Synonymá slova "vã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

výhonok novo narastená časť rastliny: vŕba má nové výhonky • letorast (výhonok drevín, ktorý vyrástol za jedno vegetačné obdobie): brezové letorasty • konár • vetva • haluz (väčšie výhonky): konáre, vetvy, haluze obťažené ovocím • mládnik: strom vyhnal mládniky • kraj.: omlad • omlaď • omlada; odnož (prízemný rastlinný výhonok) • šľahúň • bot. poplaz (plazivý výhonok): jahodové šľahúne, poplazy • zried. výhon (Vajanský) • kniž. ratolesť: olivová ratolesť

vyhovieť splniť niečie požiadavky, uskutočniť, čo sa vyžaduje • urobiť po vôli: deťom vo všetkom vyhovie, urobí po vôli • ulahodiť • uhovieť: nik mu neulahodí, neuhovie • zlahodiť • polahodiť (stať sa príjemným): jeho reč mu zlahodila, polahodila • prilahodiť (povedať niekomu niečo príjemné, vyhovujúce) • uspokojiť (urobiť spokojným): uspokojiť želania zákazníka, vyhovieť želaniam zákazníka • vyplniť • splniť: vyplní, splní všetky ženine rozmary • zadostiť • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť: potrebám obyvateľov sme urobili zadosť

vyhovoriť sa 1. hovorením si uľaviť • vyrozprávať sa • vyvravieť sa: vyhovorila sa, vyrozprávala sa zo všetkých žiaľov

2. uviesť vymyslený dôvod na zastretie skutočnosti • nájsť si výhovorku • vyvravieť sa: vyhovoriť sa, vyvravieť sa na chorobu; vždy si nájde výhovorku, vždy sa vyhovorí na niečo • hovor. vykrútiť sa: vie sa zo všetkého vykrútiť • expr. vytočiť sa (šikovne sa vyhovoriť) • nár. zriecť sa: má sa aspoň na čo zriecť • hovor. expr.: vykľučkovať • vyfixľovať (obyč. použiť klamstvo) • hovor. vymanévrovať (rafinovane) • ospravedlniť sa (vyhovoriť sa zdvorilostnou formulou)

výhovorka nepravá, vymyslená príčina na zastretie pravej príčiny: to je iba výhovorka, hľadať výhovorku • hovor.: vykrúcačka • vyhováračka • expr.: vytáčka • výkruta (Kukučín) • výkrutka (Vajanský) • expr. zried. vykrúcanina (Jégé)

výkruta p. výhovorka

výkrutka p. výhovorka

výhradný ktorý bol niekomu vyhradený al. prisúdený • výlučný • monopolný • jediný: výhradné, výlučné, monopolné právo predaja • výsadný • výsostný • zvrchovaný (o práve, právomoci)

výhražný vyjadrujúci vyhrážku • zried. vyhrážavý: výhražný list, vyhrážavý rev (Rázus) • karhavý (dôrazne napomínajúci): karhavý hlas

vychádzka 1. cesta konaná s cieľom osviežiť sa, zabaviť sa, poučiť sa a pod.: ísť na vychádzku do okolia; nedeľná vychádzka • exkurzia (kolektívna náučná vychádzka): exkurzia do prístavu • výlet (vychádzka s rekreačným cieľom): školský výlet, výlet do vrchov • zájazd (kolektívna cesta s pracovným al. rekreačným cieľom): zájazd do USA, organizovať zájazd • kniž. zastar. výbeh (Kalinčiak) • subšt. čunder (dlhšia vychádzka do prírody)

2. p. prechádzka

výlet cesta s rekreačným cieľom: ísť na nedeľný výlet • vychádzka (cesta s cieľom osviežiť sa, zabaviť sa, poučiť sa a pod.): ísť na vychádzku do okolia • exkurzia (kolektívny výlet): exkurzia do prístavu • zájazd (kolektívna cesta s pracovným al. rekreačným cieľom): organizovať zájazd do Tatier • subšt. čunder (dlhší výlet do prírody)

východ 1. miesto, kade sa vychádza (op. vchod): tajný, núdzový východ, východ z budovy • výjazd (miesto, kade sa vychádza vozidlom): výjazd z garáže • výstup (miesto, kade sa vystupuje, napr. z dopravného prostriedku; op. nástup): výstup je vzadu

2. svetová strana ležiaca v smere vychádzajúceho slnka (op. západ): od východu sa rozvidnieva; pozerať sa na východ • kniž. orient

výjazd p. východ 1

výchova cieľavedomé a sústavné pôsobenie na duševný a telesný rozvoj človeka, obyč. mladého: mravná výchova človeka, mimoškolská výchova mládeže • zastar. edukácia (Stodola) • škola: mať dobrú školu • expr. drezúra (prísna a jednostranná výchova) • pejor. dril (bezduchá výchova)

výchovno-vzdelávací p. výchovný

výchovný týkajúci sa výchovy: moderné výchovné metódy • kniž. zastar. edukačný • výchovno-vzdelávací (výchovný a vzdelávací): výchovno-vzdelávací proces

výkal zvyšky potravy vylučované z organizmu: zápach výkalov • stolica (obyč. ľudské výkaly): riedka stolica • trus (výkaly zvierat): slepačí trus • výtrus • zastar. výmet (Hviezdoslav) • pomn. fekálie • lajno (dobytčí výkal): konské lajno • hovor. expr. človečinec (ľudský výkal) • husacinec (kus husacieho trusu) • kravinec (kus kravského trusu) • koňacinec • kobylinec (kus konského trusu) • kuracinec • slepačinec (kus slepačieho trusu) • bobok (trus menších prežúvavcov): zajačie bobky • hrub.: hovno • sranec • det. kakanec

výtrus p. výkal

výmet p. výkal

výklad objasnenie zmyslu niečoho: výklad textu, výklad nariadenia • interpretácia: interpretácia zákona • vysvetlenie: podať vysvetlenie • komentár: kritický komentár o udalostiach • glosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonom • prednáška (súvislý výklad náučného rázu; výklad učiteľa na vysokej škole): vedecká prednáška; chodiť na prednášky • kniž. explikácia: explikácia postupu

výkres kreslením znázornený obraz: technický výkres • kresba (obraz zhotovený kreslením): detské kresby • rys (narysovaný výkres)

výkrik vydanie prenikavého, silného hlasu: bolestný výkrik, výkriky zo sna • zvolanie: ozvalo sa radostné zvolanie

výkroj p. výstrih

výstrih pri krku vystrihnuté miesto na šatách: hlboký výstrih; šaty s odvážnym výstrihom • výkroj: obnažený výkroj na prsiach (Figuli) • dekoltáž • zastaráv.: dekolt • dekolté (hlboký výstrih)

výkrojok p. výrez 1

výrez 1. vyrezaním vzniknutý otvor al. diera • výrezok: okrúhly výrez v doske, výrezok vo dverách • výsek: výsek v ľade • výkrojok (Felix)

2. p. úryvok, zlomok 2, časť

vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať sa • skrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlom • zvŕtať sa • vrtieť sa • vytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí

2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič nevie • hľadať výhovorky • hovor.: lavírovať • manévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovať • kľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiť • hovor.: robiť fóry • okolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalej • nár. odmáhať (sa) (Dobšinský) • pren.: krútiť sa • točiť sa

3. p. tancovať

výkvet najlepšia časť spoločenskej skupiny: výkvet mládeže, výkvet slovenskej vedy • elita: elita umelcov • expr. smotánka • expr. zried. smotana (Vajanský; vyššie kruhy spoločnosti): spoločenská smotánka • expr. pýcha: pýcha národa

výletník účastník výletu: školskí výletníci • táborník (táboriaci výletník) • stanár (stanujúci výletník): v lese sú táborníci a stanári • tramp • subšt. čundrák (kto chodí na dlhšie výlety spojené s táborovým životom v prírode)

výlevka misovitá nádoba pod vodovodným kohútikom na odtekanie vody: kuchynská výlevka • hovor. vodovod • drez (zabudovaná nádoba na umývanie riadu): položiť taniere do drezu

výloha p. výložka

výložka pruh látky odlíšený farbou, tvarom a pod. na golieri, chlopni al. pleciach uniformy na označenie príslušnosti al. hodnosti: vojenské, železničiarske výložky • náplecník • epoleta (pásik látky na pleciach uniformy s označením hodnosti): generálske náplecníky, epolety • zastar. výloha (Sládkovič)

výlohy p. výdavok

výluh p. výťažok 1

výťažok 1. látka získaná vylúhovaním • extrakt: rastlinný výťažok, čajový extrakt • esencia: likérová esencia • výluh: alkoholický výluh • odvar (varením a vylúhovaním získaný výťažok) • farm. tinktúra (liehový, vínny al. vodný výťažok z drog): jódová tinktúra • nespis. tresť

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: výťažok hospodárenia • zisk: predávať so ziskom • výnos: slabé hektárové výnosy • tržba (zisk z predaja): mesačná tržba • kniž. al. hovor. profit: má z toho značný profit

výmaz p. zápis 1

zápis 1. zaznamenaný text, obyč. úradnej povahy; listina obsahujúca takýto text • záznam: úradný zápis, záznam; zápis, záznam v registri trestov • zápisnica (úradný zápis o priebehu istej akcie): prečítať si zápisnicu z minulej schôdze • protokol (úradný zápis): súdny protokol • admin. výmaz (zápis, ktorým sa rušia isté údaje): výmaz z matriky • odb. štatus (úradný zápis o stave niečoho al. niekoho) • vpis: vpis do pozemkovej knihy • poznámka (krátky zápis): zapisovať si poznámky • pomn. zápisky: robiť si zápisky z ciest

2. zachytávanie niečoho technickými prostriedkami • záznam: magnetofónový zápis, záznam; zápis, záznam melódie

výmena nahradenie niečoho, niekoho niečím, niekým iným: výmena tesnenia na vodovode, výmena obyvateľstva • zámena: zámena peňazí • hovor. čara: urobiť dobrú čaru • subšt. čendž

vymeniteľný ktorý sa dá vymeniť • zameniteľný • výmenný: vymeniteľná, zameniteľná súčiastka; výmenný kotúč

výmenný 1. založený na výmene • recipročný: výmenný, recipročný obchod

2. p. vymeniteľný

výmer úradné určenie, vymedzenie niečoho; doklad o tom • predpis: výmer, predpis daní; dostať výmer, predpis

výpar p. zápach

zápach nepríjemný čuchový vnem (op. vôňa): odporný zápach horiacej gumy • smrad: smrad výfukových plynov • pach: pach potu • puch (silný zápach): pivničný puch • zhorenina (zápach po niečom zhorenom): cítiť zhoreninu • výpar (zmes zápachov, ktorá vzniká vyparovaním): kuchynské výpary • zried. záhor (pach po niečom rozpálenom)

výplň látka, prostriedok na vyplnenie niečoho: výplň kresiel, matracov • výplnok: výplnok medzier v sadzbe • náplň (látka, ktorou je niečo naplnené): koláč s tvarohovou náplňou • plnka (náplň do jedál): plnka do mäsa • stav. zálievka (tekutá výplň): cementová zálievka • hovor. vata (výplň textu, programu a pod.)

výplnok p. výplň

výpoveď 1. vyjadrenie niečoho slovami: výpovede svedkov sa rozchádzali; odvolať výpoveď • výrok: opakovať výroky iných • tvrdenie (výpoveď, ktorou sa niečo dokazuje): mylné tvrdenie • kniž. sentencia (úsporne vyslovená myšlienka): duchaplná sentencia • kniž. gnóma (stručné vyjadrenie myšlienky)

2. zrušenie právneho al. iného pomeru: dať niekomu výpoveď, výpoveď z bytu • subšt. vyhadzov (výpoveď zo zamestnania): čaká nás vyhadzov

výprava cesta, obyč. väčšej skupiny ľudí s istým cieľom; jej účastníci: výskumná, záchranná výprava • expedícia: polárna expedícia • kniž. ťaženie (obyč. vojenská výprava): poľné ťaženie

výpredaj predaj zlacnených výrobkov, obyč. po sezóne • dopredaj: výpredaj, dopredaj letnej obuvi

výpustný slúžiaci na vypúšťanie kvapaliny al. plynu • vypúšťací: výpustný, vypúšťací otvor, ventil

vyrážka chorobná zmena kože al. sliznice: svrbivá vyrážka, telo pokryté vyrážkami • pupenec • pupienok • uhor: mať pupence, pupienky, uhry na tvári • vriedok • výsyp (drobné vyrážky na pokožke): detský výsyp • ekzém • lišaj (nákazlivá kožná choroba) • lek.: erupcia • exantém • lek. akné (hnisavý zápal mazových žliaz kože, najčastejšie na tvári)

výsyp p. vyrážka

výrezok p. výrez 1

výrobca kto niečo vyrába: drobní výrobcovia; výrobcom je renomovaná firma • producent (výrobný podnikateľ): producent nafty • vyrábateľ • zastar. zhotovovateľ

výrobok výsledok výrobného procesu • produkt: potravinárske, strojárske výrobky, produkty; dovážať luxusné výrobky, produkty • zastar. fabrikát

výročie deň, v ktorý sa každý rok opakuje dátum istej udalosti: desiate výročie svadby • jubileum (výročie dôležitej udalosti): jubileum založenia mesta

výron samovoľné vytekanie: výron krvi do mozgu • výtok: hnisavý výtok

výsadkový týkajúci sa leteckého výsadkárstva • paradesantný: výsadková, paradesantná brigáda • parašutistický: parašutistický oddiel

výskať vydávať prenikavý, vysoký hlas (obyč. od radosti) • expr. výskotať: dieťa výskalo, výskotalo od radosti • ujúkať • hajúkať (vyslovovať pritom citoslovce ujú): tanečnice výskajú, ujúkajú • hahákať (vyslovovať pritom citoslovce hahá) • expr.: vrieskať • vrešťať • jačať • ziapať (prenikavo, nepríjemne výskať, kričať): deti vrieskajú, ziapu pod oblokmi • pejor. zavýjať (vydávať prenikavý, ťahavý, nepríjemný zvuk): zavýja od radosti

výskotať p. výskať

vyskúmať zistiť obyč. vedeckým skúmaním • vybádať: vyskúmať, vybádať nevysvetliteľné javy • urobiť výskum: na niekoľkých vzorkách urobili výskum • preskúmať • preštudovať • prebádať: odborne preskúmať, prebádať príčiny neúspechu • odb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénu • vysondovať • presondovať (opatrne, nepriamo al. pomocou sondy vyskúmať, zistiť) • vypátrať • prepátrať (skúmaním sa dozvedieť niečo) • zastar.: vyspytovať • vyspýtať (Kukučín)

p. aj preskúmať

výskumný týkajúci sa výskumu • bádateľský: výskumná, bádateľská práca • skúmateľský: skúmateľská činnosť

výskyt vyskytnutie sa, objavenie sa, ukázanie sa niečoho: výskyt infekčných chorôb • existencia • prítomnosť: existencia, prítomnosť dusíka vo vzduchu

výslednica p. výsledok

výsledok čo vzišlo z istej činnosti, čo sa dosiahlo istou činnosťou: výsledky usilovnej práce, výsledok volieb, výsledok hokejového stretnutia • kniž. rezultát: dospieť k istému rezultátu • efekt: liečebný efekt • záver (výsledok uvažovania, rokovania a pod.): závery porady • koniec: mať dobrý koniec • výslednica: výslednica úsilia • kniž. ovocie: ovocie ťažkej práce

výslň p. výslnie

výslnie miesto, kam svieti slnko: záhrada na výslní • úslnie: dom na úslní • poet. výslň (Hviezdoslav)

výslovnosť spôsob vyslovovania hlások, slov a pod. • artikulácia: starostlivá, nedbanlivá výslovnosť, artikulácia; chyby vo výslovnosti, v artikulácii

výslovný jasne vyjadrený • jednoznačný: bol to jeho výslovný, jednoznačný príkaz • nedvojzmyselný: nedvojzmyselné odmietnutie • jasný • zrejmý • zjavný: napriek jasnému, zrejmému, zjavnému zákazu ta šiel • striktný: striktný príkaz • priamy: odcestoval na priamy rozkaz veliteľa • kniž. explicitný (formálne vyjadrený; op. implicitný): explicitné znaky • kategorický • bezpodmienečný (vylučujúci inú možnosť): kategorické odmietnutie

výsluch zisťovanie skutočností kladením otázok: krížový výsluch, výsluch obžalovaného • vypočúvanie: vypočúvanie svedkov

vyšetrovanie objasňovanie činu zisťovaním podrobností al. sprievodných okolností: vyšetrovanie vraždy; vyšetrovanie podozrivých osôb • hovor. vyšetrovačka (Rázusová-Martáková) • admin. slang. šetrenie • výsluch • vypočúvanie (zisťovanie skutočností kladením otázok): krížový výsluch, vypočúvanie svedkov

výslužka darček, obyč. jedlo z hostiny, zo svadby a pod.: výslužka zo zakáľačky; koláče z výslužky • výsluha: výsluha z veselia (Kukučín)

výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmech • posmech: hovoriť o niekom s posmechom • smiech: byť na smiech • posmešok: znášať posmešky • úškrn • úškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnok • úškľabok: byť vystavený úškľabkom • úsmešok • úsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli) • expr. zried. výšker (Figuli) • irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná irónia • sarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmus • satira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satira • kniž. persifláž

výšker p. výsmech

výstraha pripomenutie, aby sa niekto vystríhal niečoho, čo by mohlo mať nepriaznivé následky: dávať výstrahu; bolo to mienené ako vážna výstraha • varovanie: neposlúchnuť varovanie • upozornenie: dôležité upozornenie • kniž. memento: nešťastie bolo mementom pre všetkých

vystrájať¹ robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože

výstredník tech. strojová súčiastka premieňajúca otáčavý pohyb na krátke postupné pohyby • tech. excenter

výstredný 1. veľmi sa odchyľujúci od priemeru, nie bežný (obyč. o oblečení, zariadení a správaní) • nápadný: nosí výstredný, nápadný klobúk; výstredný, nápadný človek • extravagantný: jeho správanie bolo extravagantné • excentrický: excentrická mládež • krikľavý: byt je vymaľovaný krikľavými farbami • expr.: divý • divoký • bláznivý: divé, divoké oblečenie • prepiaty • prehnaný: prepiata, prehnaná elegancia • nerozumný • expr. pochabý: nerozumné, pochabé výčiny • neobyčajný • nezvyčajný • neobvyklý • zvláštny • mimoriadny: má neobyčajné, nezvyčajné, neobvyklé meno; vyznačoval sa zvláštnym vkusom • extrémny (zasahujúci do krajnosti): extrémna povaha • extrémistický (ktorý má rád extrémy, ktorý používa extrémy): extrémistické hnutie • zastar. výstupčivý (Kukučín) • hovor. expr. vytŕčavý • supermoderný • hypermoderný • ultramoderný: supermoderné, hypermoderné auto • supermódny • hypermódny • ultramódny: supermódne topánky

2. odb. ležiaci mimo stredu • excentrický: výstredný, excentrický čap

výstupčivý p. výstredný 1

výstrel vypustenie náboja zo zbrane a zvuk tým spôsobený: výstrel z revolvera; zaznel silný výstrel • strela (vypustený náboj): dobre mierená strela • hovor. rana: rana z dela • hovor. expr. šupa: to bola šupa • subšt. šús: šús z pištole (Stodola)

výstroj 1. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: rybársky, horolezecký výstroj; výstroj lietadla • výzbroj: požiarnická výzbroj • výbava: kompletná výbava na stanovanie • vybavenie: moderné vybavenie bicykla • armatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubia • kniž. vystrojenie (Hviezdoslav)

2. p. výbava 1

výzbroj 1. súbor zbrojných prostriedkov: vojenská výzbroj, stav výzbroje • kniž. zbroj: vojaci v plnej zbroji • zastar. vyzbrojenie (Jégé)

2. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: protipožiarna výzbroj • výstroj: poľovnícky výstroj • výbava: športová výbava • vybavenie: moderné vybavenie bicykla • armatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubia • kniž. vystrojenie (Hviezdoslav)

zbraň nástroj, prostriedok, ktorým sa bojuje: bodná, strelná zbraň; zaistiť zbraň • zastaráv. zbroj: odobrať vojakom zbroj • výzbroj (vybavenie zbraňami): vojaci s výzbrojou

výstuha p. výstuž

výstuž materiály a konštrukcia vystužujúca niečo: banská výstuž • stav. armatúra: armatúra betónu • stuženie: pozdĺžne stuženie lešenia • zried. výstuha

výsuvný ktorý sa dá vysúvať • vysúvací • vysúvateľný: výsuvná, vysúvacia, vysúvateľná zásuvka, súčiastka

výš p. výška 1

výška 1. priestor al. miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orol • expr. výšava (veľká výška): modré výšavy • kniž. výš (Vansová) • zastar.: vysokosť (Kalinčiak) • výsosť: sláva na výsostiach Bohu • poet. vysota (Hviezdoslav)

2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestu • úroveň: umelecká úroveň • hladina: cenová hladina • miera: miera vzdelanosti • stupeň: stupeň kultúry • kniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau

výšinný, výšinový p. horský

výšivka ozdoba, vzor vzniknutý vyšívaním; vec s takouto ozdobou: obrus s výšivkou, výstava výšiviek • zried. vyšívanie: blúza s nádherným vyšívaním

vyšvácať p. zbiť 3

zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať

výtržníctvo správanie príznačné pre výtržníkov, výtržnícky čin: dopustiť sa výtržníctva • uličníctvo • pejor. chuligánstvo

p. aj výtržnosť

výtržník rušiteľ verejného poriadku: opitý nočný výtržník • expr. nespratník • hovor. škandalista (Karvaš) • hovor. zastar. škandálnik (Vajanský) • pejor. chuligán: polícia rozohnala chuligánov • subšt. grázel

výučba p. vyučovanie

vyučovanie vyučovací proces: vyučovanie fyziky, moderné metódy vyučovania • výučba • menej vhodné výuka: spájať výučbu s výchovou; výuka dejepisu • školenie • vzdelávanie (vyučovanie, obyč. v kurzoch): odborné školenie, vzdelávanie • hovor. škola: dnes nie je škola

výuka p. vyučovanie

vývar 1. tekutý výťažok získaný varením: vývar z kostí • bujón (čistý hovädzí vývar): bujón s vajcom • vývarok: bylinový vývarok • odvar • odvarok (varením a vylúhovaním získaný výťažok): žihľavový, ryžový odvar

2. vodohosp. časť pod haťou, v ktorej sa tlmí pohybová energia • vodohosp. vývarisko

vývarok p. vývar 1

výves p. výveska 1

výveska 1. vyvesené oznámenie: výveska o literárnych novinkách • oznam: prečítať si oznamy • zastar. výves (Kukučín) • odb. afiš

2. p. tabuľa 2

vývin proces, ktorý vedie obyč. k zložitejším a dokonalejším formám • vývoj: prirodzený vývin, vývoj; vývin, vývoj spoločnosti • evolúcia (postupná kvalitatívna zmena; op. revolúcia): biologická evolúcia

vývoj p. vývin

vývinový týkajúci sa vývinu • vývojový: vývinové, vývojové štádium • evolučný: evolučná teória