Synonymá slova "výzva" v Synonymickom slovníku slovenčiny

výzva ústny al. písomný prejav, ktorým niekoho na niečo vyzývame: písomná výzva, výzva k obyvateľstvu • vyzvanie: vystrelil po dvojnásobnom vyzvaní • predvolanie (úradná výzva, obyč. písomná): dostať predvolanie na súd • kniž. apel: mierový apel • kniž. apelácia: apelácia na ľudí • zastaráv. ohlas (písomná výzva): vydať ohlas

cengať vydávať jasný, zvonivý zvuk pri náraze kovových al. sklených predmetov; spôsobovať takýto zvuk • cengotať • cinkať • cinkotať • cingotať • cingať: zvonce, spiežovce cengajú, cengocú; cengať, cinkať, cinkotať zvončekom na bicykli • expr.: cilingať • zvonkať (jemne cengať): ovce cilingajú zvončekmi; hrkálky zvonkajú • klingať • klinkať: zvonec v diaľke klingá • cvendžať • štrngať • štrngotať: kosa cvendží, ostrohy cvendžia, štrngajú; cvendžať, štrngať príborom • zvoniť • vyzváňať (najmä o zvončeku al. zvonci ako súčasti niečoho): telefón dlho zvonil, vyzváňal, cengal; zvonili sme, cengali, vyzváňali, ale nikto neotváral • znieť: zvonček neprestával znieť

p. aj štrngať

vyzváňať p. zvoniť 1

zvoniť 1. vydávať jasný zvuk ako pri náraze kovu o kov (o zvone, zvonci, zvončeku); spôsobovať takýto zvuk: zvony zvonia na poludnie • vyzváňať (dlho a slávnostne al. nástojčivo): vyzváňať na všetkých zvonoch; vyzváňajú na poplach • kniž. hlaholiť (príjemne, lahodne): zvon hlaholí • zozváňať (zvonením zvolávať do kostola): ponáhľaj sa, už zozváňajú • nár. zazváňať (Kalinčiak) • nár. prezváňať (Dobšinský) • zried. rozzváňať • cengať (o zvončeku): telefón zvoní, cengá; na dverách cengá zvonček • vycengávať • vycengúvať (dlho, ustavične) • expr.: klingať • klinkať: spiežovce klingajú, klinkajú; umieráčik smutne klingá • expr. zvonkať: ovce po ceste zvonkali

2. vydávať jasný, zvonivý zvuk (o kovovom al. sklenom predmete) • cengať • cvendžať • cvengať: poháre pri zdravkaní zvonili, cengali • cinkať • cingať • cilingať (veľmi jasno): peniaze cinkajú, cilingajú • štrngať • štrngotať: taniere pri ukladaní štrng(ot)ali; podkovičky na ceste jasne zvonia, štrngajú, štrngocú • expr. zvonkať: zvonkanie hrkálok

3. p. zvučať

vyzvanie p. výzva

vyzvárať p. zbiť 3

zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať

spotiť sa 1. vylúčiť z tela pot, zvlhnúť od potu • zapotiť sa: od námahy sa spotil, zapotil na celom tele; spotiť sa, zapotiť sa od strachu • upotiť sa (veľmi sa spotiť): musíš vypiť horúci nápoj a dobre sa upotiť • vypotiť sa (obyč. zámerne): musíš sa dobre vypotiť, chrípka prejde • prepotiť sa (naskrze sa spotiť; nasiaknuť potom): košeľa sa prepotila • kniž.: uznojiť sa • oznojiť sa: pri dorábaní chleba neraz sa uznojili • dopotiť sa • expr. dopariť sa • kniž. doznojiť sa (veľmi sa spotiť) • expr.: upachtiť sa • spachtiť sa (zadychčať sa a spotiť sa od rýchleho pohybu): kým sme pribehli, celkom sme sa upachtili • zahriať sa • rozhorúčiť sa • upariť sa • vypariť sa (od námahy, rýchleho pohybu a pod. zvýšiť teplotu svojho organizmu, obyč. až do zvlhnutia od potu): chlapci sa behaním za loptou poriadne zahriali, rozhorúčili; kone sa v cvale uparili • hovor. expr.: vyzvárať sa • uzvárať sa

2. p. zvlhnúť

vyzvárať sa p. spotiť sa 1

zahriať sa stať sa teplejším, teplým (o veciach, živočíchoch, aj o ľudskom tele) • zohriať sa • ohriať sa (op. ochladiť sa): motor sa za jazdy rýchlo zahrial, (z)ohrial; zem sa od lúčov slnka zahriala • rozohriať sa • rozhorúčiť sa: vzduch sa v dielni rozohrial; pri sporáku sa celá rozhorúčila • prehriať sa (naskrze, nad normálnu mieru) • vyhriať sa (na potrebnú mieru) • rozpáliť sa (silno sa zahriať): kov sa na slnku rozpálil; líca sa dievčaťu od hanby rozpálili • uhriať sa • expr.: upachtiť sa • vyzvárať sa • zried. spachtiť sa (o ľuďoch a zvieratách): celý sa pri behu uhrial; upachtený pes, kôň • upariť sa (zahriať sa pri námahe tak, že sa organizmus potí) • pretepliť sa (do hĺbky, naskrze) • pozahrievať sa • pozohrievať sa • poohrievať sa (postupne sa zahriať)

osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť sa • privravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťu • nár. prizvať sa (Gabaj) • pustiť sa/dať sa do reči • nadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi! • prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegom • ohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľa • kniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadať • poprosiť • obrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradili • hovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžem • vyzvať: vyzval ma spolupracovať • kniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovať • pomenovať • nazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujať • zaujať pozornosť • vyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerých • zasiahnuť • zapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťou • prihovoriť sa • privravieť sa • kniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbou • nájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími

poprosiť zdvorilo, úctivo predložiť niekomu nejakú požiadavku, žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • popýtať: poprosiť, popýtať niekoho o pomoc; poprosila, popýtala matku o odpustenie • expr. poproskať: dieťa ma pekne poproskalo • zaprosiť • zapýtať (vysloviť prosbu, žiadosť): zaprosil si trochu jedla; dám mu, koľko za robotu zapýta; chlapec si zapýtal z ovocia v košíku • požiadať (vysloviť žiadosť): slušne ma požiadali, aby som opustil miestnosť • hovor. osloviť: sused ma oslovil, či by som mu nepomohol • vyzvať (rázne vysloviť žiadosť, dať pokyn, príkaz na niečo): vyzvali ho, aby svedčil

požiadať vysloviť al. písomne vyjadriť žiadosť, požiadavku • popýtať: požiadať, popýtať o pomoc, o podporu; požiadať, popýtať dievča o ruku • poprosiť (vyjadriť prosbu): poprosila o dovolenie sadnúť si • expr. poproskať (o dieťati) • vypýtať (požiadať od niekoho niečo): vypýtať dievča do tanca • zapýtať (požiadať istú sumu): zaplatím, koľko si zapýtajú • vyzvať (požiadať o urobenie niečoho): vyzvať všetkých účastníkov, aby prišli načas • hovor. osloviť (požiadať o splnenie niečoho): v tej záležitosti treba osloviť viacerých vplyvných ľudí

vyzvať p. požiadať