Synonymá slova "úchyt" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 26 výsledkov (1 strana)

  • schytiť 1. rázne, prudko, náhle chytiť • uchopiťexpr.: zdrapiťdrapnúťzdrapnúťschrapiť: schytila, uchopila, zdrap(i)la chlapca za ruku a bežala s ním preč; schrapil nôž a bodolexpr.: chmatnúťschmatnúťschvátiťzhabnúť (v rýchlosti): (s)chmatne dievča v páse a už ho nepustí; (s)chvatol, schvátil ma za plece, za rukávstrhnúťexpr. skmasnúť (prudko chytiť a niekam dostať): strhol, skmasol dieťa do náručiaexpr.: pochytiťschopiťpopadnúť (prudko chytiť niečo obyč. náhodne sa vyskytujúce): narýchlo pochytil handru, popadol sekeruuchytiť (prudko, náhlivo vziať): uchytí, čo vidísubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (náhlivo vziať): (z)grajfol pušku a bežal

    2. p. zmocniť sa 2, zachvátiť


    uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievčaexpr.: uchytiťuchmatnúťurvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviackniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovaťosvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrístrhnúť: strhnúť na seba moc

    2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesolnadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadcholstrhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strholomámiťzmámiťočariťopojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnkarozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohnípren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovalachytiťdojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme


    uchytiť 1. prudko, náhlivo vziať • schytiť: v rozrušení uchytí, schytí, čo príde pod rukuexpr.: uchmatnúťuchvatnúťchmatnúťchvatnúťschmatnúťschvatnúť: rýchlo (s)chmatne, (s)chvatne klobúk a bežítrocha expr. lapiť: vlk lapil ovcuexpr.: drapsnúťzdrapsnúťzdrapiť: (z)drapol, zdrapil ho za golier a vliekol prečsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť: (z)grajfol mu pero a strčil do vreckaexpr. urvať (obyč. pren.): urval si kus šťastiapren. zried. udrapiť: dáko si udrapíme čas (Jesenská)

    2. p. uchvátiť 1


    ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec • odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listinyexpr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi perosubšt.: šlohnúť • grajfnúť • čajznúť • pajznúť • piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinkyhovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisťexpr.: uchmatnúťuchytiťpolapiťpochytiťexpr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocieexpr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť (Ondrejov)ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperkyukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cennostíhovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miestopokradnúťrozkradnúťporozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalozastar. pojať: z voza mu pojali plátno


    zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyťopanovaťovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiťuchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiťzlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

    2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiťpochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuťopanovaťzaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúťopantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcťzmôcťpreniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsťnadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojaťjať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

    3. p. zvládnuť 1, 2


    chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť salapiť saprichytiť sazachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradliaexpr.: chmatnúť sachvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matkypridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

    2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkéhozmocniť sazachvátiťzasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseňposadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

    3. zapustiť korene • ujať saprijať sauchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytilizakoreniť savkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakoreniliprichytiť sa: na múre sa prichytila burina

    4. začať horieť • zapáliť sarozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelovzbĺknuťzbĺknuťzblčaťkniž.: vzplanúťsplanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanulakniž.: vznietiť savzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňalrozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

    5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať


    realizovať sa uskutočniť svoje predstavy, potreby • uplatniť sa: kultúrne, športovo sa realizovať, uplatniťpresadiť sahovor. uchytiť sa: ako tlmočník sa nepresadil, neuchytilosvedčiť sa (ukázať sa ako vyhovujúci): v novej funkcii sa osvedčilexpr. preraziť (presadiť svoju vôľu napriek prekážkam): nevedel v podnikaní preraziťsubšt. vyžiť sa


    uchytiť sa 1. p. ujať sa2 1, zachytiť sa 1, 2 2. p. uplatniť sa


    ujať sa2 1. zapustiť, pustiť korene (o rastlinách) • prijať sazakoreniť savkoreniť sa: stromčeky sa po presadení ujali, prijali; priesady sa rýchlo zakorenili, vkoreniliuchytiť saprichytiť sa: na skalách sa neuchytilo ani semienko trávy; v puklinách sa uchytil plesnivec

    2. široko sa uplatniť, nájsť ohlas: dobrá myšlienka sa ujalavžiť saudomácniť sa: novoty sa u nás ťažko vžijú, udomácniazabehať sazaužívať sa (stať sa bežným, zaužívaným): nový spôsob sa rýchlo zabehal; názov sa ľahko zaužívalrozšíriť sa (stať sa rozšíreným): móda nosiť klobúky sa u dievčat rozšírilazakoreniť safraz.: zapustiť korenevojsť do života: nové zvyky u nás zapustili korene, zakorenili sa, vošli do životaexpr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): zlo sa rýchlo zakorenilo


    uplatniť sa stať sa platným, účinným: svojimi vedomosťami sa všade uplatnípresadiť sa (uplatniť sa napriek prekážkam): ako spisovateľ sa nepresadil; chce sa presadiť v úlohe brankárahovor. uchytiť sa (uplatniť sa s nie veľkými schopnosťami al. iba prechodne): načas sa uchytil v redakciiosvedčiť sa (ukázať sa ako vyhovujúci): v novej funkcii sa tajomník osvedčil; náš postup sa osvedčilrealizovať sa: realizuje sa so svojimi danosťami hudobníkapreraziť (presadiť svoju vôľu, dosiahnuť cieľ): nevedel v podnikaní preraziť


    zachytiť sa 1. uchopením opory al. na nejakej prekážke zamedziť ďalší pohyb • chytiť saprichytiť sazadržať sapridržať sa: (za)chytiť sa, prichytiť sa o konár; zadržať sa, pridržať sa dverí, oblokazastaviť sa: pri páde sa zastavil na stromeuchytiť sa: uchytiť sa pazúrmi na skalezavadiť (neúmyselne sa zachytiť): zavadiť o stoličkuexpr. zakvačiť sazakvačkať sa (pevne): zakvačil sa o plot, vlasy sa mi zakvačili do konárovexpr.: zaháčiť sazakosíliť sazried. zasídliť sa (Dobšinský)uviaznuť (ostať väzieť na jednom mieste): auto uviazlo na strome

    2. nájsť oporný bod • oprieť sauchytiť sa: nemá sa o čo v nešťastí zachytiť, uchytiť, oprieťutkvieťkniž. spočinúťzastaviť sa (o pohľade, zraku): oči mu utkveli, spočinuli na obraze dieťaťa; zrak sa mu zastavil na skupinke ľudí


    predchytiť získať ako vlastníctvo, ako niečo svoje skôr ako niekto iný: dieťa predchytilo kamarátovi hračkufraz.: vziať/zobrať spred nosauchytiť/uchmatnúť spred/spopod nosa: tovar mi vzali, uchytili spred nosahovor. expr. vyfúknuť: ktosi mi výhodnú kúpu domu vyfúkolodvábiťodlákaťodvnadiťodviesťprebrať (pri ľúbostných, manželských al. priateľských vzťahoch získať pre seba vábením a pod.): odvábiť, odviesť niekomu dievča; prebral mu kamarátazastaráv. odlúdiť: odlúdila ho od vlastnej ženy


    príchytka prostriedok na prichytávanie, zachytávanie: zapraviť príchytku do stenyzáchytka: perová záchytkaúchytka


    úchytka p. príchytka


    letmo 1. v rýchlosti, v náhlivosti, v krátkosti • letkomúchytkom: letmo, letkom pohladila syna; úchytkom si dohovoril schôdzkurýchlov letkubehom: rýchlo, v letku sa pozdravil; behom vysypal zo seba všetko, čo vedelnarýchlonachytronapochytronapochytre: narýchlo, na(po)chytro sa zmienil o problémochkrátko: letmo, krátko sa pozrela na otcazried. naúchytky (Alexy, F. Kráľ)zastar. letky (Kukučín)zbežnepovrchne (rýchlo a menej dôkladne): zbežne, povrchne prezrel vyložené veci

    2. pohybujúc sa vo vzduchu obyč. pomocou krídel, letiac • letkomv letku: vták letmo, v letku chytá muchy; dravec prefŕkol letkom ponad poľovníkov


    náhlivo ponáhľajúc sa, s náhlením • chytrorýchlo: náhlivo, chytro sa vrátila po kľúče; rýchlo sa obrátila dozaduv náhlostiv náhlivostiúchytkom: v náhlosti, v náhlivosti, úchytkom si zbalil vecichvatnechvátavochvatom: chvatne, chvátavo odpratala všetko zo stola; náhlivo, chvatom si potiahol z cigaretys chvatomv chvates veľkým chvatom: s chvatom, v chvate si natiahol topánky a odišielnarýchlonachytronapochytronapochytre: náhlivo, narýchlo sa rozlúčila s rodičmi; nachytro, napochytro vyrozprával, čo sa mu stalo

    porov. aj rýchlo


    narýchlo s malou spotrebou času, obyč. v časovej tiesni • nachytronapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: narýchlo, nachytro rozložil oheň v sporáku; napochytro, naponáhlo uvarila zapraženú polievkurýchlochytrobehomhovor. bežky: rýchlo, chytro si pobalili veci a odišliv rýchlostiv náhlosti: narýchlo, v rýchlosti, v náhlosti sa pozrel, či niečo nezabudolnáhlivoúchytkomletmoletkomzried. naúchytkyzastar. letky: náhlivo, úchytkom sa zmienil o svojich ťažkostiach; letmo, letkom si prečítal novinychvatnes chvatomzastaráv. nachvat: chvatne, s chvatom zobral, čo sa mu dostalo pod ruku; nachvat opustili úkrytsúrnenáhle (bez akéhokoľvek časového odkladu): súrne, náhle musel odísť


    úchytkom p. narýchlo, náhlivo, letmo 1


    nepravidelný 1. ktorý neprebieha podľa pravidiel, zákonitostí a pod. (op. pravidelný): slová s nepravidelným skloňovanímnesystémovýneregulárny: nesystémová, neregulárna hlásková zmena

    2. ktorý nemá rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. pravidelný, súmerný) • nerovnakýnesúmerný: nepravidelný, nesúmerný geometrický obrazec; nerovnaké časti tvárenesúladnýnesymetrickýasymetrický (op. súladný, symetrický): nesúladná, nesymetrická tvár; nesymetrické, asymetrické zaťaženie koliesnerovnomernýneproporcionálny (nie rovnako veľký): nerovnomerné, neproporcionálne rozloženie síl

    3. ktorý nemá vyrovnaný priebeh; uskutočňujúci sa v rozličných časových intervaloch, v rozličnej intenzite a pod. (op. pravidelný) • nerovnomernýprerývanýtrhaný: nepravidelné, nerovnomerné, prerývané dýchanie; robiť nepravidelné, trhané pohybynecyklickýacyklickýneperiodickýaperiodický: acyklický výskyt, aperiodický priebeh funkciearytmický (s nepravidelným rytmom): arytmické pulzy srdcanerovnakýrozličnýrôznyrozmanitý: vyskytovať sa v nerovnakých, rozličných intervaloch; mať rôznu, rozmanitú výkonnosťľubovoľnýhocijaký: zvoliť si ľubovoľný, hocijaký časnesystematický (neuskutočňujúci sa v plánovaných rovnakých intervaloch): nesystematická príprava športovcaúchytkový (robený nepravidelne, rýchlo, úchytkom): úchytkové stravovaniekniž. rapsodický: rapsodická činnosť krúžku


    povrchný ktorý nejde do hĺbky; ktorý nemá zmysel pre dôslednosť, dokonalosť (o človeku); svedčiaci o tom • plytkýprízemnýbezobsažnýpren. prázdny (obyč. v zmysle duševnej, myšlienkovej hĺbky): povrchný, plytký, prízemný človek; povrchné, plytké vedomosti (op. hlboké); bezobsažné, prázdne myšlienkyneporiadny (nemajúci zmysel pre poriadok, usporiadanosť): neporiadna gazdinkanehlboký (o cite, vzťahu; op. hlboký) • neúplnýnedokonalýnedôslednýnedôkladnýnekonzekventný (vyznačujúci sa neúplnosťou, nedôslednosťou, nedôkladnosťou; op. úplný, dokonalý, dôsledný): neúplný pohľad na vec; neúplné údaje; nedokonalá, nedôsledná práca; byť v práci povrchný, nedôslednýneseriózny: neseriózny prístupneprepracovaný: neprepracovaná analýza, štúdianedbajskýnedbalýnedbanlivýhovor. ledabolý (ktorému nezáleží na tom, aby išiel do hĺbky, aby bol dôsledný): mať ku všetkému nedbajský, nedbalý, nedbanlivý, ledabolý prístup; nedbanlivé, ledabolé upratovaniepolovičatý (nedokončený, urobený len spolovice): odovzdával vždy polovičatú robotudiletantskýamatérskylajdáckyexpr. ľahtikársky (typický pre diletanta, lajdáka, ľahtikára): diletantská znalosť vecí, lajdácke učenie, ľahtikárske pristupovanie k povinnostiamhovor. expr. zbúchanýhovor. pejor.: fušerskýšlendriánsky (narýchlo, povrchne urobený; obyč. o práci) • zbežnýletmýúchytkový (robený, vykonaný krátko a povrchne, bez nároku na dôkladnosť): zbežná prehliadka; zbežný, letmý odhadpaušálny (povrchne zovšeobecňujúci): paušálna charakteristika, paušálne tvrdenie


    úchytkový p. nepravidelný 3, povrchný


    chytač zariadenie na chytanie, zachytávanie niečoho • chytadlochyták: magnetový chytač, chyták; chytač, chytadlo, chyták zŕnlapač: chytač, lapač prachuzachytávačzachycovač: zachytávač, zachycovač dažďovej vody


    chyták p. chytač


    chytľavý 1. p. zápalný 1 2. p. nákazlivý


    nákazlivý ľahko prenosný (obyč. z chorého organizmu na zdravý) • infekčný: žltačka je nákazlivá, infekčná chorobahovor. chytľavý: chytľavý kašeľ; smial sa nákazlivým, chytľavým smiechom


    zápalný 1. ktorý sa ľahko zapáli, ľahko horí • horľavýchytľavý: zápalné, horľavé chemikálie; chytľavý materiál

    2. slúžiaci na zapálenie • zapaľovací: zápalná, zapaľovacia šnúra


Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ľúbiť, ptl, sdw, asã ã ã ã ã ã ã ã ã, dma, dla, ša, omd, štor, dom, ni, thx, carp, krt, or
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV