Synonymá slova "vidí" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 39 výsledkov (1 strana)

  • vidiaci ktorý vidí (op. slepý, nevidomý): vidiaci človekvidomý: vidomé očizastar. vidúci (Vajanský)


    dedinčan obyvateľ dediny: mnohí dedinčania sa presťahovali do mestavidiečan (obyvateľ oblasti mimo veľkého mesta): má výzor vidiečanazastaráv. sedliak: jeho predkovia boli sedliaci


    vidiečan p. dedinčan


    dedinský typický pre dedinu, súvisiaci s dedinou, vidiekom • vidiecky: dedinský, vidiecky život; dedinské, vidiecke obyvateľstvokniž.: rustikálnyruralistický: umenie s rustikálnou, ruralistickou tematikouzastaráv. sedliacky: sedliacky chlapecobecný (patriaci obci, týkajúci sa obce): budova dedinskej, obecnej školy; obecný pastiernár. valalský


    provinčný typický pre vidiek, nachádzajúci sa mimo hlavného diania, mimo centra • provinciálnyvidiecky: provinčná, provinciálna, vidiecka kultúra; provinčné, vidiecke divadlookrajový: okrajové mesto, okrajové oblastimalýmalomestský: malé, malomestské pomeryúzkyúzkoprsý (obmedzený v rozhľade): všetko sa im videlo veľkolepé z ich provinciálneho, úzkeho, úzkoprsého pohľadu

    p. aj zaostalý


    vidiecky týkajúci sa vidieka, pochádzajúci z vidieka • dedinský: vidiecke, dedinské prostrediecezpoľný: cezpoľní žiaci


    kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okrajpokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesakoniec: na kraji, na konci mestazačiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatkukrajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky

    2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý krajkrajina: úrodná krajinapríroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírodyúzemie: chránené územieoblasť: vinárska oblasťokolienár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestupôda: rodná pôdakončina: neobývané končinykút: odľahlý kútkniž. regiónvidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku

    3. p. vlasť


    vidiek 1. oblasť, kraj mimo hlavného al. väčšieho mesta: odsťahovať sa na vidiek, prežiť prázdniny na vidiekuprovincia (vidiek v pomere k hlavnému mestu) • dedina (vidiecka obec a jej okolie): žiť na dedine

    2. p. kraj1 2


    dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotudaťpotrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlovidieťhľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospechdržať: drží na oblečeniepričiňovať sausilovať sasnažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v bytebedliťbdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detívšímať sibrať ohľaddávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory inýchzachovávaťrešpektovaťuznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu


    chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slovarozumieť: nerozumiem, čo tým myslíšuvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehralbraťvykladať sivysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobnezastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)vidieťnazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?

    p. aj koncipovať

    2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopeniemať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenierozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali hovyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi


    pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosťsledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákovvšímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasyobracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovcafraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stenehovor.: fixovaťfixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oprotidívať sahľadieť (uprene, sústredene) • striehnuťčakaťčíhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníkahovor. merkovaťdávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

    2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badaťzisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúžiuvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocnývidieťvidnopoznaťcítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaníčítať: číta mu na tvári strachzastaráv. znať: nedá nič na sebe znať


    rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíšvidieťkniž. ponímať: správne videl, ponímal vecivyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiachbraťvykladať sivysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slovázastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)

    2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápemať porozumeniemať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie

    3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnakýbyť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajednonájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli

    4. p. vyznať sa2 1, 2


    vidieť 1. zrakom vnímať: z okna videl krajinupozorovaťvšímať si (pozorne vnímať): na uliciach pozoroval, všímal si dav ľudíbadaťpoznaťzastar. znať (jednorazovo vidieť): badal, poznal na ňom stopy po únave, bola na ňom znať chorobapoet. zrieť: zrel do diaľkyvídaťvídavať (opätovne vidieť): vídam, vídavam ho ponáhľať sa domov

    2. vybavovať si v mysli • predstavovať si: videl, predstavoval si ju ako manželkupoet. zrieť: zrel ju vo svojich predstaváchvídaťvídavať (opakovane vidieť): Čínu vída iba v snoch

    3. p. rozumieť 1 4. p. pozorovať 2 5. p. všímať si 2 6. p. dbať 7. rád vidieť p. ľúbiť 1


    všímať si 1. zrakom vedome vnímať, prejavovať záujem o niečo • venovať pozornosť (niečomu) • zaujímať sa (o niečo) • pozorovať: všímať si, pozorovať okolie, venovať pozornosť okoliu; všíma si, pozoruje každú maličkosť, venuje pozornosť každej zmene; zaujíma sa o všetky podrobnostizachytávaťzaznamenávaťhovor. registrovať: dieťa očami zachytáva, zaznamenáva, registruje, čo sa okolo neho robípozerať (sa)hľadieťdívať sa (so záujmom): pozerá (sa), hľadí, ako sa rastlinky vyvíjajúobracať pozornosť: teraz obráťte pozornosť na druhú stranu uliceprizerať sa: so záujmom sa prizerať na výrobný postupnár. šiacať si (Kukučín)

    2. brať do úvahy niečo, brať ohľad na niečo (obyč. v zápore) • dbať (na niečo, o niečo): už si urážky nevšíma, nedbá na nehľadieťdívať sapozerať (sa): nehľadí, nedíva sa, nepozerá sa na jeho nedostatkyvidieť: vidí len seba


    javiť sa 1. byť istým spôsobom vnímaný, viditeľný, vyznačovať sa niečím • prejavovať sazdať sabyť zjavnýukazovať sa: všetko sa javí, zdá, prejavuje ináč; sú tu zjavné nedostatky; ukazuje sa prebytok ovociazračiť sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: na tvári sa mu zračí, zrkadlí, odráža hnevčrtať sarysovať sa: črtajú sa náznaky zlepšenia

    2. vyvolávať istý dojem • vidieť sazdať sa: želanie sa mu javí, vidí, zdá nesplniteľnépripadaťprichodiťukazovať sa: jeho konanie mu pripadá, prichodí nevhodné; ukazuje sa mi to ako správnepozdávať sa (pri neurčitej predstave): pozdávalo sa mu, že muža poznázried. osvedčovať sa: osvedčuje sa pravým Slovákom


    páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúrazdať savidieť sahovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdávalahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchuimponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči

    2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbividieť sapozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v nocihovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevoniaexpr. sladiť sa: nesladí sa mi žiťchcieť sažiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po mestechutiťbyť po chutibyť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôlizastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráčiželať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči


    pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáčazauzľovať sachlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpiamiešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajúmotať samútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti

    2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sazavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cestybyť v cestestáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cestyexpr.: plantať sapľantať samotkať sapantať satmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)

    3. robiť chyby • mýliť sabyť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítanídopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylumiasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie

    4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videlzdať savidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč

    5. p. starieť sa 6. p. snívať sa


    pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešeniazapríčiňovaťrobiťarch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľzaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlakuprivolávaťprivodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťažprinášaťdonášaťnavodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

    2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodnépripadaťjaviť savidieť saprichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemnáukazovať sapredstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačitovyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

    3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývaťúčinkovaťmať vplyvmať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

    4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľpracovaťhovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizáciekniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutísubšt. serepľovať


    vidieť sa 1. budiť nejaký dojem • javiť sazdať sa: videl sa mi, zdal sa mi unavený; zdá sa mi, javí sa mi to zbytočné; svet sa mu vidí, javí krásnypozdávať sapripadaťprichodiť: pozdávalo sa mi, že niečo počujem; všetko mi prichodilo ako senmariť sa (v neurčitých obrysoch): marila sa mu jej podobavyzerať: situácia vyzerá beznádejne

    2. vzbudzovať pozitívny dojem (v zápore negatívny dojem) • páčiť saľúbiť sa: to sa mi nevidí, nepáčipozdávať sazdať sarátať sa: tá myšlienka sa mi pozdávala, rátala; nezdá sa mi tovyhovovať (nejakým požiadavkám) • byť vhod/vhodný: ten termín nám vyhovuje, je nám vhod


    zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasienazdávať sadomnievať sapredpokladaťmyslieť simieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadkumať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

    2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sajaviť sapripadaťprichodiťprichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známazastaráv. predchodiť: predchodí si všemocnýukazovať sapredstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinnávyzeraťpôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

    3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať savidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidípáčiť saľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

    4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počulpliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky


    halucinácia klam zmyslov: sluchové halucinácievidina: bola to iba vidinazdanie: pokladal zdanie za skutočnosťprelud: prenasledovali ju preludymámeniekniž. mam: mam a klamkniž. mámor (Vajanský)videnie: mať videniekniž. vízia: básnické víziefikciailúzia (klamný obraz o skutočnosti): stratil všetky ilúziefatamorgána (svetelný úkaz na púšti, pren. klamná predstava): fatamorgána bohatstvafantóm: fantóm slávykniž.: chimérafantazmagóriafantazma (Vajanský)kniž.: omam (Podjavorinská)omar (Figuli)


    ilúzia vnem nezhodujúci sa so skutočnosťou • vidinaprelud: chorobné ilúzie, vidiny; oddávať sa ilúziám, preludomsen: mať veľké snyklam: optický klamzdanie: bolo to iba zdaniehalucinácia: všetko je to iba halucináciautópia: sociálna utópiapredstava (fantáziou v mysli vytvorený obraz): predstavy o budúcnostifantóm: fantóm slávy


    klam 1. obraz nezodpovedajúci skutočnosti: Je to skutočnosť a či klam?zdanie (čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť): všetko bolo iba zdaniepredstava (fantáziou utvorený obraz): fantastické predstavy o vesmírevidina: bola to len vidinailúzia: žiť v ilúziáchprelud: vo sne ho prenasledovali preludymámeniekniž. mam: mam a klamkniž. víziavidenie: mať videniekniž. mámor (Vajanský)halucinácia: zrakové halucináciefikcia (klamný obraz o skutočnosti): všetko, čomu doteraz veril, sa ukázalo ako fikciafantóm: fantóm mocifatamorgána (klamná predstava): fatamorgána šťastiakniž.: chimérafantazmagóriafantazma (Vajanský)omam (Podjavorinská)omar (Figuli)šaľba

    2. predstieranie niečoho • klamstvopodvod: pristihnúť niekoho pri klame, klamstve, podvodelož: šíriť ložluhárstvohovor. cigánstvo: s tým cigánstvom sa ďaleko nedostanešlesťúskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): dosiahnuť svoj zámer ľsťou, úskokompretvárkaneúprimnosťpokrytectvopejor. farizejstvo (predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu): spoločenská pretvárka, neúprimnosťhovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľhovor. bluf: je to obyčajný bluffaloš: človek bez falšehovor. expr. podfukexpr. luhaninahovor. pejor.: šudiarstvošudierstvopejor.: šarlatánstvoeskamotážkniž. šaľba


    strašidlo 1. fantáziou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, hrôzu • strašiakmátohapríšeraprízrak: rozprávky o strašidlách; báť sa strašiakov, mátoh, príšer; rozprávkové prízrakyčudo: veriť v čudáduch: v zrúcaninách strašia duchoviaexpr.: bobákbubákbobo (strašiak pre deti): strašiť deti bobákom, bubákomfantómvidinakniž.: fantazmafantazmagóriapren. hrozba (niečo, čo vzbudzuje strach): hrozba hladu

    2. figúra z palíc, handár a pod. na plašenie vtákov • strašiak: strašidlo, strašiak vo vinohradeplašidlo (zariadenie na odháňanie zveriny) • expr. hastrošpanák: panák v maku


    utópia fantastická, vysnívaná, neuskutočniteľná predstava o niečom: politická, hospodárska utópia; ten plán je utópiailúziavidina (klamná predstava o skutočnosti): oddávať sa ilúziám, vidinámfantázia: fantázia sa mení na skutočnosťsen: sen o veľkom šťastíideál (ťažko dosiahnuteľný cieľ): ideál večného mieru


    vidina p. halucinácia, zdanie 1


    zdanie 1. čo sa zdá, čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť: to všetko bolo iba zdanie, skutočnosť bola celkom inádojem: je to iba sluchový dojemefekt: vypočítať niečo na efektpredstava (klamlivý obraz): fantastické predstavy o vesmírevidina: bola to len vidinaklam (obraz nezodpovedajúci skutočnosti): optický klamprelud: vo sne ho prenasledovali preludyilúzia: všetko sú iba ilúziemámeniekniž. mam: mam a klamkniž. vízia: prorocké víziekniž. mámor (Vajanský)videnie: mať videniezjaveniehalucinácia: zrakové halucináciesen: uskutočniť svoj senfikcia (klamný obraz o skutočnosti): prišiel o všetky ilúziefatamorgána: fatamorgána šťastiafantóm: fantóm slávykniž.: chimérafantazmagóriakniž.: fantazma (Vajanský)omammarivo (Podjavorinská)omar (Figuli)

    2. minimálne vedomosti: má o veci iba matné zdaniepotuchapoňatiepochop: nemať ani potuchy, poňatia, pochopu o niečomhovor. šajn (iba v istých spojeniach): mať o niečom šajn


    ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostrodoostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

    porov. aj ostrý 1

    2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicatokončistokončitohrotitohrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palícnaostronašpicatonakončistonakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzkadoostradošpicatadokončistadokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

    porov. aj ostrý 2

    3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo pískaštipľavokorenitokorenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

    porov. aj ostrý 3, 4

    4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidíprenikavojasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

    5. s veľkou intenzitou • silnointenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácunaostronaplno: začali naostro, naplno trénovaťprudkorezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

    6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísneprísno: ostro, prísne sa pozrel na synapríkrostrmostrohoexpr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakoltvrdo: tvrdo kritizoval vládurozhodnerázneenergickyrezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

    porov. aj ostrý 3

    7. nápadne sa prejavujúc • výraznejasnezreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôročividneviditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami


    viditeľne p. zreteľne 1, ostro 7, porov. aj viditeľný


    zreteľne 1. vyjadruje, že dej, stav, vlastnosť sú dobre vnímateľné zmyslami • jasnezjavneevidentne: zreteľne, jasne počul nejaké zvuky; je zjavne, evidentne spokojnýočividnenavidomoči: je mu už očividne, navidomoči lepšieviditeľnebadateľnepozorovateľneznateľnezastar. znatne: viditeľne, badateľne sa usmiala; dosahuje pozorovateľne, znateľne lepšie výsledkyzrejme: rozdiel videl celkom zrejme, zreteľnerukolapnehmatateľnesubšt.: makavo • makateľne: podarilo sa mu rukolapne, hmatateľne dokázať, že má pravdukniž.: eklatantneflagrantne: tieto nálezy eklatantne, flagrantne dokazujú, že tu ľudia žili pred dvoma tisícročiamivýraznemarkantneprenikavo (veľmi zreteľne): od posledného razu sa výrazne, markantne, prenikavo zlepšil

    2. p. ostro 7 3. p. výslovne 1


    hmotný 1. týkajúci sa hmoty, matérie; pozostávajúci z hmoty (op. nehmotný, duchovný) • materiálnyfyzický: hmotná, materiálna kultúra; hmotné, fyzické prostrediehmatateľnýviditeľnýpoznateľný (ktorý možno nahmatať, vidieť, poznať): hmatateľná vec, viditeľný objekt, poznateľný svetreálnyskutočný (op. nereálny, neskutočný) • objektívny (i filoz.; op. subjektívny; o svete)

    2. týkajúci sa hmotnej, materiálnej stránky vecí al. javov • materiálny: hmotná, materiálna úroveň; hmotný, materiálny osohmajetkový (týkajúci sa majetku, vlastníctva): majetkové škody pri požiarifinančnýpeňažnýpeňažitý (vo forme peňazí; op. morálny, duchovný): finančná, peňažná, peňažitá odmena, podpora


    jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivýjasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdysvetlýbledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenejzlatojasný (Sládkovič)zried. lúčistý (Jesenská)bezoblačnýbezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná oblohaslnečný: slnečný deňhviezdnatýmesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná nocrozjasnenývyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizontčistýnezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

    2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavnýzrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdielviditeľnýbadateľnýočividnýexpr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmyselzreteľnýpriehľadnýpriezračnýexpr.: obyčajnýpraobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná ložpreukázateľnýpreukaznýevidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvodrukolapný: rukolapný dôkazhovor. vyslovený: vyslovená lož

    3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presnýurčitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľujasnený: problém je ujasnený

    4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľnýpochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výkladzreteľnýčistý: zreteľná, čistá výslovnosťjednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveďnedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reččitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

    5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1


    nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbuviditeľnýzreteľnýzjavnýočividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestamiveľkýmarkantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaníevidentnýkniž. frapantnýexpr.: okatýfraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky

    2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštnynezvyčajnýneobyčajnýnevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásoumimoriadnyvýnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrokvýstrednýextravagantnýprovokačnýprovokatívnydráždivýzastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázykrikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúkavyzývavývytŕčavýdemonštratívnykniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestuexpr.: pochabýbláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečeniepodozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností


    ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

    5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

    6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

    7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

    8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

    9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


    verejný 1. ktorý sa týka celej spoločnosti (op. súkromný): verejný poriadok, verejný činiteľ, dbať na verejné blahospoločnývšeobecný (op. individuálny): spoločný, všeobecný záujemkniž. pospolitýzastar. pospolný: pospolité vecimestský (patriaci mestu, spravovaný mestom): mestská dopravaobecný (patriaci obci, spravovaný obcou): obecná knižnicakniž. exoterický

    2. ktorý sa koná, ktorý prebieha bez zatajenia (op. tajný): verejné hlasovanieotvorenýneskrývanýnetajenýzjavnýzrejmý (op. skrytý): otvorený boj, neskrývaný, netajený obdiv; zjavné, zrejmé nepriateľstvoočividnýviditeľnýbadateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): je to očividné, viditeľné, badateľné klamstvo

    3. týkajúci sa väčšiny, vlastný väčšine: verejná mienka, vzbudiť verejné pohoršenievšeobecný: získal pre svoju vec všeobecný súhlasrozšírený: rozšírený názor o niečom


    viditeľný ktorý možno vnímať zrakom al. inými zmyslami (op. neviditeľný) • pozorovateľnýsledovateľný: niečo je viditeľné, pozorovateľné voľným okom; zanechával za sebou viditeľné stopybadateľný: badateľný pokrokspozorovateľnýpostrehnuteľný (ktorý sa dá spozorovať, postrehnúť): ľahko spozorovateľná, postrehnuteľná zmenakniž. postihnuteľnýrozlíšiteľný (ktorý sa dá rozlíšiť): rozlíšiteľné detaily na fotografiirozpoznateľnýrozoznateľný (ktorý sa dá rozpoznať, rozoznať): rozpoznateľné, rozoznateľné obrysy vrchovzjavnýjasný: zjavné, jasné nepriateľstvo; medzi nimi je jasný rozdielmarkantnývýrazný (nápadne viditeľný): markantný rozdielzrejmý: je to zrejmé na prvý pohľadzreteľnýočividnýznateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): zreteľné odtlačky prstov, očividná výhodaevidentný: ide o evidentný omylzastar. vidný: kapustniská boli vidné (Vajanský)zastar. vidomý (Dobšinský)

    p. aj výrazný 2


    výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitýosobitnýzvláštnysvojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názorysvojrázny: svojrázny spôsob životakniž. samobytný: samobytná kultúra

    2. dobre vnímateľný zmyslami • jasnýzrejmýzreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahunápadnýpodstatný: nápadná zmena, podstatný rozdielviditeľnýbadateľnýočividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspechprenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvociteľný: citeľné ochladeniemarkantnýveľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdielypríkry: príkre rozporyostrý: ostré tienesýty: sýty odtienok farbykniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážkuintenzívnysilný: intenzívny, silný zápachfarebnýfarbistý: farebný, farbistý opis udalostívýrečný: výrečné svedectvovýstižný: výstižný argumentjadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor

    p. aj výstižný, viditeľný, veľký


    zjavný ktorý sa dá hneď vidieť (op. skrytý) • očividný: zjavná, očividná chybaviditeľnýbadateľnýzbadateľnýznateľnýsledovateľnýpozorovateľnýspozorovateľný: badateľné, pozorovateľné kontúry domovpriezračnýpriehľadný: jeho úmysly sú celkom priehľadnézreteľnýnápadnýexpr. okatývýraznýzrejmýjasný (veľmi dobre vnímateľný zmyslami): zreteľný, jasný rozdielrukolapnýmarkantnýhmatateľnýpresvedčivý (zjavný a konkrétny): rukolapný, markantný, presvedčivý dôkazneodtajiteľnýneodškriepiteľný: neodtajiteľné, neodškriepiteľné otcovstvoneskrývanýnetajenýotvorený: neskrývaný, netajený odpor, obdiv; otvorený bojevidentnýkniž.: eklatantnýfrapantnýflagrantnýfraz. do očí bijúci: bol to evidentný, flagrantný, do očí bijúci prípad porušenia zákonahovor. vyslovený (celkom zjavný): vyslovený nezmysel


    značný 1. pomerne veľký, pokiaľ ide o rozmery, počet, množstvo a pod. • nemalýpodstatný: značné, nemalé úsilie; značná, podstatná časť diela je hotováviditeľnýznateľnýzastar. znatný (ktorý možno ľahko vidieť, zbadať): znateľný pokles záujmuhrubý: hrubé porušenie predpisovslušný: má slušný plathovor.: poriadnydobrýhodnýúctyhodný: prešli poriadny, hodný kus cesty; úctyhodná cena; odkrojil dobrý kus chlebaexpr.: tučnýriadny: tučný zisk, riadna kopa peňazí

    2. p. dôležitý 1


Pozri výraz VIDÍ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Synonymický slovník slovenčiny: vidí, rozumkársky, arch, pestro, mies, horný, hamba, zdl, enormný, zdanliv, ozi, zdravo, ťazko, kanady, tiráda
Nárečový slovník: kari, kočik, sinak, radiou, odp, ves, rondo, spu, sou, pua, ic, vin, o o, pompky, ro ek
Technický slovník: rotate, port, gp, ada, ge, armour, best practise, haps, recognition, matrix, nat, ti, ao, spa, gips
Ekonomický slovník: knv, nsh, kcd, pqh, dpz, scg, pmm, ras, mrs, mok, ray, hfg, bmr, uzk, jar
Slovník skratiek: rls, pij, dlt, oht, joa, pas, j86, odi, c06, zsf, afp, bn, mlc, b81, cpm
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV