Synonymá slova "zhl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávať • zhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvala • vyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýše • expr.: dulovať • kutrať (sa) • kutať (sa) • prehľadávať • prekutávať • prezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vrecká • macať • omaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínač • pohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávať • hovor.: zháňať • obháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkov • expr.: lašovať • ňúrať • núrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedol • expr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti mená • ískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlave • nár. šukať; sliediť • snoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbe • stopovať • pátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejovi • admin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)

zhľadávať, zhľadúvať p. hľadať

hlboko 1. do (veľkej) hĺbky, vo (veľkej) hĺbke (op. plytko) • dohlboka: hlboko, dohlboka vykopať základy domu • nahlboko: zemiaky sadila nahlboko • zhlboka (z hĺbky): pred každým slovom sa hlboko, zhlboka nadýchol • nár. zhĺbe (Jesenská) • prihlboko (príliš hlboko): zašli prihlboko do lesa • expr.: hlbočizno • hlbokánsky • prehlboko (veľmi hlboko): smútok v ňom zostal prehlboko

2. porov. hlboký 2–4 3. p. dlho 1

zhlboka, zhĺbe p. hlboko 1

pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sa • uprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádza • hovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúť • kniž.: zhliadnuť • pohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľud • kniž.: vzhliadnuť • vzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieť • expr.: vykuknúť • vyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky strany • zazrieť • expr.: fľochnúť • zíznuť • zagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľochol • expr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieť • nakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimi • expr. šmihnúť (Hviezdoslav) • všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozreli • fraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)

2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať sa • obzrieť (si) • prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovar • popozerať (sa) • poobzerať (si) • poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeral • expr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očami • hovor. expr.: obmrknúť si • obkuknúť (si): obmrknúť si terén • kniž.: obhliadnuť (si) • poobhliadnuť (si) • porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sa • zaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka

3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sa • pohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vec • popozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách

4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať

uvidieť 1. zrakom prijať do vedomia, zrakom postihnúť: zaradoval sa, keď znova uvidel rodný kraj • spozorovať • zbadať: nespozorovali, nezbadali v diaľke svetlo • kniž. uzrieť: už ťa viac neuzriem • zazrieť • zočiť (obyč. náhle al. nakrátko): keď zazrel, zočil soka, ušiel • všimnúť si (zrakom venovať pozornosť): nik si nevšimol, že som odišiel • zahliadnuť (náhle, letmo): v dave zahliadol známeho • nár.: zmerkovať • zbačiť • spáčiť • kniž. zastar. zhliadnuť: v obloku zmerkoval, spáčil, zhliadol známu tvár

2. skúmaním niečo spoznať, pozorovaním na niečo prísť • zistiť • presvedčiť sa: čoskoro uvidíš, zistíš, že všetko je inak; presvedčíš sa, že mám pravdu • zbadať • spozorovať: zbadali, spozorovali na ňom náhlu zmenu • postrehnúť (niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, jasné): nepostrehla, že sú to iba prázdne reči

3. prísť do styku s niekým • uvidieť sa • stretnúť • stretnúť sa: nelúčime sa, lebo zajtra ťa uvidím, zajtra sa uvidíme; už ťa dlho neuvidím, nestretnem; dlho sa nestretneme • zísť sa: zídeme sa, uvidíme sa v Tatrách

4. vybaviť si v mysli • predstaviť si: zrazu uvidel pred sebou následky svojho činu; predstavil si ho ako víťaza

všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť si • zbadať • spozorovať • postrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostrehol • pobadať: pobadal, že sa čosi deje • obadať • zobadať: ne(z)obadali nič podozrivé • zachytiť • zaznamenať • hovor.: zaregistrovať • registrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľad • zazrieť • zočiť • zhliadnuť • zahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasoch • nár.: zmerkovať • zbačiť • zbáčiť • spáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvaja • vycítiť • zacítiť • vybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadku • vypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšili • zried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdí • nár. ťuchnúť (Bodenek) • fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)

2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radu • rešpektovať • uznať • zachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval

p. aj obtrieť sa

zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izby • pobadať • postrehnúť • všimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadku • zastar.: obadať • zobadať • uvedomiť si • zastar.: upovedomiť si • spovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omyl • vybadať • vypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabosti • spoznať • zistiť • prísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaní • kniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmysly • zazrieť • zočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strach • hovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistroval • uvidieť • kniž. uzrieť • nár.: zmerkovať • zbačiť • zbáčiť • spáčiť • kniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchov • zahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v dave • zachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerá • zried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdí • nár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámok • zacítiť • vycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvo • zvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač

zhliadnuť 1. p. zbadať 2. p. pozrieť (sa) 1

zhlivieť p. zlenivieť

zlenivieť stať sa lenivým, záhaľčivým • zleňošiť sa: chlapec v ostatnom čase zlenivel, zleňošil sa • expr.: zdarebáčiť sa • zdarebnieť: dáva na syna pozor, aby sa nezdarebáčil, aby nezdarebnel • hovor. zlajdáčiť sa (stať sa lajdáckym, lenivým): žiaci sa na prázdninách zlajdáčili • spohodlnieť • oťarbavieť (stať sa pohodlným, nečinným, ťarbavým): na starosť celkom spohodlnel, oťarbavel • hovor. pejor. zhniť: za pár dní voľna som celkom zhnil • pren. expr.: splesnivieť • splesnieť: od ničnerobenia načisto splesnivel • zhlivieť (Hagara)

zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať

zhlobiť 1. p. zhotoviť 2. p. zbiť 1

zhotoviť obyč. ručnou, remeselnou prácou odborne urobiť • vyhotoviť: zhotoviť, vyhotoviť chýbajúci dielec • vypracovať: vypracovať vrecká na sukni • hovor.: zmajstrovať • vymajstrovať • zmuštrovať • vymuštrovať: zmajstrovať synovi hračku z dreva; všeličo vie zmuštrovať • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok obyč. technickej povahy): zostaviť, zostrojiť prototyp; skonštruovať projekt • hovor. expr.: znôtiť • zbúchať • sklepať (rýchlo a obyč. povrchne): znôtiť obed; sklepať stolček • hovor.: spichnúť • skŕpať (rýchlo urobiť, ušiť): skŕpať, spichnúť blúzu • expr.: znevoliť • zlepiť • ulepiť • usmoliť (s námahou zhotoviť) • zhlobiť • stĺcť (zbiť z dosák): zhlobiť káru • subšt. zbodnúť • postĺkať • pozhlábať (postupne)

p. aj urobiť

zhltať p. zjesť

zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málo • požiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlom • skonzumovať • stroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčky • expr. zjemn.: spapať • spapkať • zhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvé • zožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatu • vyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobrom • vyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z taniera • expr.: spratať • upratať • zmastiť • zlupnúť • zlupkať • zlopnúť • spakovať • spásť • sprášiť • zmiesť • zmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiek • hovor. expr., obyč. pejor.: sfakliť • sťapnúť • skotiť • zošrotovať • zmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajce • hovor. expr. sfutrovať • expr.: zhltnúť • zhltať • spahltiť • schamtať • schlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkať • vychlípať • vysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievku • expr.: zlízať • vylízať • zliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačku • subšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechal • expr.: schrúmať • schrumkať • schrumnúť • schrupnúť • schrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablko • vziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesť • expr.: popratať • pohltať • vyhltať • pochrúmať • pochrúpať • pochrumkať • zjemn.: popapať • popapkať • hrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus torty • expr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškov • vychutnať (s chuťou zjesť)

p. aj zajesť si

prehltnúť 1. pohybom hltana posunúť z úst do žalúdka • prežrieť • zhltnúť: prehltnúť, prežrieť liek; slivku zhltnúť celú • preglgnúť (tekutinu): odpil si kávy a rýchlo preglgol • poprehĺtať • poprehltávať • popregĺgať • poprežierať (postupne, po častiach)

2. expr. psychicky vydržať (niečo nepríjemné) • zniesť • strpieť: musela od nevesty veľa prehltnúť, zniesť, strpieť • vystáť • zakúsiť • prestáť • preniesť: vystáť, zakúsiť veľa príkoria; nik nevie, čo všetko musela v rodine prestáť, preniesť • expr.: preglgnúť • zhltnúť • prežrieť • prehryznúť • prehrýzť: od vedúceho preglgla, prehryzla nejednu urážku; prežrie, zhltne všetko, len nech je pokoj • potlačiť • prekonať • premôcť: nevládze potlačiť, prekonať hnev • poprehĺtať • poprehltávať • expr.: popregĺgať • poprežierať • poprenášať (postupne, viac vecí)

zhltnúť 1. hltanom posunúť do žalúdka • prehltnúť • prežrieť: zhltol, prehltol sliny naprázdno; nemohol prežrieť ani kúsok chleba

2. p. zjesť 3. p. prehltnúť 1, 2

zdrevnatieť stať sa drevnatým • zhlúbovatieť • zozrebnatieť: kaleráb zdrevnatel; reďkovka zhlúbovatela, zozrebnatela • zried. zdrevenieť • zried. zrešetieť (o hlúbovej zelenine; nadobudnúť dierkovitú drevnatú konzistenciu): kaleráb zrešetel

zhlúbovatieť p. zdrevnatieť

zhluk nepravidelné, neštruktúrne nahromadenie niečoho: zhluk molekúl • aglomerát

zhluknúť p. zoskupiť

zoskupiť usporiadať, dať do skupiny, do skupín • hovor. zgrupovať: zoskupiť, zgrupovať okolo seba milovníkov poézie • združiť: žiakov združiť do divadelného spolku • zhromaždiť • sústrediť • zohnať (dať dohromady, obyč. v množstve): všetky veci zhromaždil, sústredil na jedno miesto • pozháňať (postupne) • zoradiť • hovor.: zošikovať • zošíkovať (dať do radu, do šíku, do istého útvaru): zoradiť, zošikovať vojakov do trojstupu • zorganizovať: zorganizoval mládež do záujmových krúžkov • odb. usústavniť (uviesť, zaradiť do systému): fakty treba usústavniť • expr.: stlupiť • zhrčiť • zhuknúť • zhluknúť (dať do neusporiadaných skupín): stlupiť, zhrčiť ovce do košiara • preskupiť (znova, inak zoskupiť): preskupenie hráčov

zhluknúť sa p. zhromaždiť sa 1, 2

zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach) • zísť sa • stretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromu • sústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvore • expr.: zbehnúť sa • zhŕknuť sa • zhrčiť sa • zhuknúť sa • zhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnu • zletieť sa • zlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vrany • pozlietať sa (postupne) • zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch) • pozliezať sa (postupne) • zoskupiť sa • združiť sa • spojiť sa • expr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladí • hovor. zgrupovať sa • pejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudí • zried. skopiť sa (F. Hečko) • hovor. expr.: strepať sa • zbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopy • nahromadiť sa • nakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sály • nahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izby • poschádzať sa • poschodiť sa • zried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nás • zasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od rána • naschádzať sa • naschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa

2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach) • nazhromaždiť sa • nahromadiť sa • nakopiť sa • navŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po obloky • expr.: zhuknúť sa • zhluknúť sa • zhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémy • naakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci

osprostieť stať sa sprostým, nerozumným • ohlúpnuť • zhlúpnuť • zried. zhlúpieť: od ustavičného pitia načisto osprostel, ohlúpol • zahlúpiť sa (podľahnúť nerozumnosti, nerozvážnosti) • zadubiť sa (stať sa duševne, rozumovo málo schopným, obmedzeným): rozum sa mu zadubil • subšt.: oblbnúť • zblbnúť

zhlúpieť, zhlúpnuť p. osprostieť