Synonymá slova "ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ uchaãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ

2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiť • predvídať • predpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobre • expr. šípiť: šípil nešťastie • expr.: ňuchať • vetriť: ňuchal, vetril zradu • poľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvo • zastar.: predvidieť • predcítiť: predcítiť niečo zlé • čakať • očakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu

3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť

čuchať vnímať čuchom, zisťovať čuchom • očuchávať • voňať • ovoniavať: čuchala, ovoniavala, či mäso ešte nepáchne • ňuchať • oňuchávať (o zvieratách): pes ňuchá nebezpečenstvo; vlčiak oňucháva stopu • vetriť (zisťovať, pátrať čuchom): zver vetrí stopu

ňuchať 1. p. sliediť 2. p. čuchať 3. p. tušiť, cítiť 2

predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcie • tušiť • cítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdny • zastar.: predvidieť • predcítiť • expr.: šípiť • vetriť • ňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľa • prognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinu • predpokladať • čakať • očakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú takto • anticipovať: vedec anticipuje vývin

sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukryl • expr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpou • striehnuť • číhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostal • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovanie • zastar. šľakovať (Kalinčiak) • stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďa • expr.: ňuchať • ňuchtiť • ňúrať • núrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzal • expr. poľovať: poľovali na vzbúrencov • hovor. pásť: pasie za dievčatami • hovor. expr.: štárať • lašovať: štára po kútoch, po záhrade • vetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky strany • jastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť

tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídať • cítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvo • zastar.: predvidieť • predcítiť • expr.: šípiť • vetriť • ňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obráti • zastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedí • hádať • dohadovať sa • domýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináč • predpokladať • čakať • očakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť

voňať 1. vydávať, šíriť vôňu • rozvoniavať: ruže, kvety voňajú; agát rozvoniava • expr.: vyvoniavať • rozváňať • zaváňať • vyváňať (silno, prenikavo): pokosená lúka rozváňa, vyváňa doďaleka; obed už zaváňa

2. vdychovať vôňu • ovoniavať • obvoniavať • privoniavať • čuchať: voňal, čuchal dobrý tabak; privoniaval k mäsu • expr.: ňuchať • oňuchávať • očuchávať: deti jedlo oňuchávali

3. p. páčiť sa 2

nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechu • zistiť • odkryť • prísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účte • natrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihu • vyhľadať • vypátrať • vysliediť • vystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejov • expr.: vyhrabať • vykutať • vykutrať • vykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutal • expr.: vysnoriť • vyňuchať: konečne vysnoril jeho adresu • expr.: vyšpárať • vyšparchať • vyštuchať • vyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobných • ponachodiť • ponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé fakty • hovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďte • nahmatať • vyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku

2. objaviť niekoho niekde • zastihnúť • stihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci

3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomie • nahľadať: nahľadal pár korún

vyňuchať p. vypátrať

vypátrať pátraním zistiť, odhaliť • vystopovať (stopovaním): chcú vypátrať, vystopovať zlodejov • vysliediť • expr.: vysnoriť • vyšpehovať: podarilo sa nám vysliediť, vyšpehovať tajný úkryt • vystriehnuť • zastar. vystriezť (striehnutím): usiluje sa vystriehnuť, kedy chodí zver k napájadlu • zried. vyvetriť • hovor. pejor. vyšpicľovať • expr.: vyňuchať • vyňúrať • vyčíhať • vyčíhnuť • hovor. expr.: vyštuchať • vyštúrať • vyštárať: vyňúra, vyštuchá, vyštúra všetko, čo potrebuje vedieť • kniž. vysledovať • hovor. zastar. vyšľakovať (Kukučín) • vyhľadať (hľadaním nájsť): po dlhom chodení sa nám ich podarilo vyhľadať

p. aj odkryť, odokryť

očuchať p. ovoňať

ovoňať čuchom zistiť pach • očuchať: ovoňať, očuchať jedlo • oňuchať (o zvieratách, expr. o ľuďoch): pes oňuchal prichádzajúceho • privoňať • pričuchať • pričuchnúť • priňuchať • priňuchnúť (zľahka ovoňať) • poovoniavať • poočuchávať • pooňuchávať (postupne, viac vecí)

privoňať 1. priblížiť sa nosom k niečomu al. priblížiť niečo k nosu a zľahka čuchom preskúmať • povoňať: privoňať k jedlu; privoňala, povoňala ružový púčik • expr.: čuchnúť • priňuchať • pričuchnúť: priňuchá, pričuchne k poháru od vína • ovoňať • očuchať (zistiť čuchaním) • oňuchať (o zvieratách)

2. p. skúsiť 2, ochutnať 2

oňuchať p. ovoňať

priňuchať p. privoňať 1

pančucha súčasť oblečenia na nohy: vlnené pančuchy • subšt. štrimfľa: štrimfle z umelých vláken • hovor. patentka (pružná pančucha pletená do pásikov)

preňuchať p. preskúmať

preskúmať dôkladne zvážiť všetky stránky niečoho, dôkladne skúmaním overiť niečo • preveriť: treba preskúmať, preveriť kvalitu výrobku • prezrieť • prehliadnuť: na hranici dôkladne prezreli, prehliadli našu batožinu; prezrieť, prehliadnuť ranu • prešetriť • vyšetriť (šetrením dôkladne preskúmať): prešetriť, vyšetriť prípad • prebádať (odborne, vedecky): archeologicky prebádali okolie mesta • preštudovať (preskúmať štúdiom): v archíve preštuduje pramenný materiál • expr. posvietiť si (dôkladne preskúmať): posvietiť si na podrobnosti prípadu • hovor.: presondovať • vysondovať (opatrne preskúmať): presondujte, vysondujte mienku voličov • hovor. expr. oťukať (opatrne): najskôr oťukal nové prostredie • vyskúmať • zistiť • vypátrať • prepátrať (skúmaním sa dozvedieť): treba vyskúmať, zistiť, vypátrať, čo je vo veci; prepátrali celú jeho minulosť • prehľadať • presliediť: prehľadali mi vrecká; presliediť celé okolie • odb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénu • preňuchať (o zvieratách, expr. aj o ľuďoch) • expr. presnoriť: preňuchať, presnoriť všetky zákutia domu • hovor. opáčiť (preskúmať hmatom, chuťou): opáčim, ako to chutí • skontrolovať (urobiť kontrolu): skontrolovanie pravosti zlata • zrevidovať (preskúmať pravosť niečoho): zrevidovať účty, doklady • rozanalyzovať (preskúmať analýzou)

spriahnuť sa expr. spojiť sa, dať sa dovedna (obyč. tajne, so zlým úmyslom a pod.) • spriasť sa • spliesť sa: spriahnuť sa, spriasť sa s protivníkom • subšt. spiknúť sa • kniž. spolčiť sa: všetci sa proti nám spolčili; spolčiť sa aj s čertom • pejor.: spantať sa • zapantať sa (o vzťahu muža a ženy): spantala sa s nejakým ženatým chlapom • hovor. pejor. spaktovať sa (spojiť sa obyč. v politike): spaktovať sa s opozíciou • pospriahať sa (postupne) • sprisahať sa • expr. zrieknuť sa (tajne zosnovať sprisahanie): sprisahať sa proti vláde, proti prezidentovi; všetko sa proti nám zrieklo • pejor.: zňuchať sa • zlízať sa • hovor. expr. znôtiť sa (uzavrieť, nadviazať blízky vzťah, spojenectvo): zňuchal sa s podsvetím; zlízať sa, znôtiť sa s novými známymi

zapliesť sa 1. dostať sa, zachytiť sa do niečoho neprehľadného, stojaceho v ceste a pod. • zamotať sa: vlasy sa zaplietli, zamotali do retiazky • zaputnať sa: gombík sa zaplietol, zaputnal do sieťky • zamiešať sa • vkĺznuť • vsunúť sa (medzi množstvo): zamiešať sa do davu; vkĺznuť, vsunúť sa nenápadne medzi modliacich sa • pospletať sa • posplietať sa • pospletávať sa (postupne al. viacero vecí): prsty sa mu posplietali do jednej gule • prepliesť sa (cez seba): konáre stromov sa preplietli • zauzliť sa • spliesť sa • schlpiť sa • zakosíliť sa (do uzla) • expr. zapriasť sa: zapriasť sa do liací

2. dostať sa do istej situácie (často nepríjemnej al. nastrojenej v neprospech niekoho) • zamiešať sa: zapliesť sa do dlžôb, zamiešať sa do sporov • zatiahnuť sa • vtiahnuť sa • hovor. namočiť sa: Prečo sa do toho prípadu zatiahol, vtiahol?; namočila sa do nepríjemností, ani nevedela, ako • zapojiť sa: zapojiť sa do odboja

3. hovor. mať intímny vzťah s niekým; dať sa s niekým dovedna (so zlým úmyslom) • spriahnuť sa • spriasť sa • spliesť sa: zaplietla sa, spriahla sa, spriadla sa s nejakým mužom; nemal si sa s ňou spliesť • pejor.: zlízať sa • zňuchať sa (uzavrieť blízky vzťah, spojenectvo a pod.): zlízal sa s domácou; zňuchať sa s políciou • expr.: spantať sa • zapantať sa • zapodieť sa • pejor. zahodiť sa (stykom s niekým stratiť úctu): s hocikým sa zahodí

4. p. pomýliť sa, popliesť sa 1

zňuchať sa p. zapliesť sa 3, spriahnuť sa

strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovať • zasúvať • zasunovať • vsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvy • pchať: Nepchaj ruky do stroja! • vtláčať • vtískať • tískať • tiskať • tisnúť • tlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabak • vnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mlieka • expr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcať • strckať • štuchať • bodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebier • drgať • expr.: džugať • ďugať • dlbať • durkať • drcať • žďobať • žďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchali • nár.: štopať • kynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmi • expr.: ďobať • ďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpil • socať • sácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvor • zried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverám • postrkávať • postrkovať • poštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)

štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugať • žďuchať • ďugať • žďobať • dlbať • durkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma! • strkať • drgať • expr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťami • expr.: ďobať • ďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikom • expr. rýpať: rýpal do nás lakťom • nár.: klmať • štopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopali • expr. poštuchávať • postrkávať (chvíľami)

žďuchať p. štuchať

šúchať, šuchať 1. pritískaním o niečo pohybovať niečím • trieť: šúchať, trieť si sluchy alpou • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: brhliť si oči; drhlí, škohlí zábradlie kefou • drhnúť (niečím ostrým): šuchá, drhne dlážku ryžiakom • mädliť • mydliť • kniž. mäť (o rukách): mädlí si dlane, mäl si ruky • expr.: pošuchávať • pošuchovať (chvíľami jemne šuchať): pošucháva dieťa po brušku

2. pomaly po niečom posúvať za sebou a obyč. robiť pritom šuchot • šuchotať • expr. šuchtať: šúcha, šuch(o)ce nohami, papučami • ťahať • vliecť (po zemi): ťahá, vlečie za sebou prestieradlo

3. posúvaním (guliek, gombíkov) po niečom triafať cieľ • šúľať • pigať: chlapci šúchali, šúľali guľky

šúchať sa, šuchať sa pri pohybe sa niečoho, niekoho tesne (kĺzavo, šúchavo) dotýkať • ošuchovať sa • trieť sa • otierať sa • obtierať sa: dávaj pozor, šúchaš sa, ošuchuješ sa, o(b)tieraš sa o stenu; mačka sa trela, o(b)tierala o nohu • drieť sa • odierať sa • zadŕhať sa (vzájomným tesným dotykom prekážať pohybu): koleso sa drie o rám; súčiastky sa odierajú, zadŕhajú

vyšúchať, vyšuchať 1. p. vydrhnúť 2. p. obdrať 1

zacítiť zachytiť zmyslami; začať vnímať • ucítiť • pocítiť: pes zacítil, ucítil prítomnosť niekoho cudzieho; zacítil som, pocítil som veľký strach, veľkú radosť • zavoňať (i pren.): zavoňal čerstvé koláče; zavoňal, kde sú výhody • zavetriť • zvetriť • zaňuchať (o zvieratách, expr. aj o človeku): zviera z(a)vetrilo, zaňuchalo nebezpečenstvo; líška zaňuchala korisť • zried. začuť: z úst mu začula pálenku • vycítiť • vytušiť • hovor. zastaráv. občuť (citom postrehnúť): vycítiť, vytušiť blízkosť jari; občula dieťa pod srdcom (Dobšinský) • pobadať • zbadať • vybadať • vypozorovať (pozorovaním zistiť): v správaní muža pobadala, zbadala zmenu; v jej reči bolo možno vybadať, vypozorovať iróniu

zaňuchať p. zacítiť