Synonymá slova "uť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

zakrútiť 1. nakrátko uviesť do otáčavého pohybu • zatočiť: zakrútiť, zatočiť nad hlavou valaškou • skrútnuť • stočiť • skrútiť (vychýliť z pôvodnej polohy): skrútnuť, stočiť, skrútiť volant doľava • zavrtieť • zvrtnúť • otočiť • potočiť • pokrútiť (kohútikom, kľukou) • zried. zakrútnuť: zakrútnuť kolesom • zakrúžiť (urobiť kruhový pohyb): zakrúžiť rukou, bičom

2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi al. s iným cieľom) • zavinúť • poviť • zaviť • ukrútiť: zakrútila, zavi(nu)la dieťa do perinky; povila dieťa do bieleho vankúšika; ukrútiť si hlavu • zabaliť • expr.: zababušiť • zababúliť • zabundať (dôkladne zakrútiť): zabalila, zababušila si hlavu do uteráka • zamotať • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne) • pozakrúcať • pozavíjať • pozavíňať (postupne, dôkladne) • kniž. zahaliť: zahaliť si krk šálom • zried. zaokrútiť

3. krútením spojiť do tesného celku • zatočiť • skrútiť • stočiť • zvinúť • zavinúť: zakrútiť, zatočiť závin; zavinúť zástavu; skrútiť, zvinúť papier do rúrky • zmotať (motaním spojiť): zmotať klbko vlny • zrolovať (do šúľka) • postáčať • poskrúcať (viackrát zakrútiť, skrútiť): postáčať, poskrúcať zvyšky nití • expr.: zašúľať • zošúľať • ušúľať (cigaretu)

spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačky • det. al. expr.: spinkať • spikať • búvať • buvičkať • buvinkať • buvikať • hajať • hajenkať • hajinkať • hajkať • hajuškať • spajkať: dieťa sladko spinká, búva • expr. drichmať: celú noc som nedrichmal • expr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodiny • pejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnie • expr.: fuňať • funieť • fraz. expr. dúchať kašu • hovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnosti • nár. expr. gabať: gabal by aj do obeda • ležať: nechaj ho na pokoji, už leží • nocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval? • nocľažiť (spávať niekde cez noc) • driemať • expr.: driemkať • chrapkať • podriemkavať • podriemavať • požmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihe • vyspávať (dlho, veľa spať) • vylihovať • vylihúvať • vylíhať (zbytočne veľa spať)

2. p. súložiť

spokojný ktorý prejavuje uspokojenie (o človeku); svedčiaci o spokojnosti, súhlase s daným stavom (op. nespokojný) • uspokojený • uzmierený (ktorý dosiahol spokojnosť): spokojná, uspokojená matka; jeho svedomie je konečne spokojné, uspokojené, uzmierené • pokojný • vyrovnaný (neprejavujúci vzrušenie, nepodliehajúci vzrušeniu; op. nepokojný): spokojná, pokojná tvár; byť vyrovnaný • zried. zadosťučinený: cítiť sa zadosťučinený • zmierený • expr. spokojnučký: v postieľke ležalo spokojnučké dieťa

zadosťučinený p. spokojný

spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiť • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo seba • kniž. učiniť: už niet toho, kto to učinil • pripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamanie • zapríčiniť • zaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytu • privolať • kniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zranenie • priviesť • doviesť • priniesť • doniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosť • vyvolať • podnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandály • kniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru

učiniť p. urobiť 1, 3

vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiť • spraviť • uskutočniť • realizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazy • kniž. učiniť: učiní všetko, čo treba • odbaviť • vybaviť • zastar. odbyť • hovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútil • absolvovať • skončiť: kurz absolvoval, skončil už vlani • zložiť (nejaký úkon): zložiť sľub • zriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevu • podniknúť: podniknúť útok na niekoho • zastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastane • povykonávať • porobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesť • expr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil! • vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojili • povykonávať • povystrájať • povyčíňať • expr.: povyvádzať • postvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávať • navystrájať • navyčíňať • expr.: navyvádzať • nastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali! • expr.: napáchať • popáchať • pošarapatiť

3. p. vybaviť 1, 2

zapríčiniť byť podmieňujúcim javom, pôvodcom vzniku niečoho (často niečoho nepriaznivého) • byť príčinou: zapríčiniť chaos v doprave, byť príčinou nešťastia, rýchleho rastu • zaviniť • kniž. zviniť (mať vinu na niečom): zaviniť smrť, starosti; napraví, čo zvinil • expr. navariť: sám si to navaril • privolať • kniž. privodiť (niečo nepriaznivé, nepríjemné): privolal si, privodil si chorobu • podnietiť • vyvolať (dať podnet na niečo): podnietiť, vyvolať vzburu • pričiniť sa (vynaložiť úsilie na niečo, najmä na niečo pozitívne): pričiniť sa o úspech, o výhru v súťaži • spôsobiť • urobiť • kniž. učiniť (týka sa pozitívnych i negatívnych dôsledkov): spôsobiť, urobiť radosť, škodu, zármutok niekomu; chorobu si sám spôsobil; Kto to učinil?

p. aj spôsobiť

zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z voza • kniž. zosňať: zosňať niekomu putá • zvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo steny • zavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladať • kniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z police • zosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladať • zostaviť • zmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatu • zrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvien • skonštruovať • zostrojiť • hovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístroj • hovor. znôtiť • expr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosák • zopäť (ruky) • zosumovať • zosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem… • zoštylizovať • sformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látku • prehnúť • preložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zem • expr.: skoliť • skosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderom • zvaliť • podťať • kniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zem • zastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročný • napísať: napísať román, kantátu • expr.: sklepať • zbúchať • zlepiť • pozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedku • poskladať (viacero diel)

6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiť • spraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúšky • podstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúšku • absolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniál • kniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahu • poskladať (postupne)

7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1

správa¹ danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda

šuškanda p. správa¹

srsť porast na tele (zvieracích cicavcov): hustá srsť • vlna (srsť niektorých zvierat používaná ako surovina): ovčia vlna • štetina • zastar. šteť (tvrdá srsť ošípaných) • škutina • hovor.: škuta • škunta (tvrdá srsť zvierat, najmä svine, diviaka) • vlas • hromad. vlásie (konská srsť) • kožuch: zajac v zimnom kožuchu • expr.: kožušina • kožušinka: veverička má krásnu kožušinku

učúchnuť p. stíchnuť 1

stolička 1. kus nábytku s operadlami rozličným spôsobom upravený na sedenie, obyč. pre jedného človeka: kuchynská, pletená stolička; sadnúť si na stoličku • stolec (sedadlo, obyč. bez operadla, kniž. panovnícke kreslo): trojnohý stolec, kniežací stolec • stolica (väčšia stolička): vyrezávaná stolica • kreslo • hovor.: fotel • fotelka (obyč. čalúnené sedadlo s operadlami): sedieť v kresle, vo foteli, vo fotelke • klubovka (hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami): kožená klubovka • ušiak (kreslo so zvýšenými operadlami hlavy): driemať v ušiaku • taburet (nízka, obyč. čalúnená stolička bez operadla): turecký taburet • trón (slávnostné sedadlo panovníka): kráľovský trón • kniž. prestol: kniežací prestol • zastar. legátka (stolička s vyrezávaným operadlom)

2. p. zub

ušiak 1. p. zajac 1 2. p. stolička 1

zajac 1. poľný al. domáci hlodavec s dlhými ušami a jemnou srsťou (zool. Lepus): poľovať na zajace • hovor. králik: chovať zajace, králiky (v zoológii králik je hlodavec podobný zajacovi, Oryctolagus) • expr. ušiak • det. zajo

2. p. zajačina 3. p. začiatočník

streliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane • vystreliť • vypáliť: (vy)streliť z pušky; (vy)strelil, vypálil na zajaca • expr.: buchnúť • rachnúť: rachol z revolvera

2. usmerniť strelu do siete, do koša (v loptových a pod. hrách) • vstreliť • vsietiť (streliť do siete) • šport. publ. dať: streliť, vsietiť, dať gól, kôš • kopnúť (nohou): kopol už tretí gól

3. expr. dať úder do tváre (rukou) • dať zaucho • dať facku • expr.: vylepiť • vlepiť: strelím, vylepím ti jednu, ak neposlúchneš; dal mu zaucho, facku za odvrávanie • expr.: struhnúť • vsotiť • vpáliť: Struhni mu, facni mu jednu!; vsotil mu poza uši • fraz.: dať poza uši • dať po hlave

4. p. zastreliť 5. p. predať 1 6. p. prdnúť 7. streliť si p. utiahnuť si

vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiť • streliť • vypáliť • vpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za uši • expr.: vsotiť • vraziť • vyťať • vytnúť • vysoliť • vsoliť • zasoliť • zavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesím • fraz.: dať poza uši • dať po hlave • expr.: struhnúť • fuknúť • facnúť • fľasnúť • fľasknúť • plesnúť • plesknúť • pľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústach • expr.: švacnúť • šustnúť • šuchnúť • šupnúť • lupnúť • luznúť • liznúť • hlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška) • povyliepať • povylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava

sušeň zasušený výlučok z nosa • šušeň

šušeň p. sušeň

svišťať 1. vydávať ostrý, prenikavý zvuk, aký vzniká najmä pri prudkom pohybe niečoho • švišťať: kosa vo vzduchu sviští, šviští • hvižďať • fičať • hvízdať: vietor v komíne hviždí, fičí, hvízda • expr. švihotať: guľka švihoce pri uchu • šušťať • expr. šústať (vydávať ostrý šušťavý zvuk): za oblokom šuští, šústa lejak • expr.: frndžať • frngať: okolo uší mu frndžali, frngali kamene

2. p. letieť 1

šumieť vydávať al. spôsobovať zmes rozličných zvukov zlievajúcich sa do jemného a obyč. príjemného zvukového toku • expr.: šumotať • šumotiť: hora, rieka, vietor, víno šumí; mohutné vody šumocú, dážď šumotí • expr. ševeliť (slabo šumieť): tráva ševelí • šušťať • šuchotať • šelestiť (pri pravidelne sa opakujúcom zvuku): lístie šuští, šuchoce; stromy šelestia • pošumievať (chvíľami slabo šumieť)

šušťať vydávať al. spôsobovať tichý opakovaný zvuk, aký vzniká pri vzájomnom trení ľahkých predmetov • šuchotať: hodváb šuští, šuchoce; šušťať, šuchotať bankovkami • šuchoriť: holuby šuchoria krídlami, slama šuchorí • šelestiť (slabo, jemne šušťať): lístie v korunách stromov šelestí • šumieť • expr.: šumotať • šumotiť • ševeliť (o jemnom zvukovom toku): hora šumí, potok šumoce, vietor ševelí lístím • expr. šušlať: voda v potoku šušle • svišťať • expr. šústať (prenikavo): píla šústa, sviští • šramotiť • štrkotať • expr.: harašiť • harasiť (o hlasnejšom a nepravidelnom zvuku): myš v skrini šramotí, štrkoce, haraší

šepot veľmi tichý, nezvučný hovor: podozrivý šepot • hovor. expr. šušot: sykavý šušot • poet. šept (Hviezdoslav)

šušot p. šepot

šeptom veľmi tichým hlasom • šepmo • šepkom • šepky: šeptom, šepmo jej čosi vravel do ucha; zhovárali sa šepkom, šepky • pošepky • hovor. pošušky: pošepky, pošušky sa ho spytuje, čo má urobiť • šeptavo • šepotavo: šeptavo, šepotavo sa modlila • hovor.: šuškom • šuškavo: hovorili medzi sebou šuškom, šuškavo • ticho • potichu: ticho, potichu sa prihovára dieťaťu • expr.: tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky

šiška 1. plodový útvar niektorých ihličnatých stromov, často vajcovitého tvaru • šuška: smreková šiška, šuška

2. múčnik z kysnutého cesta pražený na masti • pampúch: na fašiangy sa vyprážajú šišky, pampúchy • fánka (podobný múčnik z jemnejšieho cesta plochého tvaru)

šuška p. šiška 1

špinavec 1. špinavý človek • zamazanec • zablatenec • umazanec • expr.: zafúľanec • zabrýzganec • zahnusenec • ufúľanec • zamastenec • hovor. expr.: zababranec • ubabranec • zagebrenec • ušubranec • gebroš • upískanec • bridoš • pejor.: smrad • smradľavec • smradúch • smradliak • bzdocha • tchor • šubroš • nár. bzducháň • hrub. zasranec

2. p. podliak

ušubranec p. špinavec 1

špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinený • ušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené ruky • kniž. brudný: brudná vaňa • zamazaný • umazaný • expr.: ufúľaný • zafúľaný • ubabraný • ufŕkaný • hovor. expr.: zababraný • dobabraný • doriadený • dorichtovaný • zapískaný • upískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavice • nečistý • neumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, uši • mastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúk • zájdený • expr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeň • zanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starca • expr.: zafafraný • zacabraný • zagebrený • hovor. expr.: zabrýzganý • nár. expr.: zagebzdený • zagrieždený • expr. zahnojený • zahnusený • zakydaný • okydaný • zaprplaný • zarýpaný • pren. expr. zasmolený • nár. expr.: zašubraný • ušubraný • učubraný • expr.: scápaný • zacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundraný • ucundraný • expr. zacafraný • hovor. expr.: zaváľaný • uváľaný • hovor. expr.: zavláčený • uvláčený • zalepený • zabrídený • zabridený • zabrudený • expr.: bridký • brid • briď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasený • zasvinený • zašípaný • nár. nekľúdny • znečistený: znečistené prostredie, znečistená rieka • kalný • mútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadený • učadený • expr. začmudený • učmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundraný • nár. expr. zašmúľaný • zjemn. al. det. bakaný • hrub.: zasraný • zasratý • zavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krk • slang. humusácky

2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1

ušpinený p. špinavý 1

učadený p. špinavý 1

učmudený p. špinavý 1

štipkať 1. po štipke z niečoho odlamovať, odtrhávať • štibrať • expr. ždipkať: štipká, ždipká z chleba mäkkú striedku; poriadne neje, z koláča iba štibre • odštipovať • odštipkávať • odštibrávať • uštipovať: z papiera odštipuje, odštipkáva okraje; odštibráva, uštipuje z jedla • obštipkávať (dookola al. zvrchu): obštipkáva strapce na obruse

2. p. podpichávať

šuškavo, šuškom p. šeptom

šušlať 1. zle vyslovovať sykavky • pošušlávať (trocha šušlať): dieťa ešte šušle, pošušláva

2. p. šušťať

ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na šport • expr.: ťarbavec • ťapaj • ťapák • nekaľavník • medveď • maco • motovidlo • hovor.: nemotorník • nešikovník • hovor. expr.: neogabanec • neohrabanec • neokresanec • neokrôchanec • neotesanec • pejor.: hebedo • kvargľa • nemehlo • hromotĺk • skydoň (Jesenská) • hovor. pejor.: ťuťmák • ťuťo • ťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • poleno • drevo • lekvár

tu 1. ukazuje na miesto v blízkosti hovoriaceho (op. tam); hovor. poukazuje na blízkosť osoby • tuto (op. tamto) • tuhľa • tutohľa: tu, tuto je tá kniha; tuhľa, tutohľa sa mi to stalo; tu(to), tuhľa chlapec vám ukáže cestu • hovor.: tuná • toť: tuná, toť mi to podpíš • nár. tutoká (Ondrejov) • tunáka

2. p. sem

tuto p. tu 1

ťuťo p. ťarbák

ťuťko p. ťarbák

ťarbavý 1. ktorý sa pohybuje ťažko, pomaly a neobratne; svedčiaci o nedostatku pohybovej šikovnosti • nešikovný • ťažkopádny • expr. netrebný: ťarbavý, nešikovný, ťažkopádny, netrebný človek; ťarbavé, nešikovné, ťažkopádne, netrebné zaobchádzanie s prístrojom • nemotorný • neobratný • expr. grambľavý: nemotorné, neobratné, grambľavé dievča; predviedli nemotorný, neobratný, grambľavý tanec • hranatý • neuhladený (bez ladnosti, plynulosti): hranaté, neuhladené pohyby • pomalý • expr.: šuchtavý • cápavý (obyč. o chôdzi) • hovor. expr.: neohrabaný • neogabaný • ťarbácky: pamätala si ho ako neohrabaného, neogabaného tučného chlapca • expr. hromotĺcky

2. ktorý má obmedzené duševné schopnosti, spomalené duševné reakcie; ktorý ťažko al. pomalšie chápe, vníma, učí sa; svedčiaci o tom • ťažkopádny • pomalý • nepružný (v myslení) • kniž. nedvižný: ťarbavá, ťažkopádna, pomalá, nepružná myseľ • nechápavý • nedôvtipný • nedômyselný • nevynachádzavý (op. bystrý, dôvtipný): byť nechápavý, nedôvtipný • tupý • expr. tupohlavý • hovor. pejor. ťuťmácky • expr. zried. ťuťmavý

p. aj hlúpy

3. p. kostrbatý 2, nedokonalý

ťuťmavý p. ťarbavý 2

taršuľa p. taška

taška schránka s držadlami na nosenie vecí: nákupná taška, školská taška • kapsa: prehodiť si kapsu cez plece • kabela (väčšia taška): poštárska kabela • kabelka (príručná dámska taška): vytiahnuť z kabelky zrkadlo • aktovka (taška na spisy, knihy a pod.): kožená aktovka • hovor. diplomatka (ľahšia taška na spisy, knihy a pod.) • tanistra (kožená al. plátenná taška na dlhšom ramienku): tanistra plná jedla • torba • zried. torbica (taška nosená na chrbte al. na pleci): vojenská torba • zastar. taršuľa (Hurban) • hovor.: sieťovka • sieťka (sieťová nákupná taška): dať si nákup do sieťovky, do sieťky

teraz 1. v tejto chvíli, v tomto čase, v súčasnosti; v tomto prípade (op. potom) • nateraz: teraz, nateraz si musíme pomôcť sami • momentálne • zastar. momentánne: momentálne sa mu darí • hneď • ihneď • okamžite: dohodu musia podpísať hneď, ihneď, okamžite • dnes • hovor. dneska: dnes, dneska by sa už také niečo nemalo stávať • zatiaľ: teraz, zatiaľ som tu ešte ja pánom • tentoraz: tentoraz sa pomýlil • nár.: včuľ (F. Hečko) • včuleky • fraz. hneď a zaraz

2. vyjadruje okamžité nastúpenie deja • už: Keď zakričím, vybehneš! – Teraz! Už!

3. p. práve 1

trieda 1. skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi zoskupená podľa istých kritérií • vrstva: spoločenské triedy, vrstvy; rozličné vekové triedy, vrstvy • kategória: platové kategórie zamestnancov; zaradiť niečo do istej kategórie • druh: rozličné druhy stromov • stupeň: odborník prvého stupňa • slang. klasa (Jesenská)

2. vyučovacia miestnosť v základnej a strednej škole: slávnostne vyzdobená trieda • učebňa: v nových učebniach sa začalo vyučovanie • štud. slang. klasa

3. p. ročník 4. p. ulica

učebňa p. trieda 2

tutúkať, ťuťúkať p. húkať 1

učankať p. utíšiť 1

učariť, učarovať p. počariť 1, 2, urieknuť

učbár p. učiteľ

učiteľ kto z povolania vyučuje • pedagóg: zbor učiteľov, pedagógov našej školy; učiteľ tanca • vyučujúci: povinnosti vyučujúcich • profesor • slang. profák (stredoškolský, najmä gymnaziálny učiteľ) • školiteľ (kto niekoho školí vo vedeckej výchove) • zastar.: učbár • rechtor (učiteľ účinkujúci aj ako organista) • štud. slang.: kantor • učko

učeň p. začiatočník

začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)

učenec p. vedec

vedec kto vedecky pracuje: vynikajúci vedec • učenec (významný vedec): učenec svetového mena • bádateľ: literárni bádatelia • vedecký pracovník • výskumník (kto sa zaoberá výskumom, obyč. vedeckým) • skúmateľ: skúmateľ kozmu • hovor. expr. vedátor: bude z neho vedátor • zastar.: vedomec (Škultéty) • vzdelávateľ (Škultéty)

učenosť p. vzdelanie

vzdelanie rozvinutie duševných schopností človeka sústavným poznávaním, najmä štúdiom; súbor získaných vedomostí: základné, univerzitné vzdelanie, mať prístup k vzdelaniu • vzdelanosť (vlastnosť al. stav vzdelaného človeka): vyniká všestrannou vzdelanosťou • školenosť • učenosť • zastaráv. školenie: nemá nijaké školenie • zastar. školovanosť

učesať česaním (hrebeňom al. kefou) upraviť vlasy, srsť • začesať (obyč. smerom dozadu): vlasy pekne učesané, začesané do drdola • uhladiť • zahladiť: uhladiť si fúzy • pričesať • prihladiť (trocha, čiastočne): prstami si pričeše, prihladí prameň vlasov • vyčesať (starostlivo učesať al. učesať dohora): pekne vyčesané dievča • načesať (učesať do bohatého účesu) • očesať (obyč. zviera): očesať kone • expr.: prihrabať • prihrnúť: prihrabe, prihrnie si rozstrapatenú šticu • expr.: ulízať • vylízať (nahladko učesať): ulízaná hlava • expr. priliznúť: prilizne si pútec

učičíkať p. utíšiť 1

učierniť p. zašpiniť

zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiť • ušpiniť • pošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šaty • zamazať • umazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzí • zried. zanečistiť • expr.: zašpintať • pošpintať • hovor. expr.: zapískať • upískať • zavláčiť • uvláčiť • zašubrať • ušubrať • zafúľať • ufúľať • pofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiť • umastiť • expr.: zasmoliť • usmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavice • premastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golier • obchytať • ochytať • ohmatať • expr.: obchytkať • ochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababrať • zapaprať • zbabrať • ubabrať • pobabrať • zafafrať • sfafrať • zamachliť • umachliť • zamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekvárom • expr.: zakvackať • zakväckať • zakvickať • zakyckať • zakeckať • ukvackať • ukvickať • pokvackať • pokyckať • okvackať • okyckať • pokvasiť • zafliaskať • ofliaskať • zafŕkať • zafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatom • expr.: zacápať • scápať • zacapkať • zacápkať • zapáckať • zagebriť • ugebriť • pogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkou • expr.: zabrýzgať • ubrýzgať • zanešváriť • znešváriť • zagabať • ugabať • hovor. expr.: zanekľúdiť • zacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdil • expr. al. hrub.: zakydať • pokydať • ukydať • okydať • obkydať • zaprasiť • zasviniť • usviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská) • hovor. expr.: zaváľať • uváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľaný • expr.: došpiniť • dováľať • doriadiť • domazať • dobabrať • domastiť • dochytať • domachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiť • zabridiť • zbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmi • kniž.: zabrudiť • zbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín) • zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiť • začmudiť • začadiť • zakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené steny • začierniť • učierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniť • zaškvrniť • pomazať • hovor.: zafľakovať • pofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínom • zahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodba • zaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzami • niž. hovor.: obondiať • zaondiať • zatentovať • vulg.: obsrať • osrať • zasrať (zašpiniť výkalmi)

učiť 1. cvičením, precvičovaním, výkladom a pod. pomáhať v získavaní zručnosti al. vedomostí (často v rámci školy): učiť deti písať, čítať, hrať, plávať, učiť o histórii národa • vzdelávať (rozvíjať duševné schopnosti, poskytovať všestranné vzdelanie): vzdelávali ho najlepší pedagógovia; ľud treba vzdelávať • vyučovať (učiť v škole) • školiť (učiť obyč. mimo školy, krátkodobo, s cieľom zdokonaliť v istom odbore): našich pracovníkov školia v zahraničí; školiť ašpiranta • zaúčať • zaškoľovať (týka sa obyč. postupného ovládania istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča ho narábať s prístrojom; zaškoľujú nových pracovníkov; zaúčať niekoho do remesla • zastaráv. školovať: školovanie žiakov

2. výchovou upevňovať niečo (v prejavoch, v pamäti): učiť mládež sebaovládaniu • navykať • privykať • zvykať • priúčať: privyká, priúča ho trpezlivosti; navyká, zvyká nás na poriadok • vštepovať (niečo niekomu): vštepujú deťom lásku k vlasti, úctu k starším

p. aj cvičiť 2

3. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese, pôsobiť ako učiteľ • vyučovať • byť učiteľom: učí, vyučuje na strednej, na vysokej škole; je učiteľom slovenčiny; učí, vyučuje matematiku

4. p. hlásať

vychovávateľ kto niekoho vychováva; kto sa zaoberá výchovou: otec bol dobrým vychovávateľom • pedagóg • učiteľ (vychovávateľ v škole) • práv. pestún (vychovávateľ dieťaťa)

učko p. učiteľ

učiteľka žena, ktorá z povolania vyučuje • pedagogička: učiteľka základnej školy • profesorka • slang. profka (stredoškolská, najmä gymnaziálna učiteľka) • štud. slang. učka: máme novú učku • guvernantka (domáca učiteľka)

vychovávateľka žena, ktorá sa profesionálne zaoberá výchovou: vychovávateľka v detskom domove • guvernantka (domáca vychovávateľka al. učiteľka) • učiteľka (vychovávateľka v škole)

učiteľovať hovor. pôsobiť ako učiteľ • hovor. zastar. rechtorovať • rechtorčiť: spisovateľ pôvodne učiteľoval, rechtorčil v Brezne

učleniť p. usporiadať 2

učušať p. umlčať

umlčať prinútiť mlčať; nedovoliť prejaviť sa (najmä rečou) • expr.: učušať • učuškať: v prúde reči ho rázne umlčali; učušala, učuškala dieťa bozkom • zahriaknuť • zakríknuť • zavrátiť (ostrým slovom zaraziť reč): chcel protestovať, ale ho zahriakli, zakríkli; v diskusii netaktne zavrátil protivníka • expr. zapchať ústa (niekomu) • fraz. expr. prištipnúť jazyk (niekomu) • okríknuť (skríknutím napomenúť al. vyzvať k mlčaniu): Okríkni psa, aby neštekal! • hovor. expr. usadiť • hovor. expr. uzemniť (prinútiť mlčať použitím silného argumentu, vtipného výroku a pod.): nedá sa tak ľahko usadiť; uzemnili ho svojou odpoveďou • expr. zried. ukričať (obyč. mocensky): celú mladú generáciu ukričali

p. aj utíšiť

udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

ucho 1. orgán na vnímanie zvuku; jeho vonkajšia časť: malé, odstávajúce uši, poškrabať sa za uchom • sluch: mať dobré uši, dobrý sluch • expr.: ucháľ • ušisko: chytil ho za uchále, ušiská • expr. lopúch (veľké ucho) • poľov. slang. pomn. sluchy (uši zvieraťa)

2. p. začiatočník 3. p. držadlo

ušisko p. ucho 1

ušmyknúť p. uniknúť 1

vykĺznuť (sa) 1. kĺzavým pohybom sa dostať odniekiaľ (obyč. z rúk); expr. dostať sa spod kontroly, vplyvu a pod. • vyšmyknúť sa: lopta sa brankárovi vykĺzla, vyšmykla z ruky; slovo sa vykĺzlo, vyšmyklo z úst • ukĺznuť • ušmyknúť • šmyknúť sa: pohár jej pri umývaní ukĺzol, ušmykol; tanier sa šmykol zo stola • prekĺznuť: prekĺznuť spomedzi prsty; prekĺzla jej nadávka • expr. umyknúť: vtáčik umykol z klietky • expr. uniknúť (spod pôsobenia niečoho): unikol spod povinnosti • vykrútiť sa: vykrúti sa zo silného objatia • vymknúť sa • vymyknúť sa • vytrhnúť sa (trhnutím sa dostať odniekiaľ): vymknúť sa, vytrhnúť sa zo zovretia; záležitosť sa nám vymkla, vymykla z rúk • vypadnúť (z rúk): pero mu vypadlo z ruky

2. p. vytratiť sa 1 3. p. vyviaznuť

ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť sa • objaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otca • vyjsť • zried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnko • expr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • hovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očí • mihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvár • expr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sa • blysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strach • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obraz • preletieť • prebehnúť • prelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmev • predstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

p. aj vyskytnúť sa

2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavo • vyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavo • vysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajú • prejaviť sa • preukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelec • odhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetle • iron. vyznamenať sa • hovor. iron. vycajchnovať sa • hovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil! • expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodník • osvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčil • kniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatí • predstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetle • pochváliť sa • popýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺk • hovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahne • expr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdením • hovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil! • expr.: blysnúť sa • blysknúť sa: blysla sa vedomosťami • hovor. švihnúť sa

uliahnuť sa 1. prísť na svet (o mláďatách živočíchov, expr. aj o dieťati): Ryšani sa uliahlo pekné teliatko; baranča sa uliahlo jednooké; expr.: Kde si sa uliahol? • vyliahnuť sa • zried. zliahnuť sa (najmä o mláďatách vtákov): kuriatka sa vyliahnu o týždeň • vykotiť sa: nedávno vykotené mača • vykotúliť sa • vykľuť sa (z vajca): húsatká sa už vykotúlili, vykľuli • vyďobať sa (z vajca, vajíčka) • vykukliť sa (vyliahnuť sa z kukly): motýľ sa vykuklil • narodiť sa (o ľudských mláďatách)

2. p. vzniknúť

uľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým, menej obťažným • obľahčiť: uľahčia, obľahčia nám cestovanie občerstvením • zľahčiť: zľahčíme si úlohu, povinnosť a odídeme • zmierniť: zmiernil jeho ťažkú situáciu finančnou podporou • odbremeniť (od niečoho zaťažujúceho): odbremeniť zamestnané ženy

2. pomôcť v ťažkostiach, zbaviť nepríjemných pocitov, duševných al. telesných stavov • uľaviť: uľahčiť, uľaviť chorému; uľaviť, uľahčiť duši, srdcu piesňou; uľaviť boľavým nohám kúpeľom • odľahčiť • obľahčiť: odľahčiť si svedomiu; obľahčiť utrpenie chorým • poľahčiť: neos. večer sa otcovi poľahčilo

3. urobiť ľahším (čo sa týka váhy), zmenšiť váhu niečoho • zľahčiť: odoberie z vreca a uľahčí deťom; zľahčiť náklad • odbremeniť: postojte, odbremením vás (od kufra) • obľahčiť • zried. odťažiť (zbaviť zaťaženia): odťažiť si chrbát

zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiť • obľahčiť • uľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciu • poľahčiť • uľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilo • vyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu

2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciu • hovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovali • podceniť • znehodnotiť • zdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnosti • obsmiať • vysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiť • zneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)

uľaviť p. uľahčiť 2

uľahčiť sa p. uľaviť sa

uľaviť sa neos. zbaviť sa nepríjemných, ťaživých fyzických al. psychických pocitov; stať sa prijateľným (o fyzických al. psychických pocitoch) • neos.: uľahčiť sa • poľahčiť sa: po požití lieku sa ti uľaví, uľahčí, poľahčí • neos.: obľahčiť sa • odľahčiť sa: keď sa nám zdôveril, naraz sa mu obľahčilo, odľahčilo • odľahnúť • zried. odľahčieť: po skúške mi odľahne, odľahčie • uvoľniť sa: po plači sa jej uvoľnilo

uľahnúť (sa) p. usadnúť sa 1

usadnúť sa 1. poklesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším • usadnúť • sadnúť: pôda (sa) po daždi usadla; zem sadla • uľahnúť (sa): sneh sa po odmäku uľahol • poklesnúť • klesnúť • kľaknúť: svah (po)klesol, kľakol • odb. nedok. sedimentovať (utvárať sediment): horniny sedimentovali; kal sedimentoval

2. p. usadiť sa 2 3. p. sadnúť sa

uľakaný, uľaknutý p. naľakaný

uľútiť sa p. uľútostiť sa

uľútostiť sa, uľútostniť sa pocítiť ľútosť voči niekomu, niečomu: uľútost(n)il sa nad prosiacim a pomohol mu • neos.: uľútiť sa • prísť ľúto • expr. neos. zľútiť sa: uľútilo sa, zľútilo sa mu starej ženy; prišlo jej ľúto, že ju nepozvali • rozľútostiť sa • rozľútostniť sa • rozžialiť sa (prepadnúť ľútosti, žiaľu): rozľútost(n)il sa, rozžialil sa sám nad sebou • kniž. zželieť sa: zželelo sa mi samej seba

uľútostený p. užialený

užialený naplnený veľkým smútkom; svedčiaci o tom • užalostený: užialený, užalostený človek; užialená, užalostená tvár • smútiaci (postihnutý smrťou blízkeho al. nejakým iným nešťastím): smútiaci pozostalí, smútiaci zhromaždení • zarmútený • skormútený • zronený (preniknutý, skalený žiaľom, smútkom, sklamaním): zarmútená, skormútená, zronená odložila prečítaný list; zarmútený, skormútený, zronený pohľad • uľútostený

p. aj smutný, uplakaný 1

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)