Synonymá slova "zd" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 617 výsledkov (6 strán)

  • zdúchať, zdúchnuť p. ujsť 1, zmiznúť 2


    drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziťstrčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do koleguexpr.: džugnúťďugnúťštuchnúťdlbnúťdurknúťdrcnúťdrúliťtrknúťbucnúťžďobnúťžďuchnúťštopnúťrypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku

    2. porov. mykať


    strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiťvopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vreckazastrčiťzasunúťzastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za páshovor. zastrknúťexpr.: šupnúťšuchnúťvšuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vreckavtlačiťvtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlanepodstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienkupostrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisypopchaťnastrkaťnapchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

    p. aj vopchať

    2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkomexpr. štuchnúťštúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicoupichnúť (niečím zahroteným) • drgnúťexpr.: dlbnúťdrcnúťtrcnúťtrknúťbucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudíexpr. rypnúť: rypne do mňa, kde môžeexpr.: džugnúťďugnúťžďuchnúťdurknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekohosotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodovnár. desnúť (Kálal)zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytokzakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)


    žďuchnúť p. drgnúť 1, strčiť 2


    odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

    2. p. opustiť 1


    ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecťzutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdiaexpr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdilexpr.: ufrngnúťufrnknúťufrndžaťubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžalexpr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal?hovor. expr.: zvrznúťuvrznúťuvrzgnúťubziknúťbziknúťušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školyumknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť políciizried. ubehnúťhovor. expr.: upláchnuťufrknúťzdúchnuťzdrhnúťzried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhlizbehnúťdezertovaťzdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkaťexpr. zmiznúťhovor. stratiť sahovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili saexpr.: brnknúťfrngnúťfuknúťfrknúťmyknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmyhovor. expr.: odtrieliťodpáliťodprášiťodfrčaťodfičaťodfujazdiťodkapaťodjachaťodcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na konifraz. vziať nohy na pleciadať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útekexpr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

    2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecťzutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekaťvyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechupoutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

    3. ostať nepovšimnutý • uniknúťutiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

    4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúťutiecťuplynúťminúť (sa)prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

    5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecťuniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovoukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

    p. aj vykypieť

    6. p. zbaviť2


    zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopyschovať saskryť saukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v davestratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoruexpr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol

    2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadlivytratiť sastratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutiapadnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padlihovor. expr.: vypariť saodpratať saodpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehlihovor. expr.: zdúchaťzdúchnuť: zdúchnuť z domuzutekaťujsť: zutekať, ujsť spred komisieexpr.: ufujazdiťufrknúťufrngnúťubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúťfraz. expr. vziať nohy na plecia

    3. prestať jestvovať • stratiť savymiznúťzaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizlivytratiť sapominúť saprejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešlahovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparilkniž.: vyprchaťvypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchnepohasnúť: smiech pohasol, túžba pohaslaexpr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapúhovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapalazapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutiazísťzliezťskapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapalrozplynúť sarozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlilihovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavypoprechádzaťpoprechodiťpostrácať sapomiznúťpotratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli


    jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaninyhebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasyľahkýpavučinkovýpavučinkovitýpavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závojpáperistýpáperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavyhladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvárpren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasyexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučkýhebunkýhebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký)

    2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelándelikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuťhovor. výberový: výberové maslovyberanýhovor.: fajnovýfajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenielahôdkovýpochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syryexpr. jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabýnepatrnýnebadateľnýľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyksvetlýbledýpastelový (o jemných farbách) • nevtieravýdecentný: nevtieravá, decentná vôňanevýraznýnenápadnýmierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornamentdiskrétnytlmený: diskrétne, tlmené svetlomäkkýnežný: mäkké tóny, nežný hlaspríjemnýlahodnýpoet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfyprejemnenýrafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presnýprecízny: jemná, presná, precízna robota filigránskydetailnýdrobnýkrehkýminuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperkkniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanieexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivýdobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístrojpresný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovaniebystrý: bystrý pozorovací talentvycibrenývybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivýjemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná ženaútlocitnýprejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkusútlykrehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievčakniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črtynežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, rukapren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krásauhladenýkultivovanýdistingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanievyberanýdelikátnyhovor.: fajnovýfajný; noblesnýhovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dámazduchovnenýkniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnenýodb.: eufemickýeufemistický: zjemnený, eufemistický výrazexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1


    zduchovnený ktorý má bohatý duševný život; svedčiaci o tom • kniž. zduševnený: zduchovnená, zduševnená tvárkniž.: preduchovnenýpreduševnený: človek preduchovneného vzhľadu; preduševnený starec, výraz

    p. aj jemný 6


    schúliť sa tlačením častí tela k sebe utvoriť polohu zaujímajúcu čím menší priestor a touto polohou obyč. vyjadriť isté pocity • stúliť sa: od bolesti sa celý schúlil; mačiatko sa mu schúlilo, stúlilo pri noháchstiahnuť sa (op. vzpriamiť sa): stiahnuť sa do klbkaskrčiť saukrčiť saprikrčiť sautúliť saexpr.: pričupiť sa (utvoriť istú polohu skrčením tela): vo dverách sa skrčil, ukrčil; v jarku sa prikrčil, pričupil, aby ho nevideliposkŕčať sa (o viacerých jedincoch): sedeli poskŕčaní v kútezohnúť saohnúť sa (utvoriť istú polohu ohybom tela): keď ho otec hrešil, celý sa (z)oholskrútiť sazvinúť sastočiť sa (dať sa do oblúkovej, kruhovej polohy): skrútiť sa, zvinúť sa, stočiť sa do klbkanár. zdúdliť saexpr.: učupiť sasčupiť sa (dať sa do nízkej polohy so skrčenými nohami): učupiť sa, sčupiť sa od strachu v kúteexpr.: učučkať sapričupnúť (si) (schúliť sa k niekomu): pričupli si k otcovi; pričupnúť si k zemi

    p. aj utiahnuť sa


    pošliapať 1. stúpaním, šliapaním niečo stlačiť a tým poškodiť, znehodnotiť • zašliapaťzošliapaťušliapať: deti pošliapali, zašliapali, zošliapali kvety na hriadkach; pošliapaná, ušliapaná trávapostúpať: postúpať vysiatu hriadkupochodiťpobehaťposkákaťexpr. pošmatlať: pochodili, poskákali po čerstvom snehupodupaťudupaťzdupaťubiťexpr.: udupkaťzdupkaťzdupčiťzdepčiťzdepsiťzdeptať (prudkým šliapaním, skákaním a pod.): podupať stromčeky, po stromčekoch; udup(k)ané, ubité, zdup(k)ané, zdepsené obiliepodláviťzdláviťudláviťexpr.: zdlapčiťudlapčiť: psy podlávili, zdlávili, udlávili pučiace tulipánypogniaviťdostúpaťdodláviťdogniaviťdošliapať (silno, väčšie množstvo)

    2. p. zneuctiť 1


    zdupať, zdupčiť p. pošliapať 1


    zdupkať 1. p. ujsť 1 2. p. pošliapať 1


    poznamenať 1. vysloviť poznámku • pripomenúťpodotknúť: bojazlivo čosi poznamenal, podotkol; dovolím si napokon poznamenať, pripomenúť, podotknúť, že…zmieniť saspomenúť (letmo, úchytkom poznamenať): v rozhovore sa zmienil, že z katedry odchádza; spomenúť aj isté nevýhody projektu, poznamenať čosi aj o istých nevýhodách projektuhovor. prehodiť: prehodil niečo o futbaleexpr. utrúsiť: utrúsila zlomyseľnú poznámkuozvať saohlásiť sa (vysloviť obyč. nesúhlasnú poznámku): v kúte sa ktosi ozval, ohlásilkonštatovať (poznámkou): v úvode konštatoval, že jeden člen je neprítomnýzduplikovať (poznamenať s dôrazom): ešte raz zduplikoval, že treba okamžite konaťnaraziť: obáva sa čo i len slovkom naraziť na háklivý problémpripojiť (na koniec poznamenať)

    p. aj povedať

    2. písomne v krátkosti, stručne zachytiť • poznačiťzaznamenaťzaznačiť: nestihla si všetko poznamenať, poznačiť; poznamenať, zaznamenať, zaznačiť si všetky detailyzapísať: zapísať si do notesa telefónne číslozaregistrovaťregistrovať: prístroj ne(za)registroval nijakú zmenu

    3. zanechať stopu, znak na niečom, niekom • poznačiť: choroba ho psychicky poznamenala, poznačilazbrázdiť (zanechať za sebou stopu v podobe brázdy): tvár zbrázdená starosťamikniž. stigmatizovať: sväticu stigmatizujú Kristove rany; dielo stigmatizované dobou

    4. p. označiť 1


    pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätaťzried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodeniaupomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhuupamätaťupamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videliupozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčínapomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštuspomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenulifraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previneniepopripomínaťpospomínať (postupne, viac vecí)

    2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenaťpodotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplnýzmieniť sa: o veci sa nik nezmienilexpr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísťhovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľubenadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problémexpr.: nadštrknúťnaštrknúťpodštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovaťzduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiťhovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)


    zdôrazniť osobitne, naliehavo upozorniť na niečo, povedať s dôrazom • dať dôraz (na niečo) • vyzdvihnúť: zdôrazniť, vyzdvihnúť význam prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny; dať dôraz na hlavnú myšlienku prednáškykniž. podčiarknuť: podčiarkol, že výnimka zo zákona neplatíhovor.: zduplikovaťzdupľovaťpriduplikovaťpridupľovať (dôrazne pripomenúť): svoju žiadosť ešte raz zduplikoval, zdupľovalnedok.: prízvukovaťakcentovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na niečo): nemusíš mi to toľko prízvukovať, akcentovaťexpr. priklincovať: záver ešte raz priklincovalzvýrazniťkniž. vyakcentovať (urobiť výrazným): zvýrazniť, vyakcentovať ideu rovnostihovor. expr. vypichnúť: znova vypichol posledný prípad epidémiezastar. podtiahnuťsubšt. podtrhnúť • kniž.: vypointovaťpointovať (zdôrazniť s použitím pointy): svoju reč (vy)pointoval dobre voleným príkladomhovor. pritlačiť (dôrazne poznamenať) • expr. oháňať sa (nedok.): oháňal sa vlastenectvom


    zduplikovať p. zopakovať 1, zdôrazniť


    zopakovať 1. znova, opätovne povedať (to isté) • kniž. zopätovať: príkaz museli deťom zopakovať, zopätovaťrekapitulovaťzrekapitulovaťzhrnúť (zopakovať hlavné myšlienky): v správach (z)rekapitulovali, zhrnuli udalosti týždňapreopakovať (znova zopakovať): preopakovať si slovíčkahovor.: zduplikovaťzdupľovať (dôrazne zopakovať): všetko mu treba zduplikovať, zdupľovať, aby na nič nezabudolzdôrazniťkniž. podčiarknuť (opakovaním dať dôraz na niečo): ešte raz zdôrazniť, podčiarknuť význam prevenciereprodukovaťzreprodukovať (zopakovať niečo počuté): (z)reprodukovali celý náš rozhovorzastaráv. zrepetovať: zrepetoval prípitok

    2. znova, opätovne urobiť (to isté) • kniž. zopätovať: kúpeľnú liečbu treba viac ráz zopakovať, zopätovaťreprízovaťzreprízovať (uviesť ako reprízu): (z)reprízovanie filmuhovor. zdupľovať: večeru musel zdupľovať

    3. urobiť to isté ako iný • zopätovať: úsmev mu zopakovala, zopätovalavrátiťodplatiť: odpoveď pohotovo vrátiť; nadávky odplatil aj s úrokmi


    zdupľovať 1. p. zdvojnásobiť 2. p. zopakovať 1, 2 3. p. zdôrazniť


    zdvojnásobiť urobiť dvojnásobne veľkým • zastaráv. zdvojnásobniť: zdvojnásob(n)iť počet triedzdvojiťodb. reduplikovať (urobiť dvojitým): zdvojiť izolačnú vrstvu; reduplikovať koreň slovahovor. zdupľovať: zdupľoval svoj dlh

    p. aj znásobiť


    užasnutý naplnený úžasom, veľmi prekvapený; svedčiaci o tom • ohromenýohúrenýomráčený: dívala sa užasnutá, ohromená, omráčená; užasnutý, ohromený, ohúrený pohľadexpr.: vyjavenýovalenýzdúpnenýneskl. hovor. expr. paf: zastal vo dverách vyjavený; bol celý paf z toľkej nádheryzarazenýzdesenýzhrozený (u ktorého prudký, neočakávaný negatívny zážitok vyvolal úžas): zarazená, zdesená, zhrozená nezmohla sa na slovostŕpnutýzmeravený (ktorý od úžasu stŕpol, zmeravel): stŕpnutá, zmeravená tvárnemý (ktorý od úžasu stratil reč): užasnutí, nemí pozorovali nezvyčajný úkaz na oblohe

    p. aj prekvapený


    spráchnivieť rozpadnúť sa, podľahnúť rozkladu pôsobením sucha a vzduchu, stať sa práchnivým (o organických látkach) • strúchnivieťzastaráv. strúchnatieť: staré pne v hore spráchniveli, strúchniveli; zle odložené semeno spráchnivie, strúchniviezbútľavieť (znútra) • nár. zdúpnieť (Jesenská): strom po rokoch zbútľavelzotlieťstlieťpretlieť (tlením sa biologicky rozložiť): lístie zotlelo; pretlená kosťzhranieť (zničiť sa, pokaziť sa dlhým státím, bez prístupu vzduchu, vlhkosťou a pod.): oblek v truhlici zhranelsprieť: nenosená bielizeň môže po čase sprieťprehniť (podľahnúť hnilobe): drevený kryt prehnil, zhranelzried. zrešetieť (o dreve; nadobudnúť redšiu konzistenciu): zruby zrešetelinár. sprhnúť (vlhkom sa skaziť)


    stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeravelizdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdrevenelistuhnúťpotŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplokniž.: strnúťustrnúť: celý (u)strnulzried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údyznehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneliskľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejúzmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvelaskamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)

    2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieťstuhnúťznehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasukniž.: ustrnúťstrnúťfraz. expr.: ostať ako obarený/ovalenýostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺpzdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťouzamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na peráchpren.: zmrznúťzamrznúť (od strachu, hrôzy)


    zdúpnieť1 p. stŕpnuť 2


    zdúpnieť2 p. spráchnivieť


    zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických al. duševných príčin) • znehybnieťstŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzystuhnúťzdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachuokľavieťskľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveliochrnúťochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeliustrnúťzdúpnieťzried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivuexpr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasuexpr. skremenieť: údy mu skremenelizmŕtvieť: nohy mu zmŕtvelifraz.: ostať ako obarený/ako zarezanýostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok) • pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol

    p. aj naľakať sa


    opuchlina miesto na tele, kde sa v dôsledku poruchy metabolizmu hromadí tekutina • opuchopucheľodb. edém: na nohe sa mu objavila veľká opuchlina, veľký opuch, opucheľnapuchlinanabehlinanavrelinazdurenina: nahmatať si napuchlinu, zdureninuhrčahrbolecexpr. gundža (opuchlina obyč. po údere): navrela mu na čele hrča, gundža


    zdurenina p. opuchlina


    nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostenýnamrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasomrozhnevanýrozčúlenýpohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané očiexpr.: najedovanýrozjedovanýnasrdenýrozsrdenýnasršenýrozsršenýnamosúrenýzried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvárhovor. expr.: napaprčenýrozpaprčenýnapajedenýrozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačkanazúrenýhovor.: rozčertenýrozzúrenýhovor. expr.: napálenýdopálenýnaštvanýexpr. dožratýhrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanierozhorčenýpobúrenýkniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protestkniž. rozľútenýpodráždenýrozdráždenýpopudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveďzlostnýhnevlivýmrzutýrozmrzenýzamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadomzastar. hnevnýzúrivýexpr. jedovatýpren.: zježenýnaježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté rečiexpr.: nafúkanýnafučanýofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný?expr.: zdurenýnadurdenýnadudranýnadudrenýnadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurenýexpr.: nadutýzdutýodutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté peryexpr.: nakokošenýrozkohútenýrozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútenínár. expr.: nabadúrenýnabzdúrený


    naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak al. dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia al. strachu • vyľakanýzľaknutýpreľaknutýprestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľadpoľakanýpoplašenýpostrašenýnastrašenýnaplašenýmenej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané očiustrašenýustráchanýmenej časté: ustrachovanýprestráchanýzried. uľakanýuľaknutý (pri dlhšom al. trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťasplašenývyplašenýzdurenýzjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený!zdesenývydesenýzhrozený (veľmi naľakaný) • expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrikexpr.: roztrasenýrozklepanýrozľakanýslang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepanýstrémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveďzried. zostrašenýniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: pokakanýposranýposratý


    splašený ktorý sa zľakol, vystrašil tak veľmi, že ho nemožno ovládať (o zvierati), upokojiť, utíšiť (o človeku); svedčiaci o tom • zjašenýpojašený: behá po dome ako splašená, zjašená, pojašená; zjašené, pojašené kotkodákanie sliepkypoplašenýobyč. pejor. oplašený: niečo ju vyľakalo – je celá poplašená, oplašenádivýdivokýzdivenýzdivočenýzdurený: rozhadzuje rukami ako divá; chlapec si nevedel rady s divokým, zdiveným koňom; vyliezol na strom pred zdivočeným býkomvystrašenývyľakanývyplašenýexpr. rozdurený: vyskočil z postele celkom vystrašený, vyľakaný, vyplašený; vyplašený kŕdeľ holubovnaľakanýnastrašenýexpr. roztrasený (od strachu): nezrozumiteľne jachtal naľakaným, nastrašeným, roztraseným hlasomhovor. expr.: zmyšenýzmítorenýnár. expr. rozbadzganý: zmyšené, zmítorené dieťa; rozbadzgané divé hovädo (Švantner)


    zdurený1 porov. opuchnúť


    zdurený2 p. nahnevaný


    nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieťnaliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa nalialinaduť sanafúknuť sanafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkalazapuchnúťnapuchnúťopuchnúťspuchnúťzduriť saoduriť sazdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nosexpr.: oliať saoduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odulanapučaťnabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubreloexpr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgoupodbehnúťpodliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár

    2. náhle vzniknúť • naskočiťnaskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavkyzjaviť saobjaviť saurobiť saspraviť sautvoriť savytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky

    3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1


    opuchnúť puchnutím (chorobne) zväčšiť svoj objem (o tele a jeho častiach) • napuchnúťspuchnúťzapuchnúť: po uštipnutí mu líce opuchlo, napuchlo, spuchlo; zapuchla mu nohapripuchnúť (trocha opuchnúť): vstala s pripuchnutou tvárounabehnúťnaliať sanavrieť (zväčšiť objem telesných dutín naplnením tekutinou): žily mu nabehli, navreli krvou; pupence sa mu nalialiexpr. oliať sa: tvár sa mu olialaoduť sanaduť sa: brucho sa mu odulozduriť sazdurieť: štítna žľaza mu zdurela, zdurila sa muoduriť sa: koža sa mu od popálenia odurilapoopúchaťpoopuchať (postupne opuchnúť): prsty jej od roboty poopúchali


    zdurieť p. opuchnúť, nabehnúť 1


    vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytuhovor. expr.: vykúriťvyprášiťvyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izbyvykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izbyvyštvaťvypudiťvytlačiťvytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičovhovor. vysúdiť: vysúdili ho z domuexpr.: vysánkovaťvyklaťvyštuchaťvypšikaťvyšikovaťvypšochaťvypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo službyvymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozícieexpr.: vysocaťvysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicuvyhodiťhrub.: vykopnúťkopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovaťvyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvoraexpr.: vymlátiťvytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušuzohnaťzduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postelevyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajacavytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľavypovedaťvyhostiťvyvrhnúťvykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovyvypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domuexpr. vyhuckať (Dobšinský)expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiťexpr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domuodpraviťodohnaťpohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnalapovyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť

    2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučaťvyrásťnarásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgovánexpr.: vyšibaťvyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prútyvybehnúťvyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burinavyraziť: raž už vyrazilavymetaťvymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)

    3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3


    zduriť p. vyhnať 1, zobudiť 1


    zobudiť 1. priviesť zo spánku, z mdlôb al. z nejakého duševného stavu do stavu bdenia; pren. vytrhnúť z pasivity • prebudiťzbudiť: kázal sa z(o)budiť o šiestej; prebudil ma lomoz z vedľajšej izby; zobuď, prebuď ho zo zadumaniazastar. vzbudiť: vzbudiť zo spánku niekohoexpr. zohnať: Zožeň ho, už je neskoro!prebrať: nemohol sa prebrať z mrákot, zo spánkuexpr.: zduriťzburcovaťzbútoriťzbuntošiťzbuntovať (obyč. v pren. význame): zdurili, zburcovali nás o polnoci; zburcovať, zbuntošiť niekoho do aktivitypobudiťpozobúdzaťpoprebúdzaťpopreberať (postupne, viac osôb)

    2. p. vzbudiť 1


    naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


    prebrať sa vrátiť sa do stavu plného vedomia (zo spánku, z mdlôb, z intenzívne prežívaného duševného stavu) • zobudiť saprebudiť saprísť k seberozobrať sa: pomaly sa prebrala, zobudila z tuhého spánku; nemohol sa z bezvedomia prebrať, prísť k sebe; prebrať sa zo zamyslenostiprecitnúť (zľahka, nie celkom sa prebrať): precitnúť zo snaexpr. zduriť sa (náhle): zduril sa zo spánkuspamätať sa (z citového rozrušenia): nemohli sa z ohromenia spamätaťexpr.: pozviechať sapozbierať sa: ledva sa z mdlôb pozviechal, pozbieral


    splašiť sa stať sa od ľaku zdiveným (o zvieratách) • zjašiť sapojašiť sapoplašiť sa: kone sa zľakli a splašili, poplašili, zjašili; ovce sa pri zvuku lietadla splašili, pojašilizduriť sa: žrebce sa zdurilizdivieťzdivočieťzdivočiť sa: kone cválajú, ako keby boli zdiveli, zdivočelinár. expr. rozbadzgať sa (Švantner)hovor. expr.: zmyšiť sazmítoriť sa: celý sa zmyšil, zmítoril od strachu


    zduriť sa1 p. opuchnúť, nabehnúť 1


    zduriť sa2 1. p. naľakať sa 2. p. zobudiť sa 1


    zobudiť sa 1. nadobudnúť plné vedomie, vrátiť sa do stavu bdenia (po spánku, mdlobách a pod.), pren. zanechať pasivitu • prebudiť sazbudiť sa: z(o)budil, prebudil som sa neskorozastar. vzbudiť sa (Záborský)otvoriť oči: keď som otvoril oči, bolo už poludnieprebrať sa: v noci sa preberie a nemôže zaspať; prebrať sa z mdlôb, z otupeniaprecitnúť (zľahka, nie celkom sa zobudiť): nadránom precitla; precitnúť z ohromeniazastar. precítiť sa (Ondrejov)expr. zduriť sa: zduriť sa zo snastrhnúť sa (zrazu, náhle sa zobudiť): pri zahrmení sa dieťa strhlo

    2. náhle sa začať prejavovať • prebudiť savzbudiť sa: v žiakovi sa zobudil, prebudil, vzbudil záujem o šport; zobudilo sa, prebudilo sa v ňom svedomieobjaviť sazjaviť saohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť: náhle sa ohlásil, ozval žalúdok; znova sa objavila skrytá choroba


    buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúťtresnúťtrepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermiprasknúť: čosi vonku praskloplesknúťplesnúťpľasknúťpľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňamiexpr.: capnúťšvacnúťrachnúťbachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachloexpr.: durknúťzdurknúť: výstrel zdurkolzarachotiťzrachotiťudrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hromexpr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli

    2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5


    zdurknúť p. buchnúť 1


    zdurný p. zlostný 1


    zlostný 1. ktorý sa rýchlo nazlostí, náchylný k zlosti; vyjadrujúci zlosť • srditýhnevlivý: zlostný, srditý človek; zlostné, hnevlivé rečihnevnýzlobnýjedovatýjedovitýjedovlivý: hnevný, jedovatý tón v hlaseprchkýpopudlivýexpr.: pajedlivýpajedivýpajednýžlčovitý: popudlivý, pajedlivý, žlčovitý človekexpr. prezlostný: mal prezlostného susedazried. zlostiplnýsrdnatýkniž. srdnýexpr. zried. srdovitýkraj. zázrivýnár.: jedlivýdurnýkniž. zastar. zdurný (Vajanský, Kalinčiak): srdnatá žena, zázrivý pohľad, durný hlasexpr. roziskrený: roziskrené očipren. supí

    2. p. nahnevaný


    tlmený menej intenzívny ako obyčajne býva, menej výrazný • zmiernenýzoslabenýslabší: pociťoval tlmenú, zmiernenú bolesť; svetlo je tlmené, zoslabené, slabšie; počuť zoslabený, slabší zvuk rádiapridusenýpritlmenýpolohlasnýpolohlasitýnehlasnýtichýdusenýstíšený (obyč. o zmiernenom zvuku): pridusený plač; polohlasný, nehlasný, tichý, stíšený hovor vo vedľajšej izbestlmenýutlmený: stlmené, utlmené stonyjemnýnekrikľavý (op. krikľavý): jemné, nekrikľavé farbytemný: temné dunenie prichádzajúce zďalekaudusený (Urban, Alexy)zdusenýexpr.: pridrhnutýpriškrtený


    zdusený p. tlmený


    zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesadyzahrdúsiťzadrhnúťzaškrtiťuškrtiťexpr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mačazadláviťzagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v davezried. zdusiť: burina všetko zdusilapridusiťpriškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhaťpodrhnúťpodusiťpoškrtiťpodláviťpogniaviť (postupne)

    2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiťzhasiťudusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampuuhasiť: požiar nemohli uhasiťexpr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigaretypridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

    3. vôľou al. silou prekonať • udusiťpotlačiťpremôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťazadržaťzahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlostizlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch


    spariť sa pôsobením tepla, vlhka stratiť isté (obyč. dobré vlastnosti) • zapariť sa: seno sa po daždi sparilo, zaparilozdusiť sa: mäso sa v igelite zdusízvlhnúťnavlhnúť (stať sa vlhkým): šatstvo v pivnici zvlhlo, navlhlospotiť sazapotiť sa (stať sa vlhkým): od strachu sa celý spotil, zapotil


    zdusiť sa p. spariť sa


    naduť 1. fúkaním, dutím zväčšiť objem; urobiť vypuklým • vyduťoduť: nadul líca; vydula, odula peryvzduťrozduťrozfúkať (o vetre): vietor rozdul, vzdul plachtynafúkaťnafúknuťnadúchať (fúkaním zväčšiť objem): nafúkal balón; nadúchal mechponadúvaťpovydúvať (postupne, viac vecí) • vypučiťvystrčiťvypnúť: vypučiť brucho; vypnúť hruď

    2. spôsobiť plynatosť čriev • nafúknuťzduť: fazuľa ho nadula, zdula


    zduť p. naduť 2


    naduť sa 1. stať sa vypuklým • vyduť savzduť sa: záclony, plachty sa vzdulinafúknuť sanafúkať saoduť sa (zväčšiť objem): líca sa mu naduli; brucho sa mu nafúklo, oduloexpr.: napučiť sazduť sakniž.: zdmúť sanadmúť sa: napučil sa a začal rečniť; zdmutá, nadmutá hruďzried.: naduriť sarozduť sarozdmúť sa: rieky sa rozduli, rozdmuliponadúvať sapovydúvať sa (postupne, viac vecí)

    2. p. nahnevať sa 3. p. spyšnieť


    nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sanazlostiť sarozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na detinamrzieť sarozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večerurozčúliť sarozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sarozjedovať sanasrdiť sarozsrdiť sanasršiť sarozsršiť sanapajediť sarozpajediť sanačertiť sarozčertiť sanapaprčiť sarozpaprčiť sanaduriť sanadurdiť sarozdurdiť sarozpeniť sanaštvať sanapáliť sanamosúriť sanabrúsiť sanabadúriť sanašuchoriť sanašušoriť sanaježiť sarozježiť sazježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposťexpr.: nazúriť sarozzúriť sarozkohútiť sarozkokošiť sarozkatiť sarozkatovať saexpr. zried. rozčapíriť sakniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sarozpŕliť sanár. rozkvásať saexpr. zried. zajesť sa (J. Kráľ)kniž. rozľútiť saexpr. zried.: rozozliť sanabúriť sanár. expr. narárožiť saniž. hovor.: naondiať sanaondieť savulg. nasrať saexpr.: rozoštvať sarozsváriť sarozvadiť sarozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštvalexpr.: nafúkať sanafúknuť sanaduť saoduť sazduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku


    ochvátiť sa pri prejedení dostať chorobu prejavujúcu sa zrážaním krvi • prejesť sahovor.: dostať čemeročemeriť sasčemeriť sa (o ľuďoch i o zvieratách) • zduť sa (presýtením spôsobiť plynatosť, nadutie brucha; o zvieratách): krava, ovca sa zdula


    zduť sa 1. p. ochvátiť sa 2. p. naduť sa 1


    urazený ktorý má pocit urážky, ktorý je zasiahnutý urážkou; svedčiaci o tom • dotknutý: bol hlboko urazený, dotknutýexpr.: odutýzdutý: sedela bez slova urazená, odutá, zdutá; má v tvári urazený, odutý, zdutý výrazdourážaný (veľmi, viacnásobne urazený): odišiel všetkými dourážaný


    zdutý 1. ktorý má zväčšený objem z dôvodu plynatosti čriev • nadutýnafúknutý: zdutá, nadutá, nafúknutá krava, ovca

    2. p. nahnevaný


    zosilnieť stať sa silnejším, silným (op. zoslabnúť, oslabnúť) • zosilniť sa: vietor popoludní zosilnel, zosilnil sazintenzívnieťzintenzívniť sa (stať sa intenzívnejším): bolesť zintenzívnelazmocnieťspevnieťzdužieťzdužnieť (stať sa fyzicky silnejším, mocnejším): dieťa musí po chorobe zmocnieť, spevnieť; vidieť, ako spevnel, zduželzmohutnieť: túžba po slobode ešte zmohutniezvýšiť sazväčšiť sa (op. zmenšiť sa): odpor k jedlu sa ešte zvýšil, zväčšilvystupňovať sa (stupňovaním zosilnieť): naše úsilie dosiahnuť cieľ sa ešte vystupňujerozmôcť sanarásť: nespokojnosť sa ešte väčšmi rozmohla, narástlapoet. spružieť (Hviezdoslav)posilniť sautužiť sa: naše priateľstvo sa ešte posilnilo, utužilo


    zdužieť, zdužnieť p. zosilnieť


    zdvíhadlo nástroj na zdvíhanie bremien: hydraulické zdvíhadlozdvihák (jednoduché zdvíhadlo na dvíhanie menších bremien): hrebeňový zdvihákhovor. hever: nadvihnúť auto heveromdvíhadlozried. dvihák (Kukučín)


    zdvihák p. zdvíhadlo


    pripíjať piť (obyč. liehový nápoj) na počesť, na zdravie niekoho • hovor. zdravkať: jubilantovi pripíjali, zdravkali pohárom vínafraz.: zdvíhať pohár/čašudvíhať pohár/čašu: (z)dvíhajú pohár/čašu na zdravie, na slávu


    odklopiť 1. dať dolu príklop, pokrývku a pod. z niečoho • odchlopiť: odklopila, odchlopila vrchnák zo škatulezdvihnúťzodvihnúť (dať hore niečo sklopené): z(o)dvihnúť sedadlo

    2. p. odkryť 1, 2


    podvihnúť 1. dať do zvýšenej polohy, dať trocha vyššie • nadvihnúťnaddvihnúť: trocha si podvihla, nadvihla na chrbte ťažký batohpridvihnúť: nemá mu kto vrece pridvihnúťzdvihnúťzodvihnúť (trocha): zvedavo z(o)dvihla hlavupodvážiť (pomocou páky podvihnúť na istý čas) • podniesť: lyžicu podnesie k ústamnadniesť (podvihnúť nesením): vietor nadniesol spadnutý listnadľahčiť (podvihnutím urobiť ľahším): nadľahčiť si bremenopopodvihovaťponadvihovaťpopridvihovaťpozdvíhaťpozodvíhaťponadnášať (postupne, viacero vecí)

    2. p. povzniesť 1, 3


    postaviť 1. dať do zvislej, vzpriamenej polohy • vztýčiť: postaviť, vztýčiť rebríkvzpriamiť: vzpriamil, postavil nevládne telo v celej jeho dĺžkezdvihnúťzodvihnúť (niečo zvalené): z(o)dvihnúť elektrický stĺp

    2. stavebným postupom utvoriť • vystaviťvybudovať: postaviť, vystaviť nový dom; postavenie, vybudovanie metra, hotela, mostapostavaťvystavať (postaviť obyč. viac objektov): postaval, vystaval už veľa budovzmontovať (postaviť z hotových častí): zmontovať záhradný domeczrubiť (postaviť zo zrubov): zrubiť chatu, stenu

    3. inštitucionálne, organizačne utvoriť • ustanoviťzorganizovaťvytvoriť: postaviť, vytvoriť celkom nové družstvo; ustanovenie nového výboruzostaviťvybudovať: zostaviť, vybudovať futbalové mužstvo, dobrú kapeluzriadiť: zriadiť nové oddelenie

    4. dať niekoho do nejakej funkcie • ustanoviťurčiť: postaviť, ustanoviť, určiť za vedúceho skúseného pracovníka; postaviť, určiť niekoho za vzorzvoliť: do čela zvolili najodvážnejšieho

    5. p. založiť 4 6. p. formulovať 7. p. položiť 1


    povzniesť 1. kniž. dať do vzpriamenej, vyššej polohy (obyč. časť organizmu) • zdvihnúťzodvihnúťdvihnúť: povzniesť, (z)dvihnúť zrak, oči k nebu; povzniesol, zodvihol hrdo hlavuvztýčiťvzpriamiť: výhražne vztýčil prst; vzpriamiť hlavuzried. podvihnúť

    2. silno zapôsobiť a tým mravne, kultúrne a pod. urobiť dokonalejším, lepším • pozdvihnúťzodvihnúť: povzniesť, pozdvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálku; povzniesť, pozdvihnúť národzošľachtiťzjemniť (urobiť ušľachtilejším, jemným): hudba ho zošľachtila, zjemnilazlepšiť: povzniesť, zlepšiť náladu

    3. priviesť na vyššiu úroveň, na vyšší stupeň • zveľadiť: povzniesť, zveľadiť hospodárstvopozdvihnúťzried. podvihnúť: pozdvihnúť kultúrnu úroveň obcípovýšiťzvýšiťzlepšiť: povýšiť, zvýšiť politickú prestížzastar. vzdelať: vzdelať ľudfraz. postaviť na nohy: vláde sa podarilo rýchlo postaviť na nohy upadnuté poľnohospodárstvo


    vytiahnuť 1. ťahaním al. bratím dostať von • vybraťvyňať: vytiahnuť, vyňať zadretú triesku z prsta; vytiahnuť, vyňať súčiastku zo strojavyvliecť (ťahavým pohybom): vyvliecť niť z ihlyvyslobodiť (uvoľniť a vytiahnuť): vyslobodiť zraneného z trosiekvyloviť (vytiahnuť z vody, tekutiny): vyloviť havarované auto z riekyexpr.: vyteperiťvytrepať (ťažko, s námahou vytiahnuť): vyteperiť čln na brehvytasiť (rýchlym pohybom vytiahnuť): vytasiť nôž, zbraňpovyťahovaťpovyberaťpovyvliekaťpovyslobodzovať (postupne, viacero osôb)

    2. ťahaním dať do rovnej polohy • vypnúťnapnúťnatiahnuť: vytiahnuť, vypnúť plachtuvystrieť: vystrieť si údyrozostrieťrozprestrieť: rozostrieť deku na trávupovyťahovaťpovypínaťponapínaťponaťahovaťpovystierať (postupne, viac vecí)

    3. posunúť dohora • zdvihnúť: vytiahnuť, zdvihnúť obočienadvihnúť (trocha): nadvihnúť si sukňu nad kolenáhovor. expr. vyhnať: vyhnať múr do výšky; vytiahnuť, vyhnať ceny na maximumhovor. expr. vytlačiťsubšt. vyšrófovať (ceny)

    4. p. vylákať 1, 2 5. p. vyjsť 1 6. p. vypiť 1 7. p. vyvolať 3


    vztýčiť dať do polohy smerom dohora • vzpriamiť: hrdo vztýčil, vzpriamil hlavuzdvihnúťzodvihnúťdvihnúť: výstražne (z)dvihnúť ukazovákpostaviť: postavil rebrík k stenekniž. pozdvihnúťnapriamiť: pozdvihnúť ruku na prísahu; napriamil postavu v celej výškenatiahnuťnarovnať (smerom nahor): natiahnuť ruky, narovnať telokniž.: vzopnúťvzopäť: vzopnúť ruky, vzopäť šiju


    zdvihnúť 1. uchopiť niečo, niekoho a dať, potlačiť, potiahnuť smerom hore, do vyššej polohy • zodvihnúťdvihnúť: z(o)dvihnúť kameň na ceste; (z)dvihnúť dieťa do náručiavydvihnúťvyzdvihnúť (do výšky): vy(z)dvihnúť niekoho na koňa; vyzdvihol ruku ako prvýudvihnúť (vládať, môcť zdvihnúť): nevládzem udvihnúť ťažký kuforpodvihnúťnadvihnúťnaddvihnúť (trocha zdvihnúť): podvihnúť si klobúkpridvihnúťpodniesť (trocha zdvihnúť): podniesť si tanier k ústamkniž.: pozdvihnúťpovzniesť: pozdvihol, povzniesol výhražne prst, rukupozbieraťvziaťzobrať (niečo spadnuté): vzal, zobral, pozbieral zo zeme každú smietkupostaviť (niečo zvalené): postaviť ležiaci stĺppozdvíhaťpozodvihovať (postupne, jedno po druhom): pozdvíhať, pozodvihovať porozhadzované papieriky

    2. urobiť lepším, dokonalejším, dostať na vyššiu úroveň • dvihnúťzodvihnúť: (z)dvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálkupozdvihnúťpovzniesťzvýšiťpovýšiť: pozdvihnúť, zvýšiť životnú úroveňzlepšiťzdokonaliťzveľadiť: všetkým ide o zlepšenie, zdokonalenie ekonomiky


    zlepšiť urobiť lepším, kvalitnejším, dokonalejším a pod. • skvalitniťzdokonaliť: zlepšenie, skvalitnenie životného prostredia; zlepšiť, zdokonaliť postup prácezakostniť: zakostniť výrobusubšt. vylepšiť: vylepšil svoj rukopispolepšiťzried. nadlepšiť: plat mi už trocha polepšilizveľadiťpovzniesť: zveľadiť, povzniesť poľnohospodársku výrobuzmravniť (mravne zlepšiť): zmravniť spoločnosťpozdvihnúťdvihnúťzdvihnúťzvýšiť: príchod hostí pozdvihol, (z)dvihol, zvýšil náladu; pozdvihnúť, zvýšiť kultúrnu úroveň ľuduprehĺbiť: prehĺbiť poznanie, štúdiumodb. bonitovať (zlepšiť úrodnosť) • obohatiť (urobiť bohatším, lepším): výskum obohatiť o nové metódyskultivovaťvybrúsiťvycvičiť (o reči, prejave a pod.): skultivovať, vybrúsiť prednes herca; vycibriť si reč, jazyknapraviť: napravil si náladu hudbouozdraviť (urobiť zdravším, lepším, hodnotnejším): ozdravenie morálky, spoločnosti


    zveľadiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu • rozmnožiťrozšíriťzväčšiť: majetok po rodičoch ešte zveľadil, zväčšil; zveľadiť, rozmnožiť zeleň v meste; šiel si vedomosti zveľadiť, rozšíriť do cudzinyprehĺbiť: vzájomnú spoluprácu podniky prehĺbiliobohatiť (urobiť bohatším materiálne al. duchovne): poznatky detí treba ďalej obohatiť, zveľadiťzastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov (Vajanský)kniž. zveličiť: zveličiť moc (Tatarka)

    2. dostať na vyššiu úroveň • povzniesťpozdvihnúť: chov oviec treba zveľadiť, povzniesť; vláde sa podarilo kultúru národa pozdvihnúťzdvihnúťzodvihnúť (úroveň niečoho): z(o)dvihnúť národný životzlepšiťzdokonaliťskvalitniťzakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): zlepšenie, zdokonalenie vzdelanosti; skvalitniť, zakostniť chov hydiny, poľnohospodárstvo


    zvýšiť urobiť väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť) • zväčšiťzintenzívniť: zvýšiť, zväčšiť počuteľnosť rozhlasu; zintenzívnenie výrobyvystupňovať: radosť detí úspech ešte vystupňovalzveľadiťpovzniesťpozdvihnúťzdvihnúťdvihnúť (dostať na vyššiu úroveň): pestovanie ovocia treba zveľadiť, povzniesť, pozdvihnúťzlepšiťzdokonaliťskvalitniťzakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): na farme zlepšili, zdokonalili chov hydiny; skvalitnenie, zakostnenie služiebzosilniťposilniťumocniť (urobiť silnejším, mocnejším): zosilniť, posilniť svoju moc; tlak na nás ešte umocnilihovor. podvýšiť (trocha zvýšiť): podvýšiť niekomu platpridať: pridať na rýchlosti, zvýšiť rýchlosťpozvyšovať (postupne): pozvyšovať platy


    vzbúriť sa 1. odoprieť poslušnosť • postaviť sa na odporvzoprieť sazastaráv. zoprieť sa: robotníci sa vzbúrili, vzopreli, zopreli; celá jej bytosť sa vzbúrila, vzoprelasprotiviť savzpriečiť saspriečiť sa: vie sa sprotiviť, vzpriečiť proti vrchnosti; sprieči sa rozkazupovstať (vzbúriť sa so zbraňou v ruke): povstať proti nepriateľovipostaviť sa: neopováži sa postaviť rodičomkniž.: vzopnúť savzopäť (proti niečomu) • zdvihnúť sa na odporfraz.: zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

    2. dať sa do prudkého pohybu • rozbúriť sa: hladina sa vzbúrila, rozbúrilarozvlniť sa: plachty sa vo vetre rozvlnilirozvíriť sa: prach na ceste sa rozvíri

    3. prudko, búrlivo sa prejaviť (o citoch) • vypuknúťexpr. vybuchnúť: vzbúril sa, vypukol, vybuchol v ňom hnev, jedkniž.: vzbĺknuťvzblčaťvzplanúť: vášeň vzbĺkla, vzplanula celou svojou silourozplameniť sa: cit sa v nej rozplamenilexpr. rozbúriť sa: v duši sa mu všetko rozbúrilokniž. vznietiť sa: vznieti sa v ňom prudký cit


    vzoprieť sa 1. prejaviť odpor • postaviť sa na odporzastaráv. zoprieť savzpriečiť saspriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonusprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniupostaviť sa: neodváži sa postaviť matkeexpr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenýmizried. popružiť sa (Dobšinský)kniž.: vzopnúť savzopäť saspäť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliuspätiť sazastar.: vzpätiť savzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáťvzbúriť sapovstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstalafraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

    2. p. vztýčiť sa


    postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstaťpovstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohárvzpriamiť sanapriamiť savztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčilzdvihnúť sazodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihlivzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stoluhovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať saschabrať sazrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sapovstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel

    2. zaujať miesto stojačky • stať sistať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k oblokuzastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňazaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniecpopostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvochnastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov

    3. p. vzoprieť sa 1, protestovať


    vstať 1. dostať svoje telo do stojacej polohy (a obyč. zanechať istú činnosť, opustiť miesto a pod.) • postaviť sapovstať: bystro, rezko vstal, postavil sa na nohy; prítomní s úctou vstali, povstalivyskočiť (rýchlo, prudko vstať): vyskočil celý prekvapenýzdvihnúť sazodvihnúť sa: lenivo sa z(o)dvihol zo stoličkyvzchopiť sa: naraz sa vzchopí a odídehovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať sapozviechať saschabrať saschápať sa (s námahou, ťažko, neobratne a pod. vstať): celý dobitý nemohol sa (po)zviechať, schabrať zo zeme; ťažko sa schabre na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať): keď sa vzchápal, šiel k domupovstávaťpopostavovať sa (postupne, o viacerých jednotlivcoch)

    2. zobudiť sa a zanechať lôžko: vstať neskoroprivstať si (vstať zavčasu): zajtra si musíme privstať o piatejexpr. zliezť (z postele): Zlezte už, inak zmeškáte!hovor. expr.: sterigať sasteperiť sazrepetiť sa (z postele): nechce sa mu sterigať, zrepetiť z postelevyskočiť (rýchlo vstať z postele): vyskočila a bežala do kúpeľne


    vzlietnuť zdvihnúť sa zo zeme letom • vzletieť: každú chvíľu vzlietne, vzletí z letiska lietadlovyletieť (letom sa dostať hore): vták kolmo vyletel do výškyvzniesť sazdvihnúť sa (pomalým letom sa dostať hore): vetroň sa vzniesol, zdvihol k oblakom


    vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničohonastaťzavládnuť: nastala panikakniž.: zrodiť savzrásťvzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hlávpôjsť: všetko nešťastie pošlo z tohoutvoriť savytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhyurobiť saspraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenecvyvinúť savystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystanepren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitnevziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo?začať sastrhnúť savypuknúťkniž.: rozpútať saprepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklozdvihnúť sazodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporuexpr.: vyliahnuť sazliahnuť sauliahnuť sahovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmyslykniž.: skrsnúťvzísťkniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzídeprebudiť savzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport


    zdvihnúť sa 1. dostať sa do vyššej polohy, do výšky (op. klesnúť) • zodvihnúť sadvihnúť sa: hmla sa (z)dvihla, zodvihla až napoludniestúpnuťvystúpiťvzduť sa: hladina vody do rána stúpla, vystúpilavstaťvztýčiť sa (zdvihnúť sa z ležiacej al. sediacej polohy): vstať z postelevyvýšiť sa: ruky sa vyvýšilihovor. expr. zrepetiť sa (s námahou, ťažko): zrepetil sa zo zemepodvihnúť sa (trocha sa zdvihnúť)

    2. zväčšiť sa čo do množstva, intenzity, úrovne a pod. (op. klesnúť) • zodvihnúť sadvihnúť sazvýšiť sa: ceny paliva sa (z)dvihli, zvýšili; od zlosti sa mu zodvihol tlakvzrásťnarásť: sebavedomie deťom vzrástlo, narástlopovzniesť sazlepšiť sapozdvihnúť sazried. podvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): úroveň vyučovania sa povzniesla, zlepšila, pozdvihla

    3. p. vzniknúť


    zvýšiť (sa)1 stať sa väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť sa) • zväčšiť sazintenzívniť sazintenzívnieť: krvný tlak sa mi zvýšil, zväčšil; hnev sa zintenzívnil, hnev zintenzívnelvystupňovať sastúpnuť: nespokojnosť sa vystupňovala; úroky stúpnuzveľadiť sapovzniesť sapozdvihnúť sazdvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): kultúra národa sa povzniesla, (po)zdvihla; hospodárstvo sa zveľadilozlepšiť sazdokonaliť sa (stať sa lepším, dokonalejším): výroba sa postupne zlepší, zdokonalízosilnieťzosilniť sa: túžba za domovom časom zosilnie, zosilní sarozmôcť sanarásť: všade sa rozmohol, narástol odpor proti panujúcim poriadkompodvýšiť saexpr.: poskočiťpodskočiť (zvýšiť sa v cene): ceny mäsa sa v poslednom čase podvýšili; akcie po(d)skočili


    vyvýšený 1. ktorý zaujíma vyššiu polohu • zvýšený: vyvýšené, zvýšené miestonadvihnutýzdvihnutý: vyvýšený, zdvihnutý golierik; zdvihnuté hlavy

    2. p. vysoký 3 3. p. významný 1 4. p. povýšený


    dvojnásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom dva • dvojitodvojmozdvojene: plech sa musí na kraji dvojnásobne, dvojito zahnúť; bez okuliarov vidí dvojmo, zdvojenedvakrátdva razy: je dvakrát, dva razy silnejší ako jeho bratduplicitnehovor.: dupľomdupľovane: vrátil mu to všetko dupľom, dupľovanezastar.: dvojnodvojne (Sládkovič, Vajanský)


    zdvojene p. dvojnásobne


    duplicita znásobenosť al. opakovanosť dva razy: duplicita v riešení úlohydvojitosťzdvojenosťdvojnásobnosť


    zdvojenosť p. duplicita


    dvojitý jestvujúci, vyskytujúci sa, opakujúci sa dvakrát, dvojmo; pozostávajúci z dvoch • dvojnásobný: dvojitá, dvojnásobná odplata; dvojitý, dvojnásobný úderzdvojenýduplicitný: zdvojený obraz; zdvojené okná; odovzdať dvojitú, duplicitnú správuhovor. dupľovaný: dupľovaná porciaodb. dubletný: dubletná formatech.: duplexnýduplexový: duplexné, duplexové čerpadloneskl. kniž. double [vysl. dubl]zastar.: dvojmýdvojnýdvojačistý


    zdvojený p. dvojitý


    zdvojiť p. zdvojnásobiť


    znásobiť 1. vykonať násobenie • vynásobiť: sto znásobiť, vynásobiť dvoma

    2. veľa ráz urobiť väčším, veľa ráz rozmnožiť al. zosilniť • zmnohonásobiťzniekoľkonásobiťzviacnásobiťzväčšiť: úsilie treba ešte znásobiť, zmnohonásobiť, zväčšiťzastaráv.: znásobniťzmnohonásobniť: znásobenie počtu chorýchzintenzívniť: víťazstvo ešte zintenzívnilo našu radosťkniž. zmnožiť: matkine obavy syn zmnožilzdvojnásobiťzdvojnásobniť (urobiť dvojnásobne veľkým, silným): otec rodinný majetok zdvojnásob(n)il


    opakovať 1. hovoriť ešte raz al. viac ráz to isté • kniž. opätovať: opakovať, opätovať otázkuexpr.: omieľaťomáľaťotrepávať (viac ráz): do omrzenia omieľa, omáľa to isté; otrepáva ošúchané frázypejor.: papagájovaťverklíkovať (netvorivo opakovať) • reprodukovať (slovne vyjadrovať niečo po inom al. niečo počuté, prežité): reprodukovať námietky vedeniahovor. duplikovať (dôrazne opakovať) • zastar. repetovať (opakovať si učivo) • fraz. zodierať v reči

    2. robiť ešte raz to isté • zdvojovaťdublovaťhovor. dupľovať: opakovať, dupľovať obedreprízovať (uvádzať ako reprízu): operu reprízujú už po päťdesiaty raz

    3. robiť to isté ako iný • opätovaťvracaťodplácať: úsmev mu opakoval, opätoval; vyhrážky mu vracal, odplácal


    zdvojovať p. opakovať 2


    zdvorilosť vlastnosť prejavujúca sa správaním podľa pravidiel spoločenského správania: je známy svojou zdvorilosťouúslužnosťslušnosť: slušnosť mu bola cudziadvornosťgalantnosťgavalierstvogavalierskosť (zdvorilosť často voči ženám, starším a pod.): vyznačoval sa galantnosťouuhladenosťpozornosť: je samá pozornosťúctivosťkniž. spôsobnosť


    formálny 1. vyhovujúci iba forme, nie podstate • vonkajšívonkajškový (zameraný iba na vonkajšok): formálne, vonkajšie, vonkajškové efektyzdvorilostný (vyplývajúci z formálnej zdvorilosti): zdvorilostné frázy, zdvorilostná slušnosťkonvenčnýkonvencionálny (vyplývajúci z konvencie): konvenčný pozdrav, rozhovor; konvencionálny predpisoficiálnytrocha pejor. oficióznyneosobný (bez osobnej zainteresovanosti): oficiálne, oficiózne, neosobné prijatieodmeranýchladnýstrohý: odmeraný, chladný, strohý tón rečinekonkrétny (formálny a veľmi všeobecný) • platonický: nekonkrétne vyhlásenie štátnika; prejaviť len platonický záujem o niečo (op. naozajstný, skutočný)

    2. p. vonkajší


    zdvorilostný p. formálny 1


    galantný 1. (obyč. o mužovi) ktorý k ženám prejavuje mimoriadnu zdvorilosť, pozornosť; svedčiaci o tom • pozornýzdvorilý: galantný, pozorný, zdvorilý muž; galantné, pozorné, zdvorilé správaniedvornýgavalierskydžentlmenský, pís. i gentlemanský (charakteristický pre pravého gavaliera, džentlmena): oceniť partnerov dvorný, gavaliersky, gentlemanský prejavexpr. rytiersky: rytierske spôsobykniž. kurtoázny: kurtoázna poklona

    2. p. ľúbostný, dvorný 1


    pozorný 1. ktorý sústredene niečo sleduje, ktorý zameriava na niečo svoju pozornosť; svedčiaci o tom • sústredenýkoncentrovaný (op. nesústredený, nekoncentrovaný): byť pozorný, sústredený, koncentrovaný na vyučovacej hodine; pozorné, sústredené, koncentrované sledovanie textunapätýnapnutýzbystrený (prejavujúci zvýšenú pozornosť): napätý, napnutý, zbystrený pohľad; napäté, napnuté počúvanie rozprávkyskúmavý (zameraný na zistenie niečoho; obyč. o zraku, pohľade) • kniž. zastar. pozorlivý (Kukučín)

    2. ktorý dáva pozor, ktorý je stále v strehu (obyč. s úmyslom predísť, zabrániť niečomu nepríjemnému); svedčiaci o tom • ostražitýobozretný: pozorný, ostražitý, obozretný strážcaopatrný (op. neopatrný): pozorné, opatrné zaobchádzanie so zbraňoubedlivý: bedlivá nočná hliadkabdelý (veľmi pozorný, zodpovedajúci stavu bdenia): nič neušlo jej bdelému okukniž. zastar. pozorlivý (J. Kráľ)

    3. ktorý prejavuje pozornosť; svedčiaci o pozornosti, zdvorilosti (op. nepozorný) • zdvorilý (op. nezdvorilý): pozorný, zdvorilý mužgavalierskygalantnýgentlemanský [vysl. džentlmen-]ohľaduplný (ktorý sa vyžaduje od pravého gavaliera): gavalierske, galantné, ohľaduplné správanie (op. negalantné, bezohľadné) • taktný (majúci dostatok taktu; op. netaktný): nebolo to voči žene pozorné, taktnévšímavý (ktorý si všetko všíma; op. ľahostajný, nevšímavý): všímavý čitateľúslužný (ktorý venuje pozornosť iným; ktorý rád poslúži, vyhovie iným): úslužná hostiteľka

    p. aj ochotný


    slušný 1. ktorý vyhovuje pravidlám spoločenského správania; svedčiaci o tom • zdvorilý: slušná, zdvorilá mládež; slušná, zdvorilá žiadosťúctivý (prejavujúci úctu podľa spoločenských zvyklostí): úctivý pán, úctivý pozdravvychovanýkniž. spôsobnýhovor. móresný: vychované deti, spôsobná dievčinataktný (op. netaktný): taktné upozorneniekorektnýserióznysolídny (slušný a spoľahlivý): korektný, seriózny, solídny človek; jeho správanie, spôsoby sú korektné, seriózne, solídneporiadnyusporiadanýstatočný (mravne bezúhonný): obe sestry sú poriadne dievčatá; viesť usporiadaný, statočný život

    2. p. uspokojivý, dobrý 1 3. p. značný 1, vysoký 2


    úctivý ktorý si ctí ľudí, ktorý prejavuje úctu podľa pravidiel spoločenského správania; svedčiaci o tom • zdvorilý: úctivý, zdvorilý mladík; úctivý, zdvorilý pozdravuhladený: uhladené správanieponížený (prepiato zdvorilý): skladať poníženú poklonu, ponížený služobník (zastar. al. iron. pozdrav) • zastar. úctyplný: úctyplná zdvorilosť (Šoltésová)

    p. aj slušný


Pozri výraz ZD v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: mb, ú, fil, pmf, mlg, sks, vpz, pr, pur, opp, tzv, e335, grc, asaja, lsk
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV