Synonymá slova "vláda" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 18 výsledkov (1 strana)

  • moc1 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládupren.: trónberlažezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov

    2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyvúčinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinoksila: moc, sila prírody ho uzdravilapôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť

    3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách


    nadvláda mocenská prevaha, politické a hospodárske ovládanie, rozhodujúci vplyv • panstvo: vyslobodiť sa spod cudzej nadvlády, spod cudzieho panstvahegemónia: hegemónia hlavného mestavláda: vláda hŕstky mocnýchkniž. supremácia: boja sa o svoju supremáciu


    sila 1. schopnosť podávať telesný al. duševný výkon: telesná, duševná sila; napäť všetky svoje silyenergia: vynaložiť na niečo veľa energie; čerpať energiu odniekiaľ, mrhať energioučinorodosť: byť plný sily, činorodostielán: nadobudnúť znova životný elánvláda (telesná sila): telo leží bez vládykniž. potencia: tvorivá potencia umelca

    2. zdroj pohybu • energia: vodná, parná sila, energia

    3. vysoký stupeň účinnosti: sila vôle, láskyintenzita: nízka intenzita zvuku; intenzita slnečného žiareniamoc (prirodzená sila): liečivá moc vody, prírodyveľkosť: veľkosť cituhĺbka: hĺbka žiaľu

    4. p. zamestnanec


    vláda 1. najvyšší výkonný orgán štátnej moci a správy: vláda republiky, zostaviť vládukabinet: britský kabinet

    2. spravovanie štátu, krajiny; rozhodujúce postavenie: boj o vládu; za vlády Svätoplukamoc: ujať sa moci, uchopiť mocpanstvo: panstvo Turkov na Slovenskunadvláda (rozhodujúci vplyv): vyslobodiť sa z koloniálnej nadvlády

    3. p. sila 1


    pán 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto má moc • vládcavladár: pán, vládca, vladár hradu, mesta; vzbury sedliakov proti pánom; Kto je tu pánom?

    2. predstaviteľ moci, nadriadená osoba • vrchnosť: mestskí páni, mestská vrchnosťkniž. al. iron. honorácia (najvýznamnejšie osoby podľa postavenia, majetku): cirkevná honoráciačasto pejor. panstvo: panstvo prišlo vo frakoch

    p. aj honorácia

    3. kto niekoho zamestnáva • zamestnávateľ: pracovať u dobrého pána, zamestnávateľaslang. bos: štedrý boszastaráv. al. pejor. chlebodarca: slúžil slepo svojmu chlebodarcovihovor. milosťpán (oslovenie zamestnávateľa v minulosti): milosťpán rozkázal zapriahať

    p. aj zamestnávateľ

    4. zdvorilé oslovenie osoby mužského pohlavia • často pejor. panstvo: vážení páni, vážené panstvosir (v anglickom prostredí) • donseňor (v španielskom prostredí) • signor [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • iron. milosťpán často iron. al. pejor. pánko: ulízaný mladý pánko

    5. p. chlap 1 6. p. vlastník 7. p. šľachtic 1 8. pís. Pán p. Boh


    panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladárvládca: despotickí panovníci, vladári, vládcoviahist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnáripejor. mocipánimperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisárcár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cársultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentátihist. knieža: údelné kniežakniž. dynasta (Rázus)kniž. zastar. zemevládca (Rázus)


    vladár 1. p. panovník 2. p. pán 1


    panovať 1. vykonávať vládu nad niekým • vládnuť: za panovania, vládnutia kniežaťa Rastislavakraľovať (panovať ako kráľ) • cárovať (panovať ako cár) • hovor. vladáriťpejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom): bašoval v krajine už dlhý časexpr. tróniť (byť pevne usadený): v predsedníckom kresle tróni už desať rokovkniž. zastar. vládať

    2. kniž. byť všeobecne rozšírený al. platný, bežný • vládnuťbyť: v domove panuje, vládne, je prísna disciplínajestvovaťexistovať: jestvujúca, existujúca spoločenská situáciaprevládaťprevažovaťdominovať (mať prevahu): prevláda, prevažuje medzi nimi optimizmus; dominujú tu dubové lesy


    vladáriť p. vládnuť 1


    vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Teréziakraľovaťcárovaťhovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzenekniž. tróniťkniž. zastar.: vojvodiťvládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmipejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)

    2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokojdominovaťmať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silouprevládaťprevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názorbyťexistovaťvyskytovať sarozprestierať sarozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy

    3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcomovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik

    4. p. vlastniť


    stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosťmať dosťpostačovaťpostačiťdostačiťdostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačujevystačiťvystačovať: múka do nového nevystačívyjsť: s peniazmi ešte vyjdemdochádzaťdochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

    2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačívystačiť: vystačím držať krok s vamivládaťstihnúťmôcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom časevedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliťarch. dolieť: robil, kým dolel

    3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúťstíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhalimať časmať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadokzastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť


    vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

    2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

    3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


    vládať1 mať schopnosť, silu vykonávať niečo • stačiťmôcť: ešte vládze, môže chodiť; je starý, už na všetko nestačídokázaťpostačiťvystačiť: dokáže, postačí robiť za dvoch; nevystačí držať krok s ostatnýmizastaráv. dostačiť: nedostačí už spravovať gazdovstvoarch. dolieťľud. dovladovať: už nedolie, nedovladuje ťažko robiťzastar. vládať sa (Tajovský)


    vládať2 1. p. vládnuť 1 2. p. vlastniť


    vlastniť byť majiteľom niečoho • mať: vlastní dom, pozemok; má vlastný podnik, kapitálzastar. vládnuťkniž. zastar. vládať: vládol niekoľkými roľami; zemianstvo kedysi vládalo statkami


Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: tlaä, rmz, sať, bmg, mur, wkt, krz, non, brn, efla, dpz, szd, nph, sku,
Slovník skratiek: r36, epn, v87, a92, uuq, coi, dlh, å tã tny rozpoä et, moh, e450, rtf, e132, ã ana, ehc, pjt
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV