Synonymá slova "zá" v Synonymickom slovníku slovenčiny

oveľa (podstatne) väčšou mierou • omnoho • značne • hodne • o hodne: je oveľa, omnoho vyšší ako ja; dosahuje značne, hodne, o hodne lepšie výsledky ako ostatní • nepomerne • neporovnateľne: cez les je to nepomerne, neporovnateľne kratšie • veľakrát • veľa ráz • mnohokrát • mnoho ráz: je veľakrát, mnoho ráz šikovnejší ako ty • hovor.: oveľakrát • o veľa ráz • omnohokrát • o mnoho ráz: v zahraničí zarobil oveľakrát, o veľa ráz, o mnoho ráz viacej ako doma • expr.: poriadne • riadne: (po)riadne väčší chlap • nár. omoc

ožiť 1. nadobudnúť znova život • oživieť • zastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach) • náb. vstať z mŕtvych

2. začať znova jestvovať • obnoviť sa • oživnúť • obživnúť • oživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil sa • vzbudiť sa • prebudiť sa • objaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tvári • poožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú

3. stať sa živším, živým, čulým • oživnúť • oživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmi • okriať • obodrieť • zbodrieť • vzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružil • rozveseliť sa • rozjariť sa • rozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihrali • zried. rozžiť sa (F. Hečko) • poožívať (postupne): deti akosi poožívali

oživiť 1. urobiť živým • vzkriesiť: oživiť figúrku; mŕtveho neoživíš, nevzkriesiš • kniž. obživiť: obživiť polomŕtveho

2. uviesť znova do života, premietnuť do prítomnosti • sprítomniť • obnoviť: oživiť, sprítomniť si, obnoviť si spomienky; oživiť tradície • vzkriesiť: lásku už nevzkriesia • kniž.: obživiť • oživotvoriť • zživotniť: obživiť, oživotvoriť spolok • občerstviť: občerství si zážitky z cesty • aktualizovať (priblížiť súčasnému chápaniu): aktualizovať drámu • obrodiť • regenerovať (dodať novú silu niečomu): obrodiť spoločnosť, regenerovať zdroje • znovuzriadiť • kniž.: rekonštituovať • reštituovať: znovuzriadenie Matice slovenskej

3. urobiť živším, živým, čulým, silnejším, intenzívnejším a pod. • obodriť: oživiť tanec; oživiť, obodriť náladu, zábavu, rozhovor • spestriť • občerstviť (urobiť pestrejším, čerstvejším): oživiť, spestriť svoj štýl; oživiť, občerstviť izbu maľovkou

zživotniť p. oživiť 2

ožobráčiť 1. obrať, dostať o majetok • zbedačiť • zbedárčiť: neúroda ožobráčila, zbedačila roľníkov • ochudobniť (urobiť chudobným): vojna ochudobnila celý národ • expr. zdrať: obchodníci nás celkom zdrali • polit.: pauperizovať • sproletarizovať: pauperizovať, sproletarizovať masy • expr. zúbožiť (uviesť do stavu telesnej al. duševnej biedy): povodeň zúbožila dedinu • fraz.: priviesť/priniesť na mizinu • priviesť/priniesť na žobrácku palicu • priviesť do biedy • priviesť na psí tridsiatok

2. p. zmrzačiť 1

zúbožiť p. ožobráčiť 1, zničiť 1

pohryznúť zraniť zubami • uhryznúť • pohrýzť: pes pohryzol, uhryzol, pohrýzol zlodeja • expr.: seknúť • rafnúť: šelma sekla, rafla zubami obeť

pohrýzť 1. zubami rozdrviť na kúsky, rozhrýzť: umelým chrupom ťažko pohryzie, rozhryzie tvrdé mäso • požuť • požuvať • rozžuť • rozžuvať (žutím spracovať potravu): jedlo treba dobre požuť, rozžuť • expr.: požviakať • rozžviakať: požviakaná kosť • expr.: pochrúmať • pochrúpať • schrúmať • schrúpať (pohrýzť niečo tvrdé a krehké): pochrúmať jablko zdravými zubami • expr.: pochrumkať • schrumkať (jemne pohrýzť) • obyč. expr. posekať (obyč. o hlodavcoch): myši posekali pokrovce • zried. zhrýzť

2. zraniť zubami • uhryznúť • pohryznúť: pes pohrýzol, uhryzol zlodeja • expr.: seknúť • rafnúť: šelma sekla, rafla zubami obeť

posekať sekaním podeliť na kusy • rozsekať: nadrobno posekať, rozsekať uvarené vajíčka • nasekať (sekaním pripraviť, nahromadiť): mäso nasekať na kúsky • dosekať • zosekať (sekaním, obyč. zubami veľmi poškodiť): myši dosekali, zosekali vrece, kukuricu • pohrýzť (posekať zubami) • poroztínať • popretínať (ťatím podeliť na väčšie kusy): poroztínať, popretínať polená

rozhrýzť hryzením rozdrobiť na kúsky • pohrýzť: rozhrýzť, pohrýzť oriešky, hrianky • rozžuť • rozžuvať • požuť • požuvať (spracovať slinami): dobre požuť potravu • prehryznúť • prehrýzť • rozhryznúť (jedným hryznutím): pes rozhryzol kosť • expr.: rozžviakať • požviakať: rozžviakať tvrdú kôrku • expr.: rozchrúmať • pochrúmať • pochrúpať • schrúmať (rozhrýzť niečo krehké): rozchrúmať jablko zdravými zubami • porozhrýzať (postupne, viac vecí)

zhrýzť p. pohrýzť 1

poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliť • popustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustia • zmierniť sa • zmiernieť: smútok sa po roku zmiernil • ustúpiť • ustať • prestať • oslabnúť • zoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabol • ochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabne • poddať sa • utíchnuť • utíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa

2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiť • zľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunu • ubrať • popustiť • povoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov

zľaviť p. poľaviť 2

poľudštiť urobiť ľudskejším, ľudským • zľudštiť: podmienky väzňov treba poľudštiť, zľudštiť • humanizovať: humanizovanie prostredia

zľudštiť p. poľudštiť

pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestu • nenáhlivo • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: ponenáhle • ponenáhlo • poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dvere • zvoľna • pozvoľna • voľne • zastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinou • ťažko: auto sa rozbiehalo ťažko • ospanlivo • ospalo • malátne • expr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal ruku • lenivo • expr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličky • expr.: piplavo • prplavo • šiplavo • hovor. expr.: babravo • babrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostí • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zeme • fraz. z kroka na krok • slimačím tempom • subšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

porov. aj pomalý 1

2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalo • zvoľna • pozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredie • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodol • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

3. vyjadruje výzvu • počkaj • počkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvoje • expr.: pomaličky • pomalinky

4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásoby • takmer • temer • bezmála • expr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišiel • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky

zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízať • nakúkať • nakukávať • nakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncov • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon

2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať oči • vypliešťať oči • vyvaľovať oči • vypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňa • expr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výklad • expr. civieť: civieť do prázdna • nespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta

pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať

prebiť sa úsilím prekonať prekážky (fyzické, existenčné, psychické a pod.) • pretlačiť sa • prebojovať sa: armáda sa prebila, prebojovala cez hory; prebiť sa, pretlačiť sa na vedúce miesto • pretisnúť sa • preryť sa • pren. expr.: prehryznúť sa • prehrýzť sa: prehrýzli sa ťažkými začiatkami • prepracovať sa (vytrvalou prácou k niečomu dospieť) • preniknúť • predrať sa: v poslednej fáze boja pretekár prenikol, predral sa do čela • expr. prekľuť sa: prekľula sa cez zástup ľudí až ku mne • expr.: presekať sa • prerúbať sa (bojom sa odniekiaľ niekam dostať): presekať sa, prerúbať sa k pevnosti • prekliesniť sa (s námahou): prekliesniť sa húštinou • preraziť (násilím sa prebiť): vojská prerazili cez priesmyk • expr. prepliesť sa (prebiť si cestu cez niečo, pomedzi niečo): prepliesť sa cez prekážky • expr. pretrápiť sa (s ťažkosťami prežiť): dajako sa pretrápime • expr. pretĺcť sa (s ťažkosťami v živote obstáť): chlapec sa dajako v cudzine pretlčie

prežrať 1. hryzením prederaviť • prehryznúť • prehrýzť: myši prežrali, prehrýzli vrece • rozožrať (žraním celkom zničiť): mole rozožrali kožuch, pokrovec

2. p. prejesť

prehryznúť, prehrýzť 1. p. prehltnúť 2, zniesť 2 2. p. zajesť si 3. p. prežrať 1

prehryznúť sa, prehrýzť sa 1. hryzením sa dostať cez niečo niekam • prežrať sa: myši sa prehrýzli, prežrali k múke

2. p. prebiť sa

prehrýzť si p. zajesť si

priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domov • priamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrchol • spriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očí • prosto: trafil ho prosto medzi oči • lineárne

2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako svieca • narovnane • vyrovnane • vzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamene • spriama: sedieť spriama

3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobne • bezprostredne • osobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovedný • zoči-voči • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniu • priamočiaro • spriama: treba na to ísť priamočiaro, spriama • otvorene • nezaobalene • dorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslí • úprimne • nezakryte • zastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalo • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrené • prosto • fraz.: z mosta do prosta • bez obalu • pekne-krásne • na plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5

rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamo • prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu • neohnuto • nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty • dorovna • narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto • vypäto • vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto • vztýčene • narovnane • vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane • kolmo: palice trčia kolmo k nebu • zvislo • zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško • fraz. hore koncom

3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne • horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska • dorovna • narovno: dorovna, narovno uložené potrubie • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo • priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu • prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo • presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej • práve • hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo • otvorene • úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo • nezaobalene • nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať • prosto • doprosta • dorovna • fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí • kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď • ihneď • priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému • bezodkladne • naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrnca • bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa • nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo • priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči • práve • hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

10. p. rovnako 1

prítomný 1. ktorý je na tom mieste, o ktorom je reč (op. neprítomný) • zúčastnený • kniž. zastaráv. účastný: prítomné, zúčastnené osoby

2. p. súčasný 1

účastník kto sa na niečom zúčastňuje, zúčastnil: účastník zhromaždenia, schôdzky, účastníci revolúcie • spoluúčastník (kto sa spolu s niekým na niečom zúčastňuje): spoluúčastník výpravy • zúčastnený: vedeli o tom iba zúčastnení • svedok: očitý svedok zrážky • pozorovateľ (účastník istého rokovania bez práva rozhodujúcim spôsobom zasahovať)

zúčastnený p. účastník

prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazil • náhle • rapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršil • akútne: prudko, akútne prebiehajúca infekcia • rázne • razantne: rázne, razantne zaútočil na súpera • silno • vehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názory • expr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermi • expr.: hupkom • hupky • strmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej roboty • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhrade • poet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry) • zastar.: valmo • valom (Hviezdoslav, Tajovský)

porov. aj prudký 1

2. s veľkým sklonom • strmo • príkro • ostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k rieke • kolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu

3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchko • impulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravde • vášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukami • strmo • príkro: strmo, príkro sa osopil na dieťa • rozhodne • rezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrh • ostro • zostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponenta • výbušne • explozívne • kniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutie • expr.: zúrivo • šialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženu • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom

porov. aj prudký 2

zúrivo 1. porov. zúrivý 1 2. p. prudko 1, 3

rekomando² hovor. zásielka podávaná i prijímaná na potvrdenie • doporučená zásielka: prišlo mi rekomando, prišla mi doporučená zásielka

rozčúliť uviesť do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiť • vydráždiť: správa ho rozčúlila, rozdráždila • rozrušiť • vzrušiť (vyviesť z psychického pokoja): synovo odvrávanie ju rozrušilo; nečakaný zážitok ho vzrušil • podráždiť • popudiť • pohnevať • pobúriť (rozčúliť v menšej miere): nové nariadenia podráždili, popudili občanov • rozhorčiť • roztrpčiť • kniž. rozhorliť (vzbudiť pocit krivdy): výsmech ho rozhorčil, roztrpčil • expr.: rozzúriť • rozbesniť • rozbesnieť (rozčúliť vo veľkej miere) • kniž. zjatriť • rozjatriť: netaktné reči ju rozjatrili • hovor. expr. rozhádzať: nič ho nerozhádže • kniž. iritovať: iritovala ju nevšímavosť hostiteľky • fraz. vyviesť z konceptu/z rovnováhy/z miery • subšt. vyhecovať

p. aj nahnevať

schuti uspokojujúc potreby, chcenie • s chuťou: schuti, s chuťou sa napil mlieka; schuti, s chuťou si zaplával • chutne • chutno • expr.: chutnučko • chutnunko • chutnulinko: chutne, chutnulinko sa najedol • s radosťou: s radosťou sa pustiť do roboty • srdečne • fraz. z celého srdca (prejavujúc príjemný pocit): srdečne sa zasmiať

zžieravý p. silný 2

skriviť sa stať sa krivým, nerovným • pokriviť sa: špendlík sa skrivil, pokrivil • dokriviť sa (na viacerých miestach al. veľmi) • nakriviť sa (trocha, mierne): kútiky úst sa mu nakrivili do plaču • ohnúť sa • zohnúť sa (dať sa do oblúkovej polohy): (z)ohol sa mu chrbát • expr.: zíveriť sa • zúveriť sa (skriviť sa obyč. vysušením): kôra sa zíverila, zúverila

zíveriť sa p. skriviť sa

zúveriť sa p. skriviť sa

sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po dom • fraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätách • špehovať • sliediť • hovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľom • stopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt

2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniu • pozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšuje • všímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracovisku • fraz.: nespustiť z očí niekoho/niečo • nespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)

3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2

slovník 1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v knižnej príručke: jednojazyčný, dvojjazyčný slovník, frekvenčný slovník • lexikón (obyč. náučný slovník): technický lexikón • encyklopédia (náučný slovník): umelecká encyklopédia • glosár (druh stredovekého slovníka) • zastar. vokabulár

2. súhrn používaných slov • slovná zásoba • lexika: mať bohatý, chudobný slovník, bohatú, chudobnú lexiku; zmeny v slovnej zásobe, v lexike jazyka

splývať 1. tesným susedstvom sa dostávať do jedného celku, začať tvoriť celok al. robiť dojem celku • kniž. zlievať sa: hlasy splývali, zlievali sa do mohutného chorálu; farby súmraku splývajú, zlievajú sa do sivého odtieňa • spájať sa • zlučovať sa: cesty sa v diaľke spájajú, zlučujú • zrastať • zžívať sa • asimilovať sa (prispôsobovať sa okoliu a začať s ním tvoriť celok): zrastať, zžívať sa s novou rodinou; prisťahovalci sa rýchlo asimilujú, splývajú s domorodcami • odb. fuzionovať

2. voľne (v prúdoch, záhyboch a pod.) visieť • spadať • padať: vlasy jej mäkko splývali, (s)padali na plecia; záclony splývali, padali až na zem

3. zvoľna klesať • skĺzať • kĺzať • padať: slzy jej splývajú, padajú po líci; šaty pomaly skĺzajú, kĺžu z tela

spočítať počítaním zistiť súčet • sčítať • zrátať: s(po)čítajte, zrátajte knihy, či sú všetky • porátať (obyč. postupne): porátať prítomných • posčitovať • pozratúvať (viac osôb, vecí): posčitovať, pozratúvať všetkých, čo sedia za stolom • odpočítať • odčítať • odrátať (počítaním odmerať, určiť): odpočítala desať najkrajších kusov a položila do tašky; od(po)čítať, odrátať do desať a štartovať • prepočítať • prerátať (znova spočítať): prepočítať si, prerátať si vrátené peniaze • účt. saldovať (spočítať sumu na každom liste účtovnej knihy) • zosumovať • zosumírovať (určiť sumu): zosumovať položky • zúčtovať (počítaním zistiť, vybaviť účet): všetko si zúčtovali, ba ešte aj pridali

spoločenstvo 1. organizované zoskupenie väčšieho počtu ľudí al. inštitúcií s rovnakým cieľom, so spoločnými záujmami • zväzok: hospodárske, obranné spoločenstvo, hospodársky, obranný zväzok • spojenectvo (spoločenstvo s cieľom vzájomne si pomáhať): spojenectvo demokratických krajín • spolok (spojenecký zväzok): vstúpiť do vojenského spolku • pospolitosť: národná pospolitosť • korporácia: verejná korporácia • aliancia: ekologická aliancia • komora (spoločenstvo hospodárskych a stavovských organizácií): obchodná komora, lekárska komora • grémium (spoločenstvo stavovských organizácií): grémium právnikov • zväz: zväz priemyselníkov • hnutie • fórum (spoločenstvo usilujúce sa o presadenie niečoho): hnutie na ochranu ľudských práv, demokratické fórum • kmeň (národnostne príbuzné spoločenstvo): germánske kmene • hist. komúna • kniž. societa • komunita • zastar. spojenstvo (Hviezdoslav)

p. aj spoločnosť 2

2. p. spoločnosť 1

zväz p. spoločnosť 2

zňuchať sa p. zapliesť sa 3, spriahnuť sa

sprostredkovaný ktorý sa uskutočňuje nepriamo, prostredníctvom niekoho, niečoho (op. bezprostredný) • nepriamy (op. priamy): mať sprostredkovanú, nepriamu informáciu o veci, o stave niečoho • fraz. z druhej ruky: správa z druhej ruky

stonásobne 1. vyjadruje násobenosť číslom sto • stokrát • sto ráz: dosiahli stonásobne, stokrát, sto ráz vyšší zisk

2. p. veľakrát

sto ráz p. stonásobne 1, veľakrát

veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa ráz • mnohokrát • mnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnou • nejedenkrát • nejeden raz • viackrát • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihli • nespočetnekrát • kniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrát • mnohonásobne • oveľa • expr.: stonásobne • tisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iní • často • neraz: často, neraz nevedel, ako ďalej • expr.: stokrát • sto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobil • expr. nastokrát: ďakujem vám nastokrát • expr.: tisíckrát • tisíc ráz • miliónkrát • milión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť sa • expr.: tucetkrát • tucet ráz • ixkrát • ix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieť • expr.: toľkokrát • toľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal

súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitom • poľutovanie: prípad na poľutovanie • ľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosť • sústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalým • ľútostivosť • zľutovanie • zmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovanie • milosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvo • uznanie: nemá uznania • milosť: byť odkázaný na niečiu milosť • spoluúčasť • kniž. spolucítenie • kniž. spolucit (Timrava) • zastaráv. súcitenie (Jégé) • kniž. útrpnosť

zľutovanie p. súcit

svojráz súhrn osobitných znakov, osobitný ráz niekoho, niečoho • svojráznosť: svojráz kraja; národná svojráznosť • svojskosť: svojskosť názorov • osobitosť • osobitnosť • zvláštnosť: osobit(n)osť, zvláštnosť jazyka • kniž. svojbytnosť: svojbytnosť umenia • individualita: prejavovať svoju individualitu • typickosť: typickosť kraja • jedinečnosť • neopakovateľnosť • originálnosť • originalita: originálnosť myšlienky • nekonvenčnosť • neošúchanosť • mimoriadnosť • zastaráv. svojstvo

zvláštnosť 1. súhrn osobitných znakov; osobitný ráz niekoho, niečoho • osobitosť • osobitnosť: zvláštnosť, osobitosť, osobitnosť jazyka • svojráz • svojráznosť: svojráz kraja; národná svojráznosť • svojskosť: svojskosť názorov • typickosť: typickosť kraja • jedinečnosť • neopakovateľnosť: jedinečnosť, neopakovateľnosť zážitkov • mimoriadnosť • originálnosť • originalita: mimoriadnosť, originálnosť zjavu • kniž. svojbytnosť: svojbytnosť umenia • zastaráv. svojstvo • individualita: prejavovať svoju individualitu

2. p. špecialita 1, kuriozita

šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)

2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti

tisícnásobne 1. vyjadruje násobenosť číslom tisíc • tisíckrát • tisíc ráz: tisícnásobne, tisíckrát, tisíc ráz zväčšený obraz bunky

2. p. veľakrát

tisíc ráz 1. p. tisícnásobne 1 2. p. veľakrát

tkanivo biol. súbor buniek rovnakej stavby a funkcie • biol. pletivo: svalové tkanivo, pokožkové pletivo • anat.: väz (tuhé spojivové tkanivo medzi svalmi, kosťami) • väzivo (mäkké spojivové tkanivo niektorých orgánov): tukové väzivo

väz 1. p. tylo 2 2. p. tkanivo

toľkokrát, toľko ráz p. veľakrát

trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sa • sužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičov • robiť si starosti: robí si starosti so synom • znepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinu • zožierať sa • expr.: zhrýzať sa • hrýzť sa • zjedať sa • užierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevom • umárať sa • mrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrti • hovor.: mordovať sa • krenkovať sa • turbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkosti • kniž.: trudiť sa • zžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou syna • trýzniť sa • mučiť sa • týrať sa • katovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťou • ničiť sa • nivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číš • nár. expr. žuhriť sa (Hronský) • zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)

2. p. namáhať sa

zžierať sa p. trápiť sa 1

tucetkrát, tucet ráz p. veľakrát

uľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým, menej obťažným • obľahčiť: uľahčia, obľahčia nám cestovanie občerstvením • zľahčiť: zľahčíme si úlohu, povinnosť a odídeme • zmierniť: zmiernil jeho ťažkú situáciu finančnou podporou • odbremeniť (od niečoho zaťažujúceho): odbremeniť zamestnané ženy

2. pomôcť v ťažkostiach, zbaviť nepríjemných pocitov, duševných al. telesných stavov • uľaviť: uľahčiť, uľaviť chorému; uľaviť, uľahčiť duši, srdcu piesňou; uľaviť boľavým nohám kúpeľom • odľahčiť • obľahčiť: odľahčiť si svedomiu; obľahčiť utrpenie chorým • poľahčiť: neos. večer sa otcovi poľahčilo

3. urobiť ľahším (čo sa týka váhy), zmenšiť váhu niečoho • zľahčiť: odoberie z vreca a uľahčí deťom; zľahčiť náklad • odbremeniť: postojte, odbremením vás (od kufra) • obľahčiť • zried. odťažiť (zbaviť zaťaženia): odťažiť si chrbát

zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiť • obľahčiť • uľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciu • poľahčiť • uľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilo • vyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu

2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciu • hovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovali • podceniť • znehodnotiť • zdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnosti • obsmiať • vysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiť • zneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)

znehodnotiť urobiť menej hodnotným, zbaviť hodnoty • poškodiť: znehodnotiť, poškodiť bankovky • pokaziť • skaziť: mäso je pokazené, skazené zlým skladovaním • zničiť • znivočiť: ľadovec zničil, znivočil úrodu • hovor. expr. zopsuť: fabrika zopsula celé životné prostredie • opotrebovať (znehodnotiť častým používaním): ložiská sú už opotrebované • zľahčiť • degradovať (ubrať na dôležitosti): zľahčil zásluhy vedenia • devalvovať: devalvovať menu; pren. devalvovať slovo • fraz. priviesť navnivoč: zlým zaobchádzaním priviedli všetko navnivoč • odb. makulovať (znehodnotiť písomnosti)

uľútostiť sa, uľútostniť sa pocítiť ľútosť voči niekomu, niečomu: uľútost(n)il sa nad prosiacim a pomohol mu • neos.: uľútiť sa • prísť ľúto • expr. neos. zľútiť sa: uľútilo sa, zľútilo sa mu starej ženy; prišlo jej ľúto, že ju nepozvali • rozľútostiť sa • rozľútostniť sa • rozžialiť sa (prepadnúť ľútosti, žiaľu): rozľútost(n)il sa, rozžialil sa sám nad sebou • kniž. zželieť sa: zželelo sa mi samej seba

zľútiť sa 1. p. uľútostiť sa 2. p. zľutovať sa

zľutovať sa prejaviť súcit s niekým a poskytnúť pomoc, útechu, odpustenie a pod. • zmilovať sa: zľutovať sa, zmilovať sa nad opustenými; rodičia sa zľutovali, zmilovali a splnili deťom túžbu • zried. zľútiť sa (Timrava) • zastar. pomilovať: Pomiluj Bože, pomiluj! (Sládkovič) • hovor. expr. učlovečiť sa (prejaviť sa ako človek, stať sa prístupný dobrému): učlovečili sa a pomohli nám v núdzi • poet. zžialiť sa (nad kým, nad čím)

zželieť sa p. uľútostiť sa

zúmyselný p. úmyselný

úzky 1. ktorý má malú šírku (v pomere k dĺžke; op. široký); ktorý má menšiu šírku, ako je potrebné (op. široký) • neširoký • tenký: úzky, tenký pásik; neširoká, tenká stužka • štíhly: štíhle boky manekýnky; štíhle hrdlo vzácnej vázy • priliehavý: priliehavé rukávy • rovný • hladký (bez záhybov, nenáročného strihu): úzka, rovná, hladká sukňa • podlhovastý • pretiahnutý (s väčšou dĺžkou ako šírkou): podlhovastá, pretiahnutá tvár • expr. uzučký • uzunký • uzulinký (veľmi úzky) • priúzky (priveľmi úzky) • zúžený

2. priestorovo, kvantitatívne al. inak obmedzený, vymedzený (op. široký) • tesný • malý • obmedzený: úzke, tesné, malé topánky (op. voľné, veľké); úzky, malý sortiment; poskytli mu úzky, malý, obmedzený priestor na realizáciu • jednostranný • úzkoprsý • zúžený (v negatívnom zmysle): jednostranný, úzkoprsý, zúžený pohľad (op. mnohostranný) • neveľký: vie to len úzky, neveľký okruh známych • užší (úzky, obmedzený čo sa týka rozsahu): užšia právomoc, užší pojem, výber • priúzky

3. založený na vzájomnej blízkosti, spoločných vlastnostiach, záujmoch, potrebách • tesný: úzky, tesný kontakt • blízky • bezprostredný • priamy: sú v úzkom, blízkom vzťahu; bezprostredná, priama spolupráca, súvislosť • priúzky

zúžený p. úzky 1, 2

využiť racionálne použiť vo svoj prospech • zužitkovať • využitkovať: treba využiť, zužitkovať skúsenosti starších; dobre využitkovať čas • užiť (príjemne využiť): deti užili slnka do vôle • zried.: zosožiť • zosohovať: všetko vie v domácnosti zosožiť • zúročiť: vedomosti získané v cudzine mnohonásobne zúročil • hovor.: vychosnovať • schosnovať: vedela vychosnovať aj staré šatstvo • zneužiť • kniž. nadužiť (využiť na nečestné ciele; príliš využiť): nadužiť niečiu dôveru • vykoristiť • expr. vydrancovať (bezohľadne využiť): vykoristiť, vydrancovať prírodné bohatstvo • expr. vyžmýkať: vyžmýkali gazdov, ako len mohli • hovor. expr. pumpnúť (finančne využiť): chcel ešte rodičov poriadne pumpnúť

zúročiť 1. zvýšiť o úroky (kapitál) • zúrokovať: vklad zúročiť, zúrokovať dvojnásobne

2. uplatniť vo svoj prospech • využiť • zužitkovať: svoje životné skúsenosti dobre zúročil, využil, zužitkoval v práci s mládežou • užiť (obyč. na spríjemnenie života): vedieť všetko užiť • zried.: zosohovať • zosožiť

vhrýzť sa p. vniknúť 1

viacejkrát, viacej ráz 1. p. viackrát 1, niekoľkokrát, veľakrát 2. p. viac 3

viackrát 1. vyjadruje násobenosť deja, stavu neurčitým počtom; vyjadruje opakovanosť deja, stavu v neurčitom počte prípadov • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: už viackrát, viac ráz prišiel neskoro • niekoľkokrát • niekoľko ráz: niekoľkokrát, niekoľko ráz ho pristihol pri klamstve • nejedenkrát • nejeden raz: nejedenkrát, nejeden raz zaspal do práce • viacnásobne • niekoľkonásobne: viacnásobne, niekoľkonásobne zväčšený obrázok • opakovane: viackrát, opakovane ho musel napomínať • veľakrát • veľa ráz • mnohokrát • mnoho ráz • mnohonásobne • hovor. dosť ráz (vyjadruje násobenosť väčším neurčitým počtom): už veľakrát, veľa ráz bol na pracovnej ceste v zahraničí; mnohokrát, mnoho ráz si myslel, že prácu nedokončí

2. p. viac 3

zúradovať p. vybaviť 1

vyhovoriť presviedčaním priviesť k zmene názoru • vyvravieť: dať si vyhovoriť, vyvravieť ženbu • rozhovoriť • rozvravieť: rozhovoriť, rozvravieť dakomu pocit krivdy • odhovoriť: odhovorili ma od cesty • fraz. expr. vytĺcť/vybiť z hlavy: nik mu nevytlčie z hlavy plán odísť preč • vyvrátiť • podvrátiť (dokázať nesprávnosť niečoho): hľadia mi vyvrátiť, podvrátiť moju predstavu o veci

porov. aj prehovoriť

vyhýbať (sa) 1. odídením, odkročením uvoľňovať niekomu cestu • vyhýnať (sa) • uhýbať (sa) • uhýnať (sa) • ustupovať/ísť z cesty: hnevá sa na mňa, preto (sa) mi už zďaleka vyhýba, vyhýna, ustupuje mi z cesty • obchádzať: obchádza rozkopaný chodník • odstupovať sa • vystupovať sa: odstupuje sa, vystupuje sa zástupu detí

2. zámerne sa vzďaľovať z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyhýnať (sa) • uhýbať (sa) • uhýnať (sa): vyhýbať (sa), vyhýnať (sa) zbytočným chybám • vyvarúvať sa (čoho) • varovať sa (čoho, pred čím) • vystríhať sa: varovať sa, vystríhať sa pred ochorením • chrániť sa: nechránite sa dosť pred prechladnutím; chrániť sa zlého • bočiť • strániť sa: bočí od spoločnosti, stráni sa zla • odťahovať sa: odťahujú sa od roboty • hovor. expr.: taktizovať • diplomatizovať • lavírovať (konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer): zákulisné taktizovanie, diplomatizovanie • vykrúcať (sa) (v reči)

vyrušiť rušivo zasiahnuť do stavu pokoja niekoho al. do istej činnosti niekoho • vytrhnúť: vyrušiť, vytrhnúť niekoho zo zamyslenia, zo sna • vybúriť • vyburcovať (zo spánku) • nár. vyskubnúť (Figuli) • fraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu (veľmi vyrušiť, vzrušiť) • znepokojiť (vyvolať nepokoj): znepokojilo nás klopkanie na dvere; nič ho tak ľahko neznepokojí • pristihnúť • prichytiť • dochytiť • dolapiť • prekvapiť (vyrušiť pri nedovolenom čine): pristihnúť, prichytiť zlodeja pri čine; dochytiť, dolapiť, prekvapiť pri krádeži niekoho

vytriezvieť 1. stať sa triezvym • otriezvieť: do rána ledva vytriezvel, otriezvel • fraz. expr. vyspať sa z opice

2. ochabnúť v nejakom cite, intenzívnom zápale za niečo • ochladnúť • schladnúť: vytriezvieť z ilúzií; ochladnúť z nadšenia; po sklamaní vytriezvel, schladol

zľúbiť sa p. zapáčiť sa 1

zďaleka z veľkej vzdialenosti (op. zblízka) • odďaleka • z diaľky: už zďaleka, odďaleka bolo počuť krik; dom bolo vidieť z diaľky • poet. zdiali (Hviezdoslav) • zastar.: pozďaleka • pozďaleky (Dobšinský, Štúr)

zívať kniž. javiť sa ako veľký prázdny priestor al. ako veľká, nápadná plocha, vec (v negatívnom hodnotení) • kniž.: zeviť sa • ziať: dom zíva, zeje prázdnotou; pred nami zíva, zeví sa priepasť • expr.: ceriť sa • škľabiť sa • škeriť sa: cerí sa, škľabí sa naňho hlaveň pušky; v záhrade sa škeria otvorené dvercia • otvárať sa: pred ním sa otvára hlboká roklina • expr.: vyškierať sa • vycierať sa: zo všetkých kútov sa vyškiera, vyciera tma

zľahostajniť p. znecitliviť

znecitliviť urobiť necitlivým (voči bolesti) • umŕtviť: injekciou znecitliviť sval, zub; lokálne umŕtvenie • zried. zmŕtviť: zmŕtviť ranu • otupiť • zľahostajniť (urobiť duševne apatickým): žiaľ ho celkom otupil, zľahostajnil (voči okoliu)

zľahučka, zľahunka, zľahulinka p. zľahka 1, 2, ľahko 4

zľava¹ zníženie ceny, poplatku: deti majú polovičnú zľavu na cestovnom • obch. rabat (zľava z ceny tovaru, ktorú poskytuje dodávateľ stálym odberateľom)

zľava² z ľavej strany (op. sprava) • odľava: zľava, odľava sa vyrútilo auto

zľudovieť stať sa ľudovým, národným, stať sa majetkom všetkého ľudu, národa • znárodnieť: pieseň po čase zľudovela, znárodnela

zľudštieť stať sa ľudským • zľudštiť sa • poľudštiť sa: jeho správanie zľudštelo, zľudštilo sa, poľudštilo sa • humanizovať sa: bývanie sa humanizovalo • hovor. expr. učlovečiť sa

zžialiť sa p. zľutovať sa

zmenšiť sa stať sa menším (op. zväčšiť sa): rozdiel medzi bratmi sa zmenšil • stenknúť • stenčiť sa • zúžiť sa (stať sa menším čo do hrúbky, šírky, expr. množstva, objemu): vrstva papiera sa stenčila, stenkla; chodba sa zúžila; expr. zásoby stenkli, stenčili sa • zoschnúť (sa) • zosušiť sa (suchom, sušením sa zmenšiť): drevo (sa) zoschlo, zosušilo sa • lek. atrofovať (o tkanive al. o telesných orgánoch) • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti, množstve, význame a pod.): rodinné úspory sa scvrkli • poklesnúť • klesnúť (stratiť na intenzite, význame, hodnote a pod.): rozvodovosť (po)klesla; cena áut (po)klesla • ubudnúť • odbudnúť (zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu a pod.): záujemcov, zásob ubudlo, odbudlo • zoslabnúť • oslabnúť • zoslabiť sa (v intenzite): zvuky (z)oslabli, zoslabili sa; horúčka (z)oslabla, zmenšila sa • zredukovať sa • znížiť sa (v množstve, intenzite; op. zvýšiť sa): náskok vedúceho pretekára sa zredukoval, znížil, zmenšil na minimum • obmedziť sa: výroba zbraní sa obmedzila • zdrobnieť (stať sa drobným, malým): písmo jej akosi zdrobnelo • zrednúť: zástupy zredli • zried. zmalieť (Urban)

zúžiť sa p. zmenšiť sa

zoo hovor. priestor, kde sa chovajú zvieratá na náučné ciele; inštitúcia s týmto zameraním • zoologická záhrada • zastar.: zverinec • menažéria • zoopark

zopárkrát, zopár ráz p. niekoľkokrát

zós p. omáčka

zoženštený pejor. (o mužovi) ktorý má vlastnosti typické pre ženu • zženštený • kniž. pejor.: zženštilý: zoženštený, zženštilý mladík • nemužný • mäkký: nemužné správanie; zaujať mäkký postoj • subšt. teplošský

zženštený p. zoženštený

zženštilý p. zoženštený

zoženštieť nadobudnúť vlastnosti typické pre ženu • zženštieť • zoženštiť sa • poženštiť sa: dievča už zoženštelo; pejor. zoženštený chlap • pejor.: zbabštieť • zbabieť • zbabiť sa (o mužoch) • zjemnocitnieť • zjemnieť (stať sa jemnocitným, jemným ako žena)

zženštieť p. zoženštieť

zžiť sa p. zrásť 3

zúbkovitý ktorý má po okraji zúbky, zuby • zúbkatý • zúbkavý • zúbkový • zúbkovaný • zúbkovatý • zubatý: zúbkovité, zúbkované koliesko • ozubený (opatrený zubami): ozubené kotúče • pílkovitý • pílovitý • pílkatý (pripomínajúci pílku): pílkovitý list • hovor. cikcakovitý: cikcakovitá obruba sukne