Synonymá slova "zavã æ ã ã æ ã ã æ ã jaã æ ã ã æ ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 8 výsledkov (1 strana)
-
fičať silno viať a vydávať pritom vysoký tón; expr. prudko, s piskotom sa pohybovať • hvižďať • hvízdať: vietor fičí, hviždí, hvízda v korunách stromov; guľky fičia, hviždia okolo uší • svišťať • pišťať: vo vzduchu sviští bič; v škárach piští meluzína • fučať • expr. zavýjať: vietor zavýja, fučí • expr.: frčať • frndžať • frngať • frnkať • fundžať • letieť (pohybovať sa prudko, s piskotom, ako vietor): triesky frčia, frndžia na všetky strany; kyjak fundžal povetrím; lietadlo fičí, letí na východ
p. aj bežať
húkať 1. vydávať mocný, ťahavý zvuk • expr.: uhúkať • huhúkať: sova húka, (h)uhúka • expr.: túkať • tutúkať • ťuťúkať (o dychových hudobných nástrojoch al. o podobnom zvuku): heligón tutúkal; auto túkalo na chodcov • zavýjať: sirény húkali, zavýjali • hučať: basa hučí, motor hučí • expr.: vyhukovať • vyhukúvať (opakovane, často húkať)
2. p. kričať 1
kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú • kríkať (Tatarka, Timrava) • robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik • vykrikovať • vykríkať • vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali • pokrikovať • zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov • expr.: revať • vyrevovať • vyrevúvať • vrieskať • vyvreskovať • vyvreskúvať • vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali • expr.: škriekať • škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať • bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa! • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo): ryčala od bolesti • expr. štekať • brechať (zlostne): ustavične na seba štekali • expr.: hulákať • hučať • húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti • expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť • hvečať • hriakať • herbeľovať
2. p. biť sa 2
nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudom • expr.: horekovať • lamentovať • lamentiť • božekať: horekovala celú noc • kniž.: žalostiť • bolestiť: dlho žalostila nad stratou muža • plakať • slziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko! • expr.: revať • ziapať • vrešťať • jojčať • jajčať • jojkať • jajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolesti • vzlykať • fikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikala • expr. fňukať • kniž. roniť slzy • poet. lkať (Sládkovič, Krasko) • stonať • stenať • kvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobom • expr.: achkať • ochkať • skuvíňať • skučať • kňučať • zavýjať • vyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľu • kniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou
2. p. sťažovať sa
plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou
p. aj smútiť, bedákať
vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštia • škriekať • škrečať: straka škrieka, škrečí
2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťať • vyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetná • kričať • robiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krik • expr.: revať • vyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekať • škrečať • jačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolesti • expr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachu • expr.: štekať • brechať • havkať • hučať • húkať • hulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa! • expr.: hartusiť • hartušiť • hurtovať: Kto to tu hurtuje? • nár.: harmantiť • hvečať • herbeľovať
3. p. plakať
výskať vydávať prenikavý, vysoký hlas (obyč. od radosti) • expr. výskotať: dieťa výskalo, výskotalo od radosti • ujúkať • hajúkať (vyslovovať pritom citoslovce ujú): tanečnice výskajú, ujúkajú • hahákať (vyslovovať pritom citoslovce hahá) • expr.: vrieskať • vrešťať • jačať • ziapať (prenikavo, nepríjemne výskať, kričať): deti vrieskajú, ziapu pod oblokmi • pejor. zavýjať (vydávať prenikavý, ťahavý, nepríjemný zvuk): zavýja od radosti
zavýjať 1. vydávať ťahavý a prenikavý hlas, zvuk • vyť: psy zavýjali, vyli celú noc • húkať: sirény začali húkať na poplach
2. p. nariekať 1