Synonymá slova "väží" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 18 výsledkov (1 strana)

  • koreniť1 1. mať zapustené korene • mať korene: strom korení, má korene hlboko v zemi

    2. kniž. mať svoj začiatok • mať pôvodpochádzaťpochodiť: jeho zlozvyk korení, má pôvod v detstve, pochodí ešte z detstvakniž.: tkvieťspočívaťväzieť (byť následkom niečoho): nevedomosť tkvie, väzí v ich biedeprameniť: neistota pramení z chudobypren. kotviť (mať základ v niečom): každý jeho čin kotvil v domácej tradícii


    kvočať 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami • čupieť: dieťa kvočí, čupí na chodníku a kreslíexpr.: kvačaťkľučaťčupiť sačupkať si: ustráchane kvačí, čupí sa v kúte

    2. expr. zdržiavať sa na jednom mieste (nečinne, nadarmo) • sedieť: stále iba doma kvočí, sedíexpr.: čupieťdrepieťtrčaťdučaťdunčať: Kde toľko čupíte, drepíte, trčíte, dučíte?expr. tvrdnúť: nebudem tu viac tvrdnúť a odídemkniž. väzieťpejor. kvačať: jednostaj kvačí u susedov


    pochádzať mať niekde, v niečom začiatok, vznik • pochodiť: pochádzať, pochodiť z Oravybyť: je z bohatej rodinymať pôvod: nepriateľstvo má pôvod v dávnom sporekoreniťfraz. mať korenekniž.: tkvieťväzieť (byť ukrytý): nevedomosť korení, tkvie, väzí v nezáujmehovor.: regrutovať sagrupovať sa: odoberatelia časopisu sa regrutujú, grupujú z národne orientovaných občanov


    prameniť 1. vychádzať z nejakého (obyč. prírodného) zdroja • vyvierať: rieka Nitra pramení, vyviera pod Kľakomvytekať: potok vyteká z jazeravystrekovaťstriekať: neďaleko vystrekuje, strieka minerálny prameňkniž. prýštiť: zo skaly prýšti životodarný mokpoet. tryskať

    2. mať pôvod v niečom • pochádzaťpochodiť (z niečoho): jeho odvaha pramení, pochádza z pevného presvedčenia o správnom konanívychádzať: popud vychádza od rodičovkniž.: tkvieťväzieť (byť následkom niečoho): neúspech tkvie, väzí v ich nepripravenostikniž.: vyrastaťkoreniťmať korene: zlo korení v netolerantnostikniž. vyvierať: ich odpor vyvieral z nenávisti


    spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mnekniž.: prebývaťdlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokojkniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

    2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťatihľadieťpozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

    3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základmať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplínebyť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo?kniž. tkvieťväzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k vecikniž.: koreniťmať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodinepochádzaťpochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku toleranciezastaráv.: pozostávaťzáležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety


    väzieť kniž. 1. byť niekde dlho • zdržiavať sazdržovať sa: Kde toľko väzí?; dlho sa zdržuje v práciostávaťzostávaťzotrvávať: zostáva, zotrváva na pracovisku do večeraexpr.: kvočaťčupieťdrepieťdučaťtrčať: nikam nejde, kvočí, čupí, trčí domaexpr.: tvrdnúťvisieť: tvrdol, visel tam bez peňazípren. pejor. kvačaťnár. repieť: kvačali, repeli na stanici dve hodiny

    2. p. spočívať 3


    viaznuť 1. nemôcť sa pohnúť z miesta • väzieťtkvieť: kolesá viaznu v blate; väzia tam ako prilepeníexpr. trčaťnár. hriaznuť: auto trčí pri ceste; kone hriaznu v bahneexpr. visieť: visel na stanici bez peňazí

    2. nepostupovať s úspechom, úspešne • zadŕhať sazadrhávať sazadrhovať sastagnovať: obchod viazne, stagnuje; výroba sa zadŕhaspomaľovať saochabovaťslabnúťustávať (postupne sa stávať slabším): nadšenie, diskusia ustávazaostávať (byť pozadu): doprava zaostávanedariť sanefungovaťexpr.: krivkaťpokrivkávať: odbyt pokrivkávahovor. expr.: škrípaťvŕzgaťhaprovať: v manželstve niečo škrípe, hapruje


    hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovaťzhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhukvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľaoceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkonmerať: svoj úspech meria vynaloženou námahouvážiťzvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovohovor. šacovaťodhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazubilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky prácekritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodáreniaklasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotkubodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacichpozerať (sa)hľadieťdívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?zastar. taxovať


    ťažkať podržaním, nadhadzovaním a pod. určovať približnú hmotnosť al. odhadovať cenu niečoho • poťažkávať: ťažká, poťažkáva drahý šperkvážiť (v ruke): balík prehadzuje z ruky do ruky, váži ho


    vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách • mať váhumať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg

    2. porovnávaním určovať hodnotu • zvažovaťmerať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmioceňovaťhodnotiťposudzovaťodhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer sílpoťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik


    väziť p. väzniť


    väzniť držať vo väzení • žalárovať: väznili, žalárovali bojovníkovinternovať (obyč. dočasne): internovali všetkých podozrivýchzastar.: väziťáreštovať


    ctiť 1. pociťovať al. prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu • ctiť simať v úctemať vo vážnostivážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory inýchuctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Bohavzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za sloboducirk. deifikovaťzbožňovať (pociťovať prepiatu úctu) • ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľovnár. bečeľovať (Kukučín)uznávať

    2. vyvolávať úctu • robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť


    rešpektovať 1. prejavovať uznanie, toleranciu • mať rešpektmať vo vážnostimať v úcte: rešpektuje svojich nadriadených; má rešpekt pred starším, má v úcte staršíchvážiť siceniť si: váži si, cení si svojich priateľovctiť (si)uctievať (si) (prejavovať úctu): ctí si rodičovuznávaťdať na: Vysvetli mu to, na teba dá!zastar. podbať (obyč. v zápore): nepodbá jeho rady

    2. p. uznať 2, zachovať 2


    vážiť si prejavovať ocenenie, uznanie • mať vo vážnostimať v úcte: váži si, má vo vážnosti starších; má v úcte kultúrne hodnotyceniť sictiť (si)uctievať (si): ctí (si) prácu, život; cení si sloboduuznávať (obyč. pre nejaké kvality): uznáva ho ako odborníkanár. bečeľovať (Kukučín): všetci ho bečeľujú


    puto čo spája, zbližuje • zväzokspojivo: príbuzenské, priateľské puto, spojivo; príbuzenský, priateľský zväzokzastar. väzivo (Kukučín)kniž. most: hudba bola mostom medzi nimikniž. ohnivo: ohnivo lásky


    tkanivo biol. súbor buniek rovnakej stavby a funkcie • biol. pletivo: svalové tkanivo, pokožkové pletivoanat.: väz (tuhé spojivové tkanivo medzi svalmi, kosťami) • väzivo (mäkké spojivové tkanivo niektorých orgánov): tukové väzivo


    väzivo 1. p. tkanivo 2. p. puto


Pozri výraz VÄŽÍ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV