Synonymá slova "čias" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 21 výsledkov (1 strana)

  • časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


    čiastka 1. p. časť, zložka 2. p. suma 1


    zložka jeden z členov tvoriacich istý celok: minerálna zložka pôdy, jazyková zložka prejavusúčasť: neoddeliteľná súčasť niečohočiastka: čiastky bunkysúčiastka: súčiastka dámskej toaletyčlánok: steblo sa skladá z článkovprvokelement (najjednoduchšia časť celku): architektonické prvky; rozložiť niečo na elementyčasť: veľká časť obyvateľstvadiel (časť celku): dostať svoj dielpodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): vybrať si svoj podielkapitola (časť knihy, spisu): záverečná kapitola románuodb. komponent: komponenty zlúčeninyživel (skupina rovnakých ľudí): slovenský živel v stredovekých mestáchodb. plán (jedna zo zložiek celku): zvukový plán jazyka


    čiastkový ktorý sa týka iba istej časti celku (op. celkový): čiastkové úlohy, cielekniž. parciálny: parciálne otázky, témy, skúškykniž. partikulárny: partikulárne záujmylingv. partitívny: partitívny, čiastkový genitív

    p. aj čiastočný


    čiastočný urobený, vykonaný len sčasti, nie celkom; týkajúci sa iba časti, nie celku (op. celkový, úplný) • neúplnýnekompletný: čiastočné, neúplné splnenie úlohy; čiastočná, nekompletná automatizáciakniž. parciálnyčiastkový: parciálne, čiastkové výsledkypolovičnýpolovičatý (len spolovice urobený, vykonaný, naplnený a pod.): úspech je len polovičný, polovičatý; polovičné, polovičaté plnenie sľubov

    p. aj čiastkový


    dielčí správ. čiastkový


    častica 1. nepatrná časť: častica pôdyčiastočka: malé čiastočky hmotyodb. partikula: tukové partikuly

    2. lingv. druh neohybných slov, ktorými hovoriaci nadväzuje na kontext, situáciu a vyjadruje rozličné významové a hodnotiace odtienky • partikula


    čiastočka p. častica 1, kúsok 1, zlomok 1


    kúsok 1. menší kus • kúsočekkúštikkúštiček: kúsok, kúštik chlebačiastočka: čiastočky hmotydielik: rozkrájať niečo na dva dielikyhovor. fľak: fľak poľaexpr.: škvarkaškvarokštipka (malý kúsok): škvarka, škvarok, štipka zemehovor. ošmrdok

    2. p. trocha 1–3 3. p. neďaleko 1, blízko 1


    zlomok 1. malá časť celku, odlomená časť • úlomok: zlomok, úlomok zlata, horninyodlomok: odlomky ľadučiastočkakúsok: čiastočky, kúsky rozbitého pohárafragment: archeologické fragmentyzastar. výlomok: výlomky z kosti

    2. neúplná časť umeleckého, obyč. literárneho diela: zlomky rukopisufragment: fragment básnevýňatok: výňatok z operyukážka: predniesť ukážky z dielaútržok: útržky z textutorzo (nedokončené, neúplné umelecké dielo): torzo rukopisnej pozostalostiúryvok: úryvok básnekniž. úlomok: úlomky eposukniž. výlomok: výlomky z Jánošíkakniž. výrez


    čiastočne vyjadruje okolnosť čiastočnosti, neúplnosti, z jednej časti, nie úplne (op. úplne, celkom) • sčastisčiastkyneúplne: čiastočne, sčasti sa podarilo dobehnúť zameškané; sčiastky má pravdu; pracovať v čiastočne, neúplne osvetlenej miestnostispolaspolyspolovice: čiastočne, spola usušenú trávu naložili na vlečku; spolovice udusené mäso dopiekla v rúrenapolonapolyodpolyzastar. odpol: čiastočne, napolo omráčený zostal ležať na zemi; hovorí to napoly žartom, napoly vážnenahrubozhruba: drevo treba najprv čiastočne, nahrubo opracovať; repa sa musí zhruba očistiť od blata

    p. aj napoly 2


    napoly 1. (takmer) na polovicu, v polovici, do polovice • dopolydopola: palicu rozlomila napoly, dopoly; pohár vína bol dopola vypitýspolovicespolaspoly: oči mal napoly, spolovice privreté; už to má spola, spoly hotovévpoly, pís. i v polycez polyna dve polyvo dve poly: vpoly, cez poly prehnutý papier položila pred náspolo: na otázky odpovedal napoly, polo žartom, napoly, polo vážneodpolyodpolazastar. odpolnár. naspoly: záhradu kúpil odpoly, odpola zadarmorovnakohovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti (rovnakým dielom): rozdelíme sa napoly, rovnako, fifty-fifty

    2. do istej miery, nie celkom, nie úplne • napolodopoly: starý otec je už napoly, napolo slepý; stôl má dopoly založený novinamispolovicespolaspoly: domce boli spolovice, spola, spoly zapadnuté snehomodpolyodpolazastar. odpol: zemiaky boli odpoly, odpola zhnitépolo: blížili sa k napoly, polo rozbitému autučiastočnesčasti: sud bol od slnka čiastočne, sčasti rozsušenýneúplne: bez začervenania odovzdal napoly, neúplne dokončenú prácu


    zhruba 1. v hlavných črtách, z väčšej časti • hrubo: zhruba, hrubo som mu načrtol svoj plánzväčšavšeobecne: zväčša, všeobecne si ešte pamätá na udalosti z detstvapribližneskoro: dosiahli približne, skoro rovnaké výsledkyčiastočneneúplne: čiastočne, neúplne opracovaná doskahovor. ako-tak: ako-tak sa mi rana zahojila

    2. p. asi 1, približne 1, 2 3. p. hrubo 1–3


    neúplný ktorému niečo chýba, ktorý nie je úplný; uskutočnený iba sčasti (op. úplný) • neucelenýnekompletný: neúplné, nekompletné umelecké zbierky; neucelený, nekompletný súbor čísel časopisučiastočný (sčasti skončený): nastalo čiastočné zlepšenie (zdravotného stavu)nedokončenýkniž. torzovitý (op. dokončený): nedokončené, torzovité literárne dielokusýzlomkovitýúryvkovitýútržkovitýkniž. fragmentárny (pozostávajúci z neúplného množstva častí istého celku): kusé, fragmentárne, útržkovité poznámky; zlomkovitá, úryvkovitá správamedzerovitý (s medzerami): medzerovité vedomostieliptický (s vypustením nejakej časti, jednotlivosti): eliptické vetynecelý (op. celý, celkový): zozbierať necelé množstvo exemplárovpolovičatýpolovičný (spolovice uskutočnený): to je iba polovičná pravda; dostal som polovičatú odpoveďnáznakový: náznaková kresbanedokonalýnedôkladnýnedôsledný (nie dokonale, do konca uskutočnený; op. dokonalý): nedokonalé spaľovanie plynu; nedôkladný, nedôsledný výskumobmedzenýoslabenýkniž. oklieštenýpren. okyptený (ktorého počet, šírka a pod. je pre isté obmedzenia menšia ako celkovo možná): mať iba obmedzené, oklieštené práva; družstvo nastúpilo v oklieštenom, okyptenom množstve; hokejové mužstvo hralo neúplné, oslabené

    p. aj náznakový


    dávno 1. pred dlhým časom, pred mnohými rokmi • zadávna: už dávno sa rozhodol študovať medicínu; zadávna chodili spolu za dievčatamikedysivoľakedyza dávnych čiasza starých čias: to bolo kedysi, voľakedy, za dávnych čiaspradávnodávno-pradávnoexpr. dávno-predávno (veľmi dávno): ľudia tu bývali pradávno; človek sa dávno-pradávno naučil sám ovládať oheň

    2. od dávnych čias, dlhý čas • dlho: poznajú sa už dávno, dlhooddávna: oddávna chodievali spolu na rybyodpradávnaodjakživaodnepamäti (od veľmi dávnych čias): odpradávna, odjakživa, odnepamäti sa tadiaľto prechádzalo na druhú stranu vrchovpoet. zdávna (Fabry, Hviezdoslav)fraz.: čo svet svetom stojíroky rokúce


    niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakaťzavšehovor. všeobčaszried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoropríležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledokz času na časkedy-tedysem-tamtu a tamtu i tamtu i tutu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilochvíľamichvíľkamičasom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakovzried. kedy-netedy (Kukučín)zastaráv. niekdy (Vansová)

    2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedyvoľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránomzastar. niekdykedysi: bolo to kedysi pred rokom

    3. v minulosti • dakedyvoľakedykedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysiprvraz: dodržal sľub prv, raz danýzastar. niekdy (Rázusová-Martáková)zastar. jednúc (Hviezdoslav)fraz.: svojho časuza starých čias

    4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedyvoľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhráčasomraz: hádam časom, raz príde na to sámpríležitostne: príležitostne jej zatelefonujemexpr. kedy: Či sa kedy umúdri?zastar. niekdy (Šteinhíbel)nár. daraz (Botto)fraz. skôr či/alebo neskôr


    predtým 1. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom, pred daným časom (op. potom) • kedysiprv: predtým, kedysi, prv bolo lepšieskôrskorej: vedela o tom už skôr, skorejzastar. prvejfraz. svojho časuza starých čias

    2. p. pôvodne 3. p. sprvu 4. p. vopred 1


    prv 1. pred určeným al. zvyčajným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • včaššiehovor. prvšie: musíš prv, včaššie, prvšie vstávaťskôrskorejskoršie: prišiel skôr, skorej, skoršie ako ostatnízastar. prvej

    2. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom • kedysipredtým: prv, kedysi tadiaľ tiekol potok; predtým bolo menej dopravných nehôdskôrsprvu: skôr, sprvu tu stála iba malá drevenicadakedyvoľakedydávnejšie: dakedy, voľakedy mu na tom nezáležalozastar. prvejfraz. svojho časuza starých čias

    3. na začiatku, pred všetkým ostatným • najprv: prv, najprv si musíš umyť rukyskôrnajskôrnajskorejnajskoršie: nevie, na ktorú nohu skôr, najskôr skočiť; najskorej, najskoršie sa naučíme ponáraťhovor. najsamprv: najsamprv sa pôjdeme najesťzastar. prvej

    4. p. vopred 1


    odkedy 1. vyjadruje otázku zacielenú na časové východisko • expr. odkedyže: Odkedy, odkedyže si bol doma?

    2. uvádza časovú vzťažnú vetu • odvtedyčo: odkedy sa vrátil, odvtedy, čo sa vrátil, je akýsi zatrpknutýod toho času/od tých čiasčo: od toho času, čo začal robiť, je spokojnejší


Pozri výraz ČIAS v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: chx, ksu, kmb, hcr, raš, ã tof, ã pr, st ãƒæ ã â, bh, suň, oop, staã, unega, zca, ssk
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV