Synonymá slova "záver" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 13 výsledkov (1 strana)

  • koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávkykraj: na kraji svetazáver: záver básne; bolo to v závere prázdninzakončenieskončenie: do skončenia svetasklonokzried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dníkoncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka káblaposledok: vydržať do posledkuostatok: prísť na ostatokexpr. chvost: chvost raduzastar. pokon (Jesenská)zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr)happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endomhovor. expr. amen: prísť na amen

    2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo


    úsudok výsledok usudzovania, uvažovania: utvoriť si o niečom vlastný úsudoknázormienka: povedať svoj názor, svoju mienkuzáver: dôjsť k záverukniž. súd: vysloviť o niekom nepriaznivý súd


    výsledok čo vzišlo z istej činnosti, čo sa dosiahlo istou činnosťou: výsledky usilovnej práce, výsledok volieb, výsledok hokejového stretnutiakniž. rezultát: dospieť k istému rezultátuefekt: liečebný efektzáver (výsledok uvažovania, rokovania a pod.): závery poradykoniec: mať dobrý koniecvýslednica: výslednica úsiliakniž. ovocie: ovocie ťažkej práce


    záver 1. posledná časť, fáza niečoho: záver konferencie; povedať niekoľko slov na záverkoniec: koniec zápasu; leto sa blíži ku koncuzakončenieukončenie: príhovor pri príležitosti zakončenia, ukončenia prázdninostatok: vydržať do ostatkuposledok: robiť do posledkuhovor. expr. amen: prísť na amenkniž. zried. závierka: závierka roka (Hviezdoslav)doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniuepilóg: epilóg drámy

    2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti: robiť neodôvodnené záveryúsudok (výsledok usudzovania): utvoriť si úsudokmienka: povedať si svoju mienkukniž. konklúzia: robiť konklúziekniž. vývod: vývody prednášateľadedukcia (odôvodnenie dôsledku z tvrdenia podľa logických pravidiel) • zried. uzáver: dospieť k uzáverukniž. súd: vynášať predčasné súdy

    3. uzatváracia súčiastka: záver puškyuzáver (uzatváracie zariadenie): patentný uzáveruzávierka: uzávierka potrubia


    posledný 1. ktorý je na konci v poradí (časovom al. miestnom), za ktorým už nič, nikto nenasleduje (op. prvý) • ostatný: dobehol posledný, ostatný; posledný, ostatný deň v rokukonečný: vystúpil na konečnej zastávke; posledné, konečné štádium (op. začiatočné) • záverečný (ktorý býva v závere, tvoriaci záver, koniec; op. prvý, úvodný): záverečné čísla programu, záverečná časť seriálufinálový (posledný a rozhodujúci): finálový zápasodb. finálny (týkajúci sa finále, poslednej časti, obyč. hudobnej skladby): finálny tón, akordkoncovýzastar. pokonný: posledný, pokonný súd

    2. jediný, ktorý zvýšil, zostal • ostatný: zbúrali aj poslednú, ostatnú pamiatku; bojoval do posledných, ostatných síljedinýjeden (posledný za istých okolností): zostala ti už len posledná, jediná, jedna možnosťzvyšujúcizostávajúci: predali aj posledný, zvyšujúci, zostávajúci kus

    3. ktorý sa vzťahuje na veľmi blízku minulosť, pochádzajúci z nej; ktorý bol naposledy aktuálny • ostatnýnedávny: v poslednom, ostatnom čase sa necítim dobre; posledné, ostatné, nedávne udalosti ho celkom zlomilinajnovší: šaty ušité podľa najnovšej módynajmódnejšínajmodernejší: posledný, najmódnejší, najmodernejší modelnajpopulárnejší: posledný, najpopulárnejší hit

    4. expr. spoločensky, sociálne a pod. najnižšie postavený (o človeku) • expr. ostatný: tvári sa ako posledný, ostatný chudák


    zatvárací 1. uspôsobený na zatváranie • uzatváracíuzavierací: zatvárací špendlík; uzatvárací, uzavierací ventil, príklop

    2. (o čase) v ktorom sa zatvárajú obchody, reštaurácie a pod. (op. otvárací) • záverečný: zatváracia, záverečná hodina


    záverečný 1. ktorý sa koná na záver • poslednýostatný: záverečný, posledný, ostatný deň v rokukonečnýukončujúci: konečné, ukončujúce predstaveniefinálny: finálny tón, akordkniž. finitnýhovor.: finišovýfinálový: finišový, finálový boj o víťazstvo

    2. p. zatvárací 2


    sľúbiť urobiť sľub vykonať, dodržať niečo • prisľúbiťdať sľub: deti sľúbili, že poslúchnu; mladí si sľúbili, prisľúbili vernosť, dali si sľub vernostikniž. zasľúbiť: zasľúbili nám pomocnasľubovaťposľubovať (veľa sľúbiť a často to nedodržať): nasľubovali, posľubovali nám výhodnú kúpu, ale nič z toho nebolozaviazať sa (urobiť záväzný sľub): zaviazať sa splniť plánzaprisahať sazaveriť sa (sľúbiť pod prísahou): zaprisahal sa, zaveril sa, že už nebude piťzastar. obecať


    zaprisahať sa prísahou niečo dotvrdiť, potvrdiť • odprisahaťhovor.: zaveriť sazabožiť sa: zaprisahal sa, zaveril sa, že vraví pravduhovor. zadušiť sa (uistiť niekoho o svojej pravde obyč. slovami na moj dušu) • zastaráv. sprisahať sazried. zapravdiť sa (Timrava)zakliať sa (potvrdiť niečo privolaním kliatby na seba pri nesplnení niečoho): zaklial sa pomstiť rodinu

    p. aj zaviazať sa, sľúbiť


    zaveriť sa porov. prisahať sa


    nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci • naostatoknapokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilouzáveromna závernaposledyhovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domácizastar.: vposledpokonnenár. poostatku

    2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • naostatoknapokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli?konečnekoniec koncovkoniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdunaveľaostatnevlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáležínaposledyhovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol


    záverom v poslednej časti, v poslednej fáze • na závernakoniec: záverom, na záver, nakoniec všetkých vyzval, aby si podali rukynaostatoknapokon: naostatok, napokon spomenul aj svoju najnovšiu prácu


    prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahaťzaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročíveriť sazaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobilbožiť sa: boží sa, že sa polepšídušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverízaklínať sakliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľubnár. hromiť sa (Kálal)expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)


Naposledy hľadané výrazy:

Pravidlá slovenského pravopisu: dyka, prebaliť, guľatý, valaška, s, hlúpy, potlačí, lamela, zub, priho, dizajn, zaspat, postava, mojkat sa, pečiatka
Nárečový slovník: uho, štrimfľa, oh, lutrija, boz, mok, zat, zov, cmi, h m, vendľak, cerpe iva, frk, pum, bop
Lekársky slovník: fd, cephalalgia, do, ik, p77, o97, tachyphylaxis, p29, v30, oct, d s, e e, m95, hon, g23
Technický slovník: rs422, cb radio, zať, mi, fon, exp, way, rec, ven, obt, shrinking, solve, unload, vir, hanging
Ekonomický slovník: doe, em, ra, pkc, pzh, pws, snu, ipn, zmv, ob6, bls, fhu, cak, ori, cag
Slovník skratiek: lel, do, t1, nkk, viz, v89, kmr, ekd, cwf, vmo, tep, z36, rse, por, mvp
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV