Synonymá slova "ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ pr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

ačpráve p. hoci

hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hoc • hoci aj • hoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtra • aj keď • i keď • keď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa mu • napriek tomu • že • kniž. navzdor tomu • že • zastar. vzdor tomu • že: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoro • čo aj • čo i • čo hneď • čo priam • a čo • nech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do rána • bár • bár aj • bárs • bárs aj • trebárs • trebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmi • hocijako • hocako • akokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slova • nech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryje • zastar.: ač • ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský) • nár.: hoďa • hoďas (Šoltésová, Hviezdoslav) • nespis. ačkoľvek

adjektívum lingv. ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje vlastnosti predmetov, javov • prídavné meno

advokát právny zástupca: vziať si advokáta • právnik: poradiť sa s právnikom • hovor. expr. fiškál • zastar. pravotár • obhajca (advokát, ktorý zastupuje obžalovaného)

právnik 1. odborník v práve • zastaráv. jurista: poradiť sa s právnikom, s juristom • advokát • zastaráv. pravotár • hovor. expr. fiškál

2. kto študuje právne vedy • zastaráv. jurista

akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolský • univerzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody

2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretický • abstraktný • kabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problém • pejor.: učený • vedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecké • prázdny • bezobsažný • neobsažný • pejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusií • pejor. priakademický (prehnane akademický)

bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vec • brakový • šiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčový • gýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacný • jarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspech • expr. naničhodný: naničhodné haraburdy • bezvýznamný • nedôležitý • nezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údaj • prázdny • pominuteľný • expr.: márny • mizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniaze • zbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa

bezduchý 1. (i pejor.) duševne, intelektuálne nerozvinutý; konaný, uskutočňovaný bez (tvorivej) rozumovej činnosti; nemajúci myšlienkovú náplň, hĺbku • bezobsažný • prázdny • neobsažný: bezduchý, bezobsažný, prázdny človek; bezduché, bezobsažné, prázdne, neobsažné táranie • zried.: duchaprázdny • duchapustý (Hurban, Záborský) • bezmyšlienkový: bezmyšlienkové dielo • obmedzený • hlúpy: obmedzený byrokrat, hlúpe poznámky • netvorivý (op. tvorivý): netvorivé napodobňovanie, netvorivá práca • bezmyšlienkovitý • automatický • zautomatizovaný • mechanický • pren. pejor. papagájsky (robený mechanicky, bez hlbšieho uvedomenia, rozmýšľania): bezmyšlienkovité, automatické memorovanie; automatická, zautomatizovaná, mechanická činnosť; papagájske opakovanie

p. aj schematický

2. p. mŕtvy¹ 1

bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamný • nedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosť • nezávažný • nepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumenty • kniž.: irelevantný • indiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentné • zanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chyba • bezcenný (op. cenný): bezcenná rada • kniž. efemérny • zried. efemerický • kniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autor • všedný • banálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne reči • malicherný: malicherný spor • hovor. expr.: hlúpy • sprostý • subšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkosti • drobný • nepatrný • malý • ničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veci • prázdny • zbytočný: prázdne gestá, zbytočné starosti • expr. mizerný: trápiť sa pre mizerný groš • expr. smiešny: smiešna hádka • expr.: troškársky • trochársky • blchársky • trpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetok • expr.: naničhodný • nanič (neskl.)

hladný 1. pociťujúci hlad (o človeku, zvierati); ktorý je nenaplnený potravou (op. sýty) • lačný: byť hladný, lačný; hladné, lačné psy zacítili potravu • prázdny (o žalúdku, bruchu, črevách) • nenajedený • nenasýtený (op. najedený, nasýtený): nenajedené, nenasýtené deti • vyhladnutý • vyhladovaný: vyhladnutý, vyhladovaný ako vlk • expr. hladošský: hladošské krky • nedojedený: chlapec je stále nedojedený • nenásytný • pejor.: nenažraný • nenažratý (ktorý sa nevie nasýtiť, stále hladný): nenásytná, nenažratá šelma • zried. vypostený

2. p. dychtivý, žiadostivý 3. p. chamtivý

hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté reči • nechápavý • tupý • ťarbavý • ťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváre • expr. tupohlavý • obmedzený • primitívny • kniž. stupídny • pejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejav • zried.: duchaprázdny • duchapustý • expr.: zadubený • zadebnený • idiotský • imbecilný • debilný • kreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tvári • retardovaný • zaostalý (mentálne) • hlupácky • subšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutý • dutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlava • nár. krepý • pren.: tvrdý • dúpny; nasprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • subšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentný • nemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické kroky • nevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipný • nedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajší • neskúsený • mladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladý • nezmyselný • nerozumný • expr.: chumajský • somársky • lajošský • sprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápad • expr. hlúpučký • prihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2

jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.) • neplodný (op. plodný) • odb.: sterilný • infertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôda • planý • neúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zem • hluchý (i hosp.): hluchý klas

2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách) • neoplodnený: jalové, neoplodnené samice

3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu • prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom) • bezobsažný • neobsažný • povrchný • plytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké myslenie • samoúčelný • pejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debata • bezcieľny • bezúčelný • zbytočný • neužitočný • daromný • márny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna práca • nezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj

ľudoprázdny v ktorom sa nenachádzajú ľudia (op. zaľudnený, ľudnatý): ľudoprázdny kraj • vyľudnený (z ktorého odišli ľudia): prechádzali sme ľudoprázdnymi, vyľudnenými ulicami • neobývaný • neosídlený (obyč. o väčších územných celkoch; ktorý je bez obyvateľov): neobývaný, neosídlený ostrov • opustený • osamelý • spustnutý (zanechaný pôvodnými obyvateľmi): opustený, osamelý dom; opustené, spustnuté dediny • pustý • prázdny (op. plný, zaplnený): pusté, prázdne námestia; pusté, prázdne byty • pren. mŕtvy • fraz. (ako) vymretý: mŕtva planéta; mesto je ako vymreté

málovravný 1. ktorý málo al. nerád hovorí (op. výrečný, zhovorčivý) • nevravný • nezhovorčivý • zried. málorečný: chlapec je málovravný, nezhovorčivý, nevravný, nedostaneš z neho slova • mlčanlivý • zamĺknutý • zried. zamĺkly (ktorý zriedka prehovorí, rozpráva): po rokoch sa zmenil na mlčanlivého, zamĺknutého, zamĺkleho starca • tichý (ktorý málo hovorí, čím sa prejavuje jeho mierna, nevýbojná povaha): matka bola tichá, utiahnutá žena • mĺkvy (ktorého málovravnosť ukazuje na sklon k depresii al. na uzavretú, neprístupnú povahu): po smrti manžela sa stala mĺkvou, zlou spoločníčkou • fraz. skúpy na slovo

2. ktorý obsahuje málo údajov; ktorý obsahuje údaje s nízkou informačnou hodnotou (op. mnohovravný, veľavravný) • neinformatívny • prázdny: rečník predniesol málovravný, neinformatívny, prázdny prejav; jeho reč obsahovala málovravné, neinformatívne údaje • expr. jalový: málovravné, jalové gestá

márny 1. vynaložený bez očakávaného účinku • zbytočný • daromný: márne, zbytočné úsilie; Načo bola potrebná tá márna, daromná obeť? • neúčelný • bezúčelný • bezcieľny (bez účelu): neúčelný, bezúčelný, bezcieľny boj • bezvýsledný • neúspešný • nevydarený (bez výsledku): bezvýsledný, neúspešný, nevydarený pokus o rekord • bezcenný • neužitočný • prázdny (bez úžitku): bezcenné, neužitočné, prázdne sľuby • nezmyselný (bez zmyslu): márna, nezmyselná robota • zried. darobný (Krčméry)

2. p. pominuteľný

neplodný 1. zbavený plodnosti, rodivosti (op. plodný) • odb.: sterilný • infertilný (o tvoroch al. o pôde; op. fertilný): neplodná, sterilná žena, zem • jalový (o zvieratách al. o pôde): jalová ovca, pôda • neúrodný • planý • pren. mŕtvy (op. úrodný): neúrodná, planá, mŕtva zem (op. žírna); neúrodný, planý strom

2. ktorý neprináša (dostatočné) výsledky (op. plodný) • neužitočný • zbytočný • márny • daromný (op. užitočný): neplodná, neužitočná práca; zbytočné, márne úsilie; zbytočný, daromný život • netvorivý • neproduktívny (op. tvorivý, produktívny): netvorivá, neproduktívna metóda výskumu • prázdny • bezobsažný • pren. pejor. jalový (bez vnútornej hodnoty, obsahu al. smerovania): viesť neplodné, jalové rozhovory; používať prázdne, bezobsažné slová; to sú len jalové, prázdne sľuby

osamelý 1. ktorý sa vyskytuje oddelene, vzdialený od ostatných, jediný svojho druhu na danom mieste • osamotený: býval v osamelom, osamotenom dome na konci dediny • osihotený: osihotený chodec kráčal nočnou ulicou • izolovaný • odlúčený • samotný (oddelený od kolektívu): sedával izolovaný, samotný; žil odlúčený od všetkých • sám • expr.: samučký • samučičký • samunký • samulinký: strom tu stál sám, samučký, samučičký; v kaviarni zostal sám, samunký, samučičký • pren. zabudnutý: svietila iba jedna zabudnutá lampa • jednotlivý (sám svojho druhu): osamelé, jednotlivé protesty nemajú účinnosť • ojedinelý (sám a výnimočne sa vyskytujúci): iba kde-tu sa objavil ojedinelý výkrik • opustený • zanechaný/ponechaný/nechaný sám na seba (od ktorého ostatní odišli a zanechali ho bez opory): starať sa o osamelých, opustených, starých ľudí; po odchode syna ostal v dome osamelý, (za)nechaný, (po)nechaný sám na seba • bezprizorný (ktorý je bez domova): po meste sa potĺkali osamelé, bezprizorné psiská

p. aj samotársky

2. ktorý je bez ľudí al. iných živých tvorov • pustý • prázdny: po odchode detí zostal park osamelý, pustý, prázdny • opustený (z ktorého niekto odišiel; op. obývaný): osamelý, opustený líščí brloh • osirelý • osirený • osihotený • zried. osirotený: postaviť dom na osirelom, osihotenom mieste; osirené, osihotené polia

plytký 1. ktorý má malú hĺbku (op. hlboký) • nehlboký: plytký, nehlboký kanál, potok • hovor. malý: ovlažovala sa pri kraji v plytkej, malej vode

2. duševne chudobný; ktorý nemá myšlienkovú hĺbku • povrchný • pren. prízemný: plytký, povrchný človek, prízemná žena • neobsažný • bezobsažný: neobsažná, bezobsažná myšlienka • pren. prázdny: prázdny človek

povrchný ktorý nejde do hĺbky; ktorý nemá zmysel pre dôslednosť, dokonalosť (o človeku); svedčiaci o tom • plytký • prízemný • bezobsažný • pren. prázdny (obyč. v zmysle duševnej, myšlienkovej hĺbky): povrchný, plytký, prízemný človek; povrchné, plytké vedomosti (op. hlboké); bezobsažné, prázdne myšlienky • neporiadny (nemajúci zmysel pre poriadok, usporiadanosť): neporiadna gazdinka • nehlboký (o cite, vzťahu; op. hlboký) • neúplný • nedokonalý • nedôsledný • nedôkladný • nekonzekventný (vyznačujúci sa neúplnosťou, nedôslednosťou, nedôkladnosťou; op. úplný, dokonalý, dôsledný): neúplný pohľad na vec; neúplné údaje; nedokonalá, nedôsledná práca; byť v práci povrchný, nedôsledný • neseriózny: neseriózny prístup • neprepracovaný: neprepracovaná analýza, štúdia • nedbajský • nedbalý • nedbanlivý • hovor. ledabolý (ktorému nezáleží na tom, aby išiel do hĺbky, aby bol dôsledný): mať ku všetkému nedbajský, nedbalý, nedbanlivý, ledabolý prístup; nedbanlivé, ledabolé upratovanie • polovičatý (nedokončený, urobený len spolovice): odovzdával vždy polovičatú robotu • diletantský • amatérsky • lajdácky • expr. ľahtikársky (typický pre diletanta, lajdáka, ľahtikára): diletantská znalosť vecí, lajdácke učenie, ľahtikárske pristupovanie k povinnostiam • hovor. expr. zbúchaný • hovor. pejor.: fušerský • šlendriánsky (narýchlo, povrchne urobený; obyč. o práci) • zbežný • letmý • úchytkový (robený, vykonaný krátko a povrchne, bez nároku na dôkladnosť): zbežná prehliadka; zbežný, letmý odhad • paušálny (povrchne zovšeobecňujúci): paušálna charakteristika, paušálne tvrdenie

prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša • hladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka • holý: holé steny • jalový • hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta • pustý • spustnutý • opustený • osihotený • osamelý • osamotený • osirelý • osirený • osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia • neobývaný • vyľudnený • ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina • dutý • vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažný • neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo • klišéovitý • frázovitý • frázistický • floskulovitý • floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová • iron.: mudrácky • mudrlantský • rozumkársky • rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodný • neužitočný • planý • lacný • pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby • pren. mŕtvy: mŕtva forma • pustý • nenaplnený • bezcieľny • ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny • márny • bezvýsledný • nezmyselný • zbytočný • daromný • kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody • neskl. expr. nanič • expr.: tupý • otupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4

pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľ • spustnutý • zapustnutý • opustený: spustnutý, opustený dvor • osamotený • osamelý • osihotený • osirený • osirotený • osirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polia • neobývaný • pustatinný • pustatinový • nehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný kraj • vyľudnený • ľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne ulice • expr.: neživý • mŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna duša • bezobsažný • neobsažný • planý • pren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnený • bezcieľny • bezútešný • smutný • tupý (obyč. o živote) • pren.: hluchý • mŕtvy • subšt. spustlý

3. p. bezočivý

sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázky • nedôvtipný • nechápavý • tupý • ťažkopádny • ťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľ • obmedzený (rozumovo) • kniž. stupídny • expr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákov • pejor.: primitívny • bezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táraním • nerozumný • nemúdry • kniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienka • neinteligentný • nevzdelaný • nekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správanie • zaostalý • expr.: zadebnený • zadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človek • prázdny • expr. vykradnutý • pren. pejor.: dutý • dúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpny • pren. expr.: debilný • imbecilný • idiotský • kreténsky • expr., často pejor.: somársky • sprostácky • chumajský • lajošský • subšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučký • sprostulinký • sprostunký • hlúpučký; nasprostastý • sprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • hovor. expr. pripečený • subšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostený • nár. expr. krepý • hovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)

2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1

tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrý • nenaostrený • nenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožom • vytupený • otupený • stupený • zatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky píly • pritupý (priveľmi tupý)

2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblený • plochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stola • neostrý

3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutý • temný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné dunenie • pren. drevený

4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupený • zatupený • kniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatický • letargický • ľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváre • prázdny • bezduchý • bezvýrazný • nevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné oči • oslabený • ochabnutý • necitlivý • kniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly

5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1

voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnený • povolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutka • pohyblivý: pohyblivý uzáver • splývavý: splývavý účes

2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnený • prázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večer • kniž. feriálny: feriálny deň • uprázdnený • neobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľa • kniž. vakantný: vakantná katedra

3. ktorý nemá určené hranice • neohraničený • neobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnosti • nehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh

4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občan • samostatný: samostatné rozhodovanie

5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla

6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnený • nenútený • nestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábava • prirodzený • nenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovoru • bezprostredný: bezprostredné správanie • nezáväzný • neviazaný: neviazané mravy • nezriadený: nezriadený život

7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalý • nenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempo • mierny: mierna chôdza • ležérny • hovor. komótny: ležérne, komótne pohyby

zbytočný ktorý nie je potrebný; ktorý neprináša výsledok • nepotrebný: zbytočné, nepotrebné veci; zbytočný prepych; zbytočné reči • bezúčelný • neúčelný • bezdôvodný • neodôvodnený • bezcieľny (zbytočný z hľadiska účelu, cieľa): bezúčelná, bezdôvodná námaha; neúčelný, bezcieľny pohyb • bezvýsledný • nezmyselný • márny • daromný • darobný (zbytočný z hľadiska výsledku) • sizyfovský (o ťažkej, ale zbytočnej práci): bezvýsledné, nezmyselné čakanie; márne, daromné moralizovanie • nepraktický • nepoužiteľný • nanič (ktorý sa nedá použiť, využiť): nepraktický predmet; tieto hrnce sú nanič • bezvýznamný • bezpredmetný: bezvýznamná maličkosť, bezpredmetná žiadosť • neplodný • planý • prázdny • jalový • neužitočný (zbytočný z hľadiska naplnenia, úžitku): plané, jalové rozhovory; prázdny, neužitočný život • neúspešný (ktorý neprináša úspech): zbytočné, neúspešné snahy • zried. podaromný • zastar. netrebný • kniž. pren. oblomovský (o človeku) • zried. predaromný (úplne zbytočný): predaromná vec • ničotný • expr. naničhodný: izba zaplnená ničotným, naničhodným haraburdím

akcentovať vyslovovať s prízvukom • dávať prízvuk • prízvukovať: akcentoval, prízvukoval prvé slabiky, dával prízvuk na prvé slabiky • zdôrazňovať • podčiarkovať • vyzdvihovať • podťahovať • vypichovať • hovor. duplikovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na zmysel povedaného): akcentoval, zdôrazňoval, podčiarkoval základnú myšlienku • expr. priklincúvať • hovor. pritláčať

prízvukovať p. zdôrazniť

zdôrazniť osobitne, naliehavo upozorniť na niečo, povedať s dôrazom • dať dôraz (na niečo) • vyzdvihnúť: zdôrazniť, vyzdvihnúť význam prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny; dať dôraz na hlavnú myšlienku prednášky • kniž. podčiarknuť: podčiarkol, že výnimka zo zákona neplatí • hovor.: zduplikovať • zdupľovať • priduplikovať • pridupľovať (dôrazne pripomenúť): svoju žiadosť ešte raz zduplikoval, zdupľoval • nedok.: prízvukovať • akcentovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na niečo): nemusíš mi to toľko prízvukovať, akcentovať • expr. priklincovať: záver ešte raz priklincoval • zvýrazniť • kniž. vyakcentovať (urobiť výrazným): zvýrazniť, vyakcentovať ideu rovnosti • hovor. expr. vypichnúť: znova vypichol posledný prípad epidémie • zastar. podtiahnuť • subšt. podtrhnúť • kniž.: vypointovať • pointovať (zdôrazniť s použitím pointy): svoju reč (vy)pointoval dobre voleným príkladom • hovor. pritlačiť (dôrazne poznamenať) • expr. oháňať sa (nedok.): oháňal sa vlastenectvom

aktívny 1. prejavujúci aktivitu, založený na aktivite (op. pasívny) • činný (vyvíjajúci činnosť): byť aktívny, činný v nejakej oblasti; byť verejne aktívny, činný; činná vojenská služba • iniciatívny • kniž. činorodý: mať iniciatívny, činorodý prístup k práci • príčinlivý (aktívny, obyč. v práci): príčinlivý pracovník • agilný • horlivý (prejavujúci zvýšenú aktivitu): agilný, horlivý organizátor • podnikavý • nelenivý (ktorý musí stále niečo robiť, ktorý nemôže byť nečinný): od mladosti si ju pamätal ako aktívnu, podnikavú, nelenivú osobu • výkonný (o pracovnej al. športovej oblasti): výkonný športovec; výkonný zamestnanec (op. penzionovaný)

2. ktorý vykazuje zisk v ekonomike (op. pasívny): aktívna bilancia • ziskový: aktívny, ziskový podnik (op. stratový)

horlivý prehnane usilovný, zaujatý niečím; plný nadšenia; svedčiaci o horlivosti • agilný • príčinlivý: horlivý, agilný, príčinlivý duch; horlivá, agilná, príčinlivá povaha • oduševnený • nadšený: oduševnený, nadšený organizátor • zapálený • zápalistý • kniž. zanietený • rozhorlený • rozohnený: zapálený, zápalistý prejav; zanietený, rozhorlený, rozohnený diskutér • horúčkovitý (robený, konaný náhlivo a s veľkým zaujatím): horúčkovité upratovanie • veľký • expr.: silný • tuhý • tvrdý: veľký, silný, tuhý vlastenec • fanatický • prepiaty • expr. posadnutý (prehnane, vášnivo až slepo horlivý): fanatické, prepiate, posadnuté stúpenkyne feminizmu • prihorlivý (príliš horlivý): prihorlivý agitátor • expr. prehorlivý (veľmi horlivý)

ochotný ktorý má dobrú vôľu vyhovieť, poslúžiť niekomu; svedčiaci o ochote (op. neochotný) • úslužný: je to vždy ochotný, úslužný pracovník; ochotné, úslužné správanie • pozorný • všímavý (citlivo reagujúci na potreby iných): pozorná, všímavá obsluha (v reštaurácii) • obetavý • nezištný (ktorý má ochotu pomáhať iným bez vlastných výhod): obetavý, nezištný učiteľ; obetavá, nezištná starostlivosť • horlivý • príčinlivý (ktorý má ochotu vykonať všetko, čo sa od neho žiada, al. aj viac): horlivý, príčinlivý učeň • hotový • odhodlaný (ktorý súhlasí s vykonaním istej činnosti): byť hotový, odhodlaný bojovať proti zločinu; je hotový pomôcť nám • náchylný • náklonný (pripravený uskutočniť, vykonať niečo): je náchylný uveriť, ak mu predložia dôkazy; politický partner je náklonný na kompromis • expr. preochotný (veľmi ochotný) • pejor. služobnícky (poníženecky ochotný)

príčinlivý p. usilovný, aktívny 1

usilovný prejavujúci úsilie v práci, činnosti a pod.; svedčiaci o usilovnosti • snaživý • nelenivý: usilovné, snaživé deti; oceniť prácu usilovných, snaživých, nelenivých ľudí • príčinlivý • pracovitý: obdivovať výtvory príčinlivých, pracovitých rúk; príčinlivá, pracovitá osoba • horlivý (usilovný a nadšený): stala sa z nej horlivá študentka • intenzívny • vytrvalý (v usilovnosti) • húževnatý: výsledky dlhodobej intenzívnej, vytrvalej práce

životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života • súci • rúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentka • schopný • kniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborník • hovor.: šikovný • akurátny: šikovná, akurátna dievčina • bystrý • talentovaný • nadaný (rozumovo schopný): talentovaný herec • obratný • zručný • zastar. oberučný • expr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovariš • zdatný • vitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človek • podnikavý • akcieschopný • nelenivý • príčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcov • energický • priebojný • rázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná žena • kniž. životaplný: životaplná mládež

amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbe • neodborník • laik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laik • ochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkom • samouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukom • kniž. autodidakt • náturista: rezbár náturista • hovor. expr.: babrák • babroš • pejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu) • pejor. nedouk • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušer • pejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení

obuvník odborník, ktorý vyrába al. opravuje obuv • zastar. švec • hovor. zastar. šuster: zaniesť si topánky obuvníkovi, šustrovi • zastar. krpčiar (v minulosti výrobca krpcov) • zastar. príštipkár (v minulosti obuvník opravujúci obuv)

príštipkár p. amatér

beštialita pejor. vlastnosť násilných, bezcitných ľudí; ukrutný čin al. jeho príznak • beštiálnosť: beštialita, beštiálnosť žandárov sa prejavila v zákroku • surovosť • neľudskosť • ukrutnosť • krutosť • brutalita • brutálnosť: z očí mu pozerala akási surovosť až neľudskosť • bezcitnosť • násilníctvo • násilenstvo: nemohol prekonať svoje násilníctvo, násilenstvo • krvilačnosť (najmä o vlastnosti) • expr.: zverskosť • obludnosť: popáchali obludnosti plné krvilačnosti • drastickosť • príšernosť • ohavnosť (o charaktere činu): drastickosť jeho konania nemožno ani opísať • expr. zverstvo (o čine samotnom): dosť už popáchal zverstiev

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2

hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá

prášiť 1. p. bežať 1 2. p. hádzať 1, strieľať 1

strieľať 1. vypúšťať strelu zo strelnej zbrane • páliť: strieľať, páliť z dela, z pištole; strieľa, páli po nepriateľovi • expr.: prášiť • ráchať: naslepo za ním práši z revolvera; rozzúrene ráchajú do davu • vystreľovať (viac ráz): na svoju obeť vystreľoval spoza stromu

p. aj poľovať

2. prudko usmerňovať loptu, puk a pod. do cieľa • dávať • kopať: strieľať, dávať, kopať gól

3. porov. zastreliť 4. porov. utiahnuť si

vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho • hádzať: vrhal, hádzal guľou • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zem • expr.: prášiť • šibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať blesky • zahadzovať • odhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zem • metať • vmietať • miesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tváre • nár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba

2. porov. vohnať 2 3. p. rodiť 1

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

plieskať 1. prudkými pohybmi ohybného predmetu (napr. prúta, biča) spôsobovať vznik krátkych prenikavých zvukov • práskať • tlieskať: plieskať, práskať, tlieskať korbáčom • šľahať • lupkať: tesne nad hlavou mu šľahal, lupkal bičíkom • expr. lipkať: vo vetre lipká zástava

2. udierať dlaňou • fliaskať • flieskať (po tvári): plieskal, fliaskal ho hlava-nehlava • fackať • zauškovať • expr.: čapcovať • oflinkovať (plieskať po tvári): facká, zauškuje ho za odvrávanie • expr.: ťapkať • ťapať • tľapkať (jemne, zľahka plieskať): ťapká, tľapká koníka po širokom krku • nár. fácať

3. spôsobovať príznačné zvuky nárazom vody na pevný materiál • pleskotať • špliechať • špľachotať • šplechotať • špľachtať • šplechtať: vlny plieskajú, pleskocú o breh, špliechajú, špľachocú pri člne • čliapať • čľapotať • čľapkať • čliapkať • čapkať (pri menšom množstve vody): dážď čliape, čľapká do oblokov • tlieskať

4. p. hádzať 1 5. p. tárať

praskať, práskať 1. rozrušovať sa puklinami • pukať • pukať (sa) • trhať sa: pokožka na rukách (sa) praská, puká sa; ľady, skaly praskajú, trhajú sa • prašťať • expr. praskotať: vonku duní, až múry praštia, praskocú • roztŕhať sa • roztrhávať sa: švíky sa roztŕhajú, roztrhávajú

2. vydávať krátke ostré zvuky ako pri pukaní, lámaní, trhaní • pukať • prašťať: praská, práska, praští, puká mi v kĺboch; práskať bičom • expr.: praskotať • pukotať: oheň veselo praskoce, pukoce • expr.: vržďať • vrzgotať (obyč. pri trení plôch o seba): sneh vrždí, vrzgoce pod nohami • expr.: chrupčať • chrapčať • chrupšťať • chrapšťať • chrúpať: piesok pod čižmami chrupčí, chrapčí; jablko mu pod zubami chrupští, chrúpe; raždie chrapčí • expr.: trešťať • truštiť • trušťať (znieť temným praskotom): ľad nebezpečne treští, truští • družďať • druzgotať: kosti pri lámaní druždia, druzgocú • expr. lupkať: papuče lupkajú po hladkej dlážke • popraskávať (chvíľami)

3. iba práskať p. biť 2

pukať 1. dostávať pukliny, rozrušovať sa trhlinami • pukať sa • trhať sa: zem (sa) od sucha pukala, trhala; ľady (sa) pukajú, trhajú • praskať • práskať: pery mi praskajú • prašťať • expr. praskotať: hrady praštia, praskocú

2. vydávať krátke tupšie zvuky ako pri trhaní; spôsobovať takýto zvuk • praskať • práskať • prašťať: kĺby mu pukajú, praštia; horiace drevo puká, praská, práska, praští • expr.: pukotať • praskotať: parkety pukocú, praskocú • plieskať (pukať pri prudkom pohybe): bič plieska • lúskať (pukať prstami) • expr. lupkať: pri chôdzi jej papuče lupkajú

3. p. pučať

trhať sa 1. robiť prerušované prudké, krátke pohyby • mykať sa • expr. šklbať sa: dieťa sa mu trhá, myká z ruky; pes sa šklbe z reťaze • expr.: myksovať sa • myksľovať sa • hádzať sa • metať sa • trepať sa • trepotať sa (celým telom): v horúčke sa hádže, mece, trepe • drmancovať sa (Jonáš) • potrhávať sa • potrhovať sa • potŕhať sa • pomykávať sa • expr. pošklbávať sa (chvíľami al. opakovane): pery sa mu potrhávali, pošklbávali

2. dostávať trhlinu, rozrušovať sa puklinami • roztŕhať sa • roztrhávať sa: oblaky sa trhajú, roztŕhajú • pukať • pukať sa: ľadová pokrývka (sa) pukala • praskať • práskať • prašťať: múry pri výbuchu praskali, prašťali

3. p. zaujímať sa

blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostredný • neďaleký • neširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký les • skorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosť • dohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom čase • expr.: blízučký • blízunký

2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďaleký • pokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuzný • dôverný: dôverný priateľ • sympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvíle • príbuzný • spriaznený • spríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené duše • sesterský • bratský: sesterská organizácia, bratský národ • podobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostredný • tesný • úzky • priamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontakt • expr.: blízučký • blízunký • blízulinký

podobný približne taký istý, s prevahou spoločných, zhodných vlastností, čŕt, znakov (op. odlišný, rozdielny) • obdobný • analogický: podobný, obdobný prípad; mať podobné, obdobné skúsenosti; analogický postup • príbuzný • blízky (z hľadiska pôvodu, obsahu a pod.): príbuzné, blízke jazyky; príbuzné, blízke odbory, študijné disciplíny • spriaznený • spríbuznený (duševne, zmýšľaním podobný): spriaznené, spríbuznené duše • podaný • podatý (na niekoho): je podaný, podatý na otca • rovnaký • zhodný (majúci úplne totožné vlastnosti, znaky): zažila som podobnú, rovnakú situáciu; naše pocity sú podobné, zhodné • porovnateľný (ktorý možno porovnávať s iným na základe podobnosti): porovnateľné pojmy, porovnateľné príklady

príbuzný 1. spojený rodinnými zväzkami • spríbuznený: príbuzné, spríbuznené rodiny • zastaráv. spriaznený: spriaznené rody

2. majúci veľa spoločných vlastností s iným (op. rozdielny, odlišný) • blízky (op. vzdialený): príbuzný, blízky študijný odbor; príbuzné, blízke kultúry • podobný: mať s niekým podobné názory • trocha expr.: pokrvný • bratský (majúci spoločný pôvod): pokrvné, bratské slovanské národy • spriaznený • spríbuznený (príbuzný zmýšľaním, duševne príbuzný): spriaznené, spríbuznené duše • hovor. porodinený

budúci ktorý ešte len nastane, ktorý sa ešte len uskutoční (op. minulý) • nasledujúci • nastávajúci (ktorý nastane, nasleduje v budúcnosti): na budúci, nasledujúci školský rok; budúca, nastávajúca manželka • druhý • ďalší (nie tento, ale iný po ňom): vyrieši sa to na druhý týždeň; už teraz myslí na druhé, ďalšie prázdniny, Vianoce • nový (op. starý): tešiť sa na nový, budúci život, domov • pren. zajtrajší (op. dnešný, terajší): nádeje, výhľady zajtrajších dní • zried. príduci: príduci pondelok

bútľavina spráchnivené, bútľavé drevo • práchnivina: les bol samá bútľavina, práchnivina a chytro zhorel

práchnivina p. bútľavina

bútľavý ktorý sa zvnútra rozpadáva, práchnivie (obyč. o dreve) • práchnivý • spráchnivený: bútľavé, práchnivé, spráchnivené stromy • zried. bútly: bútly peň • zhnitý • nahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevo • zotletý: zotletá hruška • kniž. zastar. spuchrený • nár.: dutľavý • dúpnatý • dúpny; dutý (po spráchnivení): dutý peň

práchnivý ktorý práchnivie, rozpadáva sa (obyč. o dreve a organických látkach) • spráchnivený • bútľavý: práchnivý, spráchnivený, bútľavý peň • zried. bútly: bútly strom • zhnitý • nahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevo • zotletý: zotleté lístie, zotleté kosti • zastar.: trúchly • trúchnivý • strúchnatený • strúchnivený • kniž. zastar. spuchrený • nár.: dutľavý • dúpnatý • dúpny • poet. zried. práchny (Žáry)

cudzopasiť živiť sa na inom organizme (o rastlinách a živočíchoch); byť príživníkom (o ľuďoch) • parazitovať: huby cudzopasia, parazitujú na strome; červy cudzopasia, parazitujú v koži; pejor. parazituje na rodine • príživníčiť • byť príživníkom • cudzopasníčiť (o ľuďoch živiacich sa z práce iných): tých, čo príživníčia, cudzopasia, je ešte stále dosť

príživníčiť p. priživovať sa

priživovať sa pejor. živiť sa z cudzej práce, byť príživníkom • hovor. pejor. príživníčiť • parazitovať: isté živly sa na spoločnosti priživujú, príživníčia; Skonči s príživníčením, parazitovaním a začni niečo robiť! • pejor. cudzopasiť: cudzopasiť na rodičoch

cudzopasník 1. živočích al. rastlina žijúci (žijúca) z iného organizmu • parazit: črevný cudzopasník, parazit

2. pejor. kto nevytvára nijaké (nové) hodnoty: cudzopasníci na tele spoločnosti • pejor. príživník kto žije z práce iných: hľadá si prácu, nechce byť príživníkom; pejor. pasák kto sa priživuje na prostitútkach • pejor.: parazit • cudzopas • cudzopasec: zbaviť sa cudzopasca • zastaráv. trúd

príživník 1. pejor. človek žijúci na úkor iných ľudí • pejor. parazit • cudzopasník: príživník, parazit, cudzopasník spoločnosti • hovor. asociál • expr. trúd • pejor.: pijavica • hnida • darmojed • darmožráč • darmožrút • hovor. pejor. vyžierač

2. p. cudzopasník 2

čaro príťažlivé pôsobenie, príťažlivá krása: čaro severskej prírody • pôvab • príťažlivosť: pôvab, príťažlivosť mladej ženy • čarovnosť: čarovnosť hôr • šarm: byť bez šarmu • šarmantnosť: šarmantnosť úsmevu • milota: milota dieťaťa • grácia • graciozita • gracióznosť: dievčenská grácia, graciozita • kniž. kúzlo: kúzlo domova • kniž. prelesť: panenská prelesť • poet. čar • poézia: poézia zasneženej krajiny • vnada: ženské vnady • subšt. rajc (dráždivé čaro): tá žena má rajc

krása vlastnosť toho, čo je pekné, krásne: ženská krása • poet.: krásota • peknota: dcéra krásoty (Sládkovič) • nádhera (nezvyčajná krása): nádhera prírody • veľkoleposť: veľkoleposť chrámu • malebnosť: malebnosť krajiny • roztomilosť • ladnosť: ladnosť tvarov • pôvab • pôvabnosť: pôvab dievčaťa: pôvabnosť dedinských domčekov • príťažlivosť • kniž.: úchvatnosť • velebnosť: úchvatnosť obrazu, velebnosť hôr • šumnosť • driečnosť • kniž.: vzhľadnosť • čarokrásnosť

príťažlivosť 1. fyz. sila, ktorou sú k sebe priťahované akékoľvek dve látky • fyz. gravitácia

2. p. čaro

činnosť 1. vykonávanie niečoho: vedecká, podnikateľská činnosť • práca • robota: telesná, namáhavá práca, dať sa do roboty; tešiť sa z výsledkov roboty • zamestnanie: zamestnanie predavačky; pripraviť žiakom náhradné zamestnanie • prax (činnosť v istom odbore s cieľom pripraviť sa na prácu; činnosť v istom odbore vôbec): pedagogická prax poslucháčov, lekárska prax • aktivita (zvýšená činnosť): umelecká aktivita • dielo: pokračovať v diele • kniž. var (intenzívna činnosť): myšlienkový var

2. fungovanie niečoho • chod: činnosť, chod stroja • beh: zabezpečiť beh podniku • prevádzka: uviesť elektráreň do prevádzky • práca: práca nôh • funkcia: dobrá funkcia obličiek • pohyb: uviesť motor do pohybu

dielo výsledok pracovnej činnosti • výtvor: umelecké dielo, umelecký výtvor • kniž. útvor • produkt: to sú produkty podnikateľovej dlhoročnej práce • spis (náučné al. umelecké literárne dielo): vedec vo svojom spise predkladá novú hypotézu; básnické zobrané spisy • kus (dramatické al. hudobné dielo): klasický kus • práca: na výstave boli jeho najnovšie práce • robota: doktorská robota • tvorba (výsledky umeleckej al. vedeckej činnosti): vybrať niečo z Hviezdoslavovej tvorby • artefakt (umelý výtvor): artefakty ľudového umenia • kniž. opus (obyč. hudobné dielo): Beethovenove opusy • prvotina • kniž. juvenílie (prvé dielo umelca): románová prvotina • kniž. plod: literárne plody • kreácia: módna kreácia • obyč. pejor. al. iron. výplod: básnické výplody

chod 1. pohyb krokmi • chôdza: spomaliť chod, chôdzu

2. fungovanie niečoho • činnosť: chod, činnosť prístroja • beh: zabezpečiť beh ústavu • prevádzka: uviesť podnik do prevádzky • práca • funkcia: dobrá funkcia žalúdka • pohyb: uviesť motor do pohybu

3. p. priebeh

námaha veľké vynaloženie síl: získať niečo s veľkou námahou • úsilie • snaha (vypätie síl na dosiahnutie al. prekonanie niečoho): na to treba vynaložiť obrovské úsilie, obrovskú snahu • vypätie • napätie (vystupňovanie námahy): duševné vypätie, napätie • hovor. zastar. unuvácia: za unuváciu nepýtam nič • práca • robota: dalo mi to veľa práce, roboty • hovor. fuška (veľká námaha) • hovor.: štrapa • štrapácia (sústavná fyzická námaha): cestovať každý deň je štrapa, štrapácia • expr.: hrdlačina • drina • lopota • klopota • galeje (veľká námaha)

práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robota • expr.: hrdlačina • drina • lopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliach • šichta • fuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška! • galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačka • mordovisko (úmorná práca) • babračka • papračka • piplačka • šiplačka • prplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohu • zaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísť • kniž. trud • subšt. makačka

2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotu • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnanie • povolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: nájsť si živobytie • hovor. chlieb: prísť o chlieb • hovor. expr. džob: má dobrý džob

3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomaly • zadanie: dostať zadanie

4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, roboty • úsilie • snaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahou • námaha: námaha sa vyplatila • pričinenie • usilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • kniž. snaženie • subšt. makačka

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robota • dielo: vedecké dielo • výtvor: literárny výtvor • kniž. útvor

p. aj dielo

6. p. činnosť 1, 2, chod 2

vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnosti • fakt: overiť si fakty • realita: životná realita

2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potreby • daromnica • zbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnosti • expr.: taľafatka • šepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šeplety • hovor., obyč. pejor.: haraburda • rároh • rároha • krám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov

3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecí • záležitosť: obchodné záležitosti • problém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápime • prípad: odovzdať prípad polícii • otázka: to je čisto rodinná otázka • kniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza

4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vec • predmet: predmet štúdia • objekt: objekt výchovy • záležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami

5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórie • skutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosť • príhoda: zaujímavá príhoda zo života

6. výsledok činnosti: robiť krásne veci • práca: výstava výtvarných prác • robota: strojová robota • dielo: umelecké dielo • výtvor: kresliarske výtvory poslucháčov

zamestnanie 1. pravidelná práca za mzdu, za plat: trvalé, vedľajšie zamestnanie; zmeniť zamestnanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: hľadať si živobytie • práca • robota: byť bez práce, vyhodiť niekoho z roboty • miesto: byť bez miesta • živnosť: krajčírska, stolárska živnosť • hovor. chlieb: prísť o chlieb

2. istá činnosť: pripraviť žiakom náhradné zamestnanie • práca: išiel za svojou prácou • robota: rybačka je jeho najmilšia robota

článok 1. kratší slovesný útvar s politickou, odbornou, umeleckou al. inou tematikou: redakčný článok; mať článok v časopise • stať (väčší odborný článok): úvodná, novinová stať • štúdia (odborný, vedecký článok): teoretická, analytická štúdia • príspevok (kratší článok): v novinách mu uverejnili prvý príspevok • poznámka (veľmi krátky článok)

2. p. zložka, časť, ohnivo 1

prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, reč • hovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciu • prívet • príhovor • predslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslov • lingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevok • pozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravom • zdravica • prípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázok • prednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáška • referát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvod • vyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenie • tiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády

2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak

príspevok 1. p. článok 1 2. p. prejav 1

daný 1. ktorý práve jestvuje • jestvujúci • existujúci: za daných, jestvujúcich okolností; v daných, existujúcich podmienkach nie je možné konať inak • tento • terajší • prítomný • súčasný • momentálny: tento, terajší, prítomný stav vecí • taký: za danej, takej situácie

2. p. určitý 2

dnešný 1. z dňa, ktorý práve je • hovor. dneskajší • čerstvý: dnešné, dneskajšie, čerstvé správy; pečivo je dnešné, dneskajšie, čerstvé

2. týkajúci sa súčasnosti, dneška • súčasný • terajší: dnešná, súčasná doba; dnešná, súčasná, terajšia generácia • hovor. dneskajší: dneskajší svet • kniž. prítomný: prítomný človek

p. aj súčasný

prítomný 1. ktorý je na tom mieste, o ktorom je reč (op. neprítomný) • zúčastnený • kniž. zastaráv. účastný: prítomné, zúčastnené osoby

2. p. súčasný 1

súčasný 1. ktorý sa vzťahuje na súčasnosť; ktorý jestvuje teraz, v prítomnosti • dnešný • terajší: súčasný, dnešný, terajší pohľad na históriu; súčasná, dnešná, terajšia generácia • momentálny • zastar. momentánny • kniž. prítomný (jestvujúci v danom okamihu, práve teraz): momentálny, prítomný stav • moderný (op. zastaraný): moderný spôsob života; moderné druhy umenia • novodobý • nový • novoveký (op. starý): novodobé, novoveké svetové dejiny; novodobá, nová veda; nový vek

2. ktorý prebieha naraz s iným, súčasne • súbežný • paralelný: súčasný, súbežný vývin; paralelné premietanie niekoľkých filmov • synchrónny • synchronický (op. diachrónny, diachronický): synchrónny, synchronický priebeh zmien • simultánny: simultánne rozzvučanie niekoľkých nástrojov

3. p. súveký

dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupy • húf: húfy divákov na štadióne • masa: masy obyvateľstva • prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantov • expr.: hromada • kopa • hŕba • kŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detí • záľaha • záplava: záľaha, záplava vojakov • procesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkov • armáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závodu • hovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvore • hrúza: hrúza ľudí • expr., obyč. pejor. tlupa • hovor. fúra: fúra ľudí • subšt.: spústa • kopec

elektrina energia vyvolaná vzájomným pôsobením a pohybom častíc hmoty • hovor. elektrika: prístroj poháňaný elektrinou, elektrikou • hovor. prúd: vypnúť prúd • slang. šťava

kolóna 1. pochodový tvar vojska • prúd: kolóny, prúdy vojenských áut

2. p. rad¹ 1

prameň 1. prirodzené vyvieranie vody al. inej kvapaliny na povrch • žriedlo: minerálny, horúci prameň, minerálne, horúce žriedlo • studnička • studienka (povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody): napiť sa zo studničky, zo studienky • vyvieračka (krasový prameň) • teplica (termálny prameň): liečivá teplica • geol. termy (teplé pramene)

2. zoskupenie vláken al. iných jednotlivých, obyč. dlhých a tenkých častí niečoho • pradeno • prúd: prameň, pradeno, prúd vlasov • zväzok: zväzok prútov • zried. vojka (Figuli)

3. p. pôvod 1, zdroj, základ 3, zásobáreň 4. p. spis 1 5. p. začiatok

prúd 1. pohyb vody, tekutiny • tok: rieka má tichý prúd, tok • cícerok • expr.: cíček • crk • cvrk (slabý prúd tekutiny): cícerok potu, sĺz, crk mlieka

2. p. dav, zástup 1, kolóna 1 3. p. smer 1 4. p. sled 1 5. p. prameň 2 6. p. elektrina

sled 1. súvislý, neprerušovaný rad • postup: sled, postup prác, udalostí • prúd: prúd myšlienok • poradie: dodržiavať poradie • postupnosť: časová postupnosť

2. p. stopa 2

smer 1. zameranie, zacielenie niečoho, čo sa vyvíja: jeho život dostal nový smer • ráz • charakter • povaha (súhrn príznačných vlastností): školy technického rázu, charakteru • trend (celkový smer vývinu): svetový trend • kurz (vopred určený smer): politický kurz • orientácia: kultúrna orientácia • prúd: nové myšlienkové prúdy

2. myslená čiara k istému objektu: postupovať stále tým istým smerom • strana (priestor ležiaci v istom smere): rozpŕchli sa na všetky strany • expr. ďah: Ktorým ďahom pôjdeme? • kurz: kurz lietadla

3. p. sloh 1

zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupe • hovor. šor: stáť v šore • hovor. front: front na vstupenky • rad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencov • poradie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradia • prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantov • expr. procesia: procesia výletníkov

2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovy • masa: masy pochodujú mestom • húf: húf detí • expr.: kopa • kopec • hromada: na zápas prišla kopa, hromada divákov • expr.: hŕba • zhrk: hŕba zvedavcov • expr.: záplava • záľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakov • expr. kŕdeľ: kŕdeľ školákov • expr. armáda: armáda nezamestnaných • hovor. expr. rákoš: rákoš detí • hovor. fúra: fúra ľudí • expr., obyč. pejor. tlupa • subšt. spústa

daždivý sprevádzaný dažďom, bohatý na dážď • zadaždený: daždivý, zadaždený večer • pľušťavý • pľuštivý: pľušťavý, pľuštivý čas • expr.: uplakaný • usmoklený: uplakaný, usmoklený deň • hovor.: zapršaný • rozpršaný • pren. expr. uváľaný (Rúfus) • mokrý: mokré leto • pren. zamokrený (F. Hečko) • expr. kalný: kalné ráno • sychravý (daždivý a studený, nepríjemný): sychravé počasie, sychravá jeseň • nár. prčľavý

dej jestvujúce, prerozprávané al. inak stvárnené udalosti, ktoré sú, boli al. budú • príbeh: dej, príbeh filmu je zaujímavý • fabula (časové a kauzálne podanie deja): prerozprávať dej, fabulu románu • sujet [vysl. süže] (dej realizovaný v rámci určitej, obyč. literárnej umeleckej kompozície)

p. aj priebeh

príbeh p. príhoda, dej

príhoda čo sa prihodilo, stalo • príbeh (dlhšia vyrozprávaná príhoda): príhoda, príbeh z detstva, zo života • udalosť (závažná príhoda): mimoriadna udalosť v rodine • historka • história (drobná príhoda): rozprávať veselé príhody, historky zo študentských čias; rodinné histórie • epizóda (drobná príhoda): epizóda z detstva • prípad: sú prípady, keď… • anekdota (príhoda s humoristickou pointou) • aféra (vzrušujúca a pohoršujúca príhoda): ľúbostná aféra • hovor. expr. story • kniž. výjav: výjav z histórie • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (príbeh pozoruhodný na pohľad): To bolo divadlo! To bol cirkus!

dnešok 1. dnešný deň • hovor. dneskajšok: kúpiť mlieko na dnešok, na dneskajšok

2. časy, v ktorých žijeme • súčasnosť • prítomnosť: nestará sa o dnešok, súčasnosť, prítomnosť • terajšok: terajšok rozhoduje o budúcnosti • hovor. dneskajšok • kniž. prítomno

prítomnosť 1. p. dnešok 2 2. p. účasť 1 3. p. výskyt

súčasnosť 1. obdobie, v ktorom žijeme • prítomnosť • súčasná doba • súčasné obdobie • terajšia doba • terajšie obdobie: autor spracúva námety zo súčasnosti, zo súčasného obdobia, z terajšej doby, z prítomnosti • dnešok • terajšok: dnešok, terajšok rozhoduje o budúcnosti • hovor. dneskajšok • kniž. prítomno

2. p. paralelnosť

účasť 1. osobné bytie na istom mieste (op. neúčasť): veľká účasť na premiére, účasť na schôdzke bola malá • prezencia (op. absencia): zisťovať prezenciu • zastúpenie (účasť prostredníctvom zástupcov): hnutie má zastúpenie i v parlamente • prítomnosť (op. neprítomnosť): schôdzka sa konala bez prítomnosti predsedu

2. aktívne prispenie na niečo: účasť na obrane štátu • spoluúčasť (spoločná účasť): spoluúčasť pri rozhodovaní • podiel: náš podiel na úspechu je skromný • kniž. participácia: participácia na výsledkoch práce, na zisku

3. p. porozumenie 1

výskyt vyskytnutie sa, objavenie sa, ukázanie sa niečoho: výskyt infekčných chorôb • existencia • prítomnosť: existencia, prítomnosť dusíka vo vzduchu

prítomno p. dnešok 2

dobrosrdečný dobrého srdca; plný úprimnej žičlivosti; svedčiaci o tom • dobrácky • dobrý (op. zlý): dobrosrdečná, dobrácka, dobrá opatrovateľka • dobromyseľný • dobroprajný • dobrodušný (op. zlomyseľný): dobromyseľný, dobroprajný, dobrodušný človek; dobromyseľné, dobroprajné slová • žoviálny (zároveň i blahosklonný): žoviálna povaha, žoviálny úsmev • vľúdny • láskavý • prívetivý (prezrádzajúci dobrú, žičlivú dušu, myseľ): vľúdny, láskavý, prívetivý úsmev; prívetivá tvár

p. aj žičlivý 1, dobrý 4

dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1

láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľad • dobrý • dobrosrdečný • dobromyseľný • kniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvár • expr. predobrotivý; milý • vľúdny • prívetivý • príjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušie • srdečný • teplý • priateľský • kamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďom • nežný • jemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladenie • milostivý • milosrdný • kniž.: milostiplný • milostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ) • blahosklonný • blahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gesto • pren.: otcovský • materinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup

milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster

priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch) • kamarátsky • kolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosť • družný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné deti • bratský (ako medzi bratmi) • susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahy • spriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národy • prívetivý (op. neprívetivý) • milý • srdečný • úprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovor • subšt. kamošský

prívetivý p. srdečný, priateľský, vľúdny 1

srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivý • milý • láskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povaha • priateľský • kamarátsky • otvorený • bezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféra • úprimný • nepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiech • teplý • vrúcny • horúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatie • kniž.: vrelý • iskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav

vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivý • priateľský • kamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahy • milý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievča • láskavý: láskavý učiteľ, láskavé slová • dobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povaha • srdečný: vľúdna, srdečná žena • jasný: jasný obličaj • prístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudia • dobromyseľný • dobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starec • dobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvár • dobroprajný: dobroprajné oči • kniž. dobrotivý: dobrotivý ochranca • blahosklonný: blahosklonné gesto • žoviálny: žoviálny vedúci

p. aj dobrý

2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulný • príjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredí • sympatický: majú sympatické bývanie

dobrota 1. ľudské dobro vo vzťahu k iným • dobrotivosť • láskavosť (op. zloba): rodičovská dobrota, dobrotivosť, láskavosť • vľúdnosť • prívetivosť • žičlivosť

2. dobrý stav vecí • blahobyt: nevie, čo má od dobroty, blahobytu robiť • roztopaš • samopaš (prílišná dobrota)

3. p. pochúťka

prívetivosť p. dobrota 1

príjemne lahodiac zmyslom, vzbudzujúc príjemný pocit, sympatie; svedčiac o tom • milo • pekne • pôvabne: správa ho príjemne, milo prekvapila; vlasy jej pekne, pôvabne voňali • lahodne • hrejivo • mäkko • zried.: lahodivo • ladne: je mi lahodne, hrejivo, mäkko na duši • sympaticky: jeho hlas pôsobí príjemne, sympaticky • dobre • hovor.: fajn • fajne • príma: je tu dobre, fajn, fajne, príma • hovor. expr. hej: je mi hej • útulne (v súvislosti s bývaním): izbička pôsobí útulne

porov. aj príjemný

príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodný • zastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietor • blaživý • blažený • kniž. blahý • oblažujúci • slastný • hrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlane • pekný • pôvabný • utešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deň • milý • roztomilý • rozkošný • ľúby • hovor. chutný • hovor. expr.: chutnučký • chutnulinký • expr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievča • sympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosť • dobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajn • príma: dobrý dojem; fajn, príma prostredie • domácky (príjemný ako doma): domácka atmosféra • potešujúci • potešiteľný • radostný • lichotivý • optimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanie • ľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božský • rajský: božská, rajská hudba • ružový: ružové sny • expr. sladký • pren. expr.: medový • cukrový: sladký, medový život • poet. sladkoústy: sladkoústy sen

príma 1. p. výborný, príjemný 2. p. výborne 1, príjemne

výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúco • skvele • skvelo • znamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermi • bezchybne • dokonale • ideálne • perfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohu • majstrovsky • prvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná téma • pozoruhodne • kniž. excelentne • expr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovanie • hovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránku • hovor. expr.: ohromne • úžasne • fantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variť • hovor.: príma • fajn • super: pri mori bolo príma, fajn, super • hovor. tip-top • expr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosť • expr. božsky • hovor. expr. báječne • senzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječne • slang. senzi • subšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza

porov. aj výborný

2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobre • správne • veľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúť • znamenite • vynikajúco • skvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovuje • hovor. fajn • hovor. expr.: ohromne • fantasticky • báječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podarí • bravo • bravó: bravo, výborne, to je úspech • subšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky

3. p. ostro 4

výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod. • vynikajúci • znamenitý • prvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovar • najlepší • vyberaný: pili len najlepšie vína • elitný: elitné publikum • významný: dosiahnuť významné výsledky • skvelý: skvelý spoločník • hovor. expr.: báječný • senzačný: čítal som báječnú knihu • expr. božský: božský nápoj • expr. rozprávkový: rozprávkové počasie • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. hrdý: hrdá hostina • hovor. expr. ohromný: je to ohromný odborník • veľkolepý: veľkolepé dielo • ostrý (o zmysloch): mať ostrý zrak • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľný • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkon • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný život • vydarený: vydarený večierok • dokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obraz • bezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný preklad • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • ideálny • perfektný: prežili sme ideálnu dovolenku • hovor. expr. exportný: exportná kvalita • geniálny: mám geniálne myšlienky • jedinečný: je to jedinečný pracovník • majstrovský: majstrovské ovládanie stroja • oslňujúci • oslnivý: oslňujúci, oslnivý výkon • slávny: slávny čin • expr.: kapitálny • kolosálny • fenomenálny • kráľovský • nádherný • krásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledky • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umenia • kniž. eminentný: eminentný žiak • kniž. eklatantný: eklatantný dôkaz • kniž. excelentný • hovor.: príma • tip-top • super: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánky • zastar. vynikavý (Kukučín) • subšt.: bezvadný • bezva: bezvadné, bezva počasie • subšt. bohovský: To je bohovský nápad! • subšt. senzi

p. aj vynikajúci

vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitý • výborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobok • skvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnosti • prvotriedny: podávali tam prvotriedne jedlá • dokonalý: dokonalý obraz • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželku • bezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkon • veľkolepý: veľkolepé stavebné dielo • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • špičkový: vyrábať špičkové prístroje • jedinečný: je to jedinečný učiteľ • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec opery • kniž. eminentný: eminentný žiak • zastar. vynikavý (Kukučín) • geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudba • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavíri • kniž.: famózny • fulminantný: famózna obžalobná reč • elitný (najlepší): elitní umelci • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľná • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkon • majstrovský: majstrovské ovládanie lopty • ohromný: je to ohromný odborník • expr.: krásny • pekný • nádherný: krásne, pekné, nádherné výsledky • slávny: slávny čin • veľký: veľký spisovateľ • oslnivý • oslňujúci • očarujúci • kniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkon • expr.: kráľovský • božský: kráľovský, božský nápoj • expr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovok • svetoznámy • hovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurg • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenie • expr. rozprávkový • hovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný film • expr. skvostný: má skvostnú manželku • expr. hrdý: je to hrdá stavba • hovor.: príma • tip-top • super: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je super • subšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

p. aj vyberaný 2, vzorný

2. p. významný 2

dodatok niečo dodatočne pripojené, pridané • doplnok • dôdavok: dodatok k zápisnici, doplnok k smernici • doložka (dopĺňajúci doklad): overovacia doložka • klauzula: klauzula k zmluve • prípisok (písomný dodatok k textu) • príloha (tlačovina pripojená ako dodatok): beletristická príloha časopisu • postskriptum (dodatok pripojený v liste) • dôvetok (dodatočná poznámka) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniu • epilóg: epilóg k básnickej zbierke • dospev (záver básnického diela) • prídavok (čo sa pridáva): mydlo s prídavkom glycerínu • prísada (látka, ktorá sa do niečoho pridáva): penivá prísada do kúpeľa • ingrediencia • kniž. apendix • expr.: prívesok • prílepok: garáž je tam ako prílepok

prípisok p. dodatok