Synonymá slova "vynúť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 6 výsledkov (1 strana)

  • násilný 1. spôsobený al. uskutočnený použitím obyč. fyzickej sily al. iného donucovacieho prostriedku • násilnícky: zomrel násilnou smrťou (op. prirodzenou); lúpežné prepadnutie sa považuje za násilný, násilnícky činnútenýnedobrovoľnývynútený (op. dobrovoľný): násilné, vynútené spoločenské zmeny; nútené, nedobrovoľné odnárodňovaniekrutýsurovýneľudský (pri fyzickom násilí spojenom s krutosťou, bezcitnosťou): násilné, kruté, surové potlačenie vzbury; neľudský zásah polícieexpr.: zverskýbeštiálnybrutálnybrachiálny: zverské, beštiálne zaobchádzanie s väzňami; brutálny prepad; brachiálna moc

    2. p. násilnícky 1 3. p. silený, neprirodzený 1, 2


    nedobrovoľný uskutočnený proti vlastnej vôli, z donútenia (op. dobrovoľný) • nútenývynútenýnanútenývnútený: nedobrovoľný, vynútený súhlas; (vy)nútený kúpeľnásilný (donútený silou): nedobrovoľná, násilná smrť (op. prirodzená)


    vynútený p. násilný 1


    vydobyť veľkým úsilím, námahou, bojom a pod. dostať, nadobudnúť • vybojovať: vydobyť, vybojovať si víťazstvo v športovom zápase; vydobyli, vybojovali nám nezávislosťzískaťdosiahnuť: vedel dosiahnuť, získať si vplyvné pozíciedomôcť sa: napokon sa domohol slávyvynútiťvymôcťhovor.: vyforsírovaťvyrevolverovať (násilím): vynútiť, vymôcť si pozornosť; súhlas si museli doslova vyrevolverovať; vyforsírovať si lepšie postaveniehovor. expr.: vybehaťvydupkať: všetko si vie vydupkaťdobyťzmocniť sa (vojensky): vojsko dobylo mesto, zmocnilo sa mesta


    vymôcť 1. získať na základe právneho nároku al. dôrazným vyžadovaním • domôcť sa: vymôcť peniaze od dlžníka, domôcť sa peňazí od dlžníkavydobyť: vydobyť si primerané postavenievynútiť (násilím vymôcť): vynútil si priznaniehovor.: vyforsírovaťvyrevolverovať: dajako si vyforsíroval, vyrevolveroval výnimku zo zákonahovor. expr.: vybojovaťvydupkaťvydupať: vybojuje, vydupká si povolenievyvzdorovať (vymôcť si vzdorom): svoje postavenie si vyvzdorovalhovor. vytrucovať (vymôcť trucovaním) • vychodiťhovor. vybehaťvykonaťvybaviť (vymôcť vytrvalým chodením a pod.): vychodila si, vybehala si na úradoch potrebné potvrdenia

    2. p. vyslobodiť 2


    vynútiť 1. nútením, násilnými prostriedkami dosiahnuť niečo od niekoho • vymôcť (často i na základe právneho nároku): vynútiť si, vymôcť si priznanie; vynútiť, vymôcť od niekoho splatenie dlhudomôcť sa: domôcť sa splnenia sľubuvydobyťvybojovať (veľkým úsilím, cieľavedomým bojom): vydobyli, vybojovali si najlepšie pozíciehovor.: vyforsírovaťvyrevolverovať: vyforsírovali, vyrevolverovali pre syna súhlasvyvzdorovať (vynútiť vzdorom): dieťa si vyvzdorovalo pozornosťexpr. vydrieť: vydrel od otca posledné peniazehovor. expr.: vydupkaťvydupať: vie si vydupkať, vydupať osobné výhody, pozornosť

    2. s námahou, nasilu prejaviť (slovom, výrazom a pod.) • vyčariťvyčarovaťkniž. vykúzliť: vynúti, vyčarí na tvári strojený úsmev; vynútil, vykúzlil zo seba slová uznaniapren. expr. vydolovať: nevie zo seba vydolovať ani pozdrav


Pozri výraz VYNÚŤ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV