Synonymá slova "vypom" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 12 výsledkov (1 strana)
-
pomocník kto pomáha; nesamostatný zamestnanec • pomáhač • pomáhateľ: pomocník, pomáhač pri domácich prácach; murársky pomocník • zried. vypomáhateľ (Timrava) • zastar. spomocník (Rázus) • zastar. subjekt (pomocník v obchode): subjekti vynášajú debny (Kukučín) • asistent (odborne vzdelaný pomocník): bankový asistent • tovariš (pomocník majstra): mlynársky tovariš
vypomáhateľ p. pomocník
podpora 1. vec, ktorá niečo podpiera al. o ktorú sa niečo opiera • podpera: podpora, podpera dverí • opora: podoprieť konáre oporou • opierka • stojka (stojatá podpora, napr. v bani)
2. napomáhanie niekoho, vypomáhanie niekomu mravne al. hmotne • posila • pomoc: dostať morálnu podporu, posilu; byť odkázaný na finančnú pomoc • opora: bol rodičom oporou • výpomoc (finančná podpora): sociálna výpomoc • subvencia • dotácia (finančná podpora, obyč. z verejných prostriedkov): štátna subvencia, dotácia • štipendium (podpora na štúdium): sociálne štipendium • kniž. záštita: mať záštitu u svojich stúpencov
p. aj pomoc 1
pomoc1 1. poskytnutie niečoho nevyhnutného pri činnosti, v nedostatku, v nebezpečenstve • hovor. rata: kričať o pomoc, o ratu; už mu niet pomoci, raty • zastar.: spomoženie (Timrava) • napomoženie (Kukučín) • posila (kto al. čo niekomu pomáha): privolať posilu • podpora: dostať morálnu, finančnú podporu • poľahoba (uľahčenie): mixér je v domácnosti poľahobou • výpomoc (občasná pomoc): susedská výpomoc • asistencia (pomocná účasť pri istej činnosti): asistencia pri operácii
p. aj podpora 2
2. p. záchrana 2
výpomoc p. pomoc1 1
pomocný poskytujúci pomoc, prispievajúci na uskutočnenie nejakej hlavnej činnosti • výpomocný (určený na výpomoc): pomocné, výpomocné pracovné sily • doplnkový • vedľajší (slúžiaci ako doplnok k hlavnému): oboznámiť študentov aj s pomocnou, doplnkovou, vedľajšou literatúrou k téme; pomocné, doplnkové otázky; pomocná, vedľajšia výroba
výpomocný p. pomocný
pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotne • napomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú vec • zastaráv. spomôcť: spomohli si sami • vypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol brat • dopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkcii • fraz.: postaviť na nohy • podať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú ruku • podporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiách • hovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priatelia • expr. spasiť: tých pár korún nás nespasí • hovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synovia • subšt. helfnúť: ak chceš, helfnem ti • hovor.: zratovať • zaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi? • umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovať • asistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečoho • pren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)
2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospeli • zapôsobiť • zaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovalo • osožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitok • fraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu
3. p. pripraviť 3, zbaviť1
vypomôcť p. pomôcť 1
pomstiť sa 1. vykonať pomstu ako odvetu za skutočnú al. domnelú krivdu • vypomstiť sa: kruto sa mu pomstila, vypomstila za neveru • vyvŕšiť sa • vyliať si zlosť: vyvŕšiť sa, vyliať si zlosť na nevinných
2. spôsobiť neželateľné následky (o veciach, činoch) • vypomstiť sa: omyly sa nám (vy)pomstia • potrestať • vytrestať (postihnúť trestom): nespravodlivé rozhodnutie nás potrestalo, vytrestalo
vypomstiť sa p. pomstiť sa 1, 2
vyvŕšiť sa nespravodlivo preniesť svoju nespokojnosť na niekoho, niečo • fraz. vyliať si zlosť: opitý sa vyvŕšil, vylial si zlosť na deťoch • vypomstiť sa • pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za niečo): (vy)pomstili sa na nevinných • subšt. zrajtovať (vyvŕšiť sa na niekom ostrým slovom): zrajtovať študenta