Synonymá slova "ãƒæ ã â sk" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 324 výsledkov (3 strán)

  • skúpiť2 p. šetriť 2


    šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkovhovor.: šporovaťšporiťgazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časomhovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohatoexpr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platochnár. škrvačiť (Tajovský)hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniazenár. žgrvániť

    2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiťodkladaťukladať: šetriť, sporiť, odkladať na autohovor.: šporiťšporovať: šporí si, šporuje si do pokladničkyexpr.: stískaťutískať (po troche) • expr.: skrbliťskrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovkepren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiťzhŕňaťzháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetkypejor.: žgrlošiťžgrlačiťžgrliťžgŕňaťžgrloniťdržgrošiťskývražiťskuhraťskuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemalexpr.: skupániťskúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

    3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleňhovor.: šanovaťšianať: muža si šanuje, šianaopatrovaťexpr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)


    pokus zámerné vyvolanie istého javu, aby sa dali skúmať zákonitosti, podľa ktorých sa skúmaný jav spravuje • experiment: fyzikálny pokus, experiment; pokusy, experimenty na zvieratáchskúška (overenie výsledku): vykonať skúšku tvrdosti


    skúška 1. zisťovanie, overovanie kvality, vlastnosti, primeranosti niečoho • zastaráv. próba: ísť ku krajčírke na skúšku, próbu šiattest (skúška na zistenie hodnôt, vlastností): mikrobiologický test

    2. kontrola a hodnotenie vedomostí, obyč. v škole: podrobiť sa skúšketest (skúška na zistenie vedomostí, schopností): písať test z matematikymaturitamatúra (záverečná skúška na strednej škole): byť pred maturitouhovor. písomka (písomná skúška) • hovor. štátnica (štátna skúška): urobiť štátnicuhovor. prijímačky (prijímacie skúšky) • zastar. exámen (záverečná skúška na konci školského roka): zložiť exámen

    3. prípravné predvedenie dramatického, hudobného a pod. diela: koncertná skúškahovor. generálka (generálna skúška): verejná generálka

    4. p. trápenie 5. p. pokus


    trápenie telesné al. duševné bolesti; duševný nepokoj spôsobený nefungovaním niečoho: smrť skončila trápenieútrapy: vojnové útrapyutrpenie: znášať utrpenietrýzeň: duševná trýzeňťažkosť (obyč. mn. č.): zdravotné ťažkostimuka (obyč. mn. č.): muky sklamaniasúženie: znášať súženiestarosť (obyč. mn. č.): zbaviť sa starostímrzutosť (obyč. mn. č.)skúška (veľké trápenie): prejsť ťažkou skúškouexpr. súžobapoet. súžba: ľudská súžbaexpr.: tortúrahryzoviskozhryzovisko: podstúpiť tortúru; jeho život je stále hryzoviskopoet.: hryzoba (Figuli)hryzota (Hviezdoslav)expr. kalvária: prežiť kalváriu vyšetrovaniaexpr. peklo: má doma peklopren. očistechovor.: trampotypatálie: každodenné trampotyhovor. expr.: krížopletačkymordovisko: mať kríž s deťmi; mať pre niekoho opletačkyzastar. obidaarch. trapysubšt. trable: s autom mám ustavičné trable


    posmešný ktorý sa rád posmieva (o človeku); ktorý vyjadruje, obsahuje posmech • posmievačný: posmešní, posmievační ľudia; posmešné, posmievačné tváreposmechárskyposmeškárskyposmievačský (týkajúci sa posmeškára, posmievača): posmechársky, posmeškársky typ človeka; vycítila posmeškársky, posmievačský tón v hlase hovoriacehoironický (vyjadrujúci iróniu): ironická poznámkauštipačnýštipľavýpren. pichľavý (posmešný, so zámerom rečou ublížiť, dotknúť sa niekoho): nečakala priateľkine uštipačné, štipľavé, pichľavé slovávýsmešnývysmievačný (vyjadrujúci výsmech): výsmešné pohľadysatirický (ostro posmešný) • zastar. úsmešný (Kalinčiak)expr.: mefistofelovskýmefistovský


    posmievačný, posmievačský p. posmešný


    posunúť sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestniť po povrchu niečoho al. v priestore • pošinúť sa: obraz sa posunul, pošinul dopravapošmyknúť sa: na lavici sa pošmykol bližšie k dievčaťuzried. posúvnuť sapomknúť sapomyknúť sa: Pomknite sa, pomyknite sa ešte o kúsok!pošuchnúť sahovor. pošupnúť sa: nervózne sa na stoličke pošuchol, pošupolpodať sa: podal sa o kúsok, aby uvoľnil miesto prichádzajúcemuuhnúťpohnúť sa (malým pohybom zmeniť polohu): uhol, pohol sa trocha do bokupotisnúť sapotlačiť sa (tlakom sa posunúť): cestujúci sa potisli, potlačili do stredu vozňapostrčiť sa (posunúť sa po ľahkom náraze): postrčili sa o kúsok ďalejskĺznuť sapokĺznuť sa (posunúť sa zhora dolu al. nabok): čiapka sa jej trocha skĺzla, pokĺzlapoposúvať sapopomkýnať sapopotískať sapopotláčať sapopohýnať sa (postupne sa posunúť kúsok ďalej; o viacerých jednotlivcoch)


    zosunúť sa kĺzavým pohybom, sunutím sa dostať dolu • zosuť sazosypať sa: štrk sa z auta zosunul, zosul, zosypalexpr.: zošustnúť sazomlieť sa: podmytá skala sa zošustla, zomlela do vodyzošinúť sa: mäkko sa zošinie z koňahovor. zviezť sa: klobúk sa mu zviezol z hlavyzošuchnúť sazošmyknúť saskĺznuť saspustiť sa: dieťa sa šikovne zošuchlo zo stoličky; spustila sa na nás lavínazrútiť saspadnúťpadnúť (uvoľniť sa a prudko klesnúť na zem): podťatý strom sa zrútil, (s)padol priamo na zaparkované autázried. zosutiť sa (Rázus)hovor. expr. zošudiť sa (Karvaš)


    potrestať uložiť trest niekomu, postihnúť trestom niekoho • kniž. strestať: prísne potrestať, strestať výtržníkovvytrestať (dôsledne, zaslúžene): vytrestali ho vylúčením z kolektívupokutovať (potrestať peňažitou pokutou): pokutovať dopravné priestupkypokarhaťskarhaťexpr. skárať (previnenie potrestať prísnym napomenutím): pokarhať žiaka za neskorý príchod do školyadmin. penalizovať (nedok.) (trestať peňažitou pokutou za nedodržanie zmluvy)


    skárať p. potrestať


    poúčavý ktorý poúča • poučovateľskýmentorskýkazateľský: poúčavý, poučovateľský, mentorský, kazateľský tón reči


    poučovateľský p. poúčavý


    požívačný, požívačský p. pôžitkársky


    pôžitkársky ktorý sa oddáva pôžitkom, svedčiaci o pôžitkárstve • požívačnýpožívačskýpožívačnícky: pôžitkársky, požívačný, požívačský, požívačnícky človekvychutnávačský: vychutnávačské sklonyrozkošnícky: rozkošnícky životlabužnícky (i pren.) • maškrtnýgurmánskyexpr. lakotný (ktorý sa vyžíva v jedle): labužnícka, maškrtná, gurmánska, lakotná povaha; sledoval dievča s labužníckym výrazom v tváripejor.: konzumnýkonzumentský (zacielený iba na spotrebu, na materiálne hodnoty): konzumná, konzumentská spoločnosť; konzumentský egoizmussvetáckypejor. bonvivánsky (ľahkomyseľne sa oddávajúci svetským pôžitkom): svetácky, bonvivánsky typ človekahedonickýhedonistickýepikurejský (vyžívajúci sa v pôžitkárstve, vyhľadávajúci slasť a rozkoš) • chlipný (vyhľadávajúci, oddávajúci sa telesným pôžitkom): chlipný muž, pohľadsubšt. fajnšmekerský


    vychutnávačský p. pôžitkársky


    predtým 1. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom, pred daným časom (op. potom) • kedysiprv: predtým, kedysi, prv bolo lepšieskôrskorej: vedela o tom už skôr, skorejzastar. prvejfraz. svojho časuza starých čias

    2. p. pôvodne 3. p. sprvu 4. p. vopred 1


    prv 1. pred určeným al. zvyčajným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • včaššiehovor. prvšie: musíš prv, včaššie, prvšie vstávaťskôrskorejskoršie: prišiel skôr, skorej, skoršie ako ostatnízastar. prvej

    2. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom • kedysipredtým: prv, kedysi tadiaľ tiekol potok; predtým bolo menej dopravných nehôdskôrsprvu: skôr, sprvu tu stála iba malá drevenicadakedyvoľakedydávnejšie: dakedy, voľakedy mu na tom nezáležalozastar. prvejfraz. svojho časuza starých čias

    3. na začiatku, pred všetkým ostatným • najprv: prv, najprv si musíš umyť rukyskôrnajskôrnajskorejnajskoršie: nevie, na ktorú nohu skôr, najskôr skočiť; najskorej, najskoršie sa naučíme ponáraťhovor. najsamprv: najsamprv sa pôjdeme najesťzastar. prvej

    4. p. vopred 1


    skôr 1. pred určeným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • skorejskoršie: vrátil sa skôr, skorej, skoršie, ako sme si mysleliprvvčaššie: druhý raz musím vstať prv, včaššie

    2. v bližšie neurčenom čase v minulosti • predtýmkedysivoľakedyprv: skôr, predtým tu bola lúka; kedysi, prv sme mu viacej verilifraz. svojho času

    3. vyjadruje väčšiu pravdepodobnosť • skorej: takto sa tam skôr, skorej dostanešľahšiepravdepodobnejšie: vo veľkom meste ľahšie, pravdepodobnejšie nájde prácu

    4. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • skorej: má skôr, skorej záujem získať vplyv v predstavenstveväčšmiviacviacejpredovšetkým: ide mu väčšmi, viac, viacej o vlastný prospech; pôjde jej predovšetkým o deti

    5. p. vopred 1


    vopred 1. v časovom predstihu, pred istým časom • popredupopredku: nájomné zaplatil vopred, popredu, popredku na pol rokadopreduhovor. dopredku: už dopredu, dopredku sa vzdávalnapredhovor. napredok: otázky si pripravte napred, napredokskôrskorejprvpredtým: o tom, že hostia neprídu, vedel už skôr, skorej; už prv, predtým cítil, čo sa stanenajprvnajskôrnajskorej: najprv, najskôr sa ho spýtaj, či môžeš prísťkniž.: a prioriapriórne: a priori, apriórne odmietol akékoľvek pripomienkynespis. predom

    2. (v miestnom význame) pred niekým al. niečím • napred: hosťa pustili vopred, napredpopredupopredkuvpredu: chlapec šiel popredu, popredku, vpredu a dievča za ním

    3. p. dopredu 1, 2


    rozvíriť 1. uviesť do vírivého pohybu • zvíriť: vietor rozvíril, zvíril piesokrozvlniť: búrka rozvlnila moreexpr.: skudliťskúdoliťskundoliťskúriťroztancovať: vozy skúdolili, skúrili prach na cestekniž.: rozčeriťsčeriť (mierne rozvíriť): vánok rozčeril vzduchkniž.: rozvíchriťzvíchriť (intenzívne rozvíriť): láska v ňom rozvíchrila túžbupoet.: rozluniťrozkolotať

    2. p. rozbúriť 1, 2 3. p. rozprúdiť, rozvinúť 2


    skúriť p. spáliť 2


    spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listyspopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriupopáliťpospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevozuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo

    2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.) • popáliťprepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečkyskúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo

    3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnikošľahnúťopáliťomraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listykniž. ožehnúťoškvariťoškvŕknuťoškvrknúťobškvŕknuťobškvrknúťnár. expr.: ošmrliťošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli rukuvypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinouprepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasyprižiariťpripiecťpripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre

    4. p. upáliť 5. p. premárniť


    skákavo pohybujúc sa v skokoch, skákajúc, poskakujúc • skokovitoskokoviteposkakujúco: skákavo, skokovito sa priblížil k ostatným; poskakujúco bežal po chodníkuvýskokomhovor.: skočkyvýskočky: výskokom, výskočky trielil dolu ulicouexpr. skackavo: skackavo prišiel k námpoet. zried. skackom (Hviezdoslav)


    skántriť p. zničiť 1, zahubiť


    vyhubiť spôsobiť zánik, smrť všetkým al. mnohým jedincom; celkom zničiť, odstrániť • vyničiťvykynožiť: vyhubiť, vykynožiť pôvodné obyvateľstvo; vyničenie, vyhubenie burinyvynivočiť: vynivočiť myšinár. vyništiť (Hurban)expr. vyzabíjaťvyvraždiť (všetkých vyhubiť zabíjaním, vraždením) • kniž. vyhladiť: vojsko vyhladilo mestávybiťpobiťexpr.: vykántriťpokántriťskántriť: podarilo sa nám vykántriť potkanyexpr. vymoriť: hladom ich vymorilexpr.: vyplieniťvyplemeniť: biedu treba vyplemeniťhovor. expr.: vymordovaťpomordovať (postupne, všetkých) • pohubiťponičiťpokynožiť (postupne, viac jedincov) • zlikvidovať: fyzické zlikvidovanie


    zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

    2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

    3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


    zahubiť spôsobiť zánik niečoho, uviesť do záhuby • zničiťznivočiť: zahubiť, zničiť vírusy, talent; uvidíte, že ľahkomyseľnosť ich zahubí, zni(vo)čípoet. zhubiť: zhubiť mladý život (Vajanský)zmárniťexpr. zamárniť: z(a)márniť ľudský životzmariťexpr. pochovať: zmariť, pochovať nádejzabiťexpr.: skántriťskosiť (zbaviť života): zahubiť, skántriť jeleňaexpr. skváriť: choroba ju skvárila v mladom vekuexpr.: zmiesťzmietnuť: prúd života ich zmietolzlikvidovať (fyzicky): mnoho zajatcov napokon zlikvidovaliexpr. zakopať: mladý talent celkom zakopalipohubiťpomárniťexpr. pokántriť (postupne, viac objektov)

    p. aj zabiť 1


    zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

    2. p. utrápiť


    skĺbiť p. spojiť 2


    spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vednodať dokopydať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkoupospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájaťsceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhradyzlúčiťzdružiť: zlúčili pozemky, združili menšie podnikyskombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farbyzastaráv. zliať: zliať kmene, národyspáriťpopáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárilikombinovať: kombinovať rozličné metódyzopäťzopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkomuzavrieťuzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod

    2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopydať dovednadať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje silyzlúčiťzviazaťzdružiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilokniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámyodb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatkyzomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje silyspútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskouzreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej

    3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiťzblížiťkniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmykniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie

    4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľomprepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedeniepreklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom


    skľúčiť p. zarmútiť, porov. skľučovať


    zarmútiť spôsobiť zármutok, žiaľ • rozžialiť: rodičov zarmútila, rozžialila synova nevďačnosťexpr. zried.: rozbolestniťrozbolestiťskormútiťzroniť: zvesť o náhlej smrti nás hlboko skormútila, zronilazabolieťzamrzieť (veľmi sa dotknúť citov): zabolelo, zamrzelo nás, že nás na svadbu nepozvalizried. pokormútiť (Vajanský)zried. rozbôľniť (Rysuľa)raniťzraniť (spôsobiť duševnú bolesť): priateľova zrada ma (z)ranilaskľúčiť (spôsobiť duševnú ochabnutosť): neúspech ma skľúčil


    zdeprimovať vziať duševnú silu, optimizmus • deprimovaťexpr.: ubiťzdeptať: (z)deprimoval, ubil, zdeptal ho neúspechhovor. expr.: zdegviťzgniaviť: zdegvil, zgniavil ho až do čiernej zemeumoriťskľúčiťudupať: usilovali sa nás umoriť, udupať stálymi výčitkami; skľúčila ma matkina smrťznechutiťexpr.: skrušiťskváriť: výsledok nás skrušil, skvárilzlomiťpodlomiťzničiť (vo veľkej miere): neúspech ho celkom zlomil, podlomil, zničil


    skĺznuť (sa) 1. kĺzavým pohybom sa premiestniť po povrchu niečoho, obyč. zhora dole • zošmyknúť sašmyknúť sa: čiapka sa mu skĺzla, (zo)šmykla na čelohovor. zviezť sa: zviezla sa na kolenázosunúť sazošuchnúť sa (sunutím, šuchnutím sa dostať dolu): kniha sa zosunula, šálka sa zošuchla zo stolaskotúľať saexpr. zried. zošúľať sa: skotúľať sa, zošúľať sa z posteleexpr. skrbáliť sa

    2. stratiť stabilitu, vybočiť z dráhy • šmyknúť sapošmyknúť sapokĺznuť sa: noha sa mu skĺzla, šmykla na šupke; pošmykol sa, pokĺzol sa na ľade

    3. iba skĺznuť p. upadnúť 2


    šmyknúť sa 1. posunúť sa po hladkej, klzkej ploche • pošmyknúť sapokĺznuť saskĺznuť (sa): (po)šmyknúť sa na mokrom chodníčku; skĺzla (sa) mu noha na jablkovej šupkezošmyknúť sa (zhora dolu): šatka sa jej trocha zošmykla

    2. p. prekĺznuť sa


    upadnúť 1. dostať sa do hospodárskeho al. mravného úpadku, stratiť význam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlospustnúť: domácnosť spustlaklesnúťpoklesnúť (najmä mravne, významom a pod.): autorita vedenia upadla, (po)kleslaexpr. skrachovaťhovor. krachnúť (utrpieť hospodársky krach): banka skrachovalabankrotovaťzbankrotovať (dostať sa do finančného úpadku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala

    2. ocitnúť sa v istej, obyč. nepriaznivej situácii • dostať sapadnúť: (u)padnúť, dostať sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhovskĺznuť: skĺzli do formalizmu

    3. dostať sa do zlého zdravotného (telesného al. duševného) stavu: naraz upadolopustiť sa (prestať sa o seba starať): na starosť upadol, opustil sazoslabnúťzbiednieť (stať sa slabým, biednym): po operácii zoslabol, zbiednelschudnúťvycivieť (chorobne): v poslednom čase upadol, schudolschradnúť (telesne): údy mu schradlispustiť sa (mravne upadnúť)

    4. p. ochabnúť 2


    skôrnatieť porov. kôrnatieť


    skŕpať p. urobiť 2


    urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

    2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

    3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

    4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

    5. p. spôsobiť


    zhotoviť obyč. ručnou, remeselnou prácou odborne urobiť • vyhotoviť: zhotoviť, vyhotoviť chýbajúci dielecvypracovať: vypracovať vrecká na suknihovor.: zmajstrovaťvymajstrovaťzmuštrovaťvymuštrovať: zmajstrovať synovi hračku z dreva; všeličo vie zmuštrovaťzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok obyč. technickej povahy): zostaviť, zostrojiť prototyp; skonštruovať projekthovor. expr.: znôtiťzbúchaťsklepať (rýchlo a obyč. povrchne): znôtiť obed; sklepať stolčekhovor.: spichnúťskŕpať (rýchlo urobiť, ušiť): skŕpať, spichnúť blúzuexpr.: znevoliťzlepiťulepiťusmoliť (s námahou zhotoviť) • zhlobiťstĺcť (zbiť z dosák): zhlobiť kárusubšt. zbodnúť • postĺkaťpozhlábať (postupne)

    p. aj urobiť


    skúdoliť, skundoliť p. rozvíriť 1


    skúmateľ p. vedec


    vedec kto vedecky pracuje: vynikajúci vedecučenec (významný vedec): učenec svetového menabádateľ: literárni bádateliavedecký pracovníkvýskumník (kto sa zaoberá výskumom, obyč. vedeckým) • skúmateľ: skúmateľ kozmuhovor. expr. vedátor: bude z neho vedátorzastar.: vedomec (Škultéty)vzdelávateľ (Škultéty)


    skúriť sa p. stať sa


    stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť saodohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľubprihodiť sakniž.: udiať saudať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alopoet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič)prísťdôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrakhovor. pritrafiť sanaďabiť sazastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafíporobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očamipostávať sapopridávať saexpr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecíexpr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiekneos. povodiť sazried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlozájsť (niekoho): zašlo nás nešťastiezbehnúť sazmlieť sazomlieť saexpr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo?expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchnepozachodiťpozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo


    skúsenosť poznatky získané cieľavedomou činnosťou • empíria: poznať niečo zo skúsenosti, z empírieprax: získať prax v niečomautopsia (vlastná skúsenosť)


    skúsenostne kniž. na základe skúsenosti • empirickykniž.: aposteriórne (op. apriórne) • a posteriori (op. a priori): skúsenostne, empiricky, aposteriórne získané poznatky


    skúsený ktorý má pracovné, životné al. iné skúsenosti (op. neskúsený) • osvedčený: projekt dať posúdiť skúsenému, osvedčenému odborníkovikniž. zbehlý: byť v nejakej činnosti zbehlýexpr. ostrieľaný (majúci dlhú skúsenosť): ostrieľaný komentátor; byť ostrieľaným hokejistomremeselnýprofesionálnyrutinovaný (ktorý je dobre vycvičený v nejakej činnosti; ktorý robí niečo ako profesiu, remeslo, s rutinou): museli to byť remeselní zlodeji; takto to vie predviesť iba profesionálny, rutinovaný umelecstarý (ktorý nie je začiatočník; op. mladý): starý praktik; výsledky starej, skúsenej učiteľkyhovor. expr. podkutý (dobre pripravený): podkutý rečník, študentsvetaskúsenýsvetaznalýzrelý (ktorý sa vyzná vo svete; ktorý mnoho zažil, videl, precestoval a pod.): svetaskúsený, svetaznalý podnikateľ; skúsená, zrelá ženakniž. znalý


    skusmo na skúšku • pokusne: skusmo, pokusne začali vyrábať nový prípravokskúšobneexperimentálne: skúšobne, experimentálne spustená prevádzkanáhodne: skusmo, náhodne vybraté položky


    skúšobne 1. porov. skúšobný 2. p. skusmo


    skysnúť kysnutím, kvasením zmeniť svoje vlastnosti • skysliť saskyslieť: polievka na teple skysla, skyslela; mlieko sa do rána skysliloskýšiť sa (o mlieku) • zoctovatieťzlomiť sa (dostať octovú chuť; o víne): víno v otvorenej fľaši rýchlo zoctovatelo, zlomilo sanabrznúť (začať kvasiť): mlieko nabrzlo, omáčka už nabrzlaseknúť sazraziť sa (tepelnými procesmi zmeniť konzistenciu; o mlieku): mlieko sa pri varení seklo, zrazilosadnúť sa (kvasením nadobudnúť tuhšiu konzistenciu; o mlieku)


    skýšiť sa p. skysnúť


    zraziť sa 1. v pohybe, v jazde, v boji a pod. prudko sa dotknúť, dostať sa do seba • naraziť: autá sa zrazili, autá narazili; útočníci sa zrazili, narazili (na seba)stretnúť sa (zraziť sa v boji): demonštranti sa stretli s políciou

    2. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem (obyč. pri praní) • zbehnúť sa: bavlnená sukňa sa po praní zrazila, zbehlasprať sa: spraté nohaviceexpr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti vôbec; nielen o tkaninách): ponožky sa mi načisto scvrkli; úspory sa nám scvrkli

    3. tepelnými al. inými procesmi zmeniť konzistenciu • seknúť sa: omáčka sa zrazila, seklazvariť sa (zraziť sa pri varení; o mlieku) • odb. koagulovať (zraziť sa v podobe chumáčikov): krv sa rýchlo zrazí, koagulujeskýšiť saskysnúť (kvasením zmeniť chuť a obyč. aj konzistenciu; o mlieku): polovicu mlieka dal skýšiť, skysnúťsadnúť sa (nadobudnúť tuhšiu konzistenciu): krv sa sadla; mlieko sa do rána sadneskvapalniť saskvapalnieťskondenzovať sa (zmeniť sa na kvapalinu; o pare)


    skysnutý, skýšený p. kyslý 1


    skývražiť p. šetriť 2


    skývraživý, skývražný p. skúpy 1, lakomý 2


    slabošský p. zbabelý


    zbabelý prejavujúci nedostatok odvahy v dôležitých situáciách; svedčiaci o tom (op. odvážny): zbabelý človek, činpejor.: babskýslabošskýporazenecký: babské, slabošské správanie; porazenecký postojexpr. strachopudskýexpr. zried. zbabčený (Urban)niž. hovor. poondiatyhrub. posratýsubšt. slabingerský


    spasiteľný, spasiteľský p. spásny


    spásny ktorý prináša spásu, záchranu, pomoc • spasiteľnýkniž. spásonosný: spásna, spasiteľná myšlienka; dostať spásny, spásonosný nápad; sucho prerušil spásonosný dážďzáchranný: bije záchranná hodinaspasiteľskývykupiteľský (prinášajúci vykúpenie; obyč. v náboženskom zmysle): spasiteľské, vykupiteľské dielo


    záchranný 1. určený na záchranu • zachraňovací: záchranné, zachraňovacie práce

    2. ktorý prináša záchranu, pomoc, spásu • spásny: záchranná, spásna hodinaspasiteľnýkniž. spásonosný: spasiteľná, spásonosná myšlienkaspasiteľskývykupiteľský (ktorý prináša vykúpenie): spasiteľské, vykupiteľské dielo


    vykupiteľský p. spásny, záchranný 2


    splývať 1. tesným susedstvom sa dostávať do jedného celku, začať tvoriť celok al. robiť dojem celku • kniž. zlievať sa: hlasy splývali, zlievali sa do mohutného chorálu; farby súmraku splývajú, zlievajú sa do sivého odtieňaspájať sazlučovať sa: cesty sa v diaľke spájajú, zlučujúzrastaťzžívať saasimilovať sa (prispôsobovať sa okoliu a začať s ním tvoriť celok): zrastať, zžívať sa s novou rodinou; prisťahovalci sa rýchlo asimilujú, splývajú s domorodcamiodb. fuzionovať

    2. voľne (v prúdoch, záhyboch a pod.) visieť • spadaťpadať: vlasy jej mäkko splývali, (s)padali na plecia; záclony splývali, padali až na zem

    3. zvoľna klesať • skĺzaťkĺzaťpadať: slzy jej splývajú, padajú po líci; šaty pomaly skĺzajú, kĺžu z tela


    spotrebiteľský vzťahujúci sa na spotrebiteľa, týkajúci sa priameho spotrebiteľa • konzumentský: spotrebiteľská, konzumentská sieťmaloobchodný (op. veľkoobchodný): spotrebiteľské, maloobchodné ceny


    stvrdnutý ktorý sa stal tvrdým, tuhým (op. zmäknutý) • zatvrdnutý: stvrdnutý, zatvrdnutý chliebkôrovitýkôrnatýkôrkovitý (stvrdnutý ako kôra): stvrdnutá, kôrovitá, kôrnatá, kôrkovitá šupka na ovocí; kôrovitá pôdaskôrnatenýzrohovatenýzried. skôravený: skôrnatené, skôravené mozole

    p. aj tvrdý


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    utŕhačný, utŕhačský p. klebetný, ohováračský, hanlivý


    vedeckobádateľský p. vedeckovýskumný


    vedeckovýskumný týkajúci sa vedeckého výskumu • vedeckobádateľský: vedeckovýskumné, vedeckobádateľské úlohy


    vlastnícky vzťahujúci sa na vlastníka: vlastnícke právomajiteľskýzastaráv. majetnícky: majiteľský, majetnícky vzťahdržiteľský


    vražedný 1. ktorý vraždí, zabíja, spôsobuje smrť; svedčiaci o tom • zabijackýzabíjačskýzabijačský: zabijacký motív filmu, vražedný úmyselsmrtiaciusmrcujúcikniž. smrtonosný: smrtiaca, smrtonosná zbraň

    p. aj ničivý

    2. p. nenávistný


    zabíjačský, zabijačský p. vražedný 1


    zastupiteľský oficiálne určený na zastupovanie pred verejnosťou • reprezentačný: zastupiteľský úrad; reprezentačná budovazastupovací: zastupovacia inštitúcia


    zlovestný kniž. 1. veštiaci, oznamujúci niečo zlé • kniž.: zlopovestnýzloveštiaci: zlovestné, zlopovestné tichozlýtemnýhrozivýosudný: zlá, temná predtucha; hrozivé, osudné hučanie rakietkniž. ominózny (Vlček)

    2. prinášajúci niečo zlé • zlýničivý: zlovestná, zlá, ničivá vojnakniž. skazonosný: skazonosná noczlodušskýzlodušnýzloprajnýdiabolskýdémonický: zlodušský, zloprajný čin; diabolský, démonický smiechpoet. zastar. zlokotný (Hviezdoslav, Sládkovič)


    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný


    zradný 1. ktorý zradil; svedčiaci o zrade • zradcovský: zradná, zradcovská vláda; zradcovský režimpodlýklamnýfalošnýpodvodný: falošné sľubyzlýpejor.: zapredaneckýprisluhovačskýpätolizačskýrenegátskyžoldnierskyjaničiarsky: zlý, zapredanecký čin; pätolizačské, renegátske správaniejudášsky: judášska službaodrodilskýodpadlícky (ktorý zradil národné cítenie): odrodilské, odpadlícke názorykniž. perfídny

    2. ktorý vzbudzuje pocit neistoty, strachu • zákernýnebezpečný: zradné, zákerné, nebezpečné úskaliahroznýhrozivýstrašný: hrozný, strašný vír


Pozri výraz ÃƑÆ Ã Â SK v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV