Synonymá slova "zvonka" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 5 výsledkov (1 strana)

  • navonok 1. z vonkajšej strany, z vonkajšej stránky, vyvolávajúc zdanie; nie naozaj • naokozvonkazvonkunár. zvonky: súkromné podnikanie je navonok, naoko veľmi lákavé; zvonka sa ničím nelíšil od ostatnýchzdanlivoočistomzried. očistomok (Rázus)nár. naprezrek (Mináč): zdanlivo, očistom súhlasil s každým otcovým slovomna pohľadna prvý pohľad: na (prvý) pohľad sa mu všetko zdalo v poriadkuvonkajškovo: navonok, vonkajškovo pôsobí veľmi dobreformálnefraz.: pre formulen pre formukniž. al. hovor. pro forma: s návrhom už súhlasil, no navonok, formálne ešte odporoval; všetko robil iba tak pre formufraz. len aby sa nepovedalo

    2. p. von 1


    zvonka smerom z vonkajšieho priestoru, z priestoru, ktorý je mimo dačoho; z vonkajšej strany (op. zvnútra, znútra) • zvonku: zvonka, zvonku prenikal pouličný ruch; škatuľu zvonka, zvonku oblepil obrázkamihovor.: odvonkaodvonku: dakto odvonka, odvonku zabúchal na obloknavonok: navonok, zvonka sa auto zdá v poriadkunár.: zvonkázvonky


    cengať vydávať jasný, zvonivý zvuk pri náraze kovových al. sklených predmetov; spôsobovať takýto zvuk • cengotaťcinkaťcinkotaťcingotaťcingať: zvonce, spiežovce cengajú, cengocú; cengať, cinkať, cinkotať zvončekom na bicykliexpr.: cilingaťzvonkať (jemne cengať): ovce cilingajú zvončekmi; hrkálky zvonkajúklingaťklinkať: zvonec v diaľke klingácvendžaťštrngaťštrngotať: kosa cvendží, ostrohy cvendžia, štrngajú; cvendžať, štrngať príboromzvoniťvyzváňať (najmä o zvončeku al. zvonci ako súčasti niečoho): telefón dlho zvonil, vyzváňal, cengal; zvonili sme, cengali, vyzváňali, ale nikto neotváralznieť: zvonček neprestával znieť

    p. aj štrngať


    zvoniť 1. vydávať jasný zvuk ako pri náraze kovu o kov (o zvone, zvonci, zvončeku); spôsobovať takýto zvuk: zvony zvonia na poludnievyzváňať (dlho a slávnostne al. nástojčivo): vyzváňať na všetkých zvonoch; vyzváňajú na poplachkniž. hlaholiť (príjemne, lahodne): zvon hlaholízozváňať (zvonením zvolávať do kostola): ponáhľaj sa, už zozváňajúnár. zazváňať (Kalinčiak)nár. prezváňať (Dobšinský)zried. rozzváňaťcengať (o zvončeku): telefón zvoní, cengá; na dverách cengá zvončekvycengávaťvycengúvať (dlho, ustavične) • expr.: klingaťklinkať: spiežovce klingajú, klinkajú; umieráčik smutne klingáexpr. zvonkať: ovce po ceste zvonkali

    2. vydávať jasný, zvonivý zvuk (o kovovom al. sklenom predmete) • cengaťcvendžaťcvengať: poháre pri zdravkaní zvonili, cengalicinkaťcingaťcilingať (veľmi jasno): peniaze cinkajú, cilingajúštrngaťštrngotať: taniere pri ukladaní štrng(ot)ali; podkovičky na ceste jasne zvonia, štrngajú, štrngocúexpr. zvonkať: zvonkanie hrkálok

    3. p. zvučať


    zvonkať p. zvoniť 1, 2, cengať


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV