Synonymá slova "verí" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 11 výsledkov (1 strana)

  • nábožný 1. vyznávajúci vieru v Boha, riadiaci sa zásadami viery, náboženstva (op. bezbožný) • pobožnýzbožný: rodičia boli veľmi nábožní, zbožní, pobožníbohabojný (riadiaci sa zásadami kresťanskej morálky): viedol nábožný, bohabojný životveriaci (majúci vieru v Boha; patriaci k cirkvi): nábožný, veriaci ľud si svojpomocne postavil kostolkniž. religiózny: religiózny človekhovor. božípejor.: svätuškárskypobožnostkárskypobožnôstkarský (prepiato al. pokrytecky nábožný)

    2. p. posvätný 2


    nádejný vzbudzujúci al. prejavujúci nádej, prísľub do budúcnosti • sľubnýmnohosľubnýzried. veľasľubný: váš syn má talent, je to nádejný, sľubný muzikant; nádejný, sľubný začiatok hospodárskej reformyperspektívny (nádejný do budúcnosti): považujú ho za perspektívneho pracovníkakniž. nádejeplný: uprel na mňa nádejeplný pohľadveriacizried. dúfanlivý (ktorý má nádej, vieru v niečo): zaujať dúfanlivý, veriaci postoj k niečomu


    veriaci ktorý je presvedčený o existencii Boha (op. neveriaci) • kniž. religiózny: veriaci, religiózny človek

    p. aj nábožný


    overiť na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o pravosti, správnosti niečoho • preveriť: overiť, preveriť údaje, správy, tézyodb. verifikovaťkniž.: ohodnoverniťzhodnoverniťjustifikovať (potvrdiť hodnovernosť, pravdivosť niečoho): verifikovať, ohodnoverniť, justifikovať listiny, dokladylegalizovať (overiť pravosť): legalizovaný podpisskontrolovaťpreskúmať: skontrolovanie, preskúmanie pravosti dokumentupresvedčiť sa (o niečom; so spojkou že): presvedčiť sa o klamstve; presvedčil sa, že dokument je pravýautentifikovaťautentizovať: autentifikovať odpis listinyvidovať (overiť správnosť niečoho a potvrdiť obyč. šifrou) • pooverovaťpopreverovať (postupne, viac vecí)


    verifikovať p. overiť


    dôverovať cítiť náklonnosť a dôveru k niečomu, k niekomu, v niečo • mať dôveru: dôveroval synovi; mal dôveru v úspechyveriťspoliehať sa: veril kolektívu, spoliehal sa na vlastné silykniž. úfať (sa): úfal sa v deťoch


    dúfať očakávať s nádejou, že sa niečo uskutoční • mať nádej: dúfal, mal nádej, že sa vec podarísľubovať si: veľa si od toho sľubuještrúfať: už netrúfala, že prídekniž.: nádejať saúfať (sa): nádejali sa, úfali (sa), že sa skoro uzdravíspoliehať saveriť (s presvedčením): spolieha sa na tvoju pomoc, verí v tvoju pomocnár. trôfať


    počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamätikalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavburiešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicuzastar. počtovať: kto počtuje, ten gazdujehovor. zastar. rechnovať

    2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršaťmať na zretelibrať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravienezabúdať (na niečo)

    3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získamyslieť (si)mieniťveriťdúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmúnazdávať sadomnievať sapredpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobrekalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

    4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľovzaraďovaťzahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychuzastar. počitovať: počituje i seba k rodinepokladaťpovažovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosťmať za: vždy ho mala za slabochahodnotiť: hodnotia ho ako čestného človekahovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?posudzovaťklasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

    5. požadovať istú sumu • rátaťúčtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Skfakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali


    veriť 1. byť presvedčený o dôveryhodnosti, spoľahlivosti, pravdovravnosti niekoho • dôverovať: verí, dôveruje synovikniž. zastar. verovať

    2. byť presvedčený o kladnom vývoji niečoho • dúfaťmať nádej: verí, dúfa v uzdravenie; máme nádej, že zvíťazímekniž. nádejať sakniž. zastar. verovať

    3. hovor. (v zápore) nebyť schopný • nemôcťnevedieť: neverí, nevie sa už dočkať konca; nemôže sa dočkať prázdnin


    prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahaťzaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročíveriť sazaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobilbožiť sa: boží sa, že sa polepšídušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverízaklínať sakliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľubnár. hromiť sa (Kálal)expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)


    veriť sa p. prisahať


Pozri výraz VERÍ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV