skrútiť do podoby valca): zvaľkať prikrývkuzmotať (do klbka al. do pradena): zmotať priadzupokrútiťpostáčaťposkrúcať (postupne, viac vecí): postáčať, poskrúcať drôtyušúľať (cigaretu) • hovor. zbaliť: zbaliť dekuposúkať (skrútiť priadzu na nite): pren. posúkať si fúzy

    2. vychýliť z pôvodnej polohy, urobiť s niečím pohyb okolo osi; zmeniť doterajší smer • stočiťskrútnuť: skrútiť, skrútnuť kľúč vo dverách; stočiť, skrútiť volant doľavapokrútiť: pokrútiť kľukouzvrtnúťotočiť: zvrtnúť, otočiť vypínačom; voz zvrtnúť, otočiť do opačného smeruvykrútiťvytočiť (krútením dať smer von): fúzy si vykrútil dohora; vytočiť driekvyvrátiť (vychýliť z normálnej polohy): vyvrátiť hlavu


    stočiť p. skrútiť 1, 2


    zahnúť 1. dať do polohy mierneho oblúka smerom dolu, dnu • ohnúť: zahnúť, ohnúť klineczalomiť (dať niečomu lomený tvar): zalomiť prstpodhnúťzaložiť (preložiť okraj niečoho dovnútra): podhnúť, založiť sukňuprehnúť (papier, list, obyč. napoly) • stočiťskrútiť (v polohe oblúka spojiť) • pozahýbaťpozahýnaťpozahybovať (postupne zahnúť)

    2. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer pohybu • zabočiťodbočiťzájsť: zahnime, zabočme za roh, aby nás nevideli; bicykel náhle zahol, odbočil z cestyhovor.: zakerovaťzakarovaťskerovať (obyč. dopravným prostriedkom): zakerovať na parkoviskoskrútnuť saskrútiť sastočiť sazakrútiť (sa): auto sa náhle skrút(i)lo, stočilo doľava; na križovatke (sa) musíš zakrútiť doprava


    zakrútiť 1. nakrátko uviesť do otáčavého pohybu • zatočiť: zakrútiť, zatočiť nad hlavou valaškouskrútnuťstočiťskrútiť (vychýliť z pôvodnej polohy): skrútnuť, stočiť, skrútiť volant doľavazavrtieťzvrtnúťotočiťpotočiťpokrútiť (kohútikom, kľukou) • zried. zakrútnuť: zakrútnuť kolesomzakrúžiť (urobiť kruhový pohyb): zakrúžiť rukou, bičom

    2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi al. s iným cieľom) • zavinúťpoviťzaviťukrútiť: zakrútila, zavi(nu)la dieťa do perinky; povila dieťa do bieleho vankúšika; ukrútiť si hlavuzabaliťexpr.: zababušiťzababúliťzabundať (dôkladne zakrútiť): zabalila, zababušila si hlavu do uterákazamotaťexpr.: zachuchliťzachumlať (rýchlo a neporiadne) • pozakrúcaťpozavíjaťpozavíňať (postupne, dôkladne) • kniž. zahaliť: zahaliť si krk šálomzried. zaokrútiť

    3. krútením spojiť do tesného celku • zatočiťskrútiťstočiťzvinúťzavinúť: zakrútiť, zatočiť závin; zavinúť zástavu; skrútiť, zvinúť papier do rúrkyzmotať (motaním spojiť): zmotať klbko vlnyzrolovať (do šúľka) • postáčaťposkrúcať (viackrát zakrútiť, skrútiť): postáčať, poskrúcať zvyšky nitíexpr.: zašúľaťzošúľaťušúľať (cigaretu)


    zvinúť krútením dať niečo do valcovitej, guľovitej a pod. podoby • zviťskrútiťstočiť: zvinúť papier do rúrky; zvije handričky do hrče; skrútiť, stočiť kobereczrolovať: spisy zroluje a odložízmotať (do klbka al. do pradena): zmotaná priadzazvaľkať (do podoby valca): deku zvaľká a položí si ju pod hlavuzakrútiťzatočiťzavinúť: cesto zakrúti, zatočí, zavinie do závinapozvíjaťposkrúcaťpostáčaťposkladať (viac ráz zvinúť): vlnu, drôty poskrúcať, postáčať, poskladať do klbkazbaliť: siete, plachty zbalili, zvinuli a odnieslinavinúťnaviťnamotaťnakrútiť (ovíjaním): navinúť, namotať, nakrútiť vlnu do klbka


    zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohorazakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé teloprevrátiťzvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrekobrátiťotočiťstočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behuskrútiť: skrútiť auto, pohľadzvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

    2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostíotočiťzmeniťpremeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizáciezvrtnúť: zvrtnúť osudzahataťzamedziťzmariťprekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie


    zabaliť 1. dať na niečo obal, dať do obalu • hovor. zapakovať: zabalili, zapakovali mi tovar do jemného papierazaobaliťobaliť: novú knižku si hneď (za)obalí do novínzakrútiť: zakrútil si desiatu do servítkyzbaliťhovor. spakovať (urobiť balík, dať veci do balíka): Z(a)baľ, spakuj si veci a choď domov!pobaliťhovor. popakovať (viac vecí al. všetko)

    2. dôkladne niečo ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi) • zakrútiťzavinúť: vyjdúc z vody sa zabalila, zakrútila, zavinula do dekyokrútiťzatočiťzamotať: vlasy si okrútila, zatočila, zamotala do uterákaexpr.: zababušiťzababúliťzababoliťzahúliť (priveľmi, teplo obliecť): zababuší dieťa do perinkyexpr.: zachuchliťzachumlať (rýchlo a neporiadne): zachuchlila, zachumlala si hlavu do šatkyexpr. zabundať: hlava zabundaná v ručníkupozabaľovaťpoobaľovať (niekoľkokrát, dôkladne zabaliť jednu al. viac vecí)


    zatočiť p. zakrútiť 1, 3


    vytancovať do sýtosti, veľa tancovať; uspokojiť niekoho tancom • hovor. vykrútiť: vytancoval, vykrútil všetky svoje spolužiačkyexpr. vyobracať: vyobracala ho v čardášiexpr. vytočiť: vytočí mladú nevestuexpr.: vyvrtieťvyzvŕtaťpozvŕtať: chlapci nás tak vyvrteli, že sme ledva dýchalihovor. povykrúcaťexpr. povytáčať (postupne, viac osôb)


    vytočiť 1. zvoliť číslo na číselnici • vykrútiť: vytočiť, vykrútiť telefónne číslo prvej pomoci

    2. p. skrútiť 2 3. p. vytancovať 4. p. zmiasť


    zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatlavykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajiliexpr. vytočiťfraz. vyšinúť z koľajíspliesťpopliesť: spliesť, popliesť protivníka v hrezmotaťpomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalohovor. expr.: zmútiťpomútiťpomátaťzmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozumexpr.: pobalamutiťzbalamutiťobalamutiťobaláchaťzbaláchaťpoblázniťoblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznilzmýliťpomýliťhovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlilasubšt. zmagoriť • expr. zmítoriťkniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smeromexpr.: osprostiťohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostilaexpr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrilazaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zaraziladezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnostikniž. skonfundovaťfraz.: priviesť/dostať do pomykovapriviesť do rozpakov/do zmätku


    skvačiť p. zvesiť 1


    zvesiť 1. dať dolu z visiacej polohy (op. zavesiť) • kniž.: sňaťzosňať: zvesiť, sňať obraz zo steny; zvesiť bielizeň zo šnúry; sňať kabát z vešiakahovor. skvačiťzložiť (dať dolu): zložiť si okuliarezried. odvesiť: odvesiť šabličku (Ondrejov)zvešať (postupne zvesiť): zvešať šatstvo z plota

    2. nakloniť voľne smerom dolu (najmä hlavu, uši a pod.) • ovesiť: zahanbený zvesil, ovesil hlavuspustiť: v bezmocnosti spustila ruky do lonaskloniť: skloniť šiju, hlavunachýliťschýliť: v pokore nachýlila, schýlila hlavustiahnuť: pes stiahol, zvesil chvost; stiahnuť plecia


    skynožiť p. zničiť 1


    spotrebovať používaním vyčerpať; použiť (s úžitkom) vo svoj prospech • vypotrebovať: benzín spotreboval, vypotreboval za dva dniminúť: minúť všetky otcove peniazevymíňaťpomíňať (postupne): vymíňal, pomíňal všetko, čo si našetrilzužitkovať (s úžitkom všetko upotrebiť): zužitkovať staré zásobyužiť (použiť vo svoj prospech): tovar užite čím skôr, lebo podlieha skazeskonzumovať (jedením, pitím spotrebovať): deti nestačia skonzumovať všetko, čo dostanú na obed; skonzumovalo sa veľa alkoholuvyplytvaťvymrhaťpremrhať (nehospodárne spotrebovať): vyplytvať, premrhať energiuhovor. stroviťzried. pretroviťutratiť (peniaze, zried. aj iné hodnoty; obyč. ľahkomyseľným spôsobom): za krátky čas strovil celé dedičstvozmárniťskynožiť (použiť niečoho veľa, obyč. zbytočne): zmárnila, skynožila veľa látky, veľa múkyhovor. expr. zožrať: motor zožerie veľa palivahovor.: vybabraťvyfafraťvypaprať (babraním spotrebovať): vybabrala všetku farbu


    zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

    2. p. utrápiť


    skysnúť kysnutím, kvasením zmeniť svoje vlastnosti • skysliť saskyslieť: polievka na teple skysla, skyslela; mlieko sa do rána skysliloskýšiť sa (o mlieku) • zoctovatieťzlomiť sa (dostať octovú chuť; o víne): víno v otvorenej fľaši rýchlo zoctovatelo, zlomilo sanabrznúť (začať kvasiť): mlieko nabrzlo, omáčka už nabrzlaseknúť sazraziť sa (tepelnými procesmi zmeniť konzistenciu; o mlieku): mlieko sa pri varení seklo, zrazilosadnúť sa (kvasením nadobudnúť tuhšiu konzistenciu; o mlieku)


    skýšiť sa p. skysnúť


    zraziť sa 1. v pohybe, v jazde, v boji a pod. prudko sa dotknúť, dostať sa do seba • naraziť: autá sa zrazili, autá narazili; útočníci sa zrazili, narazili (na seba)stretnúť sa (zraziť sa v boji): demonštranti sa stretli s políciou

    2. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem (obyč. pri praní) • zbehnúť sa: bavlnená sukňa sa po praní zrazila, zbehlasprať sa: spraté nohaviceexpr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti vôbec; nielen o tkaninách): ponožky sa mi načisto scvrkli; úspory sa nám scvrkli

    3. tepelnými al. inými procesmi zmeniť konzistenciu • seknúť sa: omáčka sa zrazila, seklazvariť sa (zraziť sa pri varení; o mlieku) • odb. koagulovať (zraziť sa v podobe chumáčikov): krv sa rýchlo zrazí, koagulujeskýšiť saskysnúť (kvasením zmeniť chuť a obyč. aj konzistenciu; o mlieku): polovicu mlieka dal skýšiť, skysnúťsadnúť sa (nadobudnúť tuhšiu konzistenciu): krv sa sadla; mlieko sa do rána sadneskvapalniť saskvapalnieťskondenzovať sa (zmeniť sa na kvapalinu; o pare)


Pozri výraz ĎI v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ã ã ã ã ã ro, dlr, eps, draã æ ã, lcf, semã ë, lsl, zlg, afsca, zbp, htm, jzh, v, ppo, riť
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV