Synonymá slova "vyst" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 361 výsledkov (4 strán)
-
vystískať p. objať
pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné meno • vlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné meno • naozajstný • ozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírody • opravdivý • nepredstieraný • nefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniaze • plnokrvný: stojí tu plnokrvný Indián • čistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý lieh • rýdzi • číry • stopercentný: rýdze zlato, rýdza láska • hovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovica • autentický • pôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontu • hodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedok • neskl. par excellence
2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverí • vhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom mieste • výstižný: výstižný argument; vlastný • skutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod
3. p. konzervatívny 1
presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku) • dôkladný • dôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôsledný • spoľahlivý • hovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovník • kniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny!
2. bezchybne fungujúci • bezchybný • dokonalý: presný, bezchybný, dokonalý stroj • kniž. precízny: precízny mechanizmus • spoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinky • jemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika
3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný) • dôkladný • kniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácu • dokonalý • perfektný: presná, dokonalá, perfektná muška • pedantský • pedantný • puntičkársky • punktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robota • bezchybný • správny • dobrý • náležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledok • expr. stopercentný
4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť • dokonalý • úplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otca • výstižný • priliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenie • verný: verné zobrazenie • doslovný • expr., obyč. pejor. otrocký (o preklade)
5. presne určený, formulovaný a pod. • určitý (op. nepresný, neurčitý) • jasný • konkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údaje • striktný • prísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenie • odb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy
verný 1. ktorý dodržiava záväzky (op. neverný) • oddaný: verná, oddaná manželka; verný, oddaný zásadám • úprimný: vzniklo medzi nimi úprimné priateľstvo • lojálny: lojálny občan • expr. skalný • vytrvalý • trvalý: skalný, vytrvalý fanúšik
2. úprimne myslený, vykonávaný • ozajstný • naozajstný • opravdivý: ozajstná, naozajstná, opravdivá láska • nepredstieraný: nepredstierané city • skutočný: jeho strach bol skutočný
3. pravdivo niečo vystihujúci, súhlasiaci so skutočnosťou • presný: verná, presná kópia obrazu • výstižný: výstižný opis havárie • živý: živé líčenie udalosti • zodpovedajúci: zodpovedajúci preklad diela • reálny • realistický (zodpovedajúci skutočnosti): reálny pohľad na život
vhodný ktorý vyhovuje istým požiadavkám, ktorý spĺňa isté požiadavky • súci • príhodný: film vhodný, súci pre deti; drevo súce na spracovanie; vhodné, príhodné miesto na stanovanie • primeraný: nájsť primerané slová • adekvátny: adekvátny výraz • ústrojný • organický: organický postup • kniž. cieľuprimeraný: použiť cieľuprimerané prostriedky • vyhovujúci • zodpovedajúci: vec sa ukázala ako vyhovujúca, zodpovedajúca určeným podmienkam • výstižný: výstižné prirovnanie • priliehavý: priliehavý argument • náležitý (taký, aký má byť): náležitý postup pri práci • kniž. patričný: venovať niečomu patričnú pozornosť • svedčný (ktorý svedčí): svedčný účes • kniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na ťažkú prácu • vítaný: vítaná zmena • príležitý: príležitá chvíľa (Urban) • zastar. prístojný: nenachodí prístojné slovo (Tajovský) • zastar. radný: takýto postup nie je radný
p. aj dobrý 3, vyhovujúci, výstižný
výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitý • osobitný • zvláštny • svojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názory • svojrázny: svojrázny spôsob života • kniž. samobytný: samobytná kultúra
2. dobre vnímateľný zmyslami • jasný • zrejmý • zreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahu • nápadný • podstatný: nápadná zmena, podstatný rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspech • prenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvo • citeľný: citeľné ochladenie • markantný • veľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdiely • príkry: príkre rozpory • ostrý: ostré tiene • sýty: sýty odtienok farby • kniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážku • intenzívny • silný: intenzívny, silný zápach • farebný • farbistý: farebný, farbistý opis udalostí • výrečný: výrečné svedectvo • výstižný: výstižný argument • jadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor
p. aj výstižný, viditeľný, veľký
výstižný ktorý dobre niečo vystihuje • priliehavý • primeraný • príhodný • vhodný: výstižné, priliehavé označenie; primerané, príhodné slová; nájsť vhodný výraz • náležitý (taký, aký má byť): náležitá odpoveď • kniž. patričný • presný (súhlasiaci so skutočnosťou): presný opis niečoho • jadrný (o prejave): jadrná reč • výrazný: výrazný názov • lapidárny: predložiť lapidárny dôkaz • stručný • strohý (obsahujúci iba podstatné veci): stručné, strohé vysvetlenie • plastický: plastická charakteristika • hovor. trefný: trefná poznámka • kniž.: reliéfny • reliéfový: reliéfny, reliéfový obraz literárnej postavy • kniž. pregnantný: pregnantná formulácia
p. aj vhodný, výrazný
obložiť 1. pokryť niečo, niekoho dookola al. na povrchu niečoho • obklásť: obložiť, obklásť budovu mramorom; obložiť, obklásť chorého vankúšmi • poobkladať • povykladať: kúpeľňu poobkladať, povykladať kachličkami • vyložiť • vydláždiť (obložiť dlažbou): námestie vyložili, vydláždili mačacími hlavami • vystlať • obostlať (obložiť niečím poddajným): vystlať, obostlať kôš machom • vystužiť (obložiť niečím pevným): vnútro vystužené drevom
2. pripraviť jedlo pridaním príloh • hovor. garnírovať: mäso obložiť, garnírovať zeleninou • ozdobiť (ozdobne obložiť): misa obložená, ozdobená vajcami a šalátom
vystlať vyplniť, pokryť (obyč. vnútro niečoho) niečím mäkkým • vyložiť • postlať: debnu vystlať, vyložiť molitanom; postieľku treba mäkko vystlať, postlať • obstlať • obložiť (dookola) • podstlať (dať stelivo): podstlala dobytku • nastlať (navrstviť niečo na ležanie): nastlať na posteľ periny, vystlať posteľ perinami • povystielať (postupne, viac vecí)
dopátrať sa pátraním sa dozvedieť • vypátrať • zistiť: dopátral sa pravdy; vypátral, zistil pravdu • prísť • dôjsť (na niečo; dopátrať sa rozumovou úvahou): prišiel, došiel na to, v čom je príčina neúspechu • dopracovať sa • dospieť (po dlhšom čase): dopracovali sa, dospeli k výsledku • vypozorovať • vybadať (pozorovaním): vypozoroval, vybadal podstatné črty súčasnej kultúry • vyskúmať • vybádať (vedeckým skúmaním): vyskúmal účinky žiarenia • vyšetriť (skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či hovorí pravdu • expr.: vyhrabať • vykutať • kniž. vyhriebsť (systematickým hľadaním): vyhrabal zaujímavé informácie • vystopovať • vysliediť: postupne vystopoval, vysliedil, ako sa to stalo • expr.: vysnoriť • vyšpehovať • vypáčiť (Dobšinský)
nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechu • zistiť • odkryť • prísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účte • natrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihu • vyhľadať • vypátrať • vysliediť • vystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejov • expr.: vyhrabať • vykutať • vykutrať • vykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutal • expr.: vysnoriť • vyňuchať: konečne vysnoril jeho adresu • expr.: vyšpárať • vyšparchať • vyštuchať • vyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobných • ponachodiť • ponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé fakty • hovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďte • nahmatať • vyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku
2. objaviť niekoho niekde • zastihnúť • stihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci
3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomie • nahľadať: nahľadal pár korún
objaviť skúmaním, výskumom poznať doteraz neznámu vec • odhaliť: objaviť, odhaliť prírodné zákonitosti • vynájsť: vynájsť nový systém obrany • odkryť: odkryli nové ložiská zlata • zistiť: dosiaľ nezistili príčiny rakoviny • prísť na niečo • naraziť • natrafiť (obyč. nečakane, náhodne objaviť): pri rekonštrukcii hradu prišli, narazili, natrafili na zbierku mincí • prísť na stopu (niečoho) • vypátrať • vystopovať • vysliediť • expr. vysnoriť: sprisahanie rýchlo vypátrali • expr.: vykutať • vykutiť • vykutrať • vyhrabať • vyštuchať • vyštúrať • vyšpárať • vydolovať (objaviť systematickým al. tajným hľadaním obyč. niečo zabudnuté, zatajované a pod.): kdesi na povale vykutali, vyhrabali cenný obraz • zbadať • spozorovať • zazrieť • zočiť • zachytiť (obyč. nečakane, nevdojak objaviť): vzadu zbadá, spozoruje tajný východ • nespis. vymáknuť (Balco) • poobjavovať (potupne, viac vecí)
odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia • odokryť • odkryť: odhaliť korene stromu • obnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pása • rozhaliť (čiastočne): rozhalil si krk • poodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár
2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté • odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závoj • odokryť: odokryť záves, záclonu • odostrieť • zried. odstrieť: odostrela plachtu • odcloniť: Odcloňte záclony! • poodhaliť (trocha)
3. novými poznatkami zistiť niečo • odkryť • odokryť • objaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talent • prísť na niečo • nájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhlia • vypátrať • vystopovať • vysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľa • demaskovať: demaskovanie nepriateľa • expr. vysnoriť: vysnoril sprisahanie • expr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetko • fraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť • zastar. vysvietiť (Kukučín, Vajanský)
p. aj objaviť
ustriehnuť 1. striehnutím, strážením ochrániť • ustriezť: dieťa pred pádom neustriehneš, neustrežieš • ustrážiť (strážením niekomu niečo al. niečomu zabrániť): nástroje si musíme ustrážiť, aby nám ich niekto nepobral • uchrániť (pred niečím nepriaznivým): uchrániť dobytok pred nákazou • uvarovať • hovor. uvartovať: stádo sa mu rozliezlo, nevedel ho uvarovať, uvartovať • zastaráv. uhľadieť: od únavy zaspala, deti neuhľadela
2. striehnutím zbadať • vystriehnuť • vystriezť: zlodeja nevedeli ustriehnuť, vystriehnuť • vysliediť • vystopovať (sliedením, stopovaním spozorovať): korisť sme vysliedili, vystopovali až na druhý deň • vystihnúť (zmyslami al. rozumovo spozorovať): vystihli sme čas východu slnka • utrafiť (intuíciou odhadnúť): utrafili sme pravý okamih
vypátrať pátraním zistiť, odhaliť • vystopovať (stopovaním): chcú vypátrať, vystopovať zlodejov • vysliediť • expr.: vysnoriť • vyšpehovať: podarilo sa nám vysliediť, vyšpehovať tajný úkryt • vystriehnuť • zastar. vystriezť (striehnutím): usiluje sa vystriehnuť, kedy chodí zver k napájadlu • zried. vyvetriť • hovor. pejor. vyšpicľovať • expr.: vyňuchať • vyňúrať • vyčíhať • vyčíhnuť • hovor. expr.: vyštuchať • vyštúrať • vyštárať: vyňúra, vyštuchá, vyštúra všetko, čo potrebuje vedieť • kniž. vysledovať • hovor. zastar. vyšľakovať (Kukučín) • vyhľadať (hľadaním nájsť): po dlhom chodení sa nám ich podarilo vyhľadať
p. aj odkryť, odokryť
vystopovať p. vypátrať
uzdraviť sa stať sa zdravým • vyzdravieť • ozdravieť: už neveril, že sa uzdraví, že vyzdravie, ozdravie; po operácii rýchlo ozdravel • vyliečiť sa (uzdraviť sa liečením): mal ťažkú chorobu, ale sa vyliečil • zotaviť sa • hovor.: vystrábiť sa • zostrábiť sa (z choroby): po pol roku sa z astmy vystrábil, zostrábil • expr.: vylízať sa • vykýchať sa (dostať sa z choroby al. z inej nepríjemnosti) • hovor. vykurírovať sa: vykurírovať sa z nádchy • expr.: zviechať sa • pozviechať sa: zviechať sa z chrípky • pozbierať sa • vyhojiť sa: vyhojiť sa z rán; rany sa vyhoja
vystrábiť sa p. uzdraviť sa
zahojiť sa stať sa znova zdravým (obyč. o vonkajšom poranení, o chorobe na tele) • vyhojiť sa: odrenina sa ti zahojí, vyhojí; oči sa mi obkladmi zahojili, vyhojili • zried. zhojiť sa • zaceliť sa • zacelieť • sceliť sa • scelieť (o rane) • zajazviť sa • zjazviť sa (zahojiť sa vytvorením jazvy) • expr. zastrábiť sa: škrabnutie sa zastrábi rýchlo • vyliečiť sa • hovor. vystrábiť sa (liečením sa zahojiť): poranenie sa vyliečilo, vystrábilo bez následkov • pohojiť sa (postupne)
zotaviť sa zlepšiť svoj fyzický al. psychický stav, obnoviť si sily • prísť k sebe: už sa po chorobe zotavil, prišiel k sebe; bol to pre dievča úder, ale už prišlo k sebe • expr. pozbierať sa: na dovolenke som sa celkom pozbieral • zviechať sa • spamätať sa • pozviechať sa • hovor.: vystrábiť sa • zostrábiť sa (z nepríjemností, z choroby a pod.) • expr. zreparovať sa: ísť sa do kúpeľov zreparovať • zrekreovať sa (zotaviť sa rekreovaním): musím sa ísť zrekreovať aspoň na pár dní • zreštaurovať sa: finančne sa zreštaurovali • vzchopiť sa (duševne): po prehre sa opäť vzchopil • pribrať • hovor. popraviť sa (zotaviť sa najmä telesne)
výstraha pripomenutie, aby sa niekto vystríhal niečoho, čo by mohlo mať nepriaznivé následky: dávať výstrahu; bolo to mienené ako vážna výstraha • varovanie: neposlúchnuť varovanie • upozornenie: dôležité upozornenie • kniž. memento: nešťastie bolo mementom pre všetkých
besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šaleli • zúriť • divieť • vyčíňať • vystrájať • hovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatí • blázniť (sa) • vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!
blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)
chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovať • strojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večeru • priprávať • vystrájať: pripráva, vystrája deti na výlet • hovor.: hotoviť • hotovať: hotoví synovi svadbu • hovor. zastaráv. richtovať • subšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačku • organizovať • plánovať • mať plán • kniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzy • snovať • snuť • osnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigy • kniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úklady • expr.: variť • piecť • kutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia
priahať zapnutím postroja priväzovať zviera k vozu, koču a pod. • zapriahať: priahať, zapriahať kone do voza • hovor. šírovať (dávať postroj): šírovať kone • strojiť • vystrájať: strojí, vystrája kone na ďalšiu cestu • pripriahať (priahať ďalšie zviera): pripriahať žrebca
šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovať • robiť šanty • robiť pestvá • robiť šibalstvá • robiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvore • hovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlni • samopašiť (sa) • robiť nezbedu • hovor. nezbedníčiť • zried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbedu • expr.: blázniť (sa) • pochabieť sa • pochabiť sa • jašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájať • vyvádzať • stvárať • vymýšľať • vyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do rána • expr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvore • fraz. expr. nezmestiť sa do kože • odreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku
vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože
vystrájať2 p. priahať
chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sa • strojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbu • vystrájať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestu • hovor. zastaráv. richtovať sa • subšt. štelovať sa; priberať sa • brať sa • zberať sa • dávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do roboty • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiť • mať sa: mali sa už na odchod • poberať sa • vyberať sa • vydávať sa (chystať sa na cestu)
poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatier • brať sa: berie sa od nás preč • vydávať sa • vystrájať sa • chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajov • vypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túru • odoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domov • uberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberať • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu
p. aj brať sa 1
2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sa • priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do roboty • brať sa: berie sa do prania • chystať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevo • púšťať sa • dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úloh • chytať sa • hovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty
3. p. ísť 1
vystrájať sa1 p. chystať sa
vystrájať sa2 p. zastrájať sa
zastrájať sa robiť prípravy na nejaký čin (obyč. škodiaci inému) • chystať sa • strojiť sa: už dlho sa zastrájajú, chystajú, stroja, že sa nám pomstia • pripravovať sa • hotoviť sa: hotoví sa žalovať na nás • zahrážať sa • vyhrážať sa • vystrájať sa • hroziť sa (vyslovovať ako hrozbu): zahrážajú sa, vyhrážajú sa, že nás zbijú; vystrájali sa nám bitkou • expr. kasať sa: mužstvo sa kasá, že zvíťazí • nár. kustriť (sa) (Kálal)
vyobliekať sa pekne, starostlivo, slávnostne a pod. sa obliecť • vystrojiť sa: vyobliekali sa, vystrojili sa ako do kostola • pristrojiť sa • ustrojiť sa: pekne sa pristrojila, ustrojila a šla • expr.: vyparádiť sa • naparádiť sa • vyzrúbiť sa • hovor. expr.: vytiahnuť sa • vyštafírovať sa • vyštramandiť sa: na svadbe boli všetci vyparádení, vytiahnutí, vyštafírovaní • expr.: vyfintiť sa • vyfrndiť sa • vyfrndoliť sa • nafrndoliť sa • vycifrovať sa • vycipkať sa • vyčačkať sa • očačkať sa • obyč. iron. vymódiť sa (nápadne, módne sa obliecť) • subšt.: nahodiť sa • oháknuť sa
vyštramandiť sa p. vyobliekať sa
obstrapkať porušiť okraj tkaniny trhaním, vyvliekaním nitiek • obrusať • ostrapkať (dookola): celý obrus o(b)strapkala, obrusala • rozstrapkať • rozstrapatiť • vystrapkať (obyč. neúmyselne, pri častom používaní a pod.): nervózne žmolila šatku, až ju celú vystrapkala • nár. rozrusať
bojazlivý ktorého ľahko premôže strach, neistota; málo odvážny; svedčiaci o strachu (op. odvážny, smelý) • nesmelý: bojazlivé, nesmelé dieťa, mláďa; ozval sa bojazlivým, nesmelým hlasom • malodušný • maloverný • malomyseľný • kniž. defetistický (majúci málo sebadôvery) • pren. chabý: mať malodušné, defetistické myšlienky; malodušný, maloverný, malomyseľný človek; chabá duša • ľakavý (ktorý podlieha náhlemu pocitu strachu; majúci sklon báť sa): chorobne ľakavá žena, ľakavé vtáča • plachý: plaché zviera • okúňavý • ostýchavý • neistý (prejavujúci strach, obavy váhaním): okúňavé, ostýchavé, neisté správanie • ustrašený • ustráchaný • ustrachovaný • vystrašený • zried. uplašený (ktorý má sklon báť sa; ktorý odráža momentálny strach): ustráchané, ustrašené oči; ustrachované, vystrašené, uplašené matky • expr. strachopudský • pejor. babský: má strachopudskú, babskú povahu, bojí sa skúšky • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: posratý • posraný • zjemn. pokakaný; prestrašený • expr.: rozklepaný • vyklepaný • zried.: strachuplný • strachostlivý • strachostivý • zastaráv.: strachovlivý • strachotlivý; pribojazlivý (príliš bojazlivý)
splašený ktorý sa zľakol, vystrašil tak veľmi, že ho nemožno ovládať (o zvierati), upokojiť, utíšiť (o človeku); svedčiaci o tom • zjašený • pojašený: behá po dome ako splašená, zjašená, pojašená; zjašené, pojašené kotkodákanie sliepky • poplašený • obyč. pejor. oplašený: niečo ju vyľakalo – je celá poplašená, oplašená • divý • divoký • zdivený • zdivočený • zdurený: rozhadzuje rukami ako divá; chlapec si nevedel rady s divokým, zdiveným koňom; vyliezol na strom pred zdivočeným býkom • vystrašený • vyľakaný • vyplašený • expr. rozdurený: vyskočil z postele celkom vystrašený, vyľakaný, vyplašený; vyplašený kŕdeľ holubov • naľakaný • nastrašený • expr. roztrasený (od strachu): nezrozumiteľne jachtal naľakaným, nastrašeným, roztraseným hlasom • hovor. expr.: zmyšený • zmítorený • nár. expr. rozbadzganý: zmyšené, zmítorené dieťa; rozbadzgané divé hovädo (Švantner)
ustrašený ktorý sa preľakol al. ktorý má sklon báť sa; svedčiaci o tom • ustráchaný • ustrachovaný: byť celý ustrašený, ustráchaný, ustrachovaný; trochu plaché, ustrašené, ustrachované dievčatko • vystrašený • nastrašený • naľakaný • preľaknutý • strachuplný: vystrašené, nastrašené, naľakané, preľaknuté dieťa; mať vystrašené, nastrašené, naľakané, preľaknuté oči • vyľakaný • naplašený • vyplašený • zried. uplašený: vyľakaní, naplašení, vyplašení príbuzní vážne chorého pacienta; všetko prezradil vyplašený, uplašený výraz matkinej tváre
p. aj bojazlivý
vystrašený ovládnutý strachom; svedčiaci o strachu, ľaku • nastrašený • prestrašený • preľakaný • preľaknutý • naľakaný • vyľakaný • zľaknutý • ustrašený • stŕpnutý • expr. nastráchaný: vystrašené, prestrašené, preľaknuté, ustrašené dieťa; vystrašený, prestrašený, preľaknutý, ustrašený pohľad; prišiel celý nastráchaný; nastráchaná tvár • expr.: vyjavený • vyjašený • zamretý: hľadí celý vyjavený, vyjašený • vyplašený • poľakaný: vyplašené, poľakané žriebä; mať vyplašený, poľakaný výzor • zdesený • vydesený • predesený: zdesené, vydesené, predesené dievča; pozeral na mňa vydesenými, predesenými očami • det. al. zjemn. pokakaný • expr.: vyklepaný • rozklepaný • vulg.: posratý • posraný • vysratý • vysraný
zdesený veľmi naľakaný • zhrozený: zdesený, zhrozený výkrik • vydesený • podesený • vyľakaný: vydesené, podesené, vyľakané deti bežali domov • vystrašený • prestrašený • preľaknutý • zľakaný • poľakaný • nastrašený • naplašený • zľaknutý: vystrašený, naplašený pohľad • ohromený • ohúrený • užasnutý (zároveň prekvapený): zostal stáť celkom ohromený • stŕpnutý • zmeravený • kniž. ustrnutý: užasnutý, stŕpnutý výraz tváre • zdrvený • otrasený (nepríjemne a bolestivo dotknutý): stál zdrvený pohľadom na syna • zarazený • zmätený (zdesený v menšej miere): zarazený pohľad; zmätený dav • niž. hovor. poondiaty • hrub. pokakaný • vulg.: posraný • posratý • vysratý
naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakať • poľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakal • nahnať strach • preľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strach • podesiť • predesiť • vydesiť • zdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesil • vyplašiť • naplašiť • poplašiť • znepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súd • vystrašiť • nastrašiť • postrašiť • prestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestá • expr.: pomátať • najašiť • expr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinu • hovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškou • hovor. expr. zbalušiť • nár. vynáčiť (Rázusová-Martáková) • splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila kone • pren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila
vystrašiť p. naľakať
naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strach • zľaknúť sa • ľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strach • vyľakať sa • poľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakal • preľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakol • podesiť sa • predesiť sa • vydesiť sa • zdesiť sa • zhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaru • vyplašiť sa • naplašiť sa • poplašiť sa • splašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustí • nastrachovať sa • nastrašiť sa • postrašiť sa • prestrašiť sa • vystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodom • expr.: vyjašiť sa • najašiť sa • nastráchať sa • zduriť sa • zried.: zaľaknúť sa • zaľakať sa • nár. zakriatnuť sa (Kukučín) • strhnúť sa • zmeravieť • stŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachu • expr. zamrieť: zamrieť od ľaku • podľahnúť panike • hovor. spanikovať sa • subšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný dav • hovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študent • niž. hovor.: poondiať sa • poondieť sa • potentovať sa • potentočkovať sa • hrub.: pokakať sa • posrať sa • fraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí
strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť sa • trhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadol • expr. vyjašiť sa • vyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašili • vyľakať sa • vydesiť sa • vystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesila • vyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil
2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotený • prebudiť sa • zobudiť sa • prebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôb • vyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočil • postŕhať sa • postrhávať sa • postrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel
3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiar • kniž.: rozpútať sa • prepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiech • vzplanúť • splanúť • vzbĺknuť • zbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokoje • nastať • povstať • vzniknúť • začať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka
vystrašiť sa p. naľakať sa
odstrašujúci ktorý vzbudzuje strach a tým odrádza od niečoho negatívneho: opilec je pre deti odstrašujúcim príkladom • výstražný • varovný (slúžiaci ako výstraha, varovanie): výstražný trest; odstrašujúci, varovný prípad
varovný upozorňujúci na nebezpečenstvo • výstražný: varovný signál, výstražná tabuľa • vystríhavý: vystríhavý hlas • nár. varovčivý (Figuli)
výstražný p. varovný
naduť 1. fúkaním, dutím zväčšiť objem; urobiť vypuklým • vyduť • oduť: nadul líca; vydula, odula pery • vzduť • rozduť • rozfúkať (o vetre): vietor rozdul, vzdul plachty • nafúkať • nafúknuť • nadúchať (fúkaním zväčšiť objem): nafúkal balón; nadúchal mech • ponadúvať • povydúvať (postupne, viac vecí) • vypučiť • vystrčiť • vypnúť: vypučiť brucho; vypnúť hruď
2. spôsobiť plynatosť čriev • nafúknuť • zduť: fazuľa ho nadula, zdula
otrčiť vysunúť proti niekomu a tým niečo naznačiť • natrčiť • nastaviť: otrčiť, nastaviť dlaň, ruku • vytrčiť • vystrčiť: nespokojný vytrčil, vystrčil bradu • vyšpúliť • našpúliť • oduť (obyč. pery) • vystrieť (ruky, ramená)
vyduť fúkaním, dutím zväčšiť objem niečoho; dať niečomu vypuklý tvar • naduť • nafúknuť: vyduť, naduť, nafúknuť líca • vypučiť • vystrčiť • vypnúť • vyklenúť: vypučil, vystrčil brucho; hrdo vypol, vyklenul, vydul hruď • oduť • otrčiť: zlostne otrčiť, oduť pery • vzduť: vietor vzdul plachty • povydúvať • ponadúvať (viac vecí): vietor povydúval, ponadúval záclony
vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z obloka • kniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť oštep • trhnúť • expr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohami • expr.: vykydnúť • vykydať • vykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smeti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viac vecí)
2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázať • vyhnať • vypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnosti • vysotiť • vystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby von • expr. vykúriť • fraz. ukázať niekomu dvere • vylúčiť • expr.: vyšupnúť • vyrútiť • vyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiť • expr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúť • kopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazí • vyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnosti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viacerých)
3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromf • dať • vydať
4. p. minúť 1
vystrčiť p. vysunúť
vysunúť posunúť smerom dopredu al. hore • vystrčiť • vytrčiť: vzdorne vysunul, vystrčil bradu; vytrčil nos • vypučiť: vypučiť brucho, prsia • predsunúť: predsunutá hliadka • vyňať (vyčleniť zo súvislosti): vyňať, vysunúť číslo pred zátvorku • vyšinúť (vysunúť z normálnej polohy, z normálneho smeru): vyšinúť vozík
ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť sa • objaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otca • vyjsť • zried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnko • expr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • hovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očí • mihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvár • expr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sa • blysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strach • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obraz • preletieť • prebehnúť • prelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmev • predstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz
p. aj vyskytnúť sa
2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavo • vyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavo • vysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajú • prejaviť sa • preukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelec • odhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetle • iron. vyznamenať sa • hovor. iron. vycajchnovať sa • hovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil! • expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodník • osvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčil • kniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom
3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatí • predstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetle • pochváliť sa • popýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺk • hovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahne • expr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdením • hovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil! • expr.: blysnúť sa • blysknúť sa: blysla sa vedomosťami • hovor. švihnúť sa
vypiť 1. pitím dostať do seba • vliať do seba • kniž. požiť (tekutinu): vypiť, vliať do seba za šálku kávy; vypiť, požiť alkohol, väčšie množstvo tekutín • užiť (liek): kvapky sa majú užiť nalačno • popiť (postupne al. veľa, všetko; expr. i málo): do rána popili, čo sa prichystalo; posedeli s kamarátmi, (niečo) popili • expr.: prevrátiť (do seba) • vsúkať (do seba) • vysúkať • vyzunknúť • vydurknúť • vylúpnuť • vyhŕknuť • vydúchnuť • vyhltnúť • vychlipnúť • vyglgnúť • vylognúť (vypiť na dúšok, naraz): prevráti do seba, vysúka, vyzunkne deci koňaku ako nič; vylúpne, vyhŕkne, vydúchne, vylogne za pohár vína, ani okom nemihne • expr. vytrúsiť: vytrúsil pohár do dna • vysŕkať • vysrkať • vysrknúť • vysŕknuť (nahlas, sŕkavo): slamkou vysŕkal limonádu do dna • expr.: vystrebať • vyslopať • vychľastať • vylogať • vyglgať • vylôchať • vylúchať • vydúchať • vychleptať • vychloptať • vychľaptať • vychlípať • vygrúliť (nahlas, hltavo; o zvieratách, pejor. o ľuďoch) • expr.: vycmúľať • vycicať • vycucať • vyťahať • vytiahnuť • vydrúľať (obyč. z fľaše) • det.: vybumbať • vydudať • expr.: vycickať • vychlipkať (pomaly vypiť) • vychutnať (s pôžitkom vypiť): vychutnal pohár červeného vína • dopiť (vypiť všetko až do dna): dopiť víno • povypíjať (postupne) • expr.: postrebať • poslopať • pochľastať • pochleptať • pochlípať (hlučne, hltavo, veľa, obyč. postupne vypiť)
2. p. vpiť
vystrebať p. vypiť 1
výstredník tech. strojová súčiastka premieňajúca otáčavý pohyb na krátke postupné pohyby • tech. excenter
extravagancia niečo mimoriadne, zvláštne, obyč. prepiate, zveličené, výstredný čin • extravagantnosť • výstrednosť: extravagancia, extravagantnosť, výstrednosť v správaní, v obliekaní • exkluzívnosť • exkluzivita (odchylnosť od priemeru) • prepiatosť • excentricita • excentrickosť • nápadnosť • prestrelok: módne prestrelky • výstrelok: výstrelky mladosti • extrém • extrémnosť: extrémnosť v jazykových prejavoch
výstrednosť p. extravagancia
nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbu • viditeľný • zreteľný • zjavný • očividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestami • veľký • markantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaní • evidentný • kniž. frapantný • expr.: okatý • fraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky
2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštny • nezvyčajný • neobyčajný • nevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásou • mimoriadny • výnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrok • výstredný • extravagantný • provokačný • provokatívny • dráždivý • zastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázy • krikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúka • vyzývavý • vytŕčavý • demonštratívny • kniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestu • expr.: pochabý • bláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečenie • podozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností
výstredný 1. veľmi sa odchyľujúci od priemeru, nie bežný (obyč. o oblečení, zariadení a správaní) • nápadný: nosí výstredný, nápadný klobúk; výstredný, nápadný človek • extravagantný: jeho správanie bolo extravagantné • excentrický: excentrická mládež • krikľavý: byt je vymaľovaný krikľavými farbami • expr.: divý • divoký • bláznivý: divé, divoké oblečenie • prepiaty • prehnaný: prepiata, prehnaná elegancia • nerozumný • expr. pochabý: nerozumné, pochabé výčiny • neobyčajný • nezvyčajný • neobvyklý • zvláštny • mimoriadny: má neobyčajné, nezvyčajné, neobvyklé meno; vyznačoval sa zvláštnym vkusom • extrémny (zasahujúci do krajnosti): extrémna povaha • extrémistický (ktorý má rád extrémy, ktorý používa extrémy): extrémistické hnutie • zastar. výstupčivý (Kukučín) • hovor. expr. vytŕčavý • supermoderný • hypermoderný • ultramoderný: supermoderné, hypermoderné auto • supermódny • hypermódny • ultramódny: supermódne topánky
2. odb. ležiaci mimo stredu • excentrický: výstredný, excentrický čap
vyhrnúť sa 1. prudko vytiecť • vystreknúť: zo zeme sa vyhrnula, vystrekla horúca voda; z rany vystrekla krv • vyraziť • vyvrieť • kniž. vyprýštiť: nablízku vyrazila nafta • vyhŕknuť (o slzách) • expr.: vyhúknuť • vyhučať: cesto vyhučalo z misy • expr.: vyvaliť sa • vyrútiť sa • kniž. vyrinúť sa: z očí sa vyrinú slzy • nespis. vytrysknúť
2. expr. v množstve, hromadne vyjsť • expr.: vyrojiť sa • vysypať sa • vyvaliť sa: z kina sa vyhrnula, vyrojila masa ľudí • expr. vymlieť sa • expr. vymrviť sa (hmýriac sa vyjsť): zo škáry sa vymrvili mravce
p. aj vyjsť
vytrysknúť p. správ. vystreknúť
vystreknúť, vystrieknuť prudko vyraziť von al. do výšky • vyprsknúť (v malom množstve): horúca masť vystrekla, vyprskla • vyšplechnúť • vyšpľachnúť (prudko sa vyliať): z úst mu vyšplechla, vyšpľachla voda • vyvrieť • kniž. vyprýštiť: zo zeme vyvrela, vyprýštila ropa • expr. zried. vysíknuť (Figuli) • expr.: vyvaliť sa • vyrútiť sa (prudko, v množstve): z prameňa sa vyvalila, vyrútila voda • kniž. vyrinúť sa: z rany sa vyrinula krv; zrazu sa jej z očí vyrinuli slzy • vyroniť sa (vystreknúť, vytiecť v kvapkách): z kôry stromu sa vyronila miazga • nespis. vytrysknúť
fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskať • striekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panvice • expr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska voda • špliechať • vyšplechovať • vystrekovať • čliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysoka • expr.: fľúskať • brýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany
2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiť • pokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodou • striekať • ostrekovať • postrekovať • postriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcom • zried. fŕskať • polievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkou • subšt.: špricovať • šprickať
3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávať • odfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajú • odskakovať • odletovať • odletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekery • expr. frčať: úlomky frčia na všetky strany
4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávať • odfrkovať: kôň fŕka, odfrkuje • osŕkať • fučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí
prameniť 1. vychádzať z nejakého (obyč. prírodného) zdroja • vyvierať: rieka Nitra pramení, vyviera pod Kľakom • vytekať: potok vyteká z jazera • vystrekovať • striekať: neďaleko vystrekuje, strieka minerálny prameň • kniž. prýštiť: zo skaly prýšti životodarný mok • poet. tryskať
2. mať pôvod v niečom • pochádzať • pochodiť (z niečoho): jeho odvaha pramení, pochádza z pevného presvedčenia o správnom konaní • vychádzať: popud vychádza od rodičov • kniž.: tkvieť • väzieť (byť následkom niečoho): neúspech tkvie, väzí v ich nepripravenosti • kniž.: vyrastať • koreniť • mať korene: zlo korení v netolerantnosti • kniž. vyvierať: ich odpor vyvieral z nenávisti
striekať 1. v silnom prúde prudko tiecť • expr. strekotať: všade navôkol strieka, strekoce voda • vystrekovať (prudko vyrážať von al. do výšky; obyč. v intervaloch): voda vo fontáne vystrekuje • expr.: syčať • síkať (so sykotom): koňovi syčala, síkala z papule krv • valiť sa • kniž.: rinúť sa • prýštiť: z rany sa rinie, prýšti krv • špliechať (pri náraze sa prudko rozpadať; o tekutine): voda špliecha na všetky strany
2. v tenkom prudkom prúde dávať niekam tekutinu: sestra strieka injekcie bezbolestne • postrekovať • postriekavať (po povrchu): strieka, postrekuje, postriekava stromy, vinič • špliechať (časti tekutiny): špliecha mu vodu do tváre • fŕkať • kropiť • prskať • expr. frckať (pokrývať kvapkami; po troche striekať): fŕka ho voňavkou; autá kropia ulicu; prská, frcká mu do očí • pofrkovať (slabo, jemne, s prestávkami) • subšt.: špricovať • zjemn. šprickať: hadicou špricuje, šprická všetkých naokolo
vystrekovať p. striekať 1
výstrel vypustenie náboja zo zbrane a zvuk tým spôsobený: výstrel z revolvera; zaznel silný výstrel • strela (vypustený náboj): dobre mierená strela • hovor. rana: rana z dela • hovor. expr. šupa: to bola šupa • subšt. šús: šús z pištole (Stodola)
skončiť sa 1. dospieť na koniec, dosiahnuť koniec (op. začať sa) • ukončiť sa: porada sa už skončila, ukončila • zavŕšiť sa • zvŕšiť sa • dovŕšiť sa (dosiahnuť vrchol): jeho život sa z(a)vŕšil, dovŕšil • pominúť sa • minúť sa • uplynúť • ubehnúť • prejsť (o čase; o deji v čase): polhodinka sa rýchlo (po)minula, uplynula; búrka prešla
2. mať istý koniec • vyznieť • vyjsť: obhajoba sa skončila s úspechom, vyznela úspešne, vyšla dobre • hovor.: dopadnúť • vypáliť: chceli sme dobre, ale dopadlo to, vypálilo to zle • hovor. expr. vystreliť: neraz to presne naopak vystrelí • kniž. vyústiť: nedorozumenie vyústilo v bitke
streliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane • vystreliť • vypáliť: (vy)streliť z pušky; (vy)strelil, vypálil na zajaca • expr.: buchnúť • rachnúť: rachol z revolvera
2. usmerniť strelu do siete, do koša (v loptových a pod. hrách) • vstreliť • vsietiť (streliť do siete) • šport. publ. dať: streliť, vsietiť, dať gól, kôš • kopnúť (nohou): kopol už tretí gól
3. expr. dať úder do tváre (rukou) • dať zaucho • dať facku • expr.: vylepiť • vlepiť: strelím, vylepím ti jednu, ak neposlúchneš; dal mu zaucho, facku za odvrávanie • expr.: struhnúť • vsotiť • vpáliť: Struhni mu, facni mu jednu!; vsotil mu poza uši • fraz.: dať poza uši • dať po hlave
4. p. zastreliť 5. p. predať 1 6. p. prdnúť 7. streliť si p. utiahnuť si
vystreliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane al. umiestniť strelu do cieľa (v športových hrách) • streliť • vypáliť: (vy)streliť, vypáliť z revolvera; dvakrát (vy)strelil, vypálil na bránku, ale netrafil • expr.: rachnúť • buchnúť • bachnúť: rachnúť, bachnúť z kanóna • odpáliť (streľbou dať do pohybu): odpáliť raketu, nálož
2. p. skončiť sa 2
utiahnuť si žartovným, ironickým spôsobom sa vyjadriť o niekom • urobiť si žart • urobiť si posmech: rád si utiahne, urobí posmech, žart zo svojich spolužiakov • expr. utrhnúť si: vie si z každého utrhnúť • hovor. expr.: vystreliť si • streliť si (často nielen slovne, ale aj skutkom): (vy)streliť si z niekoho na prvého apríla • pouťahovať si (viackrát al. z viacerých si utiahnuť): pouťahovať si zo spolužiačok
vystreliť si p. utiahnuť si
strieľňa otvor na streľbu (v hradbách a pod.): veža so strieľňami • výstreľňa (Jégé)
výstreľňa p. strieľňa
výstrelok p. extravagancia
strieľať 1. vypúšťať strelu zo strelnej zbrane • páliť: strieľať, páliť z dela, z pištole; strieľa, páli po nepriateľovi • expr.: prášiť • ráchať: naslepo za ním práši z revolvera; rozzúrene ráchajú do davu • vystreľovať (viac ráz): na svoju obeť vystreľoval spoza stromu
p. aj poľovať
2. prudko usmerňovať loptu, puk a pod. do cieľa • dávať • kopať: strieľať, dávať, kopať gól
3. porov. zastreliť 4. porov. utiahnuť si
vystreľovať p. strieľať 1
rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamo • prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu • neohnuto • nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty • dorovna • narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto • vypäto • vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto • vztýčene • narovnane • vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane • kolmo: palice trčia kolmo k nebu • zvislo • zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško • fraz. hore koncom
3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne • horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska • dorovna • narovno: dorovna, narovno uložené potrubie • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo • priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu • prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo • presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej • práve • hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún
6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo • otvorene • úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo • nezaobalene • nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať • prosto • doprosta • dorovna • fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí • kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch
7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď • ihneď • priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému • bezodkladne • naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť
8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrnca • bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa • nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane
9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo • priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči • práve • hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo
10. p. rovnako 1
vystreto p. vzpriamene, rovno 2
vzpriamene smerujúc kolmo dohora • rovno: sedela vzpriamene, rovno, aby lepšie videla • priamo • zastaráv. spriama: Stoj priamo a nevrť sa! • narovnane • vystreto: chodí vždy narovnane, vystreto • vypäto • vypnuto: vypäto, vypnuto stál pred nastúpenou triedou • napriamene • vztýčene: napriamene, vztýčene sedieť za stolom
mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretý • umretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuzných • kniž. zastaráv.: zomrelý • umrelý • umrlý (Kukučín, Timrava) • zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojaci • zdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý pes • kniž. zosnulý • trocha zjemn. nebohý • expr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otca • neživý • nehybný • bezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telo • meravý • stuhnutý • expr. tuhý • pren.: vystretý • vyvrátený • vyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážke • pren.: studený • vychladnutý: už je studený • pren. vyhasnutý (o očiach) • odumretý • odb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo
2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný
napnutý 1. pôsobením sily (obyč. ťahom) vyrovnaný na najvyššiu možnú mieru (op. uvoľnený, voľný) • napätý: napnuté, napäté svaly; napätý luk • natiahnutý • vystretý • rovný: plávať s napnutými, vystretými plachtami; struna natiahnutá do prasknutia; napnutá, rovná posteľná plachta • hovor.: našponovaný • našpanovaný • vyšponovaný • vyšpanovaný: našponované, vyšponované lano; našpanovaná, vyšpanovaná volejbalová sieť • kniž. napružený
2. p. napätý 1
rovný 1. nevychyľujúci sa zo smeru, z roviny al. plochy (op. krivý, nerovný) • priamy • priamočiary • lineárny: rovná, priama, priamočiara cesta; lineárny rez • vzpriamený • vystretý • vypätý • vypnutý: vzpriamená postava (op. zhrbený); vystretý chrbát; byť vypätý, vypnutý ako struna • narovnaný • zarovnaný • usporiadaný (ktorý sa stal rovným): narovnaný obrus; zarovnaná ofina; zarovnaný, usporiadaný rad • nezvlnený • rovinatý • rovinný • plochý (ktorý má rovný povrch; op. zvlnený): nezvlnený, rovinatý terén; plochá pláň • hladký (op. drsný, hrboľatý): hladká doska, ľad je hladký • vodorovný: vodorovná strecha domu • expr.: rovnučký • rovnunký • rovnulinký • rovnušký
2. p. rovnaký, rovnocenný 3. p. celý 1, plný 2 4. p. úprimný 1, priamy 1, 2
vystretý p. vzpriamený
vzpriamený smerujúci priamo nahor • vystretý • vztýčený: vzpriamená, vystretá postava; vztýčený prst • priamy: priame držanie tela • vypätý • vypnutý • napätý • napnutý: sedel vypätý, vypnutý, napätý; napnutá hruď • rovný • narovnaný • vyrovnaný: rovný, narovnaný, vyrovnaný chrbát • ježatý • ježovitý • zježený (trčiaci dohora): ježaté fúzy, vlasy; zježená srsť
nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiť • kompenzovať • rekompenzovať • vyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovali • odškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi
2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastku • dosadiť: dosadiť premennú do rovnice • zastúpiť • hovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v práci • zastaráv. zastať • kniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinu • odb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokom • vystriedať • vymeniť • zameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek
vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiť • kniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti stroja • zmeniť: rád by zmenil miesto • zameniť • hovor.: vyčarať • vyčarovať • prečarať • prečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovky • hovor.: čarať • čarovať: s nikým by nečaral, nečaroval • subšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnika • hovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vete • premeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobné • povymieňať • popremieňať • pozamieňať • pomeniť (postupne, viac vecí)
2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúť • vybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík
vystriedať p. vymeniť 1
zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremením • hovor.: preinačiť • preonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíš • hovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačili • popremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiť • prepracovať • pretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriť • kniž.: preporodiť • prerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosť • prekrútiť • prevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátil • pozmeniť • obmeniť • modifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenená • pren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný program • zvrtnúť • zvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud
2. nahradiť iným • zameniť • vymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolanie • hovor.: začarať • začarovať • vyčarať • vyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúky • vystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaní • prehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v texte • premeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingy • rozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisícku • pomeniť • pozamieňať • povymieňať • popremieňať (postupne, viacero vecí)
striedať 1. dávať niekoho al. niečo na miesto iného al. nastupovať na miesto iného • vymieňať • vystriedavať: stráž treba striedať, vystriedavať každé dve hodiny; noví hráči vymieňajú, striedajú starých bojovníkov • meniť: vedúcich treba meniť každé dva roky
2. nahrádzať niečím iným, obyč. toho istého druhu • meniť • obmieňať • obmeňovať: často strieda, mení účes; striedať, obmieňať názory podľa okolností • varírovať • variovať: vo svojom diele varíruje, variuje niekoľko základných tém
striedať sa nastupovať na miesto niekoho, niečoho, ísť v slede za sebou • vymieňať sa • vystriedavať sa: hráči sa striedajú, vystriedavajú každé dve minúty; ľudia sa vo funkciách vymieňajú; smutnú hudbu strieda rezká polka • meniť sa: časy sa menia; ročné obdobia sa striedajú, menia • varírovať • variovať • obmieňať sa (čiastočne sa meniť): typické farby varírujú, variujú v celom diele • odb. alternovať: hlásky sa vymieňajú, alternujú; herec alternuje s kolegom
vystriedavať sa p. striedať sa
prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať • pridržať • podržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezaplesli • zachytiť • zadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von
2. pevne al. voľnejšie k niečomu pripojiť • pripevniť • upevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkom • hovor. expr.: pricviknúť • pricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami
3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine • dochytiť • hovor. expr.: nalapať • nachytať: nachytať syna pri klamstve • pristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazde • dostriehnuť • vystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehli • dolapiť • dostihnúť • zastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na úteku • polapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiť • zried. zastihnúť • prekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapí • expr.: prichlopiť • prichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestách • hovor. expr.: privrznúť • priškripnúť • prištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekoho • nár. dopáčiť (Dobšinský) • fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkych • usvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstva • subšt.: načapať • čapnúť
vystriehnuť p. vypátrať, ustriehnuť 2
ostriekať striekaním zamokriť a obyč. znečistiť • postriekať • zastriekať: auto ho celého ostriekalo, postriekalo; zastriekal si kabát • obstriekať (z viacerých strán): pri maľovaní všetko obstriekal • vystriekať (celú plochu, obyč. znútra): vystriekať izbu • ošpliechať • došpliechať (špliechaním, väčšou dávkou tekutiny) • expr. očliapkať • hovor. ošpricovať: ošpliechal, ošpricoval si tvár vodou • pokropiť: pokropiť priesady • zvlažiť (striekaním osviežiť) • expr.: oprskať • poprskať • ofrckať • ofŕskať • zafŕkať • zafŕskať • ofŕkať • pofŕkať (v menšej miere, menším množstvom rozptýlenej tekutiny): pri rozprávaní ma (p)oprskal slinami; (p)ofŕkal, ofrckal suseda atramentom • expr.: ofliaskať • ofľuskať: bicykel ho ofliaskal, ofľuskal riedkym blatom • expr. zaplieskať • zašpliechať: zaplieskať, zašpliechať kúpeľňu • ostreknúť • obstreknúť • obstrieknuť • nár. expr. ochlisnúť (jednorazovo) • prestrieknuť (zľahka, mierne)
vystriekať p. ostriekať
vystrieknuť p. vystreknúť
vystrieľať p. zastreliť
zastreliť streľbou zabiť, usmrtiť • odstreliť: zastreliť, odstreliť diviaka • poľov. slang. streliť: strelil tri zajace • zasiahnuť: dobre mieril, lebo obeť zasiahol • expr. zložiť: zložiť jeleňa • expr.: skoliť • skosiť: skoliť, skosiť obeť • hovor. expr.: spafnúť • spuknúť • rafnúť • odbachnúť • odbafnúť • odpáliť • zried. odbakať: odbachol zajaca • postrieľať • vystrieľať (postupne, viacerých al. všetkých)
načiahnuť (o pohybe ruky) ťahom narovnať smerom dopredu al. hore • vystrieť: načiahol, vystrel ruky k ohňu • natiahnuť • napriamiť (aj o iných častiach tela): natiahol si nohy; napriamil chrbát • napnúť • napäť (zosilniť ťah): napol, napäl krk
narovnať 1. urobiť rovným • vyrovnať • vystrieť • napriamiť: narovnal, vyrovnal drôty, vystrel pokrčený papier, napriamil ruku • vzpriamiť (smerom nahor): vzpriamil chrbát • zarovnať (narovnať povrch): zarovnali jamy • ponarovnávať • povyrovnávať • povystierať (postupne narovnať): ponarovnávali plech, povystierali plátno • nár. naprostiť
2. odstrániť nepravidelnosti povrchu • urovnať • vyrovnať: narovnala, urovnala si záhyby na sukni • upraviť (narovnať a upratať): upravili terén
natiahnuť 1. ťahom zväčšiť dĺžku • pretiahnuť • predĺžiť: natiahla gumu; zlostne pretiahol ústa • prekročiť (zväčšiť dĺžku času): prekročili termín, schôdzu o hodinu • ponaťahovať (postupne, viac vecí)
2. ťahom narovnať smerom dopredu, do dĺžky al. hore • vystrieť • načiahnuť • napriamiť: natiahol, vystrel nohy pred seba; načiahol, napriamil ruky k ohňu • vztiahnuť (iba o rukách): vztiahol ruky k záchrancovi • expr. nadrapiť: nadrapil krk a načúval • hovor. našponovať • kniž.: napriahnuť • napružiť • nastrmiť: napriahnuť ruku; napružiť tetivu • vypnúť • vypäť • napnúť • napäť (pôsobiť silou): vypäl plátno na rám; napäl strunu • ponapínať (postupne, viac vecí)
3. p. navliecť 1 4. p. obliecť 1
rozprestrieť 1. umiestniť na väčšiu plochu • rozostrieť: rozprestrieť, rozostrieť obrus • prestrieť: prestreli deku na trávu • rozložiť • roztiahnuť: rozložili stan • rozklenúť (do podoby klenby): stromy rozklenuli konáre doširoka • nár. rozpiadliť (Kukučín) • porozprestierať • porozostierať • poprestierať (postupne, viac vecí)
2. roztvoriť niečo zložené • rozostrieť: rozprestrieť, rozostrieť dáždnik • vystrieť • roztiahnuť • rozložiť • rozvinúť: vystrel, rozložil skrútený plagát • porozprestierať • porozostierať • porozkladať (postupne, viac vecí)
3. p. rozopnúť 2
roztiahnuť 1. ťahom rozložiť do šírky • rozprestrieť • prestrieť: roztiahla, prestrela obrus • rozostrieť • rozostlať: rozostrel noviny po stole; rozostlali otep slamy • vytiahnuť • natiahnuť: vytiahla cesto na štrúdľu • zried.: rozostaviť • rozpustiť: obchodník rozostavil šiator; vietor rozpustil mračná po oblohe • porozťahovať • porozprestierať (postupne, viac vecí)
2. ťahaním roztvoriť • rozhrnúť: roztiahli, rozhrnuli oponu; rozhrnula záclony
3. ťahom oddialiť od seba • vystrieť • natiahnuť: roztiahol, vystrel, natiahol ruky • rozopäť • rozpäť • rozopnúť • kniž. rozpriahnuť: rozopol ramená • rozložiť • roztvoriť • rozostrieť • rozkrídliť (naširoko roztiahnuť): orol rozložil, rozostrel krídla • expr.: rozčeperiť • rozčapíriť • rozčapiť • rozcapiť • rozkriačiť • rozkvačiť • rozškeriť • rozzeviť: rozčapíril, rozčapil nohy; vojaci rozkriačili vetvy; ústa rozškeril do úsmevu
4. p. rozšíriť 1 5. p. rozšliapať 2
vyrovnať 1. dať do radu al. do jednej roviny • zarovnať • urovnať (urobiť rovným, hladkým): zarovnať, urovnať knihy na poličke; zarovná si, urovná si sukňu • narovnať (dať do jednej roviny): narovnať ohnutý drôt • vystrieť (vyrovnať niečo skrivené, ohnuté): vystrieť chrbát, koleno • povyrovnávať • pozarovnávať • pourovnávať • ponarovnávať • pousporadúvať • povystierať (postupne, viac vecí) • zrovnať • hovor.: splanírovať • vyplanírovať (upraviť terén do rovnej plochy)
2. urobiť rovnakým • znivelizovať • nivelizovať (vyrovnať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezd • typ. egalizovať (urobiť rovnakým): egalizovať riadky • kniž. zotrieť (dať na jednu úroveň): zotrieť rozdiely • subšt. glajchšaltovať (vyrovnať podľa predpisu): glajchšaltovanie miezd
3. uviesť do súladu • usporiadať • urovnať: podarilo sa mu nepríjemnosť vyrovnať, usporiadať, urovnať • napraviť • uhladiť • zahladiť: zlý dojem napravíme; spory treba uhladiť, zahladiť • zladiť • zharmonizovať: zladiť myšlienky v hlave; zladiť, zharmonizovať krok • vyvážiť • kompenzovať (vyrovnať náhradou niečoho): svoje nedostatky vyvážil, kompenzoval usilovnosťou • povyrovnávať • pourovnávať • ponaprávať • pouhládzať • pozahládzať (postupne, viac vecí)
4. dať (obyč. peniaze) za istú hodnotu (tovar, službu) • zaplatiť • uhradiť • vyplatiť: vyrovnať, zaplatiť účet v hotovosti; vyrovnať, uhradiť, vyplatiť dlžobu • vyrovnať sa (s niekým; vyrovnať hospodárske záležitosti): rád by som sa s bratom vyrovnal, rád by som bratovi dlh vyrovnal
p. aj zaplatiť 1
vystrieť 1. niečo nerovné, pokrčené, zohnuté dať do priamej polohy • narovnať • vyrovnať: vystrieť, narovnať, vyrovnať pokrčený list; vystrela si, narovnala si chrbát • natiahnuť • napriamiť: natiahol nohy pred seba; napriamiť telo • rozprestrieť (niečo zložené): rozprestrela obrúsok na stôl • povystierať • ponarovnávať • povyrovnávať • ponaťahovať • ponapriamovať (postupne vystrieť)
2. (o pohybe ruky) dať do priamej polohy s istým cieľom • načiahnuť • natiahnuť: vystrela, načiahla ruky za odchádzajúcim; dieťa vystrelo, natiahlo ruku proti matke • vztiahnuť: vztiahnuť ruku k záchrancovi • otrčiť • natrčiť (obyč. v očakávaní niečoho): otrčiť ruku, dlaň a čakať na milodar
vytiahnuť 1. ťahaním al. bratím dostať von • vybrať • vyňať: vytiahnuť, vyňať zadretú triesku z prsta; vytiahnuť, vyňať súčiastku zo stroja • vyvliecť (ťahavým pohybom): vyvliecť niť z ihly • vyslobodiť (uvoľniť a vytiahnuť): vyslobodiť zraneného z trosiek • vyloviť (vytiahnuť z vody, tekutiny): vyloviť havarované auto z rieky • expr.: vyteperiť • vytrepať (ťažko, s námahou vytiahnuť): vyteperiť čln na breh • vytasiť (rýchlym pohybom vytiahnuť): vytasiť nôž, zbraň • povyťahovať • povyberať • povyvliekať • povyslobodzovať (postupne, viacero osôb)
2. ťahaním dať do rovnej polohy • vypnúť • napnúť • natiahnuť: vytiahnuť, vypnúť plachtu • vystrieť: vystrieť si údy • rozostrieť • rozprestrieť: rozostrieť deku na trávu • povyťahovať • povypínať • ponapínať • ponaťahovať • povystierať (postupne, viac vecí)
3. posunúť dohora • zdvihnúť: vytiahnuť, zdvihnúť obočie • nadvihnúť (trocha): nadvihnúť si sukňu nad kolená • hovor. expr. vyhnať: vyhnať múr do výšky; vytiahnuť, vyhnať ceny na maximum • hovor. expr. vytlačiť • subšt. vyšrófovať (ceny)
4. p. vylákať 1, 2 5. p. vyjsť 1 6. p. vypiť 1 7. p. vyvolať 3
ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť sa • ľahnúť • zaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasu • položiť sa: ustatý sa položil do postele • hovor. natiahnuť sa • expr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gauč • priľahnúť • priľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovi • poet. poľahnúť (Sládkovič) • hovor.: prehodiť sa • prevaliť sa • zvaliť sa • hovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovku • expr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicu • fam.: ľažkať si • ľažinkať si • bucnúť si: ľažinkaj si, synáčik • expr.: usalašiť sa • uvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteli • expr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matke • expr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahla • políhať (si) • expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu
2. iba ľahnúť p. poľahnúť
roztiahnuť sa 1. rozložiť sa do šírky • rozprestrieť sa • rozostrieť sa: padák sa mu roztiahol, rozprestrel v poslednej chvíli • rozvinúť sa: rozvinul sa s vecami na tráve • vytiahnuť sa • natiahnuť sa • expr. rozgajdať sa: nohavice sa jej vytiahli, rozgajdali • expr.: rozvaliť sa • rozliezť sa: hmla sa rozvalila; dym sa rozliezol po miestnosti • rozvliecť sa (roztiahnuť sa do priestoru): sprievod sa rozvliekol • porozťahovať sa (postupne, na viaceré miesta)
2. ťahom sa oddialiť od seba • roztvoriť sa • kniž. rozpriahnuť sa: ruky sa mu roztiahli, rozpriahli • vystrieť sa • natiahnuť sa: prsty sa vystreli za zákuskom • expr.: rozčapiť sa • rozčľapiť sa • rozčapíriť sa • nár.: rozkriačiť sa • rozčesnúť sa • rozčechnúť sa: nohy sa mu rozčapili
3. p. rozšíriť sa 1 4. p. usadiť sa 1 5. p. spadnúť 1
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
vyrovnať sa 1. dať sa do radu, do rovnej polohy • zarovnať sa • urovnať sa: rady vojakov sa vyrovnali, zarovnali, urovnali • narovnať sa • vystrieť sa (o tele): chrbát sa mu cvičením narovnal; hrdo sa vystrel • povyrovnávať sa • pozarovnávať sa • pourovnávať sa • ponarovnávať sa • povystierať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch al. veciach)
2. stať sa niekomu rovným, dosiahnuť rovnakú úroveň • byť roveň: nik sa mu nevyrovná, nik mu nie je roveň • dostihnúť • dohoniť • dobehnúť • dohnať: v športových výkonoch ľahko dostihne, dobehne, doženie aj najlepších
3. zaujať správny, racionálny, rozhodný a pod. postoj k sporným, nejasným veciam • zúčtovať • hovor.: vyúčtovať • porátať sa: vyrovnať sa, zúčtovať s minulosťou, so zradou; vyúčtujeme, porátame sa aj s ostatnými • fraz. vyrovnať si/vybaviť si účty: počkajte, ešte sme si nevyrovnali účty • fraz. expr. rozdať si to s niekým (vyrovnať sa s niekým obyč. bitkou, hádkou) • pokonať sa • zmieriť sa (zmierlivo sa vyrovnať): už sa so susedmi pokonali, zmierili • skoncovať (vyrovnať sa s niečím nepríjemným): s obavami som už skoncoval • nespis.: vyporiadať sa • vysporiadať sa
vystrieť sa 1. dať sa do priamej, rovnej polohy • narovnať sa • vyrovnať sa • vypnúť sa • vypäť sa: hrdo sa vystrel, narovnal, vypäl a šiel • vytiahnuť sa • natiahnuť sa • pretiahnuť sa (napnúť sa, vysunúť sa smerom hore al. dopredu): vytiahol sa, natiahol sa a zívol • hovor. expr. posošiť sa: posošil sa a smelo odpovedal • povystierať sa • ponarovnávať sa • povyrovnávať sa • povypínať sa • povyťahovať sa • ponaťahovať sa • popreťahovať sa (postupne)
2. p. ľahnúť si 1 3. p. umrieť