Synonymá slova "vyznaã" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 28 výsledkov (1 strana)
-
chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slova • rozumieť: nerozumiem, čo tým myslíš • uvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehral • brať • vykladať si • vysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobne • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín) • vidieť • nazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?
p. aj koncipovať
2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopenie • mať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenie • rozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali ho • vyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi
orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať sa • mať rozhľad • mať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľad • byť informovaný: v odbore je dobre informovaný • rozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu
2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sa • zacieľovať sa • upriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakoviny • sústreďovať sa • smerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mieru • kniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmy • poznať: pozná len vlastný prospech
priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť • priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspech • uznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správne • kniž. doznať: doznať svoju vinu • priznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeži • vyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje city • expr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedala • prezradiť • vyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápi • zveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvo • práv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť)
2. právne, súdne prideliť • prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celé • pririeknuť • pripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom
priznať sa 1. pravdivou výpoveďou potvrdiť vinu, nezatajiť niečo • priznať: obvinený sa napokon ku všetkému priznal, všetko priznal • kniž. doznať: doznať vinu v celom rozsahu • vyznať sa: zo svojho previnenia sa skrúšene vyznal • prezradiť • vyzradiť (niečo tajné, tajené): prezradil, vyzradil svoju slabosť • zveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo): nechce mi zveriť svoje ťažkosti • popriznávať sa (postupne): deti sa napokon popriznávali
2. na základe poznania, blízkosti a pod. nadviazať kontakt s niekým, prejaviť vzťah k niekomu • prihlásiť sa: z bývalých spolužiakov nik sa mu nepriznal, nik sa k nemu neprihlásil • prihovoriť sa • privravieť sa: pozná ma dobre, ale sa mi neprihovoril, neprivravel • popriznávať sa • poprihlasovať sa (postupne al. o viacerých jednotlivcoch): popriznávať sa, poprihlasovať sa k starým priateľstvám • expr. pritrizniť sa (Kukučín)
rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíš • vidieť • kniž. ponímať: správne videl, ponímal veci • vyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiach • brať • vykladať si • vysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slová • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)
2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápe • mať porozumenie • mať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie
3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnaký • byť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajedno • nájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli
4. p. vyznať sa2 1, 2
vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať • uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo • byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností • zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať
2. mať osvojené ako poznatok • poznať • chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky • ovládať • zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo • vyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň
3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný • dokázať • vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť • vyznať sa: vyzná sa vo všetkom • môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli • hovor.: uhádnuť • potrafiť • zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa • vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť) • arch. dolieť
vyznať slovami dať najavo, slovami zverejniť • vyznať sa (z niečoho): vyznať city, vieru, vyznať sa z citov, z viery • priznať • priznať sa (obyč. z niečoho zatajovaného): priznať hriech, priznať sa k hriechu • prejaviť • vyjaviť: prejaviť lásku, vyjaviť pravdu • prihlásiť sa (k niečomu): verejne sa prihlásil k ateizmu • kniž. doznať: doznať svoju vinu • vyspovedať sa (vyznať hriechy)
vyznať sa1 p. vyznať, priznať sa 1
vyznať sa2 1. mať dobré vedomosti o niečom, vedieť o niečom veľa • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho): v remesle sa vyzná, remeslu rozumie; v hubách sa nevyznám, do húb sa nerozumiem • ovládať: históriu národa ovláda • orientovať sa (vyznať sa v situácii, v polohe a pod.): v cudzom meste sa vie orientovať; orientuje sa v politike • mať rozhľad • mať prehľad: v literatúre má rozhľad
2. mať pochopenie pre niekoho • rozumieť • chápať: vyzná sa v ľuďoch, rozumie im, chápe ich
zdôveriť sa dôverne povedať niekomu niečo; povedať niekomu dôverné veci • zveriť sa • zveriť (komu, čo): zdôveriť sa, zveriť sa rodičom so svojimi plánmi; zveriť priateľke svoje obavy • expr. vyspovedať sa: vyspovedala sa mi zo svojich žiaľov, ťažkostí • vyznať sa (priznať sa k niečomu tajnému): zo všetkého sa predo mnou vyznal • prezradiť • vyzradiť (o sebe): prezradila, vyzradila mi, že jej manželstvo sa nevydarilo • zastaráv. zjaviť sa: nikomu sa o tom nezjavil
zveriť sa 1. dôverne povedať niekomu niečo • zdôveriť sa • zveriť (niekomu niečo): zverila sa, zdôverila sa matke so svojím nešťastím; zveriť niekomu svoje osobné plány • vyznať sa • priznať sa (povedať niečo, čo malo ostať zatajené): vyznala sa mu zo svojich citov; priznal sa mi, že ani on nie je celkom bez viny • expr. vyspovedať sa: vyspovedať sa priateľke z nešťastného činu • vyjaviť • prezradiť • vyzradiť (niečo tajné): nechce mi vyjaviť, prezradiť, čo ju trápi; vyzradil mi svoje pochybnosti
2. prejaviť úplnú dôveru niekomu, niečomu pri riešení niečoho • spoľahnúť sa: môžeš sa zveriť, spoľahnúť na mňa, ja to vybavím; zveriť sa, spoľahnúť sa na svoju intuíciu • hovor.: znechať sa • nechať sa: (z)nechať sa na náhodu, na osud, na druhých • zastaráv. spustiť sa: len sa pekne spusti na Pána Boha • oprieť sa (využiť ako morálnu oporu): v ťažkostiach sa na mňa oprie • oddať sa • poddať sa • odovzdať sa (s dôverou sa niekomu dať do opatery, na starosť a pod.): oddať sa, odovzdať sa do vôle Božej, do vôle osudu; celkom sa poddať rodičovskej vôli
3. p. zasnúbiť sa
charakterizovať 1. výstižne zachytávať podstatné, význačné črty, vlastnosti osoby al. veci • vystihovať • postihovať: autor v románe dobre charakterizuje, vystihuje pomery za socializmu; zámer postihovať skutočnosť zo všetkých stránok
2. byť charakteristický pre niekoho, niečo • vyznačovať: charakterizuje ho, vyznačuje ho pracovitosť
vyznačovať p. charakterizovať 2
značiť 1. dávať na niečo značku • značkovať • označovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníky • vyznačovať • poznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobky • signovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbu • puncovať • ciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhy • subšt. cajchovať
2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenať • byť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlási • naznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlas • vyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstva • predstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych
3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovať • zaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalosti • zapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov
kypieť 1. zväčšovaním objemu (obyč. pri vare) presahovať okraj nádoby: mlieko, polievka kypí • prekypovať • pretekať: šampanské kypí, prekypuje; šumienka preteká (z pohára)
2. byť v pohybe, výrazne sa prejavovať • expr. vrieť • prekypovať: na uliciach kypí, vrie život; hnev v ňom vrie • kvasiť sa • búriť sa: všetko sa v ňom kvasí, búri • burácať (o mori)
3. mať hojnosť • prekypovať • oplývať: mládenec kypí, prekypuje, oplýva zdravím • expr. sršať (týka sa duševných vlastností, citov): srší optimizmom, radosťou • hýriť • iskriť: hýri, iskrí vtipmi • vyznačovať sa (mať ako charakteristický znak): vyznačovať sa činorodosťou
vyznačovať sa mať ako charakteristický znak • zastar. vyznamenávať sa: náš rod sa vyznačuje, vyznamenáva vysokým vzrastom • oplývať • prekypovať • kypieť (mať niečoho v hojnej miere): povahovo oplýva, prekypuje veselosťou; starec kypí múdrosťou • kniž. honosiť sa: kaštieľ sa honosí vzácnymi pamiatkami
označiť 1. urobiť znak, značku • poznačiť: (p)označiť si v knihe stranu • označkovať • vyznačiť • vyznačkovať (značkami): označkovať dobytok, vtáky; jasne vyznačkovať, vyznačiť turistické chodníky • signovať: signovať rukopis • hovor. ohviezdičkovať (označiť hviezdičkou) • hovor. ofajkovať (označiť značkou v podobe fajky): ofajkovať vybavené položky • odb. otetovať (označiť tetovaním): otetovať chovné zviera • šifrovať • ošifrovať (označiť šifrou): (o)šifrovať spis • opuncovať • ociachovať (označiť úradnou značkou) • vykolíkovať (označiť kolíkmi): vykolíkovať pozemok • zastaráv. poznamenať: umierajúceho poznamenať krížom • subšt. ocajchovať
2. p. určiť 1, 3, vyhlásiť 2 3. p. pomenovať 2
určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má starať • ustanoviť • admin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomného • povedať: povedať cenu domu • predpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientovi • indikovať: indikovanie liečby • ustáliť: výšku poplatku už ustálili • determinovať • podmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréning • vymedziť • delimitovať • vymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnosti • definovať (určiť definíciou) • vykázať • prideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadu • kniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rok • udať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smer • označiť: označiť miesto stretnutia • kniž. predznačiť • vyznačiť: život mu predznačila matkina smrť • orientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západ • vyhradiť • rezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostí • ohraničiť • obmedziť • kniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdy • nominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstva • vymenovať • kniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný minister • kniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov
2. usmerniť na istý cieľ • adresovať • orientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smerom • zacieliť • zamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeži • venovať: program venoval deťom
3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvo • označiť: vinníka už označili • vyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho
vyznačiť 1. p. označiť 1 2. p. určiť 1 3. p. vyznamenať
vyznamenať dať ako odmenu, ocenenie, preukázať poctu • poctiť: prezident nás vyznamenal, poctil pozvaním • zastaráv. vyznačiť: vyznačili by ste nás, keby ste prišli k nám • odmeniť • oceniť (kladne ohodnotiť; udeliť ocenenie): odmeniť, oceniť knihu cenou roka • dekorovať (slávnostne vyznamenať obyč. medailou a pod.)
vyznačkovať p. označiť 1
vyznačenie 1. p. vyznamenanie 1, 2 2. p. značka
vyznamenanie 1. prejav úcty, vážnosti, uznania • vyznačenie: vašu návštevu pokladám za veľké vyznamenanie, vyznačenie • pocta: preukázať niekomu poctu • česť: pokladať si niečo za česť
2. uznanie zásluh, činov; niečo ako vonkajší prejav tohto uznania: udeliť niekomu vyznamenanie, nosiť vyznamenanie • rad (vyššie vyznamenanie): odovzdať niekomu rad M. R. Štefánika • medaila (minci podobný symbol ako vyznamenanie): zlatá medaila • hovor. expr. metál: dostať metál • zastaráv. vyznačenie (Jégé)
značka viditeľný al. inak vnímateľný poznávací znak: štátna poznávacia značka, ochranná značka • značenie: dopravné značenie • označenie: označenie tovaru • vyznačenie • signatúra (značka knihy, predmetu a pod. v knižnici, v zbierke): signatúra zborníka • šifra (značka slúžiaca na utajenie správ): nevedel rozlúštiť šifry • ciacha (úradná značka potvrdzujúca správnosť mier, váh a pod. al. rýdzosť drahých kovov) • punc (úradná značka potvrdzujúca rýdzosť drahých kovov): zlatá retiazka s puncom • znamienko: urobiť si znamienko v kalendári • znak (názorné vyjadrenie niečoho): znak rovnosti
vyznačiť sa p. vyznamenať sa
vyznamenať sa stať sa známym, prejaviť sa niečím mimoriadnym (obyč. kladným) • presláviť sa • vyniknúť: vyznamenať sa, presláviť sa odvahou; v súťaži vždy najviac vynikol, vyznamenal sa náš spolužiak • excelovať: na scéne excelovala sopranistka • ukázať sa: ukázať sa svojimi schopnosťami • vyznačiť sa: vyznačil sa v nejednej bitke • hovor. blysnúť sa • expr. zažiariť: blysnúť sa, zažiariť výkonom, vedomosťami • hovor. iron.: vycapiť sa • vycajchnovať sa • vyfarbiť sa (negatívne sa vyznamenať): vycapiť sa hlúposťou; vycajchnoval sa, vyfarbil sa ako zbabelec