Synonymá slova "výzbroj" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 10 výsledkov (1 strana)

  • výstroj 1. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: rybársky, horolezecký výstroj; výstroj lietadlavýzbroj: požiarnická výzbrojvýbava: kompletná výbava na stanovanievybavenie: moderné vybavenie bicyklaarmatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubiakniž. vystrojenie (Hviezdoslav)

    2. p. výbava 1


    výzbroj 1. súbor zbrojných prostriedkov: vojenská výzbroj, stav výzbrojekniž. zbroj: vojaci v plnej zbrojizastar. vyzbrojenie (Jégé)

    2. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: protipožiarna výzbrojvýstroj: poľovnícky výstrojvýbava: športová výbavavybavenie: moderné vybavenie bicyklaarmatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubiakniž. vystrojenie (Hviezdoslav)


    zbraň nástroj, prostriedok, ktorým sa bojuje: bodná, strelná zbraň; zaistiť zbraňzastaráv. zbroj: odobrať vojakom zbrojvýzbroj (vybavenie zbraňami): vojaci s výzbrojou


    vyzbrojenie p. výzbroj 1


    vyzbrojený ktorý má zbrane • ozbrojený: dobre vyzbrojená, ozbrojená armádaobrnený (vyzbrojený brnením): obrnený bojovník


    ozbrojiť vybaviť zbraňami, výzbrojom • vyzbrojiť: ozbrojiť, vyzbrojiť armádu, vyzbrojiť sa revolveromzmilitarizovať (podriadiť vojenskej správe): zmilitarizovanie krajinyobrniť (vybaviť brnením): pren. obrniť, vyzbrojiť niekoho trpezlivosťou


    vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojskuzariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministrazúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlovyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazdhovor.: vybehaťvylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pashovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonaťexpr.: obehaťobehnúťobchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchodyzaistiťzabezpečiťobstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeňvychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolopovybavovaťpovykonávaťpozariaďovaťhovor. povybehávať (postupne vybaviť)

    porov. aj zaobstarať

    2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbuzastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípadvykonaťurobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

    3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškouvyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikouzaopatriťkniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosťzásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom


    vyzbrojiť 1. p. ozbrojiť 2. p. vybaviť 3


    vyzbrojovať p. zbrojiť


    zbrojiť vyrábať zbrane a vybavovať nimi armádu • vyzbrojovať: treba prestať s horúčkovitým zbrojením, vyzbrojovanímmilitarizovať (zavádzať vojenské postupy, vojenskú techniku)


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV