Synonymá slova "vŕ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 1997 výsledkov (17 strán)

  • všivavo p. zle 1


    zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobreplano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúconekvalitnenedokonalenedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávnenenáležitechybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimeranenevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotnenesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodneničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavopľuhavskyvšivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarenenevydarenenezdarenenezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    porov. aj zlý 2

    2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobrenečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojnenemorálnenešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepeknemrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodneneprimeranenespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlonízkoničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavopľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

    porov. aj zlý 1

    3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobrenemiloneprívetivonevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľskynevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

    4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivonevyhovujúconepríjemnenešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

    5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobrenevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledomizernenaničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovnona riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro


    vťapiť p. vylepiť 2


    vťať sa p. zarezať sa


    výbava 1. veci, ktoré dávajú rodičia deťom, obyč. dcéram pri vstupe do manželstva: šiť dcére výbavu; nábytok z matkinej výbavyzastar. výstroj (Timrava)veno (výbava vo forme majetku): dostať veľké veno

    2. p. výstroj 1


    výstroj 1. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: rybársky, horolezecký výstroj; výstroj lietadlavýzbroj: požiarnická výzbrojvýbava: kompletná výbava na stanovanievybavenie: moderné vybavenie bicyklaarmatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubiakniž. vystrojenie (Hviezdoslav)

    2. p. výbava 1


    výzbroj 1. súbor zbrojných prostriedkov: vojenská výzbroj, stav výzbrojekniž. zbroj: vojaci v plnej zbrojizastar. vyzbrojenie (Jégé)

    2. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: protipožiarna výzbrojvýstroj: poľovnícky výstrojvýbava: športová výbavavybavenie: moderné vybavenie bicyklaarmatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubiakniž. vystrojenie (Hviezdoslav)


    vybavenosť súhrn náležitostí, prostriedkov, ustanovizní potrebných na riadne fungovanie niečoho • vybavenie: technická vybavenosť dielne, moderné vybavenie laboratóriazariadenie: zariadenie knižnicevystrojenie: vystrojenie izbyvýstroj (súhrn menších vecí na vykonávanie istej činnosti): športový výstroj


    výber 1. možnosť vybrať si z istého množstva: v obchode je veľký výber tovaruvoľba (rozhodovanie pre jednu z možností): voľba povolaniaodb. selekcia: selekcia záujemcov

    2. čo vzniklo vyberaním: výber z diela jedného autorazastar. výbor (Pišút)


    výberca kto niečo vyberá, obyč. peniaze: výberca členských príspevkovvyberač: vyberač poplatkovinkasant: inkasant za plynzastar. mýtnik (výberca mýta) • hist. dežmár (výberca desiatkov)


    výbežok vybiehajúca, vyčnievajúca, vystupujúca časť niečoho: horské výbežkyvýčnelok: skalný výčnelokvýstupok: murovaný výstupok stenyrohrožokrožtek: roh, rožok, rožtek perinyzubec (výbežok pripomínajúci zub): rozvalina so zubcami (Vajanský)menej vhodné cíp: cíp ostrovaostroh (úzky výbežok zeme do vody)


    výčnelok p. výbežok


    výstupok p. výbežok


    výbojca, výbojník p. útočník 1


    výbrus plocha, ktorá vznikla vybrúsením: vyleštiť výbruszábrus: zábrus noža


    výbuch 1. prudké uvoľnenie energie, silný zvuk takto vyvolaný: výbuch plynu, uhoľného prachu; ozval sa silný výbuchexplózia: explózia mínydetonácia (zvukový efekt pri výbuchu): detonácia dopadajúcich bômbhovor. expr. šupa: To bola šupa!

    2. náhly výskyt vo veľkom množstve • explózia: populačný výbuch, populačná explóziapubl. boom, pís. i búm


    výbušnina výbušná látka: zneškodniť výbušninutrhavina (výbušnina s trhavým účinkom) • traskavina (výbušnina s veľkou detonačnou silou) • ekrazit (silná trhavina) • dynamit (výbušnina, ktorej základom je nitroglycerín)


    výcval p. cval


    výcvik činnosť na získanie, upevnenie zručnosti, vedomostí, schopností: plavecký, horolezecký výcvik, podrobiť sa výcvikucvičenie: vojenské cvičenie, rečnícke cvičeniedrezúra (prísny výcvik zvierat, expr. ľudí) • pejor. dril (bezduchý výcvik)


    vyčítať2 prejavovať nesúhlas s konaním niekoho, vyslovovať výčitky • vyčitovaťvyčitúvaťrobiť výčitky: vyčítajú, vyčitujú nám nedôslednosť; robí synovi výčitky, že sa neučísubšt. vytýkať: vytýkala mužovi neverupredhadzovaťpripomínať (hovoriť s výčitkou): ustavične niekomu predhadzovať, pripomínať jeho chybyfraz. expr. vyhadzovať na oči: vyhadzuje žene na oči neporiadnosťfraz. prehovárať do duše: prehovára mu do duše, že je voči rodine nespravodlivýkritizovať: kritizovať autora za povrchnosť, vyčítať autorovi povrchnosť


    výčitka prejav nespokojnosti s niečím, obyč. slovný: ostrá výčitka, zasypať niekoho výčitkaminapomenutie (mierna výčitka) • pokarhanie (prísna výčitka) • kniž.: rekrimináciadohovárka (Hviezdoslav)expr. litániesubšt. pucung: dostať pucung


    výdajňa miesto, miestnosť, kde sa niečo vydáva: výdajňa tovaruvýdaj: výdaj šiat je vedľa


    výdavok obyč. mn. č. vynaložené peniaze: osobné, štátne výdavky, výdavky na školstvotrovy: súdne trovy, ísť niekam na vlastné trovyútraty: robiť si útratynáklady: životné nákladysubšt. výlohy: organizačné výlohymenej vhodné. výdajehovor. cech: zaplatiť celý cechnár. útrovypren. expr. škoda: nerobte si škodu


    výdobytok p. vymoženosť


    vymoženosť priaznivý výsledok istého úsilia, ktorý prináša zlepšenie predchádzajúceho stavu • výdobytok: vymoženosti, výdobytky civilizácie, vedy; sociálne vymoženosti, výdobytkyprednosťkladhovor. plus: sú to plusy tohto zriadenia


    výduma p. výmysel 1


    výmysel 1. niečo vymyslené, nepravdivé: celá udalosť bol čistý výmyselnepravda: šíriť nepravdyložklamklamstvo (niečo vedome zavádzajúce): čo hovoríš, je lož, klamfantázia: všetko, čo povedal, je fantáziafikcia: rozoznať fikciu od pravdymystifikáciavymyslenina (Vansová)expr.: báchorkabájka: rozprávať báchorky, bájkyexpr. balamutaexpr. zried.: vyhútanina (Felix)vyluhanina (Figuli)zastar. výduma (Záborský)kniž. blúznina (Vajanský)

    2. p. domnienka


    výduť, vydutie, vydutina p. vypuklina


    výdych vypustenie vzduchu z pľúc: hlboký výdychvzdychpovzdych (výdych sprevádzajúci citové pohnutie): z hrude sa mu vydral ťažký vzdychodb. exspirácia


    výhlbeň, vyhĺbenina p. jama 1


    výhoda priaznivá okolnosť, situácia a pod.: tento spôsob práce má svoje výhody; byť proti niekomu v časovej výhodeprednosťklad: prednosti, klady ústredného kúrenianáskokpredstih (časová al. výkonnostná výhoda): získať náskok, predstihvýsada: zrieknuť sa spoločenských výsadkniž. preferenciahovor. plus: všetko má svoje plusysubšt. fór: mať fór


    výsada výhoda, obyč. právne podopretá: diplomatická, obchodná výsada; zrieknuť sa výsadprivilégium (právna výsada za feudalizmu): stavovské, šľachtické privilégiákniž. preferencia: daňová preferencia


    výhon p. výhonok


    výhonok novo narastená časť rastliny: vŕba má nové výhonkyletorast (výhonok drevín, ktorý vyrástol za jedno vegetačné obdobie): brezové letorastykonárvetvahaluz (väčšie výhonky): konáre, vetvy, haluze obťažené ovocímmládnik: strom vyhnal mládnikykraj.: omladomlaďomlada; odnož (prízemný rastlinný výhonok) • šľahúňbot. poplaz (plazivý výhonok): jahodové šľahúne, poplazyzried. výhon (Vajanský)kniž. ratolesť: olivová ratolesť


    vyhovieť splniť niečie požiadavky, uskutočniť, čo sa vyžaduje • urobiť po vôli: deťom vo všetkom vyhovie, urobí po vôliulahodiťuhovieť: nik mu neulahodí, neuhoviezlahodiťpolahodiť (stať sa príjemným): jeho reč mu zlahodila, polahodilaprilahodiť (povedať niekomu niečo príjemné, vyhovujúce) • uspokojiť (urobiť spokojným): uspokojiť želania zákazníka, vyhovieť želaniam zákazníkavyplniťsplniť: vyplní, splní všetky ženine rozmaryzadostiťurobiť zadosťkniž. učiniť zadosť: potrebám obyvateľov sme urobili zadosť


    vyhovoriť sa 1. hovorením si uľaviť • vyrozprávať savyvravieť sa: vyhovorila sa, vyrozprávala sa zo všetkých žiaľov

    2. uviesť vymyslený dôvod na zastretie skutočnosti • nájsť si výhovorkuvyvravieť sa: vyhovoriť sa, vyvravieť sa na chorobu; vždy si nájde výhovorku, vždy sa vyhovorí na niečohovor. vykrútiť sa: vie sa zo všetkého vykrútiťexpr. vytočiť sa (šikovne sa vyhovoriť) • nár. zriecť sa: má sa aspoň na čo zriecťhovor. expr.: vykľučkovaťvyfixľovať (obyč. použiť klamstvo) • hovor. vymanévrovať (rafinovane) • ospravedlniť sa (vyhovoriť sa zdvorilostnou formulou)


    výhovorka nepravá, vymyslená príčina na zastretie pravej príčiny: to je iba výhovorka, hľadať výhovorkuhovor.: vykrúcačkavyhováračkaexpr.: vytáčkavýkruta (Kukučín)výkrutka (Vajanský)expr. zried. vykrúcanina (Jégé)


    výkruta p. výhovorka


    výkrutka p. výhovorka


    výhradný ktorý bol niekomu vyhradený al. prisúdený • výlučnýmonopolnýjediný: výhradné, výlučné, monopolné právo predajavýsadnývýsostnýzvrchovaný (o práve, právomoci)


    výhražný vyjadrujúci vyhrážku • zried. vyhrážavý: výhražný list, vyhrážavý rev (Rázus)karhavý (dôrazne napomínajúci): karhavý hlas


    vychádzka 1. cesta konaná s cieľom osviežiť sa, zabaviť sa, poučiť sa a pod.: ísť na vychádzku do okolia; nedeľná vychádzkaexkurzia (kolektívna náučná vychádzka): exkurzia do prístavuvýlet (vychádzka s rekreačným cieľom): školský výlet, výlet do vrchovzájazd (kolektívna cesta s pracovným al. rekreačným cieľom): zájazd do USA, organizovať zájazdkniž. zastar. výbeh (Kalinčiak)subšt. čunder (dlhšia vychádzka do prírody)

    2. p. prechádzka


    výlet cesta s rekreačným cieľom: ísť na nedeľný výletvychádzka (cesta s cieľom osviežiť sa, zabaviť sa, poučiť sa a pod.): ísť na vychádzku do okoliaexkurzia (kolektívny výlet): exkurzia do prístavuzájazd (kolektívna cesta s pracovným al. rekreačným cieľom): organizovať zájazd do Tatiersubšt. čunder (dlhší výlet do prírody)


    východ 1. miesto, kade sa vychádza (op. vchod): tajný, núdzový východ, východ z budovyvýjazd (miesto, kade sa vychádza vozidlom): výjazd z garáževýstup (miesto, kade sa vystupuje, napr. z dopravného prostriedku; op. nástup): výstup je vzadu

    2. svetová strana ležiaca v smere vychádzajúceho slnka (op. západ): od východu sa rozvidnieva; pozerať sa na východkniž. orient


    výjazd p. východ 1


    výchova cieľavedomé a sústavné pôsobenie na duševný a telesný rozvoj človeka, obyč. mladého: mravná výchova človeka, mimoškolská výchova mládežezastar. edukácia (Stodola)škola: mať dobrú školuexpr. drezúra (prísna a jednostranná výchova) • pejor. dril (bezduchá výchova)


    výchovno-vzdelávací p. výchovný


    výchovný týkajúci sa výchovy: moderné výchovné metódykniž. zastar. edukačnývýchovno-vzdelávací (výchovný a vzdelávací): výchovno-vzdelávací proces


    výkal zvyšky potravy vylučované z organizmu: zápach výkalovstolica (obyč. ľudské výkaly): riedka stolicatrus (výkaly zvierat): slepačí trusvýtruszastar. výmet (Hviezdoslav)pomn. fekálielajno (dobytčí výkal): konské lajnohovor. expr. človečinec (ľudský výkal) • husacinec (kus husacieho trusu) • kravinec (kus kravského trusu) • koňacineckobylinec (kus konského trusu) • kuracinecslepačinec (kus slepačieho trusu) • bobok (trus menších prežúvavcov): zajačie bobkyhrub.: hovnosranecdet. kakanec


    výtrus p. výkal


    výmet p. výkal


    výklad objasnenie zmyslu niečoho: výklad textu, výklad nariadeniainterpretácia: interpretácia zákonavysvetlenie: podať vysvetleniekomentár: kritický komentár o udalostiachglosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonomprednáška (súvislý výklad náučného rázu; výklad učiteľa na vysokej škole): vedecká prednáška; chodiť na prednáškykniž. explikácia: explikácia postupu


    výkres kreslením znázornený obraz: technický výkreskresba (obraz zhotovený kreslením): detské kresbyrys (narysovaný výkres)


    výkrik vydanie prenikavého, silného hlasu: bolestný výkrik, výkriky zo snazvolanie: ozvalo sa radostné zvolanie


    výkroj p. výstrih


    výstrih pri krku vystrihnuté miesto na šatách: hlboký výstrih; šaty s odvážnym výstrihomvýkroj: obnažený výkroj na prsiach (Figuli)dekoltážzastaráv.: dekoltdekolté (hlboký výstrih)


    výkrojok p. výrez 1


    výrez 1. vyrezaním vzniknutý otvor al. diera • výrezok: okrúhly výrez v doske, výrezok vo dveráchvýsek: výsek v ľadevýkrojok (Felix)

    2. p. úryvok, zlomok 2, časť


    výkvet najlepšia časť spoločenskej skupiny: výkvet mládeže, výkvet slovenskej vedyelita: elita umelcovexpr. smotánkaexpr. zried. smotana (Vajanský; vyššie kruhy spoločnosti): spoločenská smotánkaexpr. pýcha: pýcha národa


    výletník účastník výletu: školskí výletnícitáborník (táboriaci výletník) • stanár (stanujúci výletník): v lese sú táborníci a stanáritrampsubšt. čundrák (kto chodí na dlhšie výlety spojené s táborovým životom v prírode)


    výlevka misovitá nádoba pod vodovodným kohútikom na odtekanie vody: kuchynská výlevkahovor. vodovoddrez (zabudovaná nádoba na umývanie riadu): položiť taniere do drezu


    výloha p. výložka


    výložka pruh látky odlíšený farbou, tvarom a pod. na golieri, chlopni al. pleciach uniformy na označenie príslušnosti al. hodnosti: vojenské, železničiarske výložkynáplecníkepoleta (pásik látky na pleciach uniformy s označením hodnosti): generálske náplecníky, epoletyzastar. výloha (Sládkovič)


    výlohy p. výdavok


    výluh p. výťažok 1


    výťažok 1. látka získaná vylúhovaním • extrakt: rastlinný výťažok, čajový extraktesencia: likérová esenciavýluh: alkoholický výluhodvar (varením a vylúhovaním získaný výťažok) • farm. tinktúra (liehový, vínny al. vodný výťažok z drog): jódová tinktúranespis. tresť

    2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: výťažok hospodáreniazisk: predávať so ziskomvýnos: slabé hektárové výnosytržba (zisk z predaja): mesačná tržbakniž. al. hovor. profit: má z toho značný profit


    výmaz p. zápis 1


    zápis 1. zaznamenaný text, obyč. úradnej povahy; listina obsahujúca takýto text • záznam: úradný zápis, záznam; zápis, záznam v registri trestovzápisnica (úradný zápis o priebehu istej akcie): prečítať si zápisnicu z minulej schôdzeprotokol (úradný zápis): súdny protokoladmin. výmaz (zápis, ktorým sa rušia isté údaje): výmaz z matrikyodb. štatus (úradný zápis o stave niečoho al. niekoho) • vpis: vpis do pozemkovej knihypoznámka (krátky zápis): zapisovať si poznámkypomn. zápisky: robiť si zápisky z ciest

    2. zachytávanie niečoho technickými prostriedkami • záznam: magnetofónový zápis, záznam; zápis, záznam melódie


    výmena nahradenie niečoho, niekoho niečím, niekým iným: výmena tesnenia na vodovode, výmena obyvateľstvazámena: zámena peňazíhovor. čara: urobiť dobrú čarusubšt. čendž


    vymeniteľný ktorý sa dá vymeniť • zameniteľnývýmenný: vymeniteľná, zameniteľná súčiastka; výmenný kotúč


    výmenný 1. založený na výmene • recipročný: výmenný, recipročný obchod

    2. p. vymeniteľný


    výmer úradné určenie, vymedzenie niečoho; doklad o tom • predpis: výmer, predpis daní; dostať výmer, predpis


    výpar p. zápach


    zápach nepríjemný čuchový vnem (op. vôňa): odporný zápach horiacej gumysmrad: smrad výfukových plynovpach: pach potupuch (silný zápach): pivničný puchzhorenina (zápach po niečom zhorenom): cítiť zhoreninuvýpar (zmes zápachov, ktorá vzniká vyparovaním): kuchynské výparyzried. záhor (pach po niečom rozpálenom)


    výplň látka, prostriedok na vyplnenie niečoho: výplň kresiel, matracovvýplnok: výplnok medzier v sadzbenáplň (látka, ktorou je niečo naplnené): koláč s tvarohovou náplňouplnka (náplň do jedál): plnka do mäsastav. zálievka (tekutá výplň): cementová zálievkahovor. vata (výplň textu, programu a pod.)


    výplnok p. výplň


    výpoveď 1. vyjadrenie niečoho slovami: výpovede svedkov sa rozchádzali; odvolať výpoveďvýrok: opakovať výroky inýchtvrdenie (výpoveď, ktorou sa niečo dokazuje): mylné tvrdeniekniž. sentencia (úsporne vyslovená myšlienka): duchaplná sentenciakniž. gnóma (stručné vyjadrenie myšlienky)

    2. zrušenie právneho al. iného pomeru: dať niekomu výpoveď, výpoveď z bytusubšt. vyhadzov (výpoveď zo zamestnania): čaká nás vyhadzov


    výprava cesta, obyč. väčšej skupiny ľudí s istým cieľom; jej účastníci: výskumná, záchranná výpravaexpedícia: polárna expedíciakniž. ťaženie (obyč. vojenská výprava): poľné ťaženie


    výpredaj predaj zlacnených výrobkov, obyč. po sezóne • dopredaj: výpredaj, dopredaj letnej obuvi


    výpustný slúžiaci na vypúšťanie kvapaliny al. plynu • vypúšťací: výpustný, vypúšťací otvor, ventil


    výsyp p. vyrážka


    výrezok p. výrez 1


    výrobca kto niečo vyrába: drobní výrobcovia; výrobcom je renomovaná firmaproducent (výrobný podnikateľ): producent naftyvyrábateľzastar. zhotovovateľ


    výrobok výsledok výrobného procesu • produkt: potravinárske, strojárske výrobky, produkty; dovážať luxusné výrobky, produktyzastar. fabrikát


    výročie deň, v ktorý sa každý rok opakuje dátum istej udalosti: desiate výročie svadbyjubileum (výročie dôležitej udalosti): jubileum založenia mesta


    výron samovoľné vytekanie: výron krvi do mozguvýtok: hnisavý výtok


    výsadkový týkajúci sa leteckého výsadkárstva • paradesantný: výsadková, paradesantná brigádaparašutistický: parašutistický oddiel


    výskotať p. výskať


    vyskúmať zistiť obyč. vedeckým skúmaním • vybádať: vyskúmať, vybádať nevysvetliteľné javyurobiť výskum: na niekoľkých vzorkách urobili výskumpreskúmaťpreštudovaťprebádať: odborne preskúmať, prebádať príčiny neúspechuodb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénuvysondovaťpresondovať (opatrne, nepriamo al. pomocou sondy vyskúmať, zistiť) • vypátraťprepátrať (skúmaním sa dozvedieť niečo) • zastar.: vyspytovaťvyspýtať (Kukučín)

    p. aj preskúmať


    výskumný týkajúci sa výskumu • bádateľský: výskumná, bádateľská prácaskúmateľský: skúmateľská činnosť


    výskyt vyskytnutie sa, objavenie sa, ukázanie sa niečoho: výskyt infekčných chorôbexistenciaprítomnosť: existencia, prítomnosť dusíka vo vzduchu


    výslednica p. výsledok


    výsledok čo vzišlo z istej činnosti, čo sa dosiahlo istou činnosťou: výsledky usilovnej práce, výsledok volieb, výsledok hokejového stretnutiakniž. rezultát: dospieť k istému rezultátuefekt: liečebný efektzáver (výsledok uvažovania, rokovania a pod.): závery poradykoniec: mať dobrý koniecvýslednica: výslednica úsiliakniž. ovocie: ovocie ťažkej práce


    výslň p. výslnie


    výslnie miesto, kam svieti slnko: záhrada na výslníúslnie: dom na úslnípoet. výslň (Hviezdoslav)


    výslovnosť spôsob vyslovovania hlások, slov a pod. • artikulácia: starostlivá, nedbanlivá výslovnosť, artikulácia; chyby vo výslovnosti, v artikulácii


    výslovný jasne vyjadrený • jednoznačný: bol to jeho výslovný, jednoznačný príkaznedvojzmyselný: nedvojzmyselné odmietnutiejasnýzrejmýzjavný: napriek jasnému, zrejmému, zjavnému zákazu ta šielstriktný: striktný príkazpriamy: odcestoval na priamy rozkaz veliteľakniž. explicitný (formálne vyjadrený; op. implicitný): explicitné znakykategorickýbezpodmienečný (vylučujúci inú možnosť): kategorické odmietnutie


    výsluch zisťovanie skutočností kladením otázok: krížový výsluch, výsluch obžalovanéhovypočúvanie: vypočúvanie svedkov


    vyšetrovanie objasňovanie činu zisťovaním podrobností al. sprievodných okolností: vyšetrovanie vraždy; vyšetrovanie podozrivých osôbhovor. vyšetrovačka (Rázusová-Martáková)admin. slang. šetrenievýsluchvypočúvanie (zisťovanie skutočností kladením otázok): krížový výsluch, vypočúvanie svedkov


    výslužka darček, obyč. jedlo z hostiny, zo svadby a pod.: výslužka zo zakáľačky; koláče z výslužkyvýsluha: výsluha z veselia (Kukučín)


    výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmechposmech: hovoriť o niekom s posmechomsmiech: byť na smiechposmešok: znášať posmeškyúškrnúškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnokúškľabok: byť vystavený úškľabkomúsmešokúsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli)expr. zried. výšker (Figuli)irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná iróniasarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmussatira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satirakniž. persifláž


    výšker p. výsmech


Pozri výraz VŔ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV