Synonymá slova "vres" v Synonymickom slovníku slovenčiny

vres nízky metlovitý kríček s drobnými fialovoružovými kvetmi • šedivník

hluk zmiešanina nezladených zvukov: deti robia hluk • huk • hukot: huk, hukot strojov • hrmot: hrmot vlakov • lomoz: lomoz ulice • buchot: z izby sa ozval buchot • rachot: rachot padajúceho lešenia • šramot: šramot kľúčov • treskot • jakot: rieka sa valí s jakotom • hurhaj • expr. huriavk • hovor. expr. štabarc • hovor. hurt • ruch (hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): pouličný ruch • krik (hluk spôsobený ľudskými hlasmi): z izby sa ozval krik • vresk (hlasný hovor al. plač): vresk zabávajúcich sa • subšt. brajgel

krik silný, prenikavý, ostrý zvuk vydávaný živými tvormi: krik detí, ranených • vresk • vreskot (prenikavý zvierací hlas, expr. ľudský krik): vresk opíc; vresk, vreskot zabávajúcich sa • rev (mohutný zvierací hlas, expr. ľudský krik): rev levov; rev pijanov • škrek • škrekot (ostrý, prenikavý hrdelný zvuk, expr. ľudský krik): škrek, škrekot žiab; škrek dieťaťa • ryk • rykot (hlasné ťahavé zvuky, expr. ľudský krik): ryk, rykot zveri; víťazný ryk, rykot • expr. jakot: jakot žiakov na školskom dvore • hovor. expr. tartas (Vajanský) • expr. výskot (prenikavé vysoké zvuky): z dvora sa ozýval výskot • poet. vysk • expr.: haravara • hurhaj • huriavk (prelínajúce sa zvuky): bolo počuť haravaru, prenikavý hurhaj • pokrik (prerušovaný, slabší krik): radostný pokrik divákov na štadióne

p. aj lomoz

vresk 1. prenikavé, ostré hrdelné zvuky • vreskot: vreskot, vresk opíc • škrek • škrekot: škrek, škrekot žiab

2. p. krik 3. p. hluk

škrekľavý ktorý prenikavo a nepríjemne znie (o zvuku); ktorý vydáva ostré, prerušované nepríjemné zvuky • škriekavý • škrekotavý: dieťa sa ľaká stareninho škrekľavého, škriekavého hlasu; škriekavé, škrekotavé morské vtáky • krákavý (o vrane; pren. pejor. o ľudskom hlase): zimné ticho rušili občas krákavé hlasy vrán a havranov; mala prefajčený krákavý hlas • jačavý (o zvuku, ktorý je prenikavý a vysoký; ktorý vydáva také zvuky): z dvora sa ozýval jačavý krik detí; jačavé čajky predvádzali svoj strmhlavý let nad hladinou jazera • vrieskavý • vreskľavý (škrekľavý a veľmi hlasný): vrieskavý, vreskľavý spev

vreskľavý p. vrieskavý

vrieskavý ktorý veľmi hlasno, prenikavo a ostro znie; ktorý vydáva ostré nepríjemné zvuky • vreskľavý • vrešťavý: vrieskavý, vreskľavý hlas; vrieskavé, vrešťavé opice • škrekľavý • škriekavý • škrekotavý: ozvali sa škrekľavé, škriekavé, škrekotavé výkriky; škrekľavé, škrekotavé vtáky • jačavý • piskľavý (o zvuku, ktorý je prenikavý a vysoký; ktorý vydáva také zvuky): jačavý, piskľavý krik detí; jačavé čajky, piskľavé kurča • krákavý (o vrane; pren. pejor. o ľudskom hlase): krákavé hlasy havranov; starena mala krákavý hlas

p. aj škrekľavý

škrekľúň expr. škriekajúci, kričiaci človek (obyč. dieťa) al. iný tvor: utíšiť malého škrekľúňa • expr.: krikľúň • vreskľúň (Jesenská) • vrešťúň (Kukučín) • vavrek (Jesenská)

vreskľúň p. škrekľúň

vresknúť p. zakričať

zakričať vydať (v istom krátkom časovom úseku) silný, prenikavý hlas; takýmto hlasom niekoho na niečo upozorniť, niečo oznámiť • zavolať: zakričať, zavolať z diaľky, na druhú stranu ulice • skríknuť • skričať • kríknuť • vykríknuť (krátko): (s)kríknuť, vykríknuť od bolesti • expr.: zakríknuť • zarevať • zrevať • zavrieskať • zavrešťať • zvriesknuť • zvresknúť • vriesknuť • vresknúť • zvrešťať • zvrieskať: nahnevaný z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na nás, aby sme sa pohli • vyvresknúť • vyvriesknuť: zlostne na dieťa vyvreskla • expr.: zrúknuť • zahučať • zhučať • zhúknuť • zahúknuť • zahúkať • húknuť • zahulákať (silno, hlasno, obyč. drsne a nekultivovane zakričať) • expr. zried. zhviaknuť (Mináč) • expr.: zahrmieť • zahrmotať • zhrmieť • zhrmotať (silno, hlbokým hlasom zakričať) • expr.: zaryčať • zryčať • zaručať • zručať • ryknúť • zryknúť • vyryknúť (vydať neartikulovaný hlas) • expr.: zaziapať • ziapnuť (obyč. zlostne zakričať) • pejor.: zaškriekať • zaškrečať • zajačať • zabľačať • zabliakať • zbliaknuť • zbľačať • vybliaknuť (nepríjemne al. ako zviera) • osopiť sa • hovor. expr.: zhurtovať • zahartusiť (na niekoho s hnevom, rázne a pod.): z ničoho nič sa na niekoho osopiť, na niekoho zhurtovať, zahartusiť • privolať (zakričať za niekým): nahnevaný otec nám ešte čosi privolal

vreskot p. vresk 1

erika rastlina podobná vresu • bot. vresovec

vresovec p. erika

kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú • kríkať (Tatarka, Timrava) • robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik • vykrikovať • vykríkať • vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali • pokrikovať • zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov • expr.: revať • vyrevovať • vyrevúvať • vrieskať • vyvreskovať • vyvreskúvať • vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali • expr.: škriekať • škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať • bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa! • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo): ryčala od bolesti • expr. štekať • brechať (zlostne): ustavične na seba štekali • expr.: hulákať • hučať • húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti • expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť • hvečať • hriakať • herbeľovať

2. p. biť sa 2

nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudom • expr.: horekovať • lamentovať • lamentiť • božekať: horekovala celú noc • kniž.: žalostiť • bolestiť: dlho žalostila nad stratou muža • plakať • slziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko! • expr.: revať • ziapať • vrešťať • jojčať • jajčať • jojkať • jajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolesti • vzlykať • fikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikala • expr. fňukať • kniž. roniť slzy • poet. lkať (Sládkovič, Krasko) • stonať • stenať • kvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobom • expr.: achkať • ochkať • skuvíňať • skučať • kňučať • zavýjať • vyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľu • kniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou

2. p. sťažovať sa

plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

p. aj smútiť, bedákať

škriekať vydávať ostré, prenikavé hrdelné zvuky (o zvieratách); expr. prenikavo kričať, hovoriť (o ľuďoch) • škrečať • expr. škrekotať: žaby, sojky škriekajú, škrečia, škrekocú; dieťa zlostne škrieka • vrieskať • vrešťať: opice vrieskajú, vreštia; vedľa vrieskajú podgurážení hostia • expr.: ziapať • jačať • hurtovať (o ľuďoch): ziape, hurtuje na deti; jačí, akoby ho drali

p. aj kričať

vrešťať p. kričať 1, vrieskať 1, 2

vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštia • škriekať • škrečať: straka škrieka, škrečí

2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťať • vyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetná • kričať • robiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krik • expr.: revať • vyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekať • škrečať • jačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolesti • expr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachu • expr.: štekať • brechať • havkať • hučať • húkať • hulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa! • expr.: hartusiť • hartušiť • hurtovať: Kto to tu hurtuje? • nár.: harmantiť • hvečať • herbeľovať

3. p. plakať

výskať vydávať prenikavý, vysoký hlas (obyč. od radosti) • expr. výskotať: dieťa výskalo, výskotalo od radosti • ujúkať • hajúkať (vyslovovať pritom citoslovce ujú): tanečnice výskajú, ujúkajú • hahákať (vyslovovať pritom citoslovce hahá) • expr.: vrieskať • vrešťať • jačať • ziapať (prenikavo, nepríjemne výskať, kričať): deti vrieskajú, ziapu pod oblokmi • pejor. zavýjať (vydávať prenikavý, ťahavý, nepríjemný zvuk): zavýja od radosti

vrešťúň p. škrekľúň