Synonymá slova "vãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ kãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 35 výsledkov (1 strana)

  • hosť osoba, ktorá prišla na návštevu, obyč. na pozvanie • návštevníknávšteva: privítať hosťa; byť niekde častým hosťom, návštevníkom; prišla k nám návštevanavštevovateľ (častý návštevník): navštevovateľ výstavsubšt. štamgast (pravidelný hosť v pohostinskom zariadení)


    návštevník kto sa na niečom zainteresovane zúčastňuje • hosť: návštevníci divadla, hostia festivalunavštevovateľ (častý návštevník): navštevovateľ výstavdivák (kto sa zúčastňuje na umeleckom programe, na športovom podujatí a pod.): diváci odmenili hercov potleskomfrekventant (návštevník kurzu, školy): frekventanti majú zajtra voľno


    hostinský majiteľ al. nájomca hostinca • hovor. krčmárvýčapník (kto čapuje nápoje) • hovor. šenkár


    výčapník p. hostinský


    chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorýúbožiak: úbožiakovi treba pomôcťneborákneborký: neborák sused mal trápenienešťastníknešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastníkexpr. bedár: bedár na nohyexpr. zmok

    2. chudobný človek: zobrala si chudákabedár: dedinskí bedáriexpr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzaliexpr. hladošexpr.: trochártroškárhovor. pejor.: šiflikáršuflikárpejor.: trhanšklbanhandrár: trhani bez majetkupejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všivácipejor.: niktoš: nemá nič, je to niktošproletáriron. sedmoslivkárzastar.: chudobár (Kalinčiak)mizerák (J. Kráľ)biednik (Vansová)


    naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


    všivák p. naničhodník


    kľačiačky v polohe na kolenách, kľačiac • pokľačiačky: kľačiačky, pokľačiačky sa modlila ruženeckolenačkypokolenačky: kolenačky, pokolenačky pleli burinutel.: kľačmov kľaku: poloha kľačmo, v kľakuzried. pokľakačky (Rázus)


    oblok zasklený otvor v stene určený na osvetľovanie a vetranie miestnosti • okno: zavrieť, otvoriť oblok, oknozastar. výhľad: pôjd s výhľadom (Kukučín)výzorník (oblok na streche al. vo výklenku)


    výzorník p. oblok


    odvšade označuje východisko deja v priestore; zo všetkých strán, zo všetkých končín • odvšadiaľ: odvšade, odvšadiaľ sa valila vodazovšadezovšadiaľ: zovšade, zovšadiaľ prichádzali pozdravné listypoet. zvšadiaľ (Hviezdoslav)zblízka i zďalekazhora i zdolaodhora i oddolasprava i zľava: zblízka i zďaleka mu prišli vzdať úctu; zhora i zdola sa ozýval krikfraz. zo všetkých kútov (sveta)


    prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanecvybíjanecvýmyselníklíškališiakpotmehúdhovor. expr.: fifikfifíkfiškusfiškálfigliarmigľancmigrifičpejor.: podnikavecšpekulantprospechárziskuchtivecziskožravec (Urban)obyč. pejor. chytrákhovor. pejor.: vypočítavecšikovník

    p. aj ziskuchtivec


    šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliarvtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkáromexpr.: huncútlapajvýmyselníkvybíjanecprefíkanecprešibanecviselecšinterkoťuhafurtáklíškališiakkujonšelmastonohapotmehúdmigľanczbojníklapikurkárhovor.: beťárpofahovor. expr.: živáňčíslonumerobujdošbujofiktusšibenecšibeničníkšibeníkobyč. pejor. chytrákpejor. potvorahovor. recesista


    výmyselník p. šibal, prefíkanec


    proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oprotinaproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodusmerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku

    2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšievoči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mnena rozdiel od (koho, čoho)v protiklade kku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňovv porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší

    3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny

    4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazukniž.: navzdornavzdorykniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu

    5. p. naproti 2, 3


    v protiklade k p. proti 2


    sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady

    p. aj jediný

    2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamoteosamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prstosameloopusteneosihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dedinyexpr.: zabudnutostrateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote

    porov. aj opustený 1

    3. bez cudzej pomoci • samostatneosobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách

    4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľnesamostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo

    5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priampriamodokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil

    6. p. opustený


    spoj 1. čo vznikne pri spájaní dvoch al. viacerých prvkov • spojenie: skrutkový spoj, skrutkové spojenieševšvík (miesto, kde sa niečo spája): oceľové rúry sú bez švov; švíky na pančuchách

    2. styk medzi dvoma miestami umožňovaný verejnou dopravou, dopravou správ, informácií • spojenie: železničný, autobusový spoj, železničné, autobusové spojenie; diaľkový, drôtový spoj, diaľkové, drôtové spojenielinka: letecká linka

    3. p. trať 2


    šev 1. spojenie niečoho (obyč. urobené šitím); rozhranie niečoho • švík: šev na nohaviciach, rozpárať švík; anat. lebečný šev; lingv. švík zloženého slova

    2. p. spoj 1


    švík p. šev 1


    tajne skrývajúc pred pozornosťou iných, bez vedomia iných, v tajnosti (op. verejne) • potajomky: tajne, potajomky sa schádzali každý večerpotajmepotajmozastar.: potajnepotajomne: potajme, potajmo začal chodiť na tréningyukradomkykradmopokradomkypokradmo: ukradomky, kradmo, pokradomky pozoroval, čo robiaskrytoskrytenepozorovanenebadanenenápadne: skryto, nepozorovane si zapisoval, čo hovoria; nebadane, nenápadne odišiel z domuutajenezatajeneinkognito: utajene rokujú o ďalšom postupe; zatajene, inkognito sa vrátil do rodného mestafraz.: za zatvorenými/zamknutými dveramipod pokrievkou: všetko sa dohodlo za zatvorenými dveramifraz. v kútiku srdca: v kútiku srdca si niečo želaťkonšpiračnekonšpiratívnesprisahanecky (tajne s cieľom vystúpiť proti niekomu): konšpiračne, konšpiratívne, sprisahanecky pripravovali pád vládynezákonneprotizákonnenelegálneilegálne (tajne a v rozpore so zákonom): nezákonne, nelegálne, ilegálne prešiel cez hranicepokútne (tajne a obyč. v rozpore so zákonom): pokútne rozmnožovať letákyzastar.: pokryjomkypokryjomnepokryte (J. Kráľ, Hviezdoslav, Kukučín)nár. expr.: potatmepotutmepoťuťme (Jesenská, Figuli)

    porov. aj tajný


    útočník 1. kto podniká vojenský útok • agresor: odraziť vpád útočníka, agresorakniž. zastar.: výbojca (Sládkovič)výbojník (Hviezdoslav)

    2. v kolektívnych športových hrách hráč útoku: hrať útočníkakrídlo (krídelný útočník): pravé krídlocenter (stredný útočník)


    vápenkár kto sa v minulosti zaoberal výrobou a rozvozom vápna • vápenník


    vápenník p. vápenkár


    vedec kto vedecky pracuje: vynikajúci vedecučenec (významný vedec): učenec svetového menabádateľ: literárni bádateliavedecký pracovníkvýskumník (kto sa zaoberá výskumom, obyč. vedeckým) • skúmateľ: skúmateľ kozmuhovor. expr. vedátor: bude z neho vedátorzastar.: vedomec (Škultéty)vzdelávateľ (Škultéty)


    výskumník p. vedec


    všade označuje súhrn všetkých miest al. smerov, na každom mieste, na každé miesto • všadiaľ: všade, všadiaľ zostali stopy po požiari; pochodili spolu všade, všadiaľkdekoľvekhocikdehockdehovor.: bárkdebárskde (vyjadruje aj rozmanitosť a ľubovoľnosť): kdekoľvek, hoc(i)kde sa cíti lepšie ako doma; bár(s)kde po zemi boli knihyfraz.: na každom krokupo všetkých kútoch


    všetečník p. zvedavec


    zvedavec zvedavý človek • expr. všetečník (priveľmi zvedavý človek) • pren. expr.: varechavareškašturivareška


    výbojca, výbojník p. útočník 1


    výletník účastník výletu: školskí výletnícitáborník (táboriaci výletník) • stanár (stanujúci výletník): v lese sú táborníci a stanáritrampsubšt. čundrák (kto chodí na dlhšie výlety spojené s táborovým životom v prírode)


    výstredník tech. strojová súčiastka premieňajúca otáčavý pohyb na krátke postupné pohyby • tech. excenter


    výtržník rušiteľ verejného poriadku: opitý nočný výtržníkexpr. nespratníkhovor. škandalista (Karvaš)hovor. zastar. škandálnik (Vajanský)pejor. chuligán: polícia rozohnala chuligánovsubšt. grázel


    vyzvedač kto sa usiluje získať tajné údaje, obyč. v inom štáte • špiónagent: medzinárodný vyzvedač; odhaliť cudzích špiónov, agentovšpehsliedičexpr. špehúň (kto špehuje, sliedi): od včera ho sleduje akýsi špeh; policajní sliedičihovor. pejor. špiceľpejor. kopovslang. očkokniž. zvedzastar. špehár (Dobšinský)zried. výzvedník (Jégé)


    výzvedník p. vyzvedač


Pozri výraz VÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ KÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ume, zaä, úpal, vhc, vvd, szg, bcn, ã ë ã oriã, kcd, pwp, tm, , rtv, hlc, cod
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV