Synonymá slova "zám" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 377 výsledkov (4 strán)

  • zamočiť 1. p. navlhčiť 2. p. vtiahnuť 2, zapliesť 3, zatiahnuť 3


    zapliesť 1. pletením spojiť al. pletením vyplniť • spliesťupliesť: zaplietla dievčaťu vrkoč okolo hlavy; zo zvyškov cesta spliesť, upliesť pletenecpozapletaťpospletaťposplietaťpospletávať (postupne viac vecí): pospletať dovedna farebné stužkyvypliesť (vyplniť): vypliesť dieru v plote

    2. pri pletení vložiť, pridať • vpliesť: zapliesť, vpliesť stuhu do vlasovvpriasť (pradením vložiť): vpriasť farebné vlákna do nitízaviť (vitím zapliesť): zaviť kvet do vencapozapletať (postupne)

    3. dostať do istej situácie (často nepríjemnej al. v neprospech niekoho) • zamiešaťzatiahnuťvtiahnuť: zaplietli, zamiešali mládencov do prípadu s drogami; nechtiac nás zatiahli, vtiahli do rodinnej hádkyhovor. namočiť: nechcel som priateľa namočiť do tej aféryzamotaťzamočiť

    4. urobiť zložitým, neprehľadným; uviesť do zmätku • zamotaťpopliesť: špagát zaplietol, zamotal do guče; príbeh tak zaplietol, zamotal, poplietol, že mu napokon nik nerozumelskomplikovať: príhoda skomplikovala situáciu

    5. p. začať 2


    zatiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • potiahnuťmyknúťpomyknúť: zatiahnuť, potiahnuť za povraz; myknúť opratamišklbnúťpošklbnúť: šklbnúť za rukáv, (po)šklbnúť za vlasytrhnúťpotrhnúť: trhli, potrhli reťazoupozaťahovať (postupne)

    2. ťahaním spevniť • pritiahnuťutiahnuťstiahnuť: zatiahnuť niečo uvoľnené, pritiahnuť si opasok; utiahnuť, stiahnuť si vlasy do uzladotiahnuť (celkom zatiahnuť) • zakosíliťzauzliť (zatiahnuť uzlom): zakosíliť, zauzliť špagátzaviazaťzviazať: zaviazať, zviazať šnúrku na uzolpozaťahovaťpopriťahovať (postupne)

    3. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • vtiahnuť: zatiahli, vtiahli do aféry celú rodinuzapliesťzamiešať: zapliesť, zamiešať niekoho do sporov, do hádkyzaviesťzavliecť: ideológia nás zaviedla, zavliekla do ekonomickej katastrofyexpr.: zamotaťzamočiťnamočiť: zamotali, zamočili ma do prípadupozaťahovať (postupne)

    4. p. zájsť 1 5. p. zaspievať 6. p. odtiahnuť 1


    premoknúť byť úplne, celkom zasiahnutý dažďom; presiaknuť vlhkosťou • premočiť sa: premoknúť, premočiť sa do nitkyzmoknúťumoknúťpomoknúť: seno na daždi zmoklo, umoklo, pomokloopršaťzapršať: neos. na výlete nás opršalo; obilie zapršalozamočiť sapremáčať sazmáčať sazamáčať sazmočiť sa (ponorením sa do vody al. dotykom s niečím tekutým): celá sa pri praní zamočila, premáčalazamoknúť: obilie na koreni zamoklo


    zamáčať sa stať sa mokrým, vlhkým (ponorením sa do vody al. dotykom s niečím tekutým) • zamočiť sazmáčať sazmočiť saumáčať saumočiť sa: z(a)máčať sa, z(a)močiť sa v rannej rose; pri praní sa celá umáčalazamokriť sa: topánky sa v tráve zamokrilizamoknúť (nasiaknuť vodou): seno zamoklonavlhčiť sa (stať sa vlhkým): šaty sa v daždi navlhčilizarosiť sa (zamáčať sa rosou) • expr.: zamachliť sazamachrať sa: v tráve sa čižmy celé zamachlili, zamachralidomáčať sa (vo veľkej miere): Kde ste sa tak domáčali?namočiť saomočiť sa (sčasti sa zamáčať): pery sa mu vo víne iba trochu namočili, omočilipremáčať sapremočiť sa (presiaknuť vlhkosťou): premáčané vlasy


    zamočiť sa p. zamáčať sa


    zámočník kto vyrába, opravuje al. montuje kovové predmety (pôvodne iba zámky), konštrukcie al. súčiastky: stavebný, umelecký zámočníkhovor. zastar.: šlosiarslosiar


    hrad opevnené sídlo panovníkov al. šľachticov v stredoveku umiestnené obyč. na menej prístupnom mieste: hrad Beckov, zrúcaniny hraduzámok (má funkciu obytného objektu, rodinného sídla): poľovnícky zámok, zámok Červený kameňzastar. akropola (vyššie položený hrad)


    kaštieľ väčšia stavba vybudovaná v minulosti ako sídlo šľachty: barokový kaštieľkúria: zemianska kúriazámok (v minulosti rozsiahla stavba s funkciou obytného objektu, rodinného sídla): zámok Topoľčianky


    zámok p. hrad, kaštieľ


    zamoknúť p. zamáčať sa


    vlhký nasiaknutý menším množstvom tekutiny; obsahujúci menšie množstvo tekutiny • mokrý (op. suchý): vlhký, mokrý uterákzvlhnutýnavlhnutýzavlhnutý: zvlhnuté, navlhnuté, zavlhnuté senonavlhčený: navlhčený uterákvlhkastý (trocha vlhký): vlhkastý vzduchzamokrený (nasiaknutý vodou): zamokrená lúkamokrastýzried. mokravý (trocha mokrý): mokrastá pôda, mokravé sihote (Tatarka)namoknutý: namoknuté šatyzamoknutý: zamoknuté obilievlahývlažný (mierne vlhký a teplý): vlahý, vlažný vetríkovlažený (občerstvený vodou): ovlažená tvárrosnatýzarosenýzrosenýorosenýrosnýrosavý (pokrytý rosou): rosnatá, zarosená, zrosená tráva; orosené listyspotenýzapotenýprepotenýupotený (vlhký od potu): spotená, zapotená košeľa; prepotené, upotené vlasystuchnutýpotuchnutýzatuchnutýnár. puchký (pokazený vplyvom vlhka a plesne): stuchnutý, potuchnutý vzduch; puchká zem (Plávka)odb. humídny: humídna hlina


    zamokra p. namokro


    namokro, pís. i na mokro v stave s istým množstvom vlahy, vlhkosti (op. nasucho) • zamokra, pís. i za mokra (op. zasucha): namokro, zamokra ostrihala synovi vlasynavlhkozavlhka, pís. i na vlhko, za vlhka (s menším množstvom vlahy): navlhko, zavlhka vyžehlila košeľu


    daždivý sprevádzaný dažďom, bohatý na dážď • zadaždený: daždivý, zadaždený večerpľušťavýpľuštivý: pľušťavý, pľuštivý časexpr.: uplakanýusmoklený: uplakaný, usmoklený deňhovor.: zapršanýrozpršanýpren. expr. uváľaný (Rúfus)mokrý: mokré letopren. zamokrený (F. Hečko)expr. kalný: kalné ránosychravý (daždivý a studený, nepríjemný): sychravé počasie, sychravá jeseňnár. prčľavý


    mokrý 1. obliaty al. nasiaknutý tekutinou, obyč. vodou (op. suchý): sme celí mokrí od dažďa; z mokrých vlasov kvapká vodavlhký (trocha, čiastočne mokrý): tričko je mokré, vlhké od potu; bývať vo vlhkom bytevlažný (pokrytý vlahou): vlažné peryzmoknutý (mokrý od dažďa): mokrý, zmoknutý kabátspotenýupotený (mokrý od potu): spotené, upotené telozarosenýorosenýzrosenýzried.: rosavýrosnatýrosný (mokrý od rosy; pokrytý drobnými kvapkami vody): zarosená, orosená tráva; orosený, zrosený pohárnamoknutýzamokrenýmokrastýmokravývlhkastý (trocha mokrý): namoknutý, zamokrený, mokrastý uterák; mokrastý, mokravý, vlhkastý obväzpremočenýpremoknutýrozmočenýprepotený (úplne mokrý, obyč. od dažďa al. potu): byť premočený, premoknutý do nitky; premočené, rozmočené čižmy; prepotené teplákypocikanýocikanýpopišanýopišanýexpr. došvordaný (Šikula)hrub.: pošťanýošťaný (mokrý od moču): pocikané, popišané dieťa; pocikaná, ocikaná, opišaná plienkaexpr.: mokručkýmokrunkýmokrulinký: mokručké, mokrunké, mokrulinké vláskyexpr. primokrý (príliš mokrý)

    2. bohatý na vodné zrážky (op. suchý) • daždivývlhký: mokrá, daždivá, vlhká jeseňsychravý (mokrý a chladný): sychravá zimavlahý (mierne, príjemne mokrý): vlahý vzduch prichádza od morasparný (mokrý a horúci): sparné letné nociexpr.: uplakanýusmoklenýzried. učľapkaný: uplakané, usmoklené dni; učľapkaný pondelok


    zamokrený 1. p. mokrý 1, vlhký 2. p. daždivý


    zamokriť sa p. zamáčať sa


    vstavaný vsadený pri stavbe • zabudovanýzamontovaný: vstavaná, zabudovaná skriňa


    zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

    2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

    3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


    zamordovať p. zabiť 1


    zamoriť 1. rozmnožením niečoho škodlivého postihnúť zdravie, prostredie a pod. • nakaziť: zamoriť, nakaziť triedu infekciou žltačkyznečistiť: znečistiť kraj dymomexpr.: zanešváriťzaplieniť: hmyz zaplienil, zanešváril domhovor. nainfikovať: pôdu nainfikovali umelé hnojivánapadnúť: polia napadli kobylky

    2. p. zabiť 1


    zámorský ktorý je za morom, ktorý ta smeruje • zaoceánskytransoceánsky (týkajúci sa oceánov): zámorské, zaoceánske trhyzaatlantickýtransatlantický (týkajúci sa Atlantického oceána): zaatlantické krajiny


    nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostenýnamrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasomrozhnevanýrozčúlenýpohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané očiexpr.: najedovanýrozjedovanýnasrdenýrozsrdenýnasršenýrozsršenýnamosúrenýzried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvárhovor. expr.: napaprčenýrozpaprčenýnapajedenýrozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačkanazúrenýhovor.: rozčertenýrozzúrenýhovor. expr.: napálenýdopálenýnaštvanýexpr. dožratýhrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanierozhorčenýpobúrenýkniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protestkniž. rozľútenýpodráždenýrozdráždenýpopudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveďzlostnýhnevlivýmrzutýrozmrzenýzamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadomzastar. hnevnýzúrivýexpr. jedovatýpren.: zježenýnaježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté rečiexpr.: nafúkanýnafučanýofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný?expr.: zdurenýnadurdenýnadudranýnadudrenýnadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurenýexpr.: nadutýzdutýodutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté peryexpr.: nakokošenýrozkohútenýrozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútenínár. expr.: nabadúrenýnabzdúrený


    nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny) • neprívetivýnemilýneláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatiamrzutýnamrzenýnevrlýnamosúrenýkniž. moróznyhovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzorzamračenýmračnýzamosúrenýpochmúrnypošmúrnyzachmúrenýchmúrnyzastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladustudenýchladnýodmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správaniemrazivýodmietavýpren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomupren. expr. kyslý

    p. aj nepríjemný; zlý

    2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny) • neprívetivýnepríjemnýzlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasiekniž. nehostinnýdrsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný krajpochmúrnypošmúrnychmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domuťaživýsmutnýkniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba


    zamosúrený 1. p. zamračený 2, nevľúdny 1 2. p. nahnevaný


    zamračený 1. zahalený mrakmi • zaoblačenýzachmúrenýoblačnýmračný: zamračená, zachmúrená obloha; oblačné, mračné nebozatiahnutýzastretý: zatiahnuté ránachmúrnypochmúrnypošmúrnypodmračnýpodmračený: chmúrny, pochmúrny deňzried. mračistý (Hviezdoslav)

    2. tváriaci sa nevľúdne, nevľúdne vyzerajúci • zachmúrený: zamračená, zachmúrená tvárzried.: pochmúrenýpodmračnýpodmračený: podmračený pohľadchmúrnypochmúrnypošmúrnymračný: pochmúrny výrazzazerajúciexpr.: zazeravýzamosúrenýzmraštený: stále chodí zmraštenýpejor. gánivýzried. zázrivýexpr. zried. umrštený: zamosúrený, gánivý pohľadpoet. zmračený (Hviezdoslav)

    p. aj nevľúdny


    zamosúriť sa p. zamračiť sa


    zamračiť sa pokryť sa mrakmi (o oblohe; op. vyjasniť sa); zatváriť sa nevľúdne, ustarostene, nahnevane (o človeku; op. vyjasniť sa) • zachmúriť sazachmáriť sa: obloha sa podvečer zamračila; zachmúril sa nad synovým vysvedčenímkniž. zakaboniť saspochmúrnieťzried. ochmúrnieť: nebo sa zakabonilo, ochmúrnelo; zakabonený pohľadzaoblačiť sazatiahnuť sa (o oblohe) • primračiť sa (trocha) • stemnieťstemniť sapotemnieť (pokryť sa tmavými oblakmi; veľmi sa nahnevať): obloha odrazu stemnela; jeho pohľad stemnel, potemnelzmraštiť sazvraštiť sazmŕštiť sazried. zamraštiť sazamŕštiť saomraštiť sa (o tvári) • hovor. zaškarediť saexpr. zamosúriť sa (o človeku): s nevôľou sa na nás zaškaredil; zamosúril sa, keď sa mu neurobilo po vôlikniž. zastar. zasmušiť sa


    zmraštiť sa 1. dať tvár do vrások, skriviť sa do grimasy • zvraštiť sazmŕštiť sazmrštiť sa: zmraštil sa, zvraštil sa od hnusu; zmŕšti sa odporomstiahnuť sazhúžviť sa (o tvári): tvár sa mu stiahla, zhúžvila do grimasyzachmúriť sazamračiť sazried.: ochmúrnieťomraštiť sa (zatváriť sa nevľúdne): zachmúriť sa, zamračiť sa od nevôleexpr.: zamosúriť sazaškarediť sakniž. zakaboniť sa (výrazom tváre vyjadriť nevôľu) • expr. zoškľabiť sa (znetvoriť sa do grimasy)

    2. stratiť na objeme, plnosti • zvraštiť sazmŕštiť sazmrštiť sascvrknúť sa: pomaranč sa celkom zmraštil, zvraštil, scvrkolzvraskať sazvráskať sa: ovocie sa zvraskalozosušiť sazoschnúť (sa)zošúveriť sa (pôsobením sucha al. veku zmenšiť svoj objem): pokožka sa od slnka zosušila, zošúverilazvráskavieťzvráskovatieť (o pokožke) • spľasnúťspľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem) • lek. kontrahovať sastiahnuť sa: svalstvo sa kontrahuje, stiahnevycivieťscivieť: vycivená, scivená tvár


    neprehľadný 1. v ktorom niet prehľadu, v ktorom pre zložitosť nie je možná (ľahká) orientácia (op. prehľadný) • neusporiadanýchaotický: neprehľadný, neusporiadaný výklad; neusporiadaný, chaotický vývin udalostínejasnýzmätenýexpr. zamotaný: nejasné, zmätené pomery v spoločnosti; zmätená, zamotaná rečzložitýkomplikovaný (op. jednoduchý): neprehľadná, zložitá mapa; zložitá, komplikovaná spoločenská situáciakniž. spletitý: spletité udalosti

    2. o ktorom si nemožno urobiť prehľad, obyč. pre jeho veľkosť, rozsah • veľkýrozsiahly: neprehľadné, veľké plochy lesa; veľké, rozsiahle škodyobrovskýohromnýnesmierny: obrovské, ohromné, nesmierne zástupy ľudí


    popletený pociťujúci, prejavujúci zmätok, chaos v myslení, konaní, reakciách (o človeku); vyznačujúci sa zmätkom, nesúvislosťou, neusporiadanosťou • expr. dopletenýdomotaný: celá je popletená, pomotaná; dopletená, domotaná rečhovor. expr.: pomotanýpomútený: pomotaná, pomútená hlavaexpr.: pomítorenýzmítorený: pomítorená, zmítorená od radostisubšt. zmagorený • dezorientovaný (ktorý stratil orientáciu) • zmätenýexpr.: zmotanýzamotaný: dezorientovaná, zmätená myseľ; zmätené prejavy; zmotaný, zamotaný svetchaotickýneusporiadaný: ťažko vnímali profesorovu popletenú, chaotickú prednášku; chaotické, neusporiadané pomeryhovor. skomolený: skomolené vetybezhlavý (svedčiaci o nelogickosti, neusporiadanosti, nerozumnosti): bezhlavé správaniepomýlený (v dôsledku zmätku nesprávny): vykladal svoje pomýlené názoryexpr.: pomátanýohlúpenýosprostený: celkom je pomátaný, ohlúpený, osprostený z počítanianesúvislý (bez súvislosti, nadväzovania) • roztržitý (prejavujúci nesústredenosť): popletená, nesúvislá, roztržitá odpoveď študentapren. pejor. hotentotský: hotentotská reč


    záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad • tajomnýtajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hradčudnýdivnýpodivnýzvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľadnepreniknuteľnýnevysvetliteľnýnevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný javšerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovektemnýtmavý: mať temnú, tmavú minulosťnepoznanýneznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľkyzázračnýčarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávokmystickýkniž.: mysterióznymystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféraokultnýnadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javykniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak)zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)

    2. ťažko zrozumiteľný • nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápisnejasnýnezreteľnýdvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metaforynepresnýneurčitýhmlistýmatný: neurčité, hmlisté spomienkynepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolovčudnýdivný: je to čudný, divný prípadkniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumiekniž.: rébusovýrébusovitý (majúci ráz rébusu) • kniž. zastar. enigmatickýkniž. spletitýhovor. expr.: zapletenýspletenýzamotanýpomotanýzmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh

    3. p. zvláštny 1


    zamotaný 1. p. záhadný 2 2. p. zložitý


    zložitý ktorý je utvorený z mnohých zložiek bez prehľadu (op. jednoduchý) • komplikovaný: zložitý, komplikovaný stroj, problémneprehľadnýchaotickýpomotanýzmotanýzamotanýzapletenýspletenýzauzlenýkniž. spletitý (v ktorom sú zložky navzájom neprehľadne pospletané): neprehľadný, chaotický dej; zamotaná, zauzlená, spletitá situácianejasnýzmätenýneusporiadaný: nejasné pomery, neusporiadaný stavneľahkýťažkýneriešiteľnýslang. mastný (zložitý z hľadiska riešenia): neľahké, ťažké podmienky; neriešiteľné otázky; ťažký, mastný matematický príkladmnohotvárnymnohostrannýmnohorozmernýmnohovrstevnýmnohovrstvovýviacrozmernýviacvrstvový (zložitý z mnohých stránok): mnohorozmerný, viacvrstvový proces premiennepraktický (zložitý z hľadiska praktického využitia): nepraktické zapínanie, nepraktická metódaprekomplikovaný (veľmi al. zbytočne zložitý): zložitá, prekomplikovaná povaha


    vtiahnuť 1. ťahaním dostať dovnútra • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť auto do garáževovliecťzavliecť (vlečením): vovliecť, zavliecť sane do dvoravoviesťzaviesť: voviedli ma dnupovťahovať (postupne, viac vecí)

    2. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • zatiahnuť: vtiahli, zatiahli nás do rodinného sporuzapliesťzamiešaťexpr.: zamotaťzamočiťnamočiť: zapliesť niekoho do nešťastia; zamiešali, zamočili ho do aféry s benzínomzavliecťvovliecť: zavliecť, vovliecť svet do katastrofypovťahovať (postupne)

    3. nabrať vzduch do seba • vdýchnuťpotiahnuť: vtiahnuť, potiahnuť nosom; vtiahol, potiahol dym do pľúcmenej vhodné vsať: vsať čerstvý vzduch plným dúškomnaťahať (v množstve) • povťahovať (postupne)

    4. pohybom zatlačiť niečo vyčnievajúce, vysunuté • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť bruchovtisnúťstisnúťstiahnuť: stisla, stiahla hlavu medzi pleciapovťahovaťposťahovať (postupne)

    5. p. vojsť 1


    zababušiť expr. priveľmi al. teplo obliecť, dôkladne zakrútiť, zavinúť • expr.: zababúliťzababoliť: zababušili, zababúlili si hlavy do teplých vlniakovexpr.: zachuchliťzachumlať (rýchlo a neporiadne): dieťa zachuchlila, zachumlala do deky a schytila do náručiaexpr. zahúliť: vyšla z kúpeľne celá zahúlená do osuškypozakrúcaťpozavíňať (postupne): pozakrúcať, pozavíňať chorého do studených obkladovzabaliťzamotať (dôkladne): dojča zabalila do plienok; hlava zabalená, zamotaná do šálu


    zabaliť 1. dať na niečo obal, dať do obalu • hovor. zapakovať: zabalili, zapakovali mi tovar do jemného papierazaobaliťobaliť: novú knižku si hneď (za)obalí do novínzakrútiť: zakrútil si desiatu do servítkyzbaliťhovor. spakovať (urobiť balík, dať veci do balíka): Z(a)baľ, spakuj si veci a choď domov!pobaliťhovor. popakovať (viac vecí al. všetko)

    2. dôkladne niečo ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi) • zakrútiťzavinúť: vyjdúc z vody sa zabalila, zakrútila, zavinula do dekyokrútiťzatočiťzamotať: vlasy si okrútila, zatočila, zamotala do uterákaexpr.: zababušiťzababúliťzababoliťzahúliť (priveľmi, teplo obliecť): zababuší dieťa do perinkyexpr.: zachuchliťzachumlať (rýchlo a neporiadne): zachuchlila, zachumlala si hlavu do šatkyexpr. zabundať: hlava zabundaná v ručníkupozabaľovaťpoobaľovať (niekoľkokrát, dôkladne zabaliť jednu al. viac vecí)


    zakrútiť 1. nakrátko uviesť do otáčavého pohybu • zatočiť: zakrútiť, zatočiť nad hlavou valaškouskrútnuťstočiťskrútiť (vychýliť z pôvodnej polohy): skrútnuť, stočiť, skrútiť volant doľavazavrtieťzvrtnúťotočiťpotočiťpokrútiť (kohútikom, kľukou) • zried. zakrútnuť: zakrútnuť kolesomzakrúžiť (urobiť kruhový pohyb): zakrúžiť rukou, bičom

    2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi al. s iným cieľom) • zavinúťpoviťzaviťukrútiť: zakrútila, zavi(nu)la dieťa do perinky; povila dieťa do bieleho vankúšika; ukrútiť si hlavuzabaliťexpr.: zababušiťzababúliťzabundať (dôkladne zakrútiť): zabalila, zababušila si hlavu do uterákazamotaťexpr.: zachuchliťzachumlať (rýchlo a neporiadne) • pozakrúcaťpozavíjaťpozavíňať (postupne, dôkladne) • kniž. zahaliť: zahaliť si krk šálomzried. zaokrútiť

    3. krútením spojiť do tesného celku • zatočiťskrútiťstočiťzvinúťzavinúť: zakrútiť, zatočiť závin; zavinúť zástavu; skrútiť, zvinúť papier do rúrkyzmotať (motaním spojiť): zmotať klbko vlnyzrolovať (do šúľka) • postáčaťposkrúcať (viackrát zakrútiť, skrútiť): postáčať, poskrúcať zvyšky nitíexpr.: zašúľaťzošúľaťušúľať (cigaretu)


    zamotať 1. motaním, neobratným zaobchádzaním poprekrúcať; expr. uviesť do zmätku, neporiadku, urobiť neprehľadným, nejasným • pomotať: zamotať, pomotať bavlnky, nite, drôtiky; expr. všetko vždy zamotá, pomotáexpr. zamotkať (jemne): sponku si mi zamotkala do vlasovdomotať (vo veľkej miere) • popliesťexpr. zmotať: celú úlohu poplietol, zmotalexpr.: zachlpiťschlpiťpochlpiťzakudliťskudliťpokudliťzachumliť: vlasy zachlpené, zakudlené, zachumlené do chumáčaexpr. zapantať: dieťa si zapantalo nohy do dlhej košelezauzliťzakosíliť (urobiť uzol, uzly): motúz zauzlil, zakosílil tak, že ho nemohol rozmotať, kniž. zauzliť situáciu, príbehhovor. expr. zašmodrchať: všetko vždy zašmodrcházapliesťvtiahnuť (niekoho do niečoho): zamotal, zaplietol, vtiahol nás do špinavej aféryhovor. skomoliť (reč, text) • zried. pomiasť

    2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu al. s iným cieľom) • zakrútiťzavinúťukrútiť: zamotať, zakrútiť, zavinúť si hlavu do uterákazabaliťexpr.: zapantaťzachumlaťzachuchliť (ledabolo, neporiadne) • pozamotávaťpozakrúcaťpozavíňať (postupne) • kniž. zahaliťzried. zaokrútiť


    popliesť sa 1. dostať sa do zmätku, stratiť schopnosť jasne, správne uvažovať, hovoriť a pod. • zapliesť sazamotať sazmotať sapomotať sahovor. expr. pomútiť sa: pri výklade sa prednášateľ zavše popletie, zapletie, zamotá, pomotá; všetko sa v hlave poplietlo, zmotalozmiasť sa: od trémy sa žiak celkom zmiatolpomiasť sapomiešať sa: akosi sa mu to všetko pomiatlokniž.: skonfundovať sapokonfundovať sa

    2. p. pomýliť sa


    zapliesť sa 1. dostať sa, zachytiť sa do niečoho neprehľadného, stojaceho v ceste a pod. • zamotať sa: vlasy sa zaplietli, zamotali do retiazkyzaputnať sa: gombík sa zaplietol, zaputnal do sieťkyzamiešať savkĺznuťvsunúť sa (medzi množstvo): zamiešať sa do davu; vkĺznuť, vsunúť sa nenápadne medzi modliacich sapospletať saposplietať sapospletávať sa (postupne al. viacero vecí): prsty sa mu posplietali do jednej guleprepliesť sa (cez seba): konáre stromov sa preplietlizauzliť saspliesť saschlpiť sazakosíliť sa (do uzla) • expr. zapriasť sa: zapriasť sa do liací

    2. dostať sa do istej situácie (často nepríjemnej al. nastrojenej v neprospech niekoho) • zamiešať sa: zapliesť sa do dlžôb, zamiešať sa do sporovzatiahnuť savtiahnuť sahovor. namočiť sa: Prečo sa do toho prípadu zatiahol, vtiahol?; namočila sa do nepríjemností, ani nevedela, akozapojiť sa: zapojiť sa do odboja

    3. hovor. mať intímny vzťah s niekým; dať sa s niekým dovedna (so zlým úmyslom) • spriahnuť saspriasť saspliesť sa: zaplietla sa, spriahla sa, spriadla sa s nejakým mužom; nemal si sa s ňou spliesťpejor.: zlízať sazňuchať sa (uzavrieť blízky vzťah, spojenectvo a pod.): zlízal sa s domácou; zňuchať sa s políciouexpr.: spantať sazapantať sazapodieť sapejor. zahodiť sa (stykom s niekým stratiť úctu): s hocikým sa zahodí

    4. p. pomýliť sa, popliesť sa 1


    babušiť expr. priveľmi, teplo obliekať • hovor. baliť: babušia, balia deti do periniekzakrúcaťzamotávať: babušiť, zakrúcať dieťa nie je zdravé


    chlpiť tvoriť chumáče, uzlíky • expr.: chumliťkudliť: chlpí, chumlí vlnu, nitezamotávaťzauzľovať: zamotáva, zauzľuje si šnúrky na topánkachstrapatiťkuštraťčuchraťšuchoriť (narúšať usporiadanosť vlasov a pod.): strapatí, čuchre si vlasy


    motať 1. okrúcaním upravovať al. umiestňovať • vinúť: motala, vinula priadzu; motať, vinúť niť na cievkusúkať: súkal povrázoknamotávaťnavíjaťnakrúcaťnatáčať (motať na niečo): namotával, nakrúcal lano na bubonzamotávaťpantať (motaním spletať): zamotával, pantal dva povrazy spolu

    2. p. miasť 3. p. tárať


    zamotávať p. motať 1, chlpiť


    zamotkať p. zamotať 1


    bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkoviazámožný: letné sídla zámožných ľudíhovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodinasolventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičiahovor. expr.: zaperenýoperenýzazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobanýsubšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcovzastar. peňažitý: peňažitá nevestanár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynárpren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav)expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

    2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastokúrodnýkniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rokštedrývýdatný: štedrá odmena, výdatné zrážkylukulský: lukulské hody, hostinypočetný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákovkniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostinakniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásobyveľkýpestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortimentplodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný životplnotvárnymnohotvárnyrozmanitýobsažnýplný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahlyobsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásobavysokýexpr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenubujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázianákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaletaexpr.: prebohatýprehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miereexpr. pribohatý (príliš bohatý)


    zámožný p. bohatý 1


    prísne, prísno 1. neodpúšťajúc chyby, previnenia a pod. (op. zhovievavo) • neúprosnezried. sprísna: prísne, neúprosne postupovali proti každému, čo mal iný názorostrozostratvrdo: proti odporcom zasiahli veľmi ostro, zostra, tvrdonekompromisneexemplárne: nekompromisne, exemplárne potrestali každé previnenieexpr. sparťansky: sparťansky vychovával všetkých svojich synovkniž. drakonickyzried. drakónsky (veľmi prísne): drakonicky potlačili každú vzburu

    porov. aj prísny

    2. nedovoľujúc, neumožňujúc výnimky • dôsledne: prísne, dôsledne dodržiavať predpisypresnestriktne: postupovať presne, striktne podľa harmonogramukonzekventne: musí postupovať konzekventnenekompromisnekniž. rigorózne: nekompromisne, rigorózne odmietol každý návrh na zmenu

    3. prejavujúc odmeranosť, chlad, neprejavujúc cit • odmeranechladnechladnozried. sprísna: prísne, odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcichzdržanlivostrohorezervovane: pôsobil veľmi zdržanlivo, stroho, rezervovaneneprívetivonevľúdnesucho: jeho hlas znel neprívetivo, nevľúdne, suchopríkroostrozostraexpr. britko: príkro, ostro, zostra napomenul synazamračene: prísne, zamračene hľadela na syna


    zamračene 1. porov. zamračený 1, 2 2. p. prísne 3


    nejasný 1. ktorý nie je (dosť) dobre vnímateľný, najmä zrakom a sluchom (op. jasný, zreteľný) • temnýtmavýšpinavý (o nejasných farbách, ich odtieňoch; op. žiarivý, svetlý) • nezreteľnýrozplývavý: v diaľke vidno nejasné, nezreteľné obrysy hôr; vydával nejasné, nezreteľné zvukynevýraznýmdlý (ktorý nemá vyhranenú, presnú podobu; op. výrazný): bábätko má ešte nejasné, nevýrazné črty tváre; usmieval sa na mňa mdlým úsmevomrozmazaný (o fotografii): pozadie na fotografii je rozmazanézrnitý (o televíznej obrazovke) • zastretý: spievala nejasným, zastretým hlasomzamračenýzatiahnutý (o oblohe)

    2. nie dosť jednoznačný, významovo nie presne určený (op. jasný, zreteľný) • nezreteľný: hovoríš vždy v nejasných, nezreteľných náznakochnepresnýneurčitýhmlistýmatný: na detstvo mi zostali iba nepresné, neurčité, hmlisté spomienky; o budúcnosti mám iba hmlisté, matné predstavynevyhranený (bez presných ohraničení): zaujať nevyhranený postojnezrozumiteľný (op. zrozumiteľný): nepochopil som tvoj nezrozumiteľný výkladdifúznyrozptýlený (o myslení) • neartikulovaný (nezreteľne členený na hlásky): vydávať neartikulované zvukynejednoznačnývágnydvojznačnýdvojzmyselný (ktorý sa dá rozlične, dvojako chápať, vysvetľovať): definícia nesmie byť nejasná, nejednoznačná; slovo má nejasný, dvojznačný, dvojzmyselný význampopletenýpomotanýzmotanýprekrútenýhovor. skomolený (bez logickej následnosti): skomolené, popletené vysvetlenieneujasnený (nie do konca, úplne premyslený): mať neujasnené plány do budúcnostinevyjasnenýnevyriešený (bez konečného rozhodnutia): nevyjasnená, nevyriešená situácia


    stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na očistrhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo stenyzvliecťsňať: zvliecť, sňať si prsteňzobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debnyzošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zemposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

    2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajacaolúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovociazvliecťzvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožuposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

    3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuťpritiahnuťzatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučkuzakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúruzovrieť: zovrel ruky tesne k sebestisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľuposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

    4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiťzvraštiťzmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočiezhúžvaťzhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čeloskrčiť: skrčil plecia do kabátazachmúriťzamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovediexpr. pozberkaťposťahovať (na rozličných miestach)

    5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediťodvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy

    6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára

    7. p. zviesť 4


    zatemniť sa stať sa temným, tmavým • stemnieťstmavieť: obloha sa zrazu zatemnila, zrazu stemnela, stmavelazatmiť saotmavieť: miestnosť sa zatmila, otmavelazried.: otemnieťochmúrnieť: zrak mu od zlosti ochmúrniezatiahnuť sazamračiť sazaoblačiť sa (zatemniť sa mračnami): nebo sa zatiahlo, zamračilo, zaoblačilopotemnieť (sčasti): zore potemneli, líca jej potemneli tmavou červeňou


    zamraštiť sa p. zamračiť sa


    ohromiť spôsobiť veľké, neočakávané (obyč. nepríjemné) prekvapenie • expr.: ohúriťomráčiťochromiť: správa o nešťastí ich ochromila, ohúrila, omráčilaexpr. ovaliť: ovalil ju pravdouhovor.: šokovaťzošokovať (spôsobiť šok): nepriaznivý výsledok nás šokovaludiviťprekvapiť (v menšej miere a aj v kladnom zmysle): udivil, prekvapil nás výkon mužstvazdesiťvydesiťpodesiť (nečakanou udalosťou nahnať hrôzu, strach): pohľad na zhorenisko nás zdesil, vydesil, podesilexpr.: zmraziťzamraziť: hrôza ich zmrazila do špiku kostí; tragická zvesť zamrazila prítomnýchexpr. premraziť (ohromiť strachom): premrazilo ma, keď som videl haváriu zblízka


    zamraziť 1. ochladiť pod bod mrazu; vyvolať silný pocit chladu • zmraziť: zamraziť, zmraziť zeleninu na zimu; zamrazila ho predstava, že musí skočiť do vody

    2. p. ohromiť


    nevládny1 ktorého opustila sila, ktorý nie je schopný pohybu • bezvládnykniž. nemohúci: nevládny, bezvládny pacient; nevládne, nemohúce údybezmocný (bez sebestačnosti v pohyboch): bezmocné dieťaslabý (op. silný, mocný): bez jedla začal byť nevládny, slabýexpr.: mŕtvypolomŕtvyzamretýhovor. groggy (obyč. od únavy, vyčerpania): od strachu ostať (polo)mŕtvy; z práce sa vrátil úplne groggy

    p. aj vyčerpaný


    vystrašený ovládnutý strachom; svedčiaci o strachu, ľaku • nastrašenýprestrašenýpreľakanýpreľaknutýnaľakanývyľakanýzľaknutýustrašenýstŕpnutýexpr. nastráchaný: vystrašené, prestrašené, preľaknuté, ustrašené dieťa; vystrašený, prestrašený, preľaknutý, ustrašený pohľad; prišiel celý nastráchaný; nastráchaná tvárexpr.: vyjavenývyjašenýzamretý: hľadí celý vyjavený, vyjašenývyplašenýpoľakaný: vyplašené, poľakané žriebä; mať vyplašený, poľakaný výzorzdesenývydesenýpredesený: zdesené, vydesené, predesené dievča; pozeral na mňa vydesenými, predesenými očamidet. al. zjemn. pokakanýexpr.: vyklepanýrozklepanývulg.: posratýposranývysratývysraný


    naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


    omdlieť stratiť vedomie • upadnúť/padnúť do mdlôbzamdlieťodpadnúť: od hrôzy omdlela, zamdlela; zranený (u)padol do mdlôb; od vyčerpania, únavy odpadolkniž. zomdlieť: dieťa zomdlelokniž. umdlieť: robiť do umdletiaexpr.: zosypať sazložiť sa: pred našimi očami sa dievča naraz zosypalo, zložilolek. slang. kolabovať (dostať kolaps) • hovor.: zamrieťzájsť sa (pri silnom citovom vzrušení): zájsť sa od plaču, od radostiexpr.: odkväcnúťodkvacnúťodkvicnúť: odkväcol vyčerpaný na zem


    stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuťumĺknuťzmĺknuťzamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkliutíšiť sa: smiech sa zrazu utíšilzanemieťexpr. znemieťonemieťexpr. zamrieťpoet. zmrieťodmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčalexpr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeliexpr.: začúchnuťučúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchnepritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritícholoslabnúťzoslabnúťochabnúťutíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchliustať: zavíjanie vetra ustalokniž. pohasnúť: smiech naraz pohasnezried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

    p. aj stíšiť sa

    2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestaťustaťustúpiťutíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpilapominúťzaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne


    stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeravelizdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdrevenelistuhnúťpotŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplokniž.: strnúťustrnúť: celý (u)strnulzried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údyznehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneliskľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejúzmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvelaskamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)

    2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieťstuhnúťznehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasukniž.: ustrnúťstrnúťfraz. expr.: ostať ako obarený/ovalenýostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺpzdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťouzamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na peráchpren.: zmrznúťzamrznúť (od strachu, hrôzy)


    zamrieť 1. p. stŕpnuť 2 2. p. stíchnuť 1 3. p. omdlieť


    zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických al. duševných príčin) • znehybnieťstŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzystuhnúťzdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachuokľavieťskľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveliochrnúťochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeliustrnúťzdúpnieťzried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivuexpr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasuexpr. skremenieť: údy mu skremenelizmŕtvieť: nohy mu zmŕtvelifraz.: ostať ako obarený/ako zarezanýostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok) • pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol

    p. aj naľakať sa


    zamrknúť p. zotmieť sa


    zotmieť sa, zotmiť sa neos. stať sa tmavým, temným, ubudnúť denného svetla • stmieť sastmiť sa: odišli, až keď sa zotmelo, zotmilo, stmilozmrknúť sazried.: zmrknúťzamrknúť: náhle (sa) zmrklozvečeriť sakniž. zošeriť sa: počkáme, kým sa vonku zvečerí, kým sa trocha zošerízried. zanociť sa (Tinák)zried. znociť sa (Puškáš)


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    zamrmlať p. povedať1


    zamŕštiť sa p. zamračiť sa


    mrznúť 1. tuhnúť od mrazu • zamŕzať: voda mrzne, zamŕza pri nula stupňovľadovatieťpremŕzaťzmŕzať: sneh ľadovatie; pôda už dlho premŕza, zmŕzatrešťať (o intenzívnom mraze): vonku mrzne, treštíprašťať: mrzne, len tak praští

    2. trpieť zimou • premŕzať: vonku čakal a mrzol; premŕzal v studenej izbezimomravieťzmŕzať: nohy mu zmŕzali vo vodekrehnúťziabnuť: ruky mu krehli, ziabli od chladuvymŕzať: vymŕzajú v nevykúrenej izbenár. krahnúť (Sládkovič)expr. ľadovatieťzried. ľadovieť: telo mu ľadovatelo, ľadovelozimiť sa (o človeku): celý deň sa zimila na polidrevenieťkľavieťtuhnúť (stávať sa nepohyblivým): prsty mu kľaveli, tuhli od zimy


    zamŕzať p. mrznúť 1


    zamrzieť p. zarmútiť, porov. mrzieť


    zarmútiť spôsobiť zármutok, žiaľ • rozžialiť: rodičov zarmútila, rozžialila synova nevďačnosťexpr. zried.: rozbolestniťrozbolestiťskormútiťzroniť: zvesť o náhlej smrti nás hlboko skormútila, zronilazabolieťzamrzieť (veľmi sa dotknúť citov): zabolelo, zamrzelo nás, že nás na svadbu nepozvalizried. pokormútiť (Vajanský)zried. rozbôľniť (Rysuľa)raniťzraniť (spôsobiť duševnú bolesť): priateľova zrada ma (z)ranilaskľúčiť (spôsobiť duševnú ochabnutosť): neúspech ma skľúčil


    zamrzieť sa p. zarmútiť sa


    zarmútiť sa stať sa smutným, zarmúteným • osmutnieťzosmutnieť: zarmútila sa, (z)osmutnela, keď sa dozvedela o nezhodách medzi deťmiskormútiť sakniž. zried. zasmútiť sa (Vajanský)rozžialiť sarozžalostiť sa (naplniť sa žiaľom) • zamrzieť sa (pocítiť nespokojnosť)


    pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúťdotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebestiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

    2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuťzatiahnuťutiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkouexpr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočetnár.: pritúžiť (Kukučín)potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav)popriťahovaťpozaťahovaťpouťahovať (postupne, viac vecí)

    3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúťprituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlopritŕpnuťnár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľadzamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

    4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákaťprivábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladýchzlákaťzvábiťexpr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábiupútať: film upútal mnohých pôsobivou hudboukniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasyzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

    5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1


    uviaznuť 1. ostať väzieť na jednom mieste • zaviaznuť: autobus uviazol, zaviazol v záveji; kolesá uviazli, zaviazli v blatezostaťostať (nevzdialiť sa): Kde si včera (z)ostal tak dlho?; keby sme (z)ostali, uviazli v rozmoknutom teréne, zíde sa nám povrazzachytiť sa (v nejakej prekážke): vetvička sa jej zachytila vo vlasochzabodnúť sa (po bodnutí ostať trčať z niečoho): nôž sa zabodol do srdca, uviazol v srdcizaryť savryť sa: guľka sa zaryla, vryla do stenyzapadnúť: zapadnúť do snehu

    2. prestať prebiehať (o deji) • zaviaznuťustaťzastaviť sa: zábava uviazla, zaviazla; rozhovor ustal; doprava sa zastavilazadrhnúť sa (o hlase, reči): slová sa mu zadrhli v hrdlekniž. ustrnúť: pohyb ustrnulhovor. expr. zamrznúť: žiadosť kdesi zamrzla

    3. p. usadiť sa 1


    zamrznúť 1. stať sa tuhým al. zahynúť od veľkého chladu, mrazu; pokryť sa ľadom, námrazou • zmrznúť: pôda celkom z(a)mrzla; obloky do rána zamrzlipomrznúťpozamŕzať (postupne al. hromadne): rozkvitnuté marhule pomrzliprimrznúťprituhnúť (trocha, sčasti zamrznúť): mláčky primrzli

    p. aj stŕpnuť 2

    2. p. uviaznuť 2


    skrehnutý ktorý stuhol, zmeravel, obyč. od zimy, mrazu a pod. • zmeravenýstuhnutýskľavený: skrehnuté, zmeravené, stuhnuté, skľavené prstyexpr. grambľavýzmrznutýzamrznutý: grambľavé ruky od zimy; našli ju v snehu skrehnutú, zmrznutú; vrátili sa z hôr celí zamrznutípremrznutýpreziabnutý: mal pocit, že mu v premrznutých, preziabnutých údoch neprúdi krvuzimenýprezimený: v záveji sedeli skrehnuté, uzimené prepelice; ruky mala celkom prezimené

    p. aj meravý


    zamúčiť pokryť (obyč. aj znečistiť) múkou • pomúčiť: zamúčiť si ruky, pomúčiť plechumúčiťdomúčiť (múkou znečistiť): umúčená zástera


    zabaviť sa 1. stráviť čas zábavou, hrou, žartovaním a pod. • pobaviť sa: rád sa zabaví, pobaví na diskotékerozptýliť sarozveseliť sa (zbaviť sa zlej nálady, vypätia a pod. nejakou príjemnou činnosťou): po robote sa ide rozptýliť von; Ako vás mám rozveseliť?pohrať sazahrať sa (chvíľu sa zamestnať hrou) • expr. pobavkať sa (obyč. o deťoch) • expr. polaškovať (si)požartovať (si)hovor. expr. pošpásovať (si) (veselo, žartmi sa zabaviť) • potešiť sa (chvíľu prežívať pocit radosti): potešil sa s návštevoupozabávať sa (chvíľu sa zabaviť): pozabávať sa s kamarátkamiexpr.: zahýriť sivyraziť sifraz. vyhodiť si z kopýtka (oddať sa bujnej, neviazanej zábave): mladí si šli zahýriť, vyhodiť z kopýtkahovor.: zamulatovať sizaflámovať si (zabaviť sa pri výdatnom pití alkoholu) • vyzabávať sa (dosýta sa zabaviť)

    2. priveľa času venovať niečomu, obyč. namiesto inej potrebnej činnosti • zdržať sastratiť čas: zabavili, zdržali sme sa u susedov; stratil som s tebou veľa času, zabavil si mapribaviť sa (ostať dlhšie ako treba): pribaviť sa s kamarátmi


    zamulatovať si p. zabaviť sa 1


    vstavať pri stavbe vsadiť niečo niekam • zabudovaťvbudovaťvmontovať: vstavali, zabudovali hradu do múruzastavať: skriňa zastavaná do stenyvmurovaťzamurovať (murovaním upevniť): vmurovaný nosníkzapustiť (vstavať do hĺbky, do zeme): zapustiť spevňujúci stĺp


    zamurovať p. vstavať


    kalný 1. znečistený kalom, usadeninou • mútny: kalné, mútne víno; kalné, mútne jazeromúlistý (obsahujúci múľ) • zakalenýskalenýzamútenýpomútenýzmútený: zakalená, skalená, zamútená, pomútená voda v riekenepriehľadný (cez ktorý nevidieť): nepriehľadná tekutinašpinavýnečistý (obsahujúci špinu, nečistotu; o vode)

    2. ktorému chýba zdravá, normálna jasnosť, prirodzený lesk (obyč. o zraku; op. jasný) • mútnyzakalenýskalenýzamútenýpomútenýzmútený: mať kalné, mútne, zakalené, skalené, zamútené, pomútené oči od choroby, alkoholuzahmlenýzastretý: od plaču zahmlený, zastretý zraknejasný: nejasný pohľad

    3. p. hmlistý 1, daždivý


    zamútený p. kalný 1, 2


    zakaliť 1. urobiť kalným, mútnym • skaliťpokaliťzamútiť: zakaliť, skaliť, zamútiť vodu pieskomzmútiťpomútiť: prudký var polievku zmútil; prevracaním fľaše víno pomútilznečistiťzašpiniť (tekutinu niečím): znečistiť, zašpiniť studničkuzahmliť: slzy jej zahmlili oči

    2. rušivo zapôsobiť na duševný stav človeka • skaliťnarušiť: šťastie zakalila, skalila, narušila zlá správapokaziťskaziť: radosť z večierka mi pokazila, skazila tvoja neprítomnosť

    3. tech. zohrievaním a ochladzovaním zvýšiť tvrdosť kovu • hovor. hartovať


    zamútiť p. zakaliť 1


    zamykať p. zatriasť


    zatriasť trocha, krátky čas triasť • potriasťstriasť: zatriasť, potriasť hlavou; kôň striasol hrivou; neos. zatriaslo, striaslo hozatrepaťpotrepať: liek treba najskôr zatrepať, potrepaťzatrepotať: zatrepotať rukami, krídlamizalomcovaťzlomcovať (silno zatriasť): vietor z(a)lomcoval korunou stromuzamykaťpomykaťnár. posepkaťexpr.: podrmaťpotrmaťzadrmaťzadrmancovaťzatrmaťzašklbaťpokmásať: pomykal, podrmal spiaceho, aby sa zobudil; dieťa zadrmalo matku za sukňu; zašklbať niekoho za rukávzachvieť (spôsobiť chvenie): zachvela ním zimazmrviťzdrviť: chlad ho zmrvil, zdrvil


    plán 1. predstava budúcnosti • zámerúmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmucieľ: uskutočnil svoj cieľúčel: nejasný účel poradypredsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatieidea: to je dobrá ideakniž. zámysel

    p. aj úmysel, zámer, idea 1

    2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnostirozvrh: rozvrh hodín, prácprogram: program koncertu, edičný programgrafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravyharmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramuprojekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníkascenár: scenár filmu, výstavyosnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovyporiadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadokkoncepciakniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešeniahovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet

    p. aj koncepcia 2

    3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, uliceodb. dispozícia: dispozícia prízemiaprojekt (plán technického diela): projekt divadla, stanicepôdorys: pôdorys budovy

    4. p. zložka


    úmysel uvážené úsilie niečo urobiť, zamýšľané konanie: mám v úmysle odísť; urobil to s najlepším úmyslomzámer: uskutočniť nejaký zámercieľ: sledovať osobné cieleplán: prekaziť niekomu plánypredsavzatie: mať pevné predsavzatiemyšlienkaidea: to nie je dobrá ideaúčel: dať niečo na šľachetný účeltendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie v politikekniž. intencia: konať v niečích intenciáchkniž. zámysel (J. Horák)


    zámer uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo: výchovný zámerúmysel: nerobil to s dobrým úmyslomcieľ: sledovať istý cieľúčel: vec sa dá zneužiť na všelijaké účelyplán: mal veľkolepé plány do budúcnostipredsavzatie: nedal sa odradiť od svojho predsavzatiakniž.: zámyselintencia: pracovať v intenciách svojho predchodcutendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie


    zámysel p. úmysel, zámer, plán 1


    úmyselne s uvedomením si niečoho (op. mimovoľne, nevdojak) • vedomevedomkyuvedomene: úmyselne, vedome do neho narazil; vedome, uvedomene konal proti vôli rodičovzámernenaschválschválne: zámerne, naschvál prišiel neskoro; urobil to schválnenáročkyzried. nárokom: náročky, nárokom si pomýlil dverezried. zámyselnenár.: nápoky (F. Hečko)nápočne (Zguriška)

    porov. aj úmyselný


    zámyselne p. úmyselne


    plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne • naplánovanýchystanýpripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná) • organizovaný: organizované stretnutiezamýšľanýperspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohypredpokladanýočakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíneplánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosťúmyselnýzámernýschválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválnepremyslenývedomýcieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu


    zamýšľaný ktorý bol al. je v úmysle, v pláne • plánovaný: zamýšľaný, plánovaný účinokpripravovanýchystaný: chystaný prevrat nevyšielnachystanýnaplánovanýpripravený: naplánovaná svadba sa nekonalastrojenýhodlaný: strojený návrat domov


    hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmyslemať úmyselzamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športuchystať samieniťchcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiťstrojiťstrojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovaťplánovaťmať plánmať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sapomýšľaťzastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnaniehovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu


    chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

    2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

    3. porov. želať


    myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

    2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

    3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

    4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plánmať v plánechystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatreniazamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľompripravovaťstrojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopreduprojektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mestahovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januárikniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkovorganizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazdsnovaťsnuťosnúvať (tajne plánovať)


    uvažovať 1. úvahou prichádzať k niečomu a hodlať to uskutočniť • rozmýšľaťmyslieťzamýšľaťpomýšľať: uvažuje, rozmýšľa o tom, že sa k nám pridá; zamýšľa vstúpiť do spolku; pomýšľa, myslí na ženeniemať v úmyslemať v pláneplánovať (týmito slovesami sa vyjadruje väčšia miera odhodlania realizovať niečo): má v úmysle, v pláne samostatne podnikať; plánuje si cestu do zahraničiachystať sastrojiť sa (zbierať sily uskutočniť niečo už uvážené, premyslené): chystá sa, strojí sa prestať fajčiť; chystá sa, strojí sa, že nebude súhlasiť s návrhom

    2. p. premýšľať 3. p. skúmať 1


    zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmyslemať úmyselpomýšľaťzmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchodzastar. obmýšľaťmieniťchcieťchystať sastrojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlastiplánovaťmať v plánemať plán: plánuje pomstuhodlať: Hodláte ostať doma?expr. hútať: húta oženiť sahovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá


Pozri výraz ZÁM v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV