Synonymá slova "v a" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 59 výsledkov (1 strana)

  • áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej.rádvďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne.dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre.hovor. expr. no: Zaspal si? – No.ahmhmmhmhmuhm: Chceš jesť? – Uhm.pravdažeprirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!samozrejmepochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!isteistežezaiste: Vyhráme? – Iste(že)!veru hejveru ánohejveruale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!ako by niebodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie.prečo nieprečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie.hovor. expr.: akožeakože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem.hovor.: taktaáktáák: tak, veru tak, prikývol starechovor. expr.: toto-toto-to-totototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-tohovor. jasnéfraz. čestné slovozastaráv. samosebounár.: ajačidaačidaličidačidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola)čidaže (Jaroš)fraz. to sa rozumiesubšt. jasnačka • nespráv. ovšem


    ochotne prejavujúc ochotu • vďačnerád: ochotne, vďačne, rád pomôže každému, kto o to požiadaúslužne (ochotne a pozorne): úslužne vysvetľoval, kadiaľ sa dostanú do mestapriochotne (veľmi ochotne) • expr. preochotne (príliš ochotne): priochotne, preochotne začal vyberať pokutyfraz. bez všetkého


    rád2 1. prejavujúc radosť, potešenie, s ochotou, s potešením • ochotnevďačnes radosťou: každému rád, ochotne poradí; vďačne ti pomôžem

    2. bežne, často sa vyskytujúc, vo väčšine prípadov • spravidlazvyčajneobyčajne: rád, spravidla sa zabudne pozdraviť; taká rana zvyčajne, obyčajne hnisá

    3. p. áno


    vďačne 1. p. ochotne, rád2 1 2. p. áno


    asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatejzhrubahovor. asi taktak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kílokolozozastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistovhovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desaťokrúhlookrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry)poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav)ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokovnár.: alejedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava)fraz. podľa všetkého

    2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2


    pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večerazdahádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadolmožnoexpr. možnožehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišloakistenajskôrnajskorejpodľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmykvariexpr. varižepoet. var: krajšej vari(že), var už ani niethovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšiemenej vhodné: snáďzastar. asnáďasnáďže (Záborský, Vajanský)zastar. čajsičajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

    2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivovierohodnehodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnovernepravdivo: vyznieva to celkom pravdivo


    boriť sa 1. rozpadávať sa na časti • búrať sarúcať sa: hrádza sa borí, búra, rúca; pren. plány sa boria, búrajúváľať saprevaľovať saprekacovať sa: murovaná ohrada sa váľa, prevaľujezosúvať sa: breh sa zosúvaprepadávať saprepadúvať saprepadať saprebárať sa (rozpadávať sa a klesať dolu): hrob sa prepadá(va), prebára; ľad sa prebárakniž. rumiť sa: dom sa rumí

    2. vnikať do niečoho mäkkého, kyprého • zabárať sahúpať: nohy sa boria v snehu, zabárajú sa, húpu do snehuzried. bárať sazapadaťprebárať saprepadať saprepadávať saprepadúvať sa: kolesá sa boria, zapadajú, prebárajú sa do blatanár. hriaznuť (boriť sa do snehu)

    3. p. bojovať 2


    leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať


    opierať sa 1. používať niečo ako oporu • podopierať sapodpierať sa: chlapci sa opierali, pod(o)pierali o zábradlie; opierať sa, pod(o)pierať sa o lopatuexpr. váľať sa (bezvládne): Neváľaj sa na mňa!

    2. tlakom celého tela pôsobiť na niečo • zapierať satlačiťzatláčať: opierali sa, zapierali sa do dverí, ale dvere nepovolili; tlačiť, zatláčať celou silou na pákuzried. pritierať sa: pritiera sa bokom o plot

    3. p. spoliehať sa


    povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po domeexpr. povaľkávať sa (Dobšinský)postávaťobstávať: postáva, obstáva na uliciexpr.: daromníčiťdarebáčiť: daromníči celý deňzaháľaťleňošiťhlivieťexpr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie domahovor. lažírovaťexpr.: halaškovaťulievať sasubšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákalfraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okienfraz. kraj. ruky si plekať

    p. aj túlať sa, leňošiť

    2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byteležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky


    súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať satrocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať stykmať pomerexpr.: spaťspúšťať sa (s niekým) • dávaťhovor.: sexovať salíhať (s niekým) • ondieťondiaťhrub.: váľať sapelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniťcudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkaťkefovaťmrdaťdžubaťdrbaťpichaťšústať


    váľať sa 1. valivo sa premiestňovať • gúľať sakotúľať sa: deti sa váľali v snehuvaliť sa (prudko): kamene sa valili dolu svahomexpr.: krbáľať sakopŕcať sakopŕľať sa: balvany sa krbáľaliprevaľovať saprevracať saprevŕhať saexpr. prekacovať sa (zboka nabok): člny sa v búrke prevŕhali, skaly sa prevaľovaliexpr. vaľkať sa: vaľkal sa na posteli

    2. p. leňošiť 3. p. povaľovať sa 1, 2 4. p. boriť sa 1 5. p. súložiť


    valiť sa 1. prúdom al. valivým pohybom sa posúvať • gúľať sakotúľať saváľať sa: balvany sa valia, gúľajú, váľajú do údoliarútiť sahrnúť sa (valiť sa veľkou rýchlosťou): búrka sa rúti, hrnieexpr.: hnať sašústať: krv sa mu ženie do hlavy; dážď šústa z oblakovkniž. zastar. roniť sa: rieka sa roní

    2. p. hrnúť sa 1, 2


    cíbik expr. chudý človek (obyč. dieťa) • expr. výžľa: nechce jesť, je z neho cíbik, výžľahovor. expr.: cvernaslamkapejor. hlísta


    výžľa p. cíbik


    ďakovať 1. vyslovovať, preukazovať vďaku: ďakovať za dary, za pomocvzdávať vďaku (s hlbokou úctou): vzdávať vďaku Bohukniž.: blahorečiťdobrorečiť (ďakovať za spôsobené dobro): blahorečil, dobrorečil osudu za svoje zdraviezastar. vďačiť sa: Či sa mi tak vďačíte za moju dobrotu? (Urban)zastar. blahodariť (Vansová)

    2. byť zaviazaný vďačnosťou • byť vďačnýbyť povďačnývďačiť: ďakovať, vďačiť niekomu za záchranu životakniž.: blahorečiťdobrorečiť: budem vám blahorečiť do smrtikniž.: žehnaťvelebiťzvelebovať (ďakovať a chváliť): žehnal náhode, že sa vyhol nešťastiuzastar. blahodariť


    vďačiť sa p. ďakovať 1


    vďačiť p. ďakovať 2


    dielňa miestnosť, v ktorej sa koná remeselnícka al. výrobná činnosť • výrobňa: krajčírska dielňa, montážna dielňa, výrobňa panelovhovor. zastar.: varkštatvarštatvarštaťvarštakverkštatverštatzastar. oficína


    výrobňa p. dielňa


    dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiťpučiťdusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do sudarozpúčaťroztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninugniaviťdrviťmliaždiťváľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrašliapaťpošliapavaťudupávaťdlabčiťdlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

    2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    gúľať dávať do pohybu niečo guľaté, valcovité • kotúľať: chlapci gúľali, kotúľali loptuexpr.: krbáľaťkopŕcaťvaľkať: krbáľa, kopŕca pred sebou skalkuexpr. guľkať (Botto)váľaťvaliť (gúľať niečo väčšie): chlapi váľali, valili kmene stromovšúľať (niečo drobnejšie): šúľali, gúľali sme guľky do jamky


    nakladať 1. umiestňovať s cieľom prepraviť • klásťdávať: nakladali, kládli tovar do kontajnerovvykladať (hore): vykladať debny na nákladné autosubšt. ládovať: ládovali uhlie do vagónov

    2. umiestňovať niekde v istom množstve • dávaťklásť: nakladal drevo do pecenapchávaťtlačiť (pchaním): napchával knihy do taškyexpr.: kydaťváľať (vo veľkom množstve): kydala, váľala všetko na kopu

    3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať: nakladané, konzervované uhorkyzavárať

    4. porov. prikázať 5. p. zaobchádzať


    rúbať 1. pomocou sekery zrážať na zem • stínaťzotínaťťať: rúbali starý les; stínali, ťali krovievytínaťvyrúbavaťvyrubovaťvysekávať: vytínali kríkyklčovať (o koreňoch): klčovali vinicunár. váľať

    2. pomocou sekery deliť • kálaťsekaťštiepať: rúbal, kálal drevo; štiepal polená

    3. p. dobývať 4. p. biť 1, ničiť 3


    rúcať meniť na zrúcaniny • búraťboriťzried. bárať: rúcajú, búrajú staré ulicedemolovaťváľať: demolovať, váľať domyničiťpustošiťruinovať: vojny ničia, ruinujú krajinuexpr.: runcovaťruntovaťruntľovaťkniž. rumiť


    váľať 1. kotúľaním premiestňovať (niečo guľaté) • gúľaťkotúľaťvaliť: váľali, gúľali zoťaté kmene; deti kotúľali snehové guleexpr. krbáľať: krbáľal súdokprevŕhaťprevracaťprevaľovaťexpr. prekacovať (úsilím): prevracal, prevaľoval sudnavaľovať (na niečo, niekam): navaľovali kmene na káruexpr. vaľkať

    2. p. vaľkať 1 3. p. rúcať 4. porov. zvaliť 3 5. p. rúbať 1


    vaľkať 1. spracúvať váľkom al. váľaním, gúľaním • váľať: vaľkala cesto na koláč; váľala guľky, šúľancepoľnohosp. vaľkovať (vaľkať valcami): vaľkovať pôdu

    2. p. váľať 1


    expedícia 1. miesto, odkiaľ sa niečo vypravuje: expedícia balíkov, listovvýpravňa: výpravňa batožiny

    2. p. výprava


    výpravňa p. expedícia 1


    jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

    2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov


    medzera 1. voľný priestor medzi dvoma predmetmi • škáraštrbina: medzera, škára, štrbina medzi tehlamitech. vôľa

    2. hovor. myslené prázdne miesto v duchovnej oblasti • hovor.: oknodiera: medzera, okno, diera v pamäti; mať medzery, diery vo vedomostiach

    3. p. odstup 1


    nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladurozpoloženie: byť v nedobrom rozpoloženívôľa: je celkom bez vôleduch: nestrácať pokojného duchahovor. myseľ: mať veselú myseľkniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

    2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľuveselosťrozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosťexpr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

    3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušiepomery: vládli tam príjemné pomeryprostredie: dobré rodinné prostrediepostoj: postoj verejnosti

    4. p. ráz


    vôľa 1. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: vôľa žiťodhodlanie: odhodlanie bojovať a zvíťaziťpredsavzatie: mať pevné predsavzatie urobiť niečo

    2. výsledok rozhodovania: to je moja vôľapožiadavka: presadiť svoju požiadavkuželanieprianie: plniť niečie želanie, prianie

    3. možnosť slobodného rozhodovania • voľnosť: nechať niekomu vôľu, voľnosť vo všetkomsloboda

    4. p. nálada 1 5. p. medzera 1


    veselosť stav radosti, optimizmu, dobrá nálada: chytá sa ho veselosťbujarosťbujnosťrozjarenosť (nespútaná veselosť) • živosťdobrá vôľazastar. veselie: prekypovať veselím


    nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzorpokračovaťnadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otcafraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajachsprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti

    2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinoknadchádzaťnadchodiťprichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časyzačínať sanastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jarblížiť sapribližovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večerexpr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhýmexpr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé

    3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať


    obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádežežalovaťobžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zradykniž.: inkriminovaťrekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postupusviedčaťusvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstvazastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradolexpr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcufraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) tréneroviváľať vinuzvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)


    príjem 1. výsledok hospodárskej al. obchodnej činnosti (op. výdavok): v minulom roku mal veľký príjemzisk (kladný výsledok podnikania, obchodu): podiel na ziskudôchodok (obyč. pravidelný príjem): dôchodok z prenájmu pôdytržba (príjem z predaja): denná tržbarenta (zisk z vlastníctva pôdy, akcií a pod.): pozemková rentavýnos: ročný výnos z obchodovaniavýťažok: čistý výťažok hospodáreniakniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit

    2. p. zárobok, plat


    výťažok 1. látka získaná vylúhovaním • extrakt: rastlinný výťažok, čajový extraktesencia: likérová esenciavýluh: alkoholický výluhodvar (varením a vylúhovaním získaný výťažok) • farm. tinktúra (liehový, vínny al. vodný výťažok z drog): jódová tinktúranespis. tresť

    2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: výťažok hospodáreniazisk: predávať so ziskomvýnos: slabé hektárové výnosytržba (zisk z predaja): mesačná tržbakniž. al. hovor. profit: má z toho značný profit


    zisk 1. čo bolo nadobudnuté, získané: to neprináša nijaký ziskúžitok: škody je viac ako úžitkuosoh: materiálny osohprospech: mať osobný prospech z niečoho

    2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: predávať so ziskomvýťažok: výťažok hospodáreniavýnos: vysoké hektárové výnosypríjem: štátne príjmytržba (zisk z predaja): denná tržbadôchodok (pravidelný zisk): dôchodok vlastníka pôdykniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit


    prv 1. pred určeným al. zvyčajným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • včaššiehovor. prvšie: musíš prv, včaššie, prvšie vstávaťskôrskorejskoršie: prišiel skôr, skorej, skoršie ako ostatnízastar. prvej

    2. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom • kedysipredtým: prv, kedysi tadiaľ tiekol potok; predtým bolo menej dopravných nehôdskôrsprvu: skôr, sprvu tu stála iba malá drevenicadakedyvoľakedydávnejšie: dakedy, voľakedy mu na tom nezáležalozastar. prvejfraz. svojho časuza starých čias

    3. na začiatku, pred všetkým ostatným • najprv: prv, najprv si musíš umyť rukyskôrnajskôrnajskorejnajskoršie: nevie, na ktorú nohu skôr, najskôr skočiť; najskorej, najskoršie sa naučíme ponáraťhovor. najsamprv: najsamprv sa pôjdeme najesťzastar. prvej

    4. p. vopred 1


    skôr 1. pred určeným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • skorejskoršie: vrátil sa skôr, skorej, skoršie, ako sme si mysleliprvvčaššie: druhý raz musím vstať prv, včaššie

    2. v bližšie neurčenom čase v minulosti • predtýmkedysivoľakedyprv: skôr, predtým tu bola lúka; kedysi, prv sme mu viacej verilifraz. svojho času

    3. vyjadruje väčšiu pravdepodobnosť • skorej: takto sa tam skôr, skorej dostanešľahšiepravdepodobnejšie: vo veľkom meste ľahšie, pravdepodobnejšie nájde prácu

    4. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • skorej: má skôr, skorej záujem získať vplyv v predstavenstveväčšmiviacviacejpredovšetkým: ide mu väčšmi, viac, viacej o vlastný prospech; pôjde jej predovšetkým o deti

    5. p. vopred 1


    včaššie p. prv 1, skôr 1


    strieľňa otvor na streľbu (v hradbách a pod.): veža so strieľňamivýstreľňa (Jégé)


    výstreľňa p. strieľňa


    študovať 1. vzdelávať sa na strednej al. vysokej škole; získavať vedomosti (v istom odbore) • hovor. zastar. al. expr. študírovať: študuje matematiku; expr. Čo študíruješ?učiť sa (získavať vedomosti): ľahko, rád sa učí, študujefraz. expr. prehŕňať sa v knihách

    p. aj učiť sa 1

    2. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať: študuje príčiny vyschýnania lesa; báda o vplyve prostredia na ľudský organizmusskúmať: skúma dejiny svojho rodiska

    3. sústredene, dôkladne pozorovať • skúmaťobzeraťprezerať: študuje, skúma, aká je situácia; obzerá, prezerá sa v zrkadle

    4. štúdiom, cvičením, učením si osvojovať: divadelný súbor študuje novú hrucvičiťnacvičovaťučiť sa: herci cvičia, nacvičujú, učia sa svoje úlohy


    testament písomný prejav vôle, ktorým si závetca ustanoví dedičov • závet: otec nezanechal testament, závetposledná vôľa


    uvážiť 1. dôkladným myslením posúdiť všetky okolnosti • vziať do úvahy: treba (si) dobre uvážiť, ako sú sily rozložené; vzal do úvahy všetky dôvodyzvážiťposúdiť (porovnaním zhodnotiť): Zvážte, posúďte svoje možnosti!rozvážiťrozmyslieťpremyslieť: musíme (si) rozvážiť, ako to urobíme; najskôr si rozmysli, čo odpoviešzastaráv. povážiť: povážte len, koľko námahy to stojídomyslieť (uvážiť do podrobností, dôsledkov): keď domyslel následky svojho činu, naľakal safraz. nechať si rozležať v hlave: ešte raz si celý prípad nechal rozležať v hlave

    2. p. uznať 2


    vďačnosť p. vďaka1


    vďaka1 vedomie uznania, zaviazanosti za preukázané dobro: nedočkal sa vďaky, vysloviť niekomu svoju vďakuvďačnosť: slová vďačnostipoďakovanie: prijať niečo s poďakovanímkniž. povďak (Kukučín)


    vďačný pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o vďake • povďačný: bol som mu vďačný, povďačný za poskytnutú pomoc; budem vám vďačný, povďačný, keď ma na vec upozornítezaviazaný (vďačný a pociťujúci záväzok): rodičom bol nadosmrti zaviazanýkniž. vďakyplný: vďakyplný pohľad, úsmev


    zaviazaný ktorý cíti hlbokú vďaku al. záväzok odplatiť sa • vďačnýpovďačný: je mu zaviazaný, vďačný za preukázané služby; bol povďačný za pomocpovinný (čím; pociťujúci povinnosť): je mu povinný vysvetlenímzastar. povinovatý: sme povinovatí svojim predkom


    vôňa vlastnosť niektorých predmetov, najmä kvetov vyvolávať príjemné čuchové vnemy (op. zápach, smrad): slabá, silná vôňa, vôňa pokosenej trávyaróma (silná vôňa): aróma kávybuket (vôňa vína) • pach: príjemný pach


    vťať sa p. zarezať sa


    zarezať sa vniknúť do povrchu (niečím ostrým, tesne priliehajúcim a pod.) • vrezať savryť sa: pílka sa mu zarezala, vrezala do nohy; povraz sa zarezal, vryl hlboko do hrdlazaťať saexpr. vťať sa: zuby sa zaťali, vťali do perypozarezávať sapovrezávať sa (postupne al. na viaceré miesta)


    výdajňa miesto, miestnosť, kde sa niečo vydáva: výdajňa tovaruvýdaj: výdaj šiat je vedľa


Pozri výraz V A v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: kkt, zod, e, vft, pmf, hsy, dja, ezm, krz, to, ato, clp, pkã æ ã â, ã æ ã ssr, pov
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV