Synonymá slova "úča" v Synonymickom slovníku slovenčiny

špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinený • ušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené ruky • kniž. brudný: brudná vaňa • zamazaný • umazaný • expr.: ufúľaný • zafúľaný • ubabraný • ufŕkaný • hovor. expr.: zababraný • dobabraný • doriadený • dorichtovaný • zapískaný • upískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavice • nečistý • neumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, uši • mastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúk • zájdený • expr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeň • zanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starca • expr.: zafafraný • zacabraný • zagebrený • hovor. expr.: zabrýzganý • nár. expr.: zagebzdený • zagrieždený • expr. zahnojený • zahnusený • zakydaný • okydaný • zaprplaný • zarýpaný • pren. expr. zasmolený • nár. expr.: zašubraný • ušubraný • učubraný • expr.: scápaný • zacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundraný • ucundraný • expr. zacafraný • hovor. expr.: zaváľaný • uváľaný • hovor. expr.: zavláčený • uvláčený • zalepený • zabrídený • zabridený • zabrudený • expr.: bridký • brid • briď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasený • zasvinený • zašípaný • nár. nekľúdny • znečistený: znečistené prostredie, znečistená rieka • kalný • mútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadený • učadený • expr. začmudený • učmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundraný • nár. expr. zašmúľaný • zjemn. al. det. bakaný • hrub.: zasraný • zasratý • zavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krk • slang. humusácky

2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1

učadený p. špinavý 1

učankať p. utíšiť 1

uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekoho • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť • vyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieť • kniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnosti • kniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkami • nasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov

2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiť • utíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomie • uchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného muža • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehneval • ukolísať • ukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatil • utešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechy • kniž. ukojiť

3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtách • zastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský) • kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školy • nasýtiť • pokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom

utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiť • uspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakov • uchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísať • ukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmi • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezliví • zried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustila • utešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešili • pren. uspať: usiloval sa svedomie uspať

2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiť • stlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smäd • zmierniť • umierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracovisku • schladiť • skrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiť • zahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasí • zahlušiť • prehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitím • kniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní

utľapkať tľapkaním stlačiť al. sformovať • uťapkať: deti utľapkali, uťapkali zem; utľapkať, uťapkať z hliny koláčiky • expr.: ucapkať • ucápať: líčka má okrúhle, akoby mu ich bol dakto ucapkal, ucápal • expr.: udlabkať • udlapkať • udlabčiť • udlapčiť: udlapkať chodidlom piesok; udlapčiť z piesku hradby

p. aj udupať

ucápať, ucapkať p. utľapkať

očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniť • kniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslnili • opojiť • omámiť • zmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámilo • expr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepila • fascinovať: je fascinovaný jej zjavom • uchvátiť • uniesť • oduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilo • nadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojal • expr. obájiť: obájili ho staré povesti • expr.: počariť • počarovať • učariť • učarovať • porobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila

počariť, počarovať 1. postihnúť čarami • pobosorovať • učariť • učarovať: čarodejnica počarila, pobosorovala princovi; chodí neprítomná, akoby jej niekto bol učaril, učaroval • porobiť • expr. pobosoráčiť: niekto musel dieťaťu porobiť, pobosoráčiť • urieknuť • uriecť (pohľadom počariť): pozerá, akoby chcela dievča uriecť

2. expr. silne zapôsobiť • učariť • učarovať: prepych všetkým načisto počaril, učaril • uchvátiť: krása mora nás uchvátila • expr. pobosorovať: hudba mi celkom pobosorovala • expr. uniesť: pohľad na hory turistov uniesol • nadchnúť (citovo zapôsobiť a vyvolať záujem) • očariť • omámiť • opojiť: spev slávneho tenoristu ma očaril, omámil, opojil

urieknuť, uriecť pohľadom niekomu al. niečomu uškodiť (podľa povery) • uhranúť: dieťatko neprestajne popľúva, aby ho neuriekli; díva sa na mňa, akoby ma šla uhranúť • porieknuť • poriecť: Dieťa je krásne, len ho neporiekni! • počarovať • počariť • učarovať • učariť (podľa povery vykonať na niekom čary pohľadom): museli mu počarovať, lebo sa celkom zmenil; učarovala, učarila mu pohľadom • porobiť • pobosorovať: robí, akoby mal porobené, pobosorované • zarieknuť • zariecť: zarieknuť, zariecť niekomu šťastie • zried. preočiť (Figuli): ešte mi kone preočí

učariť, učarovať p. počariť 1, 2, urieknuť

porozumenie 1. schopnosť postihnúť význam niečoho • pochopenie: nájsť u niekoho porozumenie, pochopenie • zmysel • cit: mať porozumenie, zmysel, cit pre niečo • účasť • spoluúčasť: prejaviť účasť, spoluúčasť • cítenie: sociálne cítenie

2. vzájomné rešpektovanie stanovísk • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení • zhoda • súlad • harmónia: priateľská zhoda, harmónia, priateľský súlad; harmónia duší

p. aj zhoda 1

účasť 1. osobné bytie na istom mieste (op. neúčasť): veľká účasť na premiére, účasť na schôdzke bola malá • prezencia (op. absencia): zisťovať prezenciu • zastúpenie (účasť prostredníctvom zástupcov): hnutie má zastúpenie i v parlamente • prítomnosť (op. neprítomnosť): schôdzka sa konala bez prítomnosti predsedu

2. aktívne prispenie na niečo: účasť na obrane štátu • spoluúčasť (spoločná účasť): spoluúčasť pri rozhodovaní • podiel: náš podiel na úspechu je skromný • kniž. participácia: participácia na výsledkoch práce, na zisku

3. p. porozumenie 1

účastina cenný papier umožňujúci účasť na zisku • akcia: kúpiť si účastiny, akcie; účastiny, akcie klesajú

účastinár majiteľ účastín • akcionár

súcitný 1. ktorý vie spolucítiť s iným; ktorý má pochopenie pre bolesť, nešťastie al. slabosť iných • milosrdný • samaritánsky: hľadať pomoc u súcitných, milosrdných, samaritánskych ľudí • mäkký • citlivý (op. tvrdý, necitlivý): spoliehal sa na porozumenie u svojej mäkkej, citlivej matky • ľútostivý (ktorý vie poľutovať iných, ktorý sa ľahko rozľútostí nad inými): ľútostivý človek • kniž. útrpný (Tatarka, Podjavorinská)

2. ktorý prezrádza citlivosť, ktorý vyjadruje citovú účasť s niekým (v nešťastí a pod.): očakával aspoň jedno súcitné slovo • milosrdný • samaritánsky • mäkký (op. tvrdý) • citlivý (op. necitlivý): mať milosrdné, samaritánske, mäkké, citlivé srdce • ľútostivý • zastaráv. účastný • kniž. zried. účastlivý (plný ľútosti, účasti): dívať sa na trpiaceho ľútostivým, účastným, účastlivým pohľadom • kniž. útrpný • zastar. sútrpný (vyjadrujúci účasť na utrpení druhého): útrpný, sútrpný výraz tváre • sústrastný (prejavujúci sústrasť): vyhýbala sa sústrastným gestám a objatiam príbuzných

účastlivý p. súcitný 2

strana 1. priestor vľavo al. vpravo od niečoho, bočná časť niečoho • bok: skaly na oboch stranách rieky, pravý bok lode • kraj • časť (úsek z istého celku): severná časť domu, mesta; prísť z opačného kraja hory • končina • kút (obmedzený priestor): malebná končina, malebný kút Slovenska

2. plocha listu v knihe, v časopise • stránka: posledné strany, stránky knihy; noviny dnes majú 24 strán, stránok • odb. pagína (očíslovaná strana knihy)

3. jedna z osôb al. inštitúcií zúčastnených pri rokovaní, pri spore a pod.; jednotlivec vo vzťahu k istej inštitúcii • stránka: strany, stránky sa dohodli na spoločnom postupe • partner (kto s niekým iným vstupuje do styku v istom ohľade): obchodní partneri • účastník (kto sa zúčastňuje na niečom): zaoberali sa otázkami, ktoré zaujímali všetkých účastníkov • protivník • súper (kto stojí proti niekomu inému): protivníci, súperi sa nevedeli dohodnúť, preto rozhodol súd

4. politická organizácia zastupujúca záujmy istej spoločenskej skupiny: v parlamente je zastúpených päť strán • hovor., často pejor. partaj: vystúpiť z partaje

5. p. smer 2 6. p. skupina 2 7. p. stránka 1

účastník kto sa na niečom zúčastňuje, zúčastnil: účastník zhromaždenia, schôdzky, účastníci revolúcie • spoluúčastník (kto sa spolu s niekým na niečom zúčastňuje): spoluúčastník výpravy • zúčastnený: vedeli o tom iba zúčastnení • svedok: očitý svedok zrážky • pozorovateľ (účastník istého rokovania bez práva rozhodujúcim spôsobom zasahovať)

účastniť sa p. zúčastňovať sa

zúčastňovať sa byť prítomný na niečom, pri niečom, v niečom (a obyč. aj aktívne zasahovať) • mať účasť: zúčastňovať sa, mať účasť na cyrilometodských oslavách; zúčastňuje sa, má účasť na jazykovom kurze • kniž. zried. účastniť sa: účastniť sa na spoločnom rozhovore • mať podiel • podieľať sa: mať podiel, podieľať sa na zisku, na neúspechu • kniž. participovať: participuje na viacerých úlohách • angažovať sa • exponovať sa (zúčastňovať sa veľmi aktívne, najmä na spoločenskom dianí): angažovať sa za práva občanov; exponuje sa v pravicovej strane • zapájať sa • zapojovať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): všetky deti sa zapájajú do hry • spolupracovať (spoločne sa zúčastňovať na niečom): spolupracovať na projekte vodného diela • publ. spolupodieľať sa • admin. slang. obosielať (zúčastňovať sa na niečom vyslaním zástupcov, diel a pod.): obosielať súťaž, zúčastňovať sa na súťaži

chápavý 1. ktorý ľahko pochopí, vníma niečo; svedčiaci o tom (op. nechápavý) • vnímavý: chápaví, vnímaví žiaci • odb. receptívny: dieťa je veľmi receptívne • bystrý (ktorý má dobré rozumové schopnosti; op. ťarbavý): bystrý žiak, bystrá hlava • inteligentný (op. neinteligentný): je inteligentný, hneď pochopil princíp • učenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivý človek • zried. chápanlivý

2. ktorý má porozumenie pre iných; svedčiaci o pochopení, porozumení • chápajúci • uznanlivý: chápavá, chápajúca, uznanlivá osoba; chápavý, uznanlivý postoj • plný porozumenia • zastar. účastný: rodičia sú chápaví, plní porozumenia; účastný pohľad, pohľad plný porozumenia • súcitný (majúci súcit, vediaci sa vžiť do situácie iného): súcitné srdce

prítomný 1. ktorý je na tom mieste, o ktorom je reč (op. neprítomný) • zúčastnený • kniž. zastaráv. účastný: prítomné, zúčastnené osoby

2. p. súčasný 1

účastný 1. p. prítomný 1 2. p. chápavý 2, súcitný 2

pohostiť ponúknuť, dať niekomu jedlá a nápoje (ako hosťovi) • uhostiť: priateľov rád pohostí, uhostí • počastovať • zastar. učastovať: svadobčanov počastovali vínom a koláčmi • expr. vyčastovať (hojne pohostiť) • hovor. potraktovať • hovor. zastar. utraktovať: potraktovali ma slaninou • expr. zried. pouctiť • pozvať na pohostenie: boli k nám láskaví, ešte aj na pohostenie nás pozvali

uctiť (si) 1. prejaviť, preukázať úctu, uznanie niekomu, niečomu • vzdať úctu: uctili (si) pamiatku mŕtveho; vzdali úctu hrdinovi • cirk. deifikovať (preukázať úctu ako božstvu) • poctiť (prejaviť ocenenie, poctu niečím konkrétnym): poctili ho vysokým vyznamenaním • nár. upovážiť (Šoltésová, Rázus)

2. preukázať niekomu prejav úcty pohostením, pozornosťou a pod. • pohostiť: uctili si nás slávnostnou večerou; pohostili ho čerstvým koláčom • počastovať • zastar. učastovať: z vďaky nás počastovali pohárom vína • expr. zried. pouctiť

učastovať p. uctiť (si) 2, pohostiť

a 1. vyjadruje priraďovací zlučovací vzťah • i • aj: brat a sestra; drevo porúbal a uložil v drevárni; povyše dediny dobehli ostatných i pridali sa k nim; ponúkal syr, mlieko aj slaninu • jednak (v rámci dvojčlennej spojky jednak – jednak, jednak – a jednak): poruchy štítnej žľazy liečia jednak v ústavnom ošetrení, jednak ambulantne • ako aj • ako i (vyjadruje zdôraznený zlučovací vzťah): otec, ako aj matka mu pomáhali pri úlohách • plus (pri spočítavaní; op. mínus): dva plus tri

2. p. ale 1 3. p. ach 1 4. p. aha 1

aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie • ahá • ah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiem • a • á • aá • áá: Á! – svitalo mu v hlave. • ach, tak • ach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol.

2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie • ahá • ha: aha, ahá, ha, tam ide • ehe: ehe, už sú tu • hľa • kniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdry • ľa • ľaľa • nár.: ľaď • ľaľaď • ľaľať • ľaďže • ľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. (Podjavorinská); Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. (F. Kráľ) • pozri • pozrite • hľaď • hľaďte • expr.: pozriže • pozriteže • hľaďže • hľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajú • nár.: ny • ný • ni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. (F. Hečko); Ni… ni… ľudia boží. (F. Kráľ)

ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ách • áách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmenilo • a • á • áá: Á, to ste vy? • bác: bác, to som si mohol myslieť • ejha: ejha, to je prekvapenie • fíha • fiha • fí • fú: fí(ha), to sa ti podarilo • ha • há • hah • hach • haj • háj • huh • huch: hah, či som sa zľakol • hí • híí • hjaj • hjáj: hí, hjaj, ale ich tu je • i • í • íí: í, veď ten nás vypráši • íha: íha, také čosi ešte nevidel • jé • jej • jéj • joj • jojoj • jój • juj: jej, jój, či si vyrástol • oh • óh • och • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo

2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme? • eh • ech • ej: ech, ej, ale by som sa rád povozil • och • oj • joj • juj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády

3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliť • au: au, to bolí • ih • íh • oh • och • óho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičom • jaj • jáj • joj • jój • juj • júj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípe • jajaj • jojoj • jujuj • jujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý

4. p. eh 1

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1

abatiša p. opátka

opátka predstavená ženského kláštora • zastar.: abatiša • matka predstavená

abstraktný 1. založený na abstrakcii, získaný abstrakciou (op. konkrétny) • myšlienkový • ideálny: abstraktný, myšlienkový svet; abstraktná, myšlienková, ideálna konštrukcia, schéma • nekonkrétny: nekonkrétny dôkaz • pojmový (realizovaný v pojmoch): pojmové myslenie, kategórie • teoretický (op. praktický): teoretická úvaha • kniž. odťažitý: odťažitý problém

2. p. neskutočný 1

neskutočný 1. ktorý v realite nejestvuje; ktorý nezodpovedá skutočnosti (op. skutočný, reálny) • nereálny • kniž. ireálny: neskutočný, nereálny svet fantázie; nereálny, ireálny predpoklad • neživotný • nerealistický (nepodobný skutočnému životu): neživotný, nerealistický opis skutočnosti • abstraktný • nekonkrétny • kniž. odťažitý (vyskytujúci sa iba v myšlienkach; odtrhnutý od skutočnosti, od života): abstraktné, odťažité predstavy; nekonkrétne plány; rozvíjať odťažité témy • neuveriteľný • absurdný • kniž. bizarný (príliš vzdialený od skutočnosti): vyrozprával nám neuveriteľný, absurdný príbeh; socha s bizarnými tvarmi • utopický • utopistický (založený na nereálnej, neuskutočniteľnej predstave): utopická predstava o rovnosti • vymyslený • fantastický: vymyslený, fantastický dej knižky • legendárny (ktorý je iba legendou): legendárny príbeh • mýtický (majúci charakter mýtu): mýtické postavy • kniž.: imaginárny • fiktívny (utvorený fantáziou): imaginárne, fiktívne predstavy • simulovaný • virtuálny (utvorený strojom, počítačom ako náhrada za skutočný): simulované prostredie, virtuálna realita • rozprávkový (vyskytujúci sa iba v rozprávkach): rozprávkový hrdina • knižný • schematický • pejor. papierový (vyskytujúci sa iba v knihách): knižný príbeh; schematický, papierový hrdina • snový (vyskytujúci sa iba vo sne, v túžbach): snová vízia sveta • zdanlivý • iluzórny • iluzívny • kniž.: domnelý • pomyselný (založený na zdaní, ilúzii, vidine): zdanlivý, iluzórny pokoj; zdanlivá, domnelá smrť • fatamorganický • chimérický • halucinačný • preludný: fatamorganické zjavenie; chimérické, halucinačné, preludné videnie, obrazy • klamlivý • klamný (založený na klame): klamlivá, klamná predtucha • nadprirodzený • nadpozemský • nadzemský • kniž. zastar. nezemský (existujúci vo vymyslenom svete; prevyšujúci skutočnosť): neskutočné, nadprirodzené, nadzemské bytosti; dievčina nadpozemskej, nezemskej krásy • pren. nadoblačný: lietať v nadoblačných sférach • nadživotný (väčší ako skutočný): nadživotná veľkosť

2. p. neprirodzený 1

odťažitý p. neskutočný 1, abstraktný 1

ač p. hoci

hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hoc • hoci aj • hoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtra • aj keď • i keď • keď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa mu • napriek tomu • že • kniž. navzdor tomu • že • zastar. vzdor tomu • že: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoro • čo aj • čo i • čo hneď • čo priam • a čo • nech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do rána • bár • bár aj • bárs • bárs aj • trebárs • trebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmi • hocijako • hocako • akokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slova • nech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryje • zastar.: ač • ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský) • nár.: hoďa • hoďas (Šoltésová, Hviezdoslav) • nespis. ačkoľvek

ačkoľvek p. hoci

ačpráve p. hoci

agitovať vystupovať (obyč. verejne) za nejakú myšlienku al. proti nej • robiť agitáciu • presviedčať • získavať: agitujú, presviedčajú, získavajú ľudí, aby volili ich stranu • horliť: agitovať, horliť za dobrú vec • kortešovať (získavať voličov, expr. horlivo sa za niečo zasadzovať) • prehovárať • nahovárať • navrávať (na niečo)

presviedčať p. tvrdiť¹, porov. presvedčiť

tvrdiť¹ hovoriť ako isté, dokázateľné: tvrdil, že pozná vinníka • dokazovať • presviedčať • presvedčovať (podopierať dôkazmi, rozumovými dôvodmi): dokazoval, presviedčal nás, že má pravdu • kniž. afirmovať • uisťovať • ubezpečovať • utvrdzovať (potvrdzovať faktmi): uisťovali, ubezpečovali nás, že sa operácia podarí; utvrdzovali nás v našom presvedčení • svedčiť • dosviedčať: niektorí svedčili, že videli mimozemšťana • expr. dušiť sa: dušili sa, že je to klamstvo

hľa p. aha 2

ajhľa p. aha 2

ľa p. aha 2

harmónia 1. vzájomná ucelenosť, vyváženosť častí istého celku, diela a pod. (op. disharmónia) • súlad • súladnosť: harmónia, súlad, súladnosť farieb, pohybov • súzvuk • súzvučnosť: súzvuk, súzvučnosť tónov • súhra: súhra tvarov • ladnosť • kniž. lad • súmernosť: súmernosť tváre • zastar. súmer (Kukučín) • kniž. symfónia: symfónia farieb • hud.: konsonancia • spoluznenie: spoluznenie kvarty a tercie • hud. akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) • zried. súznenie: súznenie rýmov

2. p. zhoda 1, porozumenie 2

klzisko ľadová plocha na korčuľovanie • hovor. ľad: boj mužstiev na ľade

lad p. harmónia 1

ľad p. klzisko

ľaď p. aha 2

ľaďže p. aha 2

hlad 1. pocit potreby jesť • lačnosť • lačnota: umierať od hladu, od lačnoty

2. všeobecný nedostatok potravín • bieda • núdza: vypukol hlad, vypukla bieda

3. p. túžba

túžba silné, intenzívne chcenie spojené s citovým zápalom: vášnivá túžba; túžba po láske, po slobode • roztúženie • roztúženosť: ľúbostné roztúženie • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • expr. žiadosť (silná túžba) • želanie: tajné, vrúcne želanie • kniž. dezidérium (zbožné, nesplniteľné želanie): priam dezidérium • zastar. žiadza • hlad: hlad po vzdelaní • smäd: smäd po umení • arch. žízeň • poet.: túha • tužoba (Hviezdoslav) • kniž. zastar. žiadba

aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujú • ba • ba aj • ba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po ruke • ba ešte • ba ešte aj • ba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberie • a ešte • a ešte aj • i ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrel • ale aj • ale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížinách • ba až • ba dokonca • ba dokonca aj • ba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal

2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretol • tiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež? • takisto • kniž. taktiež • rovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá

3. p. a 1 4. p. áno

ak 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú podmienkovú • keď: málo máš jesť a piť, ak, keď chceš dlho živý byť; ak, keď dub spadne, i pes ho preskočí • pokiaľ • až: káva neškodí, pokiaľ sa pije s mierou; až mu neurobia po vôli, odíde • nech • expr. nechže: bol by spadol, nech(že) sa nechytí stola • expr. akže: akže sa bojíš, nechoď ta

2. p. asi 1

až 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účinkovú • že: vyskakoval, až sa mu hlava zakrútila; bolo tam dymu, až, že zadúšalo

2. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska veľkej miery • dokonca: prišlo ich až, dokonca tridsať

3. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska krajnej hranice, miery a pod. • iba • len: až, iba dnes si ho všimli; z dovolenky sa vrátil iba, len včera

4. p. kým 1 5. p. keď 1 6. p. ak 1

keď 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú časovú • ako: keď horúčka klesne, bude už dobre; ako sa blížili k dedine, psy začali brechať • až: robotu dokončíme, keď, až sa vrátime • kedykoľvek: kedykoľvek prišiel, zakaždým niečo doniesol • zried. čo: čo toto budete čítať, už budem v meste

2. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú príčinnú • keďže: keď(že) však všetci zostali ticho, odišla • lebo • pretože: nedostaneš nič, lebo si prišiel neskoro

3. uvádza prívlastkovú vedľajšiu vetu s časovým významom • nespráv. kedy: v tom roku, keď sa narodil, presťahovali sa na dedinu

4. p. ak 1

kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokým • dokým • kým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidí • než: kým, než to spravíme, bude tma • až: počkám, kým, až zaspí • dokedy • dokiaľ • pokiaľ • zakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačili • za ten čas čo • zatiaľ čo • medzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístie • zastar.: kýmkoľvek • dokiaľkoľvek (Vansová) • pokýmkoľvek (Hviezdoslav) • čím (S. Chalupka) • nár.: lež • počím (F. Hečko, Šoltésová)

2. p. ale 1

priam 1. o veľmi malú chvíľu • hneď • ihneď • zaraz: priam, hneď sa vyberie do mesta; ihneď, zaraz musíš s tým skončiť

2. v tej chvíli, v tú chvíľu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • práve • už: priam, práve, už, keď chcel odísť, začalo pršať • hovor. akurát: akurát sme sa vrátili

3. zdôrazňuje platnosť pripojeného výrazu • priamo: bol to priam, priamo vynikajúci úspech • až • veru: také reči počúvať je až, veru hriech • práve • rovno • hovor.: akurát • direkt: práve, rovno ten tu chýbal; akurát, direkt otec nás musel stretnúť • doslova • doslovne: na deťoch oblečenie doslova, doslovne horí

4. p. takmer 5. p. sám 5 6. p. tesne 1

že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu

2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebo • pretože • hovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučná • keďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si

3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • až: tak ju vykrútil, že, až topánky stratila • čo: tak robil, čo sa celý spotil

4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nech • expr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem ruky • čo: podaj mi pero, čo sa podpíšem • aby • žeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu

5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takže • tak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieť • a preto • a tak • a teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho

6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš! • kiež: Kiež múdro vykoná!

7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!

8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vraj • údajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty

9. p. veru

akcentovať vyslovovať s prízvukom • dávať prízvuk • prízvukovať: akcentoval, prízvukoval prvé slabiky, dával prízvuk na prvé slabiky • zdôrazňovať • podčiarkovať • vyzdvihovať • podťahovať • vypichovať • hovor. duplikovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na zmysel povedaného): akcentoval, zdôrazňoval, podčiarkoval základnú myšlienku • expr. priklincúvať • hovor. pritláčať

tisnúť 1. tlakom spôsobovať, aby sa niečo k niečomu tesne priblížilo • pritískať • pritláčať • tlačiť: tisne, pritíska, pritláča, tlačí si hlavu o dvere • vtláčať • vtískať • pchať (dovnútra, nasilu): vtláča, vtíska, pchá mu do ruky peniaz • strkať: strká do vrecka zvyšok jedla • tískať • tiskať: tíska tekvicu do vody

2. spôsobovať pevný dotyk (rukou al. inou časťou tela) • zvierať: úprimne mu tisne dlaň; pevne zviera pery • stláčať • stískať: stláča, stíska v ruke hračku

3. p. tlačiť 2

tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedál • tískať • tiskať • pritískať: tískať, pritískať si ruku na čelo • dláviť • gniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávu • miagať • pučiť • mliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovocie • šliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu

p. aj pchať

2. tlakom dávať do pohybu • tískať • tiskať • tisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopca • potískať • potláčať • potlačovať • posúvať • pohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od seba • postrkávať • postrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať

3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniť • zvierať • tiskať • tískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tíska • stláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriska • ťažiť: batoh ho ťaží

p. aj omínať

4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2

utláčať, utlačovať 1. tlakom zmenšovať objem niečoho • stláčať • stlačovať: utláčať, stláčať slamu do kopy • pritláčať • pritlačovať • pritískať (spôsobovať tesné priblíženie niečoho): pritláčať, pritískať zem okolo rastliny • utĺkať • ubíjať (tlačením, bitím utláčať, stláčať): utĺka, ubíja hlinu, betón • udupávať (dupaním utláčať): udupávať sneh okolo chaty • utľapkávať • uťapkávať (tľapkaním, ťapkaním utláčať): utľapkávať, uťapkávať zem bosými nohami

2. uskutočňovať útlak • zastaráv. utískať: národnostne, sociálne, politicky utláčať, utískať ľud • ujarmovať • kniž. jarmiť • zotročovať (celkom zbavovať osobnej, politickej, hospodárskej a pod. slobody): mnohí vládcovia chcú ujarmovať, zotročovať národy • expr.: gniaviť • degviť: v zajatí ich degvili; gniavili ich ľudskú dôstojnosť • deptať: deptať ľudské práva • ubíjať • dláviť: vedome ho psychicky ubíja, dlávi • prenasledovať (mocensky al. iným spôsobom proti niekomu vystupovať): prenasledujú ho za pokrokové názory • tyranizovať • terorizovať (vynucovať si poslušnosť, vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje rodinu a celé okolie

ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš? • nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ? • nár. jako

2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masle • akoby: oblaky sú akoby namaľované • poet.: sťa • sťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka) • než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladali • zried. čo: zje toľko čo otec • nár. al. poet. jak • nár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko) • nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)

3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza

4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil

5. p. keď 1 6. p. ledva 2

sťa p. ako 2

alebo 1. vyjadruje vylučovací vzťah často s príznakom eventuality • či • a či: teraz alebo nikdy; tak alebo, či onak; byť či nebyť; nevie, či má ísť do kina, či, alebo do divadla; bolo nás šesť a či sedem • buď • buďto: buď sa pridaj, buď choď preč; buď(to) sa vráti, buď(to) sa rozídeme; poet. al. hovor. abo • poet. al. hovor. expr. abože: Abože mi zahyň, abo buď slobodný. (S. Chalupka) • nár. lebo: lebo odhryzne, lebo roztrhá (Hronský)

2. p. čiže 1 3. p. prípadne 1

ambícia túžba po vyniknutí, uplatnení • ambicióznosť: mať vysoké vedecké ambície • ctižiadosť • ctižiadostivosť: človek bez ctižiadosti • kniž. ašpirácia: umelecké ašpirácie

ašpirácia p. úsilie, ambícia

úsilie veľké vypätie telesných al. duševných síl na vykonanie, dosiahnutie, prekonanie niečoho • snaha: dosiahnuť niečo s veľkým úsilím, snahou; snaha o dokončenie práce • námaha (veľké úsilie): stálo ho to veľa námahy • pričinenie • príčinlivosť • agilnosť: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • usilovanie • snaženie: literárne snaženie • kniž. ašpirácia (úsilie spojené s nárokmi získať niečo): vedecké ašpirácie

ambulancia 1. miestnosť na lekárske ošetrenie v zdravotníckom zariadení, u lekára • ordinácia: zubná ambulancia, ordinácia • ambulatórium • ošetrovňa: vojenská ošetrovňa • hovor. ordinačka

2. p. sanitka

ošetrovňa p. ambulancia 1

anciáša p. doparoma 1

doparoma, pís. i do paroma 1. vyjadruje zahrešenie, zakliatie • dočerta • dofrasa • došľaka • doďasa, pís. i do čerta, do frasa, do šľaka, do ďasa: čo ešte, doparoma, dočerta, dofrasa chce; došľaka, doďasa, musíme sa vrátiť • šľaka: šľaka, zase som sa pomýlil • dopekla • dohroma • dokelu, pís. i do pekla, do hroma, do kelu: dopekla, dohroma, kde toľko trčí • anciáša • anciáša tvojho • paroma tvojho • paroma paromského: anciáša, paroma paromského, prečo mi nedáš pokoj • kýho/kieho elementa/helementa • fraz. expr. ja tvojho elementa/helementa • kýho/kieho čerta • kýho/kieho paroma • kýho/kieho frasa • žart. firnajz • fraz.: sto striel okovaných • tisíc striel okovaných • tristo hrmených • sto hromov • hrom a peklo • bodaj (by) to čert vzal • bodaj (by) to parom uchytil/vzal • bodaj (by) to fras vzal • márnosť šedivá • fraz. expr.: hrom (aby) to pobil • boh (aby) to pobil • hrub.: otca tvojho • otca jeho • boha • boha tvojho • boha jeho • doboha • doriti • fraz. hrub. do psej matere • subšt.: kurnik • kurnik šopa

porov. aj bisťu

2. p. preč 1

ani 1. vyjadruje zlučovací vzťah v záporných vetách • a ani • ako ani: nevie po nemecky ani po anglicky, a ani po anglicky; nepriniesol si ceruzku ani ostatné pomôcky, ako ani ostatné pomôcky

2. vyjadruje stupňovací vzťah v záporných vetách • ale ani: neprišiel ani nezatelefonoval, ale ani nezatelefonoval • ba ani • ba ani len: matku už celý mesiac nenavštívil, ba ani (len) jej nenapísal

3. pri zápore zdôrazňuje pripojený výraz • poet. ni: nepovedal ani slovo; Nech nemám nič, ni zem, ni dom. (Smrek) • ani len (zosilnene zdôrazňuje pripojený výraz): ani len polievku nezjedol

4. p. ako 2

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

ochotne prejavujúc ochotu • vďačne • rád: ochotne, vďačne, rád pomôže každému, kto o to požiada • úslužne (ochotne a pozorne): úslužne vysvetľoval, kadiaľ sa dostanú do mesta • priochotne (veľmi ochotne) • expr. preochotne (príliš ochotne): priochotne, preochotne začal vyberať pokuty • fraz. bez všetkého

rád² 1. prejavujúc radosť, potešenie, s ochotou, s potešením • ochotne • vďačne • s radosťou: každému rád, ochotne poradí; vďačne ti pomôžem

2. bežne, často sa vyskytujúc, vo väčšine prípadov • spravidla • zvyčajne • obyčajne: rád, spravidla sa zabudne pozdraviť; taká rana zvyčajne, obyčajne hnisá

3. p. áno

vďačne 1. p. ochotne, rád² 1 2. p. áno

naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočne • vskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrý • rozhodne: rozhodne to nemá ľahké • ale: tí sú ale dobrí • naozajstne • hovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otec • ozaj • ozajstne • hovor. ozajsky • nár.: ozajst • naozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá práca • veru • expr.: veruže • verubože • verabože • verabohu • zried. hejveru • poet. ver' • nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliť • fakticky • hovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevideli • vôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujem • expr.: namojpravdu • namojveru • namojdušu • fraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desať • expr.: prisámbohu • prisámboh • prisámfakt • prisámvačku • prisám • bohuprisahám • bohuprisám • bohuotcuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcu • otcuprisahám • otcuprisám • otcu-materi • expr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačí • nár.: ačida • ačidali

antipatia záporný citový postoj k niekomu, niečomu (op. sympatia): cítiť antipatiu voči niekomu • nechuť: vzbudzovať nechuť • nevôľa • nevoľa: potlačiť nevôľu, nevoľu • odpor (silná antipatia): premôcť odpor k chorému • kniž. animozita • averzia (silná antipatia): mať averziu k niekomu • neľúbosť • neochota: prejaviť neľúbosť, neochotu

nevôľa p. antipatia, odpor 2

odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odpor • odboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odboj • vzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdor • vzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburu • kniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia

2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu • antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomu • nechuť: vzbudzovať nechuť • averzia (silný odpor): mať averziu k niečomu • nevôľa • nevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľu • neľúbosť: prejaviť neľúbosť • hnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusu • kniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou) • kniž. ódium: ódium verejnej mienky (Kukučín) • kniž. animozita

3. p. protest

nesloboda¹ úplný nedostatok slobody • poroba: žiť v neslobode, v porobe • útlak (násilné obmedzovanie, potláčanie ľudských práv a slobôd): zbaviť sa útlaku • závislosť (stav, keď niečo, niekto od niečoho, niekoho závisí; op. nezávislosť) • kniž. nevoľa • expr. otroctvo (úplná závislosť): duchovné otroctvo • poddanstvo: ľudia žili v ponižujúcom poddanstve • područie: byť v područí • publ. pejor. vazalstvo • kniž. jarmo • kniž.: temno • temnota: obdobie temna

nevoľa¹ p. útlak

nevoľa² p. antipatia, odpor 2

útlak násilné obmedzovanie, potláčanie ľudských a občianskych slobôd a práv: komunistický útlak, zbaviť sa útlaku • poroba (vystupňovaný útlak): duchovná poroba, vzoprieť sa porobe • nesloboda: žiť v neslobode • perzekúcia (prenasledovanie politickou mocou): rasová, politická perzekúcia • expr. otroctvo • poddanstvo: morálne otroctvo • kniž. jarmo: jarmo totality • kniž. nevoľa • kniž.: temno • temnota: obdobie temna, temnoty • pren. tma: panstvo tmy sa skončilo

a posteriori, aposteriórne p. skúsenostne

a priori, apriórne 1. porov. bezdôvodný 2. p. vopred 1

arcikňažná p. šľachtičná

šľachtičná príslušníčka šľachty • aristokratka • pani (členka privilegovanej vrstvy) • kňažná • veľkokňažná • arcikňažná • vojvodkyňa • veľkovojvodkyňa • arcivojvodkyňa • grófka (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barónka • zemianka • markíza (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnátka (šľachtičná v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojarka (príslušníčka vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lady [vysl. lejdy] (príslušníčka anglickej šľachty) • baronetka (príslušníčka nižšej anglickej šľachty) • kontesa (dcéra grófa) • baronesa (dcéra baróna)

arciknieža p. šľachtic 1

šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)

2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti