Synonymá slova "v" v Synonymickom slovníku slovenčiny

fixatív p. ustaľovač

ustaľovač prostriedok na ustaľovanie • fixatív: ustaľovač, fixatív farby, kresby • hovor. fixír

frazeologizmus ustálené slovné spojenie, ktoré sa vyznačuje obraznosťou a nerozložiteľnosťou svojho významu a expresívnosťou • frazéma • frazeologická jednotka • fráza (frazeologizmus s vetnou a súvetnou stavbou) • frazeologický zvrat (frazeologizmus so slovesnou stavbou) • frazeologický výraz (frazeologizmus bez slovesa) • idiomatizmus • idióm (ustálené, obyč. doslovne nepreložiteľné slovné spojenie príznačné pre daný jazyk)

fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadku • ísť: televízor funguje, ide • bežať (najmä o strojoch): motor dobre beží • hovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklape • slúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži

2. byť vo funkcii • figurovať • predstavovať • mať platnosť • platiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúceho • reprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik

hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamal • ostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedlo • červenať sa • pýriť sa: môžu sa červenať za ten čin • zastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriť • zastaráv. stiesňať sa (Tajovský) • byť v rozpakoch/v pomykove • rozpakovať sa • okúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citov • pohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!

nevychovanec nevychovaný, neslušný človek • neslušník • expr.: neotesanec • neokresanec • grobian • gadžo • ošúchanec (Figuli) • otresk (Jesenská) • hovor. expr.: nemóresník • neohrabanec • neokrôchanec • neogabanec • pejor.: chrapúň • odroň • chruňo • primitív • hovor. pejor.: sedliak • odzgoň (Kukučín) • odzgáň (Jesenská)

p. aj bezočivec

primitív p. hlupák

hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmysle • mať úmysel • zamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športu • chystať sa • mieniť • chcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiť • strojiť • strojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovať • plánovať • mať plán • mať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sa • pomýšľať • zastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnanie • hovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu

uvažovať 1. úvahou prichádzať k niečomu a hodlať to uskutočniť • rozmýšľať • myslieť • zamýšľať • pomýšľať: uvažuje, rozmýšľa o tom, že sa k nám pridá; zamýšľa vstúpiť do spolku; pomýšľa, myslí na ženenie • mať v úmysle • mať v pláne • plánovať (týmito slovesami sa vyjadruje väčšia miera odhodlania realizovať niečo): má v úmysle, v pláne samostatne podnikať; plánuje si cestu do zahraničia • chystať sa • strojiť sa (zbierať sily uskutočniť niečo už uvážené, premyslené): chystá sa, strojí sa prestať fajčiť; chystá sa, strojí sa, že nebude súhlasiť s návrhom

2. p. premýšľať 3. p. skúmať 1

zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmysle • mať úmysel • pomýšľať • zmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchod • zastar. obmýšľať • mieniť • chcieť • chystať sa • strojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlasti • plánovať • mať v pláne • mať plán: plánuje pomstu • hodlať: Hodláte ostať doma? • expr. hútať: húta oženiť sa • hovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá

zmýšľať 1. mať istý názor na niečo, mať isté presvedčenie o niečom • myslieť (si) • mať mienku: zmýšľa, myslí (si) o každom iba dobre; Akú máš mienku, ako zmýšľaš o veci? • cítiť (mať presvedčenie, názor): cíti, zmýšľa slovensky, humanisticky • kniž.: súdiť • usudzovať: nevedno, čo o mne súdia, usudzujú iní • uvažovať: je to ľavicovo uvažujúci človek

2. mať istý zámer, úmysel • zamýšľať: zmýšľa, zamýšľa urobiť dobrý obchod • mať v úmysle • pomýšľať • zastar. obmýšľať • chystať sa • strojiť (sa) • hodlať: tuší, že s ním majú niečo v úmysle, že pomýšľajú, chystajú, stroja sa urobiť niečo nedobré; Čo hodláte podniknúť? • uvažovať (úvahou prichádzať k istému rozhodnutiu): uvažuje o odchode

3. p. vymýšľať

plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plán • mať v pláne • chystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatrenia • zamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľom • pripravovať • strojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopredu • projektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mesta • hovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januári • kniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkov • organizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazd • snovať • snuť • osnúvať (tajne plánovať)

hosť osoba, ktorá prišla na návštevu, obyč. na pozvanie • návštevník • návšteva: privítať hosťa; byť niekde častým hosťom, návštevníkom; prišla k nám návšteva • navštevovateľ (častý návštevník): navštevovateľ výstav • subšt. štamgast (pravidelný hosť v pohostinskom zariadení)

návštevník kto sa na niečom zainteresovane zúčastňuje • hosť: návštevníci divadla, hostia festivalu • navštevovateľ (častý návštevník): navštevovateľ výstav • divák (kto sa zúčastňuje na umeleckom programe, na športovom podujatí a pod.): diváci odmenili hercov potleskom • frekventant (návštevník kurzu, školy): frekventanti majú zajtra voľno

chcieť sa pociťovať chuť, potrebu niečo uskutočniť • mať chuť • mať vôľu • žiadať sa: chce sa mu, žiada sa mu jesť; nemá chuť, nemá vôľu ostať • páčiť sa • ľúbiť sa • zastaráv. ráčiť sa: Ak sa vám bude páčiť, ľúbiť, príďte! Ráčite sa zdržať dlhšie? • hovor. sladiť sa (neos. obyč. v zápore): nesladí sa jej žiť • neleniť sa: nelení sa jej cestovať

p. aj túžiť

imperatív p. rozkaz, požiadavka 1

požiadavka 1. nevyhnutná, potrebná podmienka na utvorenie al. jestvovanie niečoho • potreba: vyhovovať požiadavkám, potrebám zdravej výživy; spĺňať požiadavky, potreby modernej doby • predpoklad: predpoklady demokracie • nárok: mať veľké nároky na vedomosti uchádzačov • kniž. postulát: dielo nevyhovuje postulátom dramatickej tvorby • kniž.: pretenzia • imperatív: to je imperatív dneška

2. p. vôľa 2, žiadosť 1

rozkaz ústny al. písomný prejav vôle, ktorým sa ukladá niekomu istá úloha: dostať rozkaz ustúpiť • príkaz (autoritatívny rozkaz): vydať, splniť príkaz • nariadenie • ustanovenie (úradný rozkaz): podľa nariadenia vlády • predpis (záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba správať): bezpečnostné predpisy • hovor. expr. komando: nebudem skákať na tvoje komando • povel (ustálená formula na vyjadrenie rozkazu): povel na štart, na útok • kniž. imperatív • kniž. zastar. ordonancia

infinitív p. neurčitok

neurčitok gram. pomenovací tvar slovesa s neurčitkovou príponou • gram. infinitív

jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov

kartovať (sa) používať pri hre karty • hrať (v) karty (obyč. často a za peniaze) • hovor. kartárčiť: pije a veľa kartuje, hrá (v karty)

kolidovať vzájomne si byť na prekážku (časovo) • byť v kolízii • krížiť sa • prekážať si: schôdzka koliduje s prednáškou; termíny sa krížia, prekážajú si • odporovať si (byť v rozpore): termíny si odporujú

kolovať pohybovať sa v okruhu, v kruhu • obiehať • cirkulovať: tlačivo koluje, obieha po všetkých redakciách; v tele koluje, cirkuluje krv • byť v obehu (o peniazoch): v obehu sú falošné bankovky • prúdiť (o krvi): prúdi v ňom slovenská krv

komunikovať 1. nadväzovať s niekým spojenie, obyč. prostredníctvom reči • dorozumievať sa • byť v spojení: komunikujeme, dorozumievame sa, sme v spojení telefonicky

p. aj hovoriť

2. p. oznámiť 1

kontrastovať pôsobiť protikladne • byť v protiklade: povahovo s matkou kontrastuje, je s ňou v protiklade • odrážať sa (ako protiklad): na tmavom pozadí sa odráža bledá tvár

krížiť sa 1. byť na protichodnom stanovisku, nezlučovať sa • byť v rozpore • križovať sa • rozchádzať sa: ich záujmy sa krížia, križujú, rozchádzajú

2. p. interferovať

zhodovať sa 1. stotožňovať sa v názoroch, vo výsledkoch a pod. • byť zhodný • byť rovnaký: v cieľoch výchovy sa zhodujeme, sme zhodní; naše stanoviská sa zhodujú, sú rovnaké • byť zajedno: manželia boli zajedno v tom, že deti treba otužovať • rozumieť si: rozumieť si v názoroch • zastar. rovnať sa: povahy sa im rovnali

2. nachádzať sa v stave zhody, súhlasu • byť v súlade • byť v zhode • byť v súhlase • zodpovedať • odpovedať (niečomu): výsledky sa zhodujú, sú v súlade s výpočtami; všetko je v zhode, v súhlase s plánmi; (z)odpovedať predpokladom • súhlasiť: údaje súhlasia (s pôvodnými) • kniž. korešpondovať: tvoje informácie korešpondujú s našimi • znášať sa (žiť v zhode): so všetkými sa dobre znáša • zastaráv.: súzvučať • byť v súzvuku: pieseň súzvučí, je v súzvuku s citmi prítomných • zried. kryť sa: sen sa nekryje so skutočnosťou

laxatív p. preháňadlo

preháňadlo prostriedok na vyprázdnenie čriev • odb. laxatív • zastar. laksír

letieť 1. pohybovať sa vo vzduchu určeným smerom: včela letí z kvetu na kvet • expr. frčať: triesky frčali na všetky strany • expr.: fičať • frndžať • hvižďať • hvízdať • svišťať (vydávať pritom ostrý, prenikavý zvuk): guľky svišťali okolo hlavy; stíhačky hvižďali vzduchom

2. expr. v súčasnosti byť moderný, obľúbený • byť v móde: teraz letia, sú v móde klobúky so širokou strieškou • ísť • nosiť sa: dnes idú, nosia sa pestré farby • hovor. expr.: frčať • fičať

3. p. ponáhľať sa 1, bežať 1 4. p. míňať sa 2 5. p. túžiť

nezáväzný p. nepovinný, možný, voľný 6

nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzor • pokračovať • nadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otca • fraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajach • sprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti

2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinok • nadchádzať • nadchodiť • prichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časy • začínať sa • nastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jar • blížiť sa • približovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večer • expr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhým • expr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé

3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať

navštíviť vykonať návštevu • ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedov • pozrieť (sa) • hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiť • ponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevoval • zastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel

nešvár p. zlozvyk

zlozvyk zlý zvyk: zo zlozvyku si hrýzol pery • necnosť (záporná ľudská vlastnosť): ľudské necnosti • kniž. neresť • mrzkosť (nepekná, škaredá vec): holduje všelijakým nerestiam • publ. nešvár (opakujúci sa zlý jav): bojovať s nešvármi

normatív p. pravidlo 1

pravidlo 1. všeobecne uznávaný, ustálený spôsob konania • predpis: dopravné, colné pravidlá, predpisy • zásada • princíp: zásady, princípy správnej výživy • zastaráv. al. hovor. regula: vojenská regula • kánon (súbor všeobecne platných zásad): básnický kánon • norma (záväzné pravidlo ustálené predpismi, zvykom a pod.): mravná norma • odb. normatív: normatív zásob

2. p. zvyk

novinka 1. nová vec, nový jav, nový spôsob: literárne novinky • novota: novinky, novoty v stavebníctve • kniž. nóvum: to je pre mňa nóvum • často pejor. novotárstvo (nepotrebné novoty): nevítané novotárstva • hovor. expr. šláger (módna novinka): táto hra je šláger sezóny • hovor. hit (módna novinka): hit módy • zried. novizeň (Tajovský) • pren. expr. posledný výkrik módy (módna novinka)

2. p. chýr 1, správa¹

odvčera od včerajšieho dňa • odvčerajška, pís. i od včerajška: odvčera, odvčerajška nám zostala polievka

odvšade označuje východisko deja v priestore; zo všetkých strán, zo všetkých končín • odvšadiaľ: odvšade, odvšadiaľ sa valila voda • zovšade • zovšadiaľ: zovšade, zovšadiaľ prichádzali pozdravné listy • poet. zvšadiaľ (Hviezdoslav) • zblízka i zďaleka • zhora i zdola • odhora i oddola • sprava i zľava: zblízka i zďaleka mu prišli vzdať úctu; zhora i zdola sa ozýval krik • fraz. zo všetkých kútov (sveta)

zôkol-vôkol p. okolo 1

s výnimkou p. okrem 1

opeknieť stať sa pekným, krajším • okrásnieť • skrásnieť: od šťastia opeknela, skrásnela • zried. speknieť • zried. pokrásnieť (trocha): záhrada po daždi pokrásnela • hovor. zošvárnieť: chlapec vekom zošvárnel

zošvárnieť p. opeknieť

orezať rezaním odstrániť; rezaním zvrchu dať niečomu želateľnú formu • obrezať • zrezať: orezať konáre stromu; obrezať, zrezať korunu, živý plot • osekať • obsekať (sekaním): osekať dosku nahladko • expr.: ošmýkať • ošvácať • ofikať • nár. ošniapať: ošmýkať, ošvácať výrastky • poorezávať • poobrezávať • poobriezať • pozrezávať • poosekávať • poobsekávať (postupne, na viacerých miestach)

oťarchavieť stať sa ťarchavou (o žene) • otehotnieť: oťarchavela, otehotnela jeden za druhým • zried. obťažieť (Mináč) • počať • fraz.: prísť do druhého stavu • prísť do požehnaného stavu: prišla do druhého stavu, počala hneď po svadbe • fraz. byť v tom: šepká sa, že nevesta je v tom • hovor. expr.: zabudnúť sa • zapodieť sa • prespať sa • fraz. prísť do hanby (o slobodnom dievčati) • vulg. skurviť sa

švárny p. pekný 1

podnapiť sa mierne sa opojiť alkoholom • pripiť sa • podpiť sa: chlapi sa v krčme rýchlo podnapili, pripili, podpili • hovor. expr.: potrundžiť sa • zried. potrunčiť sa • podgurážiť sa • expr.: uhnúť si • prihnúť si: hneď vidieť, že si uhli, prihli • expr. potúžiť sa • žart.: podkovať sa • podkuť sa • fraz.: mať v hlave • mať pod čapicou/pod klobúkom/pod čepcom • mať lampáš v hlave (byť mierne opitý) • byť v nálade • expr.: byť chytený • byť frcnutý • byť drgnutý • byť koštovaný (Timrava) • expr.: mať špičku • mať špicu

p. aj opiť sa, vypiť si

podstavec vec, na ktorú sa niečo kladie, upevňuje • zastar. postament: mramorový podstavec, postament pomníka • podstava: podstava sochy • zried. podstavok (Figuli) • zried. stolec: Madona na pozlátenom stolci • statív (podstavec na upevnenie prístroja): statív fotografického prístroja • podnož • podnožka (spodná časť niečoho): podnož, podnožka stroja • odb.: pätica • pätka (spodná časť niektorých zariadení): pätica, pätka kosy • odb. sokel (spodná časť stavby, stenový výklenok): dlaždicový sokel • šasi, pís. i chassis (podstavec elektrického prístroja): gramofónové šasi, chassis • stojan (konštrukcia, na ktorú sa veci kladú, upevňujú): maliarsky stojan

p. aj stojan

statív p. stojan, podstavec

stojan zariadenie, na ktoré sa veci kladú, vešajú, pripevňujú: stojan na dáždniky, na rysovaciu dosku • statív (stojan na pripevnenie prístrojov): statív na fotografický aparát • podstavec: podstavec s kvetmi • pult (stojan na noty, na písanie a pod. so šikmou doskou): dirigentský, rečnícky pult • koza • kôň (druh stojana): podložiť kozu pod lešenie, kôň na pílenie dreva • slang. štafľa (maliarsky stojan)

pohnevať sa dostať sa do hnevu, do nepriateľstva • znepriateliť sa: susedia sa pred rokmi pohnevali, znepriatelili • hovor.: rozkamarátiť sa • rozkmotriť sa • rozsobášiť sa: sestry sa rozkamarátili, rozkmotrili pre dedičstvo • rozísť sa v zlom • rozvadiť sa: rodina sa rozišla v zlom • zastar. rozstať sa (Štúr) • zried. rozsváriť sa

p. aj pohádať sa

porovnať uviesť do vzájomného vzťahu a zistiť zhodné al. odlišné vlastnosti niekoho al. niečoho • konfrontovať • skonfrontovať: porovnať, (s)konfrontovať dva spoločenské systémy • prirovnať • pripodobniť • zastaráv. primerať (porovnať na základe podobných znakov, vlastností): prirovnať dievča k ruži, porovnať dievča s ružou; jeho hlas prirovnali, pripodobnili k hlasu slávika; román možno primerať k najkrajším svetovým literárnym dielam • paralelizovať (nedok.) (robiť paralelu): paralelizovať javy • fraz. postaviť tvárou v tvár

povinný ktorý sa musí splniť, vykonať ako nevyhnutnosť: povinná školská dochádzka; povinný výcvik • kniž.: obligátny • obligatórny (op. fakultatívny): obligátny, obligatórny vyučovací predmet (op. voliteľný, nepovinný); obligátne, obligatórne dávky • záväzný (op. dobrovoľný): povinná, záväzná účasť; povinné, záväzné plnenie • predpísaný (predpisom stanovený, určený): predpísané učivo, predpísaná zostava (op. voľná)

záväzný ktorý treba dodržiavať (op. dobrovoľný) • povinný: záväzná, povinná účasť; záväzný sľub • kniž.: obligátny • obligatórny: obligátne poistenie, obligatórny člen dvojice • platný • právoplatný • predpísaný (jestvujúci v predpisoch): platné, predpísané smernice • zákonný • legitímny • legálny (určený zákonom): legitímne, legálne ustanovenia

prevažovať byť početnejší • mať prevahu • byť v prevahe • prevládať: v triede prevažovali, mali prevahu dievčence; v hore majú prevahu, sú v prevahe, prevládajú buky • kniž.: panovať • kraľovať (byť všeobecne rozšírený): v rodine panovali židovské zvyky • dominovať: v súťaži dominovala šikovnosť nad silou

riskovať ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu • hazardovať: všetko si vopred rozváži, lebo nerád riskuje; ako horolezec často hazardoval so životom • zahrávať sa: Nezahrávaj sa so svojím zdravím! • fraz. postaviť všetko na jednu kartu

rozpakovať sa byť v duševnom stave neistoty, bezradnosti, nerozhodnosti • byť v rozpakoch • byť v pomykove: dlho sa rozpakoval, až napokon súhlasil; v spoločnosti bol vždy v pomykove • kniž. zastar. rozpačiť sa

p. aj okolkovať

sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady

p. aj jediný

2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamote • osamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prst • osamelo • opustene • osihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dediny • expr.: zabudnuto • strateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote

porov. aj opustený 1

3. bez cudzej pomoci • samostatne • osobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách

4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľne • samostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo

5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priam • priamo • dokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil

6. p. opustený

skúmať 1. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať • študovať: skúmať, študovať praveké osídlenie Slovenska; vedci bádajú, skúmajú, aký vplyv majú exhaláty na človeka • robiť výskum: robí výskum nedávnej histórie • rozoberať (robiť dôkladný rozbor niečoho): rozoberať jav, vzťah, jazykový fakt • odb. rekognoskovať: rekognoskovať terén • odb. uvažovať: uvažovať, skúmať bod, priamku, veličinu • hovor. sondovať (skúmať pomocou sondy): sondovať pôdu

2. sústredene, dôkladne pozorovať • prezerať • študovať: skúma, študuje, prezerá údaje • obzerať: obzerá sa, prezerá sa v zrkadle • prehliadať (byt, batožinu, chorého) • hovor. sondovať (nepriamo al. opatrne zisťovať): sondujú, aká je situácia • hovor. expr. oťukávať (opatrne skúmať): pohľadom nás oťukávajú • preverovať (znova niečo skúmať): preverovať údaje, akosť • zisťovať (pozorovaním prichádzať k istému poznaniu): zisťovať príčinu vyschýnania stromčekov

spoj 1. čo vznikne pri spájaní dvoch al. viacerých prvkov • spojenie: skrutkový spoj, skrutkové spojenie • šev • švík (miesto, kde sa niečo spája): oceľové rúry sú bez švov; švíky na pančuchách

2. styk medzi dvoma miestami umožňovaný verejnou dopravou, dopravou správ, informácií • spojenie: železničný, autobusový spoj, železničné, autobusové spojenie; diaľkový, drôtový spoj, diaľkové, drôtové spojenie • linka: letecká linka

3. p. trať 2

šev 1. spojenie niečoho (obyč. urobené šitím); rozhranie niečoho • švík: šev na nohaviciach, rozpárať švík; anat. lebečný šev; lingv. švík zloženého slova

2. p. spoj 1

švík p. šev 1

stupňovať postupne robiť väčším, silnejším, intenzívnejším • zväčšovať • zosilňovať: stupňovať, zväčšovať, zosilňovať tempo, boj • zvyšovať • zintenzívňovať • kniž. gradovať: zvyšujú na nás nároky; protivníci zintenzívňujú odpor; učiteľ graduje hlas • eskalovať: eskalovať napätie • potenciovať: potenciovanie účinku niečoho

šachovať (sa) hovor. hrať so šachovými figúrkami podľa istých pravidiel • hrať (sa) v šachy • hrať šach

šampanské jemné víno pôvodne z francúzskeho kraja Champagne • sekt • šumivé víno: popíjať šampanské, sekt • hovor. zastar. šampanier (Rázus) • subšt. šampus: fľaša šampusu • zried. šumovina (Urbánek)

škŕkať vydávať zvuky ako pri trhaní, prelievaní, trení a pod. (o zažívacích orgánoch) • škvŕkať • škvrčať • expr.: škrčať • kručať: neos. v žalúdku, v bruchu mu šk(v)ŕka, šk(v)rčí, kručí • expr.: čvrkať • čvŕkať • čvrlikať: neos. od hladu mu v črevách čvrká, čvŕka • fraz.: cigáni mu v bruchu/v žalúdku vyhrávajú • cigáni mu v bruchu/v žalúdku klince kujú

študovať 1. vzdelávať sa na strednej al. vysokej škole; získavať vedomosti (v istom odbore) • hovor. zastar. al. expr. študírovať: študuje matematiku; expr. Čo študíruješ? • učiť sa (získavať vedomosti): ľahko, rád sa učí, študuje • fraz. expr. prehŕňať sa v knihách

p. aj učiť sa 1

2. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať: študuje príčiny vyschýnania lesa; báda o vplyve prostredia na ľudský organizmus • skúmať: skúma dejiny svojho rodiska

3. sústredene, dôkladne pozorovať • skúmať • obzerať • prezerať: študuje, skúma, aká je situácia; obzerá, prezerá sa v zrkadle

4. štúdiom, cvičením, učením si osvojovať: divadelný súbor študuje novú hru • cvičiť • nacvičovať • učiť sa: herci cvičia, nacvičujú, učia sa svoje úlohy

švábeľka p. zápalka 1

zápalka 1. drevená al. kartónová palička so zápalnou hlavičkou na zapaľovanie: škatuľka zápaliek • hovor. sirka: zapáliť sirku • nár.: švábeľka • švíbalka • cintľa

2. puzdierko s výbušninou • kapsľa: nárazová zápalka, kapsľa

švábka p. zemiak

zemiak rastlinná hľuza používaná ako základná potravina: skoré zemiaky, variť zemiaky • hovor. zastaráv. al. expr.: krumpeľ • krumpľa • nár.: švábka • gruľa

švíbalka p. zápalka 1

testament písomný prejav vôle, ktorým si závetca ustanoví dedičov • závet: otec nezanechal testament, závet • posledná vôľa

tobôž zdôrazňuje pripojený výraz • tým viac • tým skôr • tým väčšmi • ešte väčšmi: vždy je smädný a tobôž, tým viac, keď je tak horúco; matka sa bude hnevať a tým skôr otec; radosť budú mať rodičia a deti tým väčšmi, ešte väčšmi • tým menej (po zápore): nepoznal príčinu ťažkostí a tobôž, tým menej spôsob, ako sa z nich dostať • nieto • nieto ešte (po zápore): nevládala vstať z postele a nieto (ešte) ísť sama nakúpiť • nár.: otobôž (Jesenská) • potobôž • týmbôž (Hviezdoslav)

tučnieť stávať sa tučným (o ľuďoch i o zvieratách); (op. chudnúť) • tlstnúť: rada maškrtí a potom tučnie, tlstne • guľatieť • guľatiť sa • zaokrúhľovať sa • okrúhliť sa (nadobúdať okrúhle, oblé, obyč. pekné tvary): tvár sa mu guľatí, zaokrúhľuje; dievča dospieva, okrúhli sa • expr. bucľatieť (o dieťati): líca mu bucľatejú • zastaráv. tučiť sa: statok sa popráva a tučí • bruchatieť • expr.: bachratieť • pupkatieť (nadobúdať veľké brucho): bruchatel, bachratel od prejedania sa • hrubnúť (o ťarchavej žene) • priberať • priberať na váhe • hovor. poprávať sa • popravovať sa (zvyšovať svoju váhu): po chorobe začala priberať, poprávať sa • zried. správať sa (Kukučín)

uväzniť za trest pozbaviť slobody a umiestniť vo väzení • dať do väzenia • zatvoriť • zavrieť: za krádež ho uväznili, dali do väzenia na dva roky; zatvorili ho, zavreli ho za poburovanie • hovor. expr.: zabasnúť • zavrznúť • privrznúť • expr.: chlopnúť • prichlopnúť (chytiť a uväzniť): už ho chlopli • subšt. čapnúť • fraz.: posadiť do väzenia/do temnice • dať za mreže • hovor. expr. dať do basy • fraz. žart. dať do chládku

p. aj zaistiť

úväzok p. záväzok

záväzok niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: splniť záväzok, zbaviť niekoho záväzku • úväzok (pracovný záväzok): pracovať na plný úväzok • dlh • dlžoba (záväzok morálneho rázu): dlh voči rodičom • daň (morálny al. iný záväzok): daň mladosti • povinnosť: občianska povinnosť • kniž. podlžnosť: mať podlžnosti voči kultúre • kniž. zastar. obligo • pren. kniž. tribút

zaúčinkovať prejaviť sa účinkom, vyvolať (žiadanú) reakciu • mať účinok • zapôsobiť: dohováranie na nás zaúčinkovalo, malo účinok; tabletka rýchlo zaúčinkovala, zapôsobila • zavážiť • mať váhu (vyvolať pocit dôležitosti): jeho slovo vždy zavážilo, malo váhu • hovor. expr. zabrať: film na mládež zabral • padnúť: káva im dobre padla, dobre na nich zaúčinkovala

zavážiť vyvolať, vzbudiť pocit závažnosti, dôležitosti, mať vplyv na niečo • mať váhu: účasť známeho básnika na konferencii veľmi zavážila; slová prezidenta mali váhu • zapôsobiť • zaúčinkovať • mať účinok (vyvolať žiadanú reakciu): tieto výchovné metódy už na mládež nezapôsobia, nezaúčinkujú

zahrávať sa, zahrávať si mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne • brať naľahko • brať na ľahkú váhu • hrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťa • zastar. zaihrávať sa (Dobšinský) • fraz.: hádzať frčky niekomu • hádzať si frčky s niekým • pohrávať sa • poihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy) • žartovať • nár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj! • hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životom • riskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie

zahýbať 1. v chôdzi, v jazde meniť smer priameho pohybu; tvoriť zákrutu • zahýnať: voz zahýba, zahýna za roh; cesta zahýba, zahýna k rieke • zabočovať • odbočovať • skrúcať sa • stáčať sa • zatáčať sa: po niekoľkých kilometroch zabočujeme, odbočujeme do ľava; skrúcame, stáčame sa k moru • hovor.: kerovať • karovať: Kam keruješ, karuješ, prečo nejdeš rovno?

2. dávať do polohy mierneho oblúka smerom dolu al. dnu • zahýnať • ohýbať • ohýnať: ohýbať, ohýnať drôt • podhýnať (dovnútra): podhýnať látku, šaty • skladať (zahýbať do záhybov): skladať servítku • zahybovať (smerom dozadu): zahybuje hlavu

3. hovor. expr. byť neverný (v manželstve) • hovor. expr. zakášať: už rok jej muž zahýba, zakáša • pren. expr. pytliačiť • fraz. expr. pytliačiť v cudzom revíre

zamoriť 1. rozmnožením niečoho škodlivého postihnúť zdravie, prostredie a pod. • nakaziť: zamoriť, nakaziť triedu infekciou žltačky • znečistiť: znečistiť kraj dymom • expr.: zanešváriť • zaplieniť: hmyz zaplienil, zanešváril dom • hovor. nainfikovať: pôdu nainfikovali umelé hnojivá • napadnúť: polia napadli kobylky

2. p. zabiť 1

zanešváriť p. zamoriť 1, zašpiniť

zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiť • ušpiniť • pošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šaty • zamazať • umazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzí • zried. zanečistiť • expr.: zašpintať • pošpintať • hovor. expr.: zapískať • upískať • zavláčiť • uvláčiť • zašubrať • ušubrať • zafúľať • ufúľať • pofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiť • umastiť • expr.: zasmoliť • usmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavice • premastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golier • obchytať • ochytať • ohmatať • expr.: obchytkať • ochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababrať • zapaprať • zbabrať • ubabrať • pobabrať • zafafrať • sfafrať • zamachliť • umachliť • zamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekvárom • expr.: zakvackať • zakväckať • zakvickať • zakyckať • zakeckať • ukvackať • ukvickať • pokvackať • pokyckať • okvackať • okyckať • pokvasiť • zafliaskať • ofliaskať • zafŕkať • zafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatom • expr.: zacápať • scápať • zacapkať • zacápkať • zapáckať • zagebriť • ugebriť • pogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkou • expr.: zabrýzgať • ubrýzgať • zanešváriť • znešváriť • zagabať • ugabať • hovor. expr.: zanekľúdiť • zacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdil • expr. al. hrub.: zakydať • pokydať • ukydať • okydať • obkydať • zaprasiť • zasviniť • usviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská) • hovor. expr.: zaváľať • uváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľaný • expr.: došpiniť • dováľať • doriadiť • domazať • dobabrať • domastiť • dochytať • domachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiť • zabridiť • zbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmi • kniž.: zabrudiť • zbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín) • zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiť • začmudiť • začadiť • zakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené steny • začierniť • učierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniť • zaškvrniť • pomazať • hovor.: zafľakovať • pofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínom • zahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodba • zaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzami • niž. hovor.: obondiať • zaondiať • zatentovať • vulg.: obsrať • osrať • zasrať (zašpiniť výkalmi)

zapamätať si udržať si v pamäti • mať na pamäti • mať na mysli: deti, zapamätajte si, majte na pamäti, majte na mysli tieto udalosti • uchovať si (v pamäti): uchovala si (v pamäti) všetko, čo sa stalo • zastaráv. zachovať si: dojmy z oslavy si zachoval na dlho • hovor. zamerkovať si: dieťa má dobrú pamäť, všetko si zamerkuje • fraz. expr.: zapísať si niečo za uši • zapísať si/vryť si/vštepiť si niečo do pamäti (veľmi dobre si zapamätať)

znešváriť p. zašpiniť, zneuctiť 1

zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiť • znevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človeka • kniž. sprzniť • zastaráv. znectiť • pren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné meno • znesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkov • dehonestovať • zdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegov • diskreditovať • zdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovali • pohaniť • potupiť • spotupiť • pošpiniť • poškvrniť • expr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo sväté • kniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovali • kniž.: podeptať • zdeptať • pošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosť • uraziť • pokoriť • ponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

2. p. znásilniť