Synonymá slova "u" v Synonymickom slovníku slovenčiny

rozmočiť sa stať sa mokrým účinkom vody • rozmoknúť: lesné chodníky sa rozmočili; atletická dráha rozmokla • rozmáčať sa • zamáčať sa: plátenné topánky sa jej v daždi rozmáčali, zamáčali • rozbahniť sa • rozkvasiť sa (stať sa bahnistým): rozbahnené, rozkvasené pole • expr. rozpľuštiť sa: rozpľuštená poľná cesta • zried. rozmoknúť sa

rozpľuštiť sa p. rozmočiť sa

rozplakať sa pustiť sa do plaču • rozslziť sa: rozplakala sa, rozslzila sa od dojatia • expr. rozplačkať sa: dieťa sa rozplačkalo • rozvzlykať sa • expr.: rozfňukať sa • rozfikať sa (rozplakať sa s prerývaným vdychovaním vzduchu) • expr.: rozmrnčať sa • rozsmokliť sa (v slabšej intenzite) • pren. pejor.: rozmraučať sa • rozkňučať sa • rozskučať sa • rozgavdžať sa • rozgaudžať sa: rozmraučala sa pri najmenšom podnete • roznariekať sa (hlasno sa rozplakať) • expr.: rozrevať sa • rozrumádzgať sa • rozrumázgať sa • rozrumácať sa (usedavo sa rozplakať) • expr.: rozjačať sa • rozvrieskať sa • rozziapať sa • rozhúkať sa • rozbliakať sa • rozbľačať sa • rozbečať sa • rozručať sa • rozryčať sa (veľmi hlasno sa rozplakať) • zaplakať • zaslziť • zaslziť sa • zaslzieť (obyč. na krátky čas): horko zaplakal; zaslzila od šťastia

rozžuť, rozžuvať žutím rozdrviť • požuť • požuvať: rozžul potravu, požuval tvrdý chlieb • expr.: rozžviakať • požviakať

spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačky • det. al. expr.: spinkať • spikať • búvať • buvičkať • buvinkať • buvikať • hajať • hajenkať • hajinkať • hajkať • hajuškať • spajkať: dieťa sladko spinká, búva • expr. drichmať: celú noc som nedrichmal • expr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodiny • pejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnie • expr.: fuňať • funieť • fraz. expr. dúchať kašu • hovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnosti • nár. expr. gabať: gabal by aj do obeda • ležať: nechaj ho na pokoji, už leží • nocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval? • nocľažiť (spávať niekde cez noc) • driemať • expr.: driemkať • chrapkať • podriemkavať • podriemavať • požmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihe • vyspávať (dlho, veľa spať) • vylihovať • vylihúvať • vylíhať (zbytočne veľa spať)

2. p. súložiť

zadosťučinený p. spokojný

správa¹ danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda

šuškanda p. správa¹

srsť porast na tele (zvieracích cicavcov): hustá srsť • vlna (srsť niektorých zvierat používaná ako surovina): ovčia vlna • štetina • zastar. šteť (tvrdá srsť ošípaných) • škutina • hovor.: škuta • škunta (tvrdá srsť zvierat, najmä svine, diviaka) • vlas • hromad. vlásie (konská srsť) • kožuch: zajac v zimnom kožuchu • expr.: kožušina • kožušinka: veverička má krásnu kožušinku

streliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane • vystreliť • vypáliť: (vy)streliť z pušky; (vy)strelil, vypálil na zajaca • expr.: buchnúť • rachnúť: rachol z revolvera

2. usmerniť strelu do siete, do koša (v loptových a pod. hrách) • vstreliť • vsietiť (streliť do siete) • šport. publ. dať: streliť, vsietiť, dať gól, kôš • kopnúť (nohou): kopol už tretí gól

3. expr. dať úder do tváre (rukou) • dať zaucho • dať facku • expr.: vylepiť • vlepiť: strelím, vylepím ti jednu, ak neposlúchneš; dal mu zaucho, facku za odvrávanie • expr.: struhnúť • vsotiť • vpáliť: Struhni mu, facni mu jednu!; vsotil mu poza uši • fraz.: dať poza uši • dať po hlave

4. p. zastreliť 5. p. predať 1 6. p. prdnúť 7. streliť si p. utiahnuť si

vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiť • streliť • vypáliť • vpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za uši • expr.: vsotiť • vraziť • vyťať • vytnúť • vysoliť • vsoliť • zasoliť • zavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesím • fraz.: dať poza uši • dať po hlave • expr.: struhnúť • fuknúť • facnúť • fľasnúť • fľasknúť • plesnúť • plesknúť • pľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústach • expr.: švacnúť • šustnúť • šuchnúť • šupnúť • lupnúť • luznúť • liznúť • hlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška) • povyliepať • povylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava

sušeň zasušený výlučok z nosa • šušeň

šušeň p. sušeň

svišťať 1. vydávať ostrý, prenikavý zvuk, aký vzniká najmä pri prudkom pohybe niečoho • švišťať: kosa vo vzduchu sviští, šviští • hvižďať • fičať • hvízdať: vietor v komíne hviždí, fičí, hvízda • expr. švihotať: guľka švihoce pri uchu • šušťať • expr. šústať (vydávať ostrý šušťavý zvuk): za oblokom šuští, šústa lejak • expr.: frndžať • frngať: okolo uší mu frndžali, frngali kamene

2. p. letieť 1

šumieť vydávať al. spôsobovať zmes rozličných zvukov zlievajúcich sa do jemného a obyč. príjemného zvukového toku • expr.: šumotať • šumotiť: hora, rieka, vietor, víno šumí; mohutné vody šumocú, dážď šumotí • expr. ševeliť (slabo šumieť): tráva ševelí • šušťať • šuchotať • šelestiť (pri pravidelne sa opakujúcom zvuku): lístie šuští, šuchoce; stromy šelestia • pošumievať (chvíľami slabo šumieť)

šušťať vydávať al. spôsobovať tichý opakovaný zvuk, aký vzniká pri vzájomnom trení ľahkých predmetov • šuchotať: hodváb šuští, šuchoce; šušťať, šuchotať bankovkami • šuchoriť: holuby šuchoria krídlami, slama šuchorí • šelestiť (slabo, jemne šušťať): lístie v korunách stromov šelestí • šumieť • expr.: šumotať • šumotiť • ševeliť (o jemnom zvukovom toku): hora šumí, potok šumoce, vietor ševelí lístím • expr. šušlať: voda v potoku šušle • svišťať • expr. šústať (prenikavo): píla šústa, sviští • šramotiť • štrkotať • expr.: harašiť • harasiť (o hlasnejšom a nepravidelnom zvuku): myš v skrini šramotí, štrkoce, haraší

šepot veľmi tichý, nezvučný hovor: podozrivý šepot • hovor. expr. šušot: sykavý šušot • poet. šept (Hviezdoslav)

šušot p. šepot

šeptom veľmi tichým hlasom • šepmo • šepkom • šepky: šeptom, šepmo jej čosi vravel do ucha; zhovárali sa šepkom, šepky • pošepky • hovor. pošušky: pošepky, pošušky sa ho spytuje, čo má urobiť • šeptavo • šepotavo: šeptavo, šepotavo sa modlila • hovor.: šuškom • šuškavo: hovorili medzi sebou šuškom, šuškavo • ticho • potichu: ticho, potichu sa prihovára dieťaťu • expr.: tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky

šiška 1. plodový útvar niektorých ihličnatých stromov, často vajcovitého tvaru • šuška: smreková šiška, šuška

2. múčnik z kysnutého cesta pražený na masti • pampúch: na fašiangy sa vyprážajú šišky, pampúchy • fánka (podobný múčnik z jemnejšieho cesta plochého tvaru)

šuška p. šiška 1

šuškavo, šuškom p. šeptom

šušlať 1. zle vyslovovať sykavky • pošušlávať (trocha šušlať): dieťa ešte šušle, pošušláva

2. p. šušťať

ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na šport • expr.: ťarbavec • ťapaj • ťapák • nekaľavník • medveď • maco • motovidlo • hovor.: nemotorník • nešikovník • hovor. expr.: neogabanec • neohrabanec • neokresanec • neokrôchanec • neotesanec • pejor.: hebedo • kvargľa • nemehlo • hromotĺk • skydoň (Jesenská) • hovor. pejor.: ťuťmák • ťuťo • ťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • poleno • drevo • lekvár

tu 1. ukazuje na miesto v blízkosti hovoriaceho (op. tam); hovor. poukazuje na blízkosť osoby • tuto (op. tamto) • tuhľa • tutohľa: tu, tuto je tá kniha; tuhľa, tutohľa sa mi to stalo; tu(to), tuhľa chlapec vám ukáže cestu • hovor.: tuná • toť: tuná, toť mi to podpíš • nár. tutoká (Ondrejov) • tunáka

2. p. sem

tuto p. tu 1

ťuťo p. ťarbák

ťuťko p. ťarbák

ťarbavý 1. ktorý sa pohybuje ťažko, pomaly a neobratne; svedčiaci o nedostatku pohybovej šikovnosti • nešikovný • ťažkopádny • expr. netrebný: ťarbavý, nešikovný, ťažkopádny, netrebný človek; ťarbavé, nešikovné, ťažkopádne, netrebné zaobchádzanie s prístrojom • nemotorný • neobratný • expr. grambľavý: nemotorné, neobratné, grambľavé dievča; predviedli nemotorný, neobratný, grambľavý tanec • hranatý • neuhladený (bez ladnosti, plynulosti): hranaté, neuhladené pohyby • pomalý • expr.: šuchtavý • cápavý (obyč. o chôdzi) • hovor. expr.: neohrabaný • neogabaný • ťarbácky: pamätala si ho ako neohrabaného, neogabaného tučného chlapca • expr. hromotĺcky

2. ktorý má obmedzené duševné schopnosti, spomalené duševné reakcie; ktorý ťažko al. pomalšie chápe, vníma, učí sa; svedčiaci o tom • ťažkopádny • pomalý • nepružný (v myslení) • kniž. nedvižný: ťarbavá, ťažkopádna, pomalá, nepružná myseľ • nechápavý • nedôvtipný • nedômyselný • nevynachádzavý (op. bystrý, dôvtipný): byť nechápavý, nedôvtipný • tupý • expr. tupohlavý • hovor. pejor. ťuťmácky • expr. zried. ťuťmavý

p. aj hlúpy

3. p. kostrbatý 2, nedokonalý

ťuťmavý p. ťarbavý 2

taršuľa p. taška

taška schránka s držadlami na nosenie vecí: nákupná taška, školská taška • kapsa: prehodiť si kapsu cez plece • kabela (väčšia taška): poštárska kabela • kabelka (príručná dámska taška): vytiahnuť z kabelky zrkadlo • aktovka (taška na spisy, knihy a pod.): kožená aktovka • hovor. diplomatka (ľahšia taška na spisy, knihy a pod.) • tanistra (kožená al. plátenná taška na dlhšom ramienku): tanistra plná jedla • torba • zried. torbica (taška nosená na chrbte al. na pleci): vojenská torba • zastar. taršuľa (Hurban) • hovor.: sieťovka • sieťka (sieťová nákupná taška): dať si nákup do sieťovky, do sieťky

tutúkať, ťuťúkať p. húkať 1

zadosťučiniť p. uspokojiť 1

včuľ, včuleky p. teraz 1

vedecko-popularizačný popularizujúci vedecké poznatky: vedecko-popularizačný film • náučno-populárny: náučno-populárna literatúra • populárno-vedecký • populárno-náučný (podávajúci vedecké poznatky prístupným spôsobom): populárno-vedecká, populárno-náučná činnosť

vracať² vyprázdňovať obsah žalúdka ústami • dáviť: vracia, dávi všetko, čo zje; núti ju na dávanie • zjemn.: vrackať • grckať • expr.: šabliť • tyčkovať • hádzať šabľu/tyčku • subšt. zvracať • hrub. grcať

vycítiť citom, inštinktom postrehnúť, prísť na niečo • vytušiť: z jeho reči vycítila, vytušila, že nevraví pravdu • vybadať: v správaní dieťaťa vybadala zmenu • zachytiť: sotva zachytil ironický podtón • pren.: vyhmatať • vyhmatnúť: vyhmatá všetky slabiny • hovor. expr. zašípiť: zašípil, že niečo nie je v poriadku • zried. zatušiť (Rysuľa) • expr. zvetriť: zvetriť nebezpečenstvo • zried. vyčuť (Vajanský)

p. aj zbadať

vyčuť p. vycítiť

vyhovoriť sa 1. hovorením si uľaviť • vyrozprávať sa • vyvravieť sa: vyhovorila sa, vyrozprávala sa zo všetkých žiaľov

2. uviesť vymyslený dôvod na zastretie skutočnosti • nájsť si výhovorku • vyvravieť sa: vyhovoriť sa, vyvravieť sa na chorobu; vždy si nájde výhovorku, vždy sa vyhovorí na niečo • hovor. vykrútiť sa: vie sa zo všetkého vykrútiť • expr. vytočiť sa (šikovne sa vyhovoriť) • nár. zriecť sa: má sa aspoň na čo zriecť • hovor. expr.: vykľučkovať • vyfixľovať (obyč. použiť klamstvo) • hovor. vymanévrovať (rafinovane) • ospravedlniť sa (vyhovoriť sa zdvorilostnou formulou)

vykľučkovať p. vyviaznuť

vyviaznuť uniknúť ťažkej, nepriaznivej situácii • dostať sa (z niečoho): vyviaznuť, dostať sa z nebezpečenstva so zdravou kožou • zachrániť sa: pri havárii sa všetci zachránili • expr. vybŕdnuť • zastar. vybŕsť: konečne vybŕdol z dlhov • vymaniť sa • vyslobodiť sa • expr.: vymotať sa • vymôcť sa (s námahou sa dostať z neželateľného stavu): priam zázrakom sa vymaniť, vymôcť z obkľúčenia • expr.: vyšmyknúť sa • vykĺznuť (sa) (šikovne): vyšmyknúť sa spod povinnosti • expr.: vykľučkovať • vykorčuľovať • vybicyklovať • vykrútiť sa (vyviaznuť z niečoho vlastným pričinením, výhovorkami a pod.): vedel vykľučkovať, vybicyklovať z každej situácie

vyklať 1. pichnutím odstrániť • vypichnúť: vyklať, vypichnúť oko • vylúpiť • vyrypnúť: vylúpiť očko z prsteňa • vykľuvať • vykľuť • vyďobať • vyďubať • vyzobať (zobákom) • kniž. vyklovať: vyklovať pečeň • povykáľať • povypichovať (postupne, viac vecí)

2. p. vyhnať 1

vypichnúť 1. pichnutím odstrániť, vybrať; pichnutím utvoriť, pichnutím označiť • vyklať: vypichnúť, vyklať niekomu oči; vypichnúť dierku do látky • vylúpiť • vylúpnuť • vyrypnúť • vyryť (násilím vybrať): vylúpiť oko; vyrypnúť hrozienko z koláča; vyrypnúť, vyryť znak do kameňa • vykľuvať • vykľuť • vyďobať • vyďubať (zobákom) • vypichať • vylúpať • povypichovať • povylupovať • povykáľať • povyrypovať (postupne, pichaním, rýpaním): obetiam vypichali, povypichovali, povykáľali oči; povypichovať, povyrypovať vzorky do kože, do hliny

2. p. zdôrazniť

vykľuť, vykľuvať p. vyklať 1

vykľuť sa, vykľuvať sa 1. (o vtáčom mláďati) dostať sa cez tvrdý obal vajca • vyďobať sa • vyďubať sa • preďobať sa • preďubať sa: húsatká sa vykľuli, vyďobali, preďobali (z vajca) • prezobať sa • prezobnúť sa • expr.: vyďobkať sa • vyďubkať sa • preďobkať sa • preďubkať sa • prezobkať sa • pren. expr. vykuknúť • zried. vyklať sa (o zube)

p. aj uliahnuť sa

2. p. ukázať sa 2

vykorčuľovať p. vyviaznuť

výučba p. vyučovanie

vyučovanie vyučovací proces: vyučovanie fyziky, moderné metódy vyučovania • výučba • menej vhodné výuka: spájať výučbu s výchovou; výuka dejepisu • školenie • vzdelávanie (vyučovanie, obyč. v kurzoch): odborné školenie, vzdelávanie • hovor. škola: dnes nie je škola

vzchopiť sa 1. vyvinúť duševné úsilie na získanie odvahy, sily, vôle a pod. • vzmužiť sa • hovor. schopiť sa: treba, aby ste sa vzchopili, vzmužili a nenariekali stále; z nešťastia sa rýchlo schopila • spamätať sa: už sa z prehry spamätal • pochlapiť sa (preukázať mužnosť, odvahu): ak sa pochlapíš, zvládneš to • expr.: pozbierať sa • zozbierať sa • zobrať sa • zviechať sa • pozviechať sa: po otrase sa nevládze pozbierať, pozviechať • hovor. expr.: priprieť sa • posošiť sa: posošil sa a dielo dokončil • dodať si odvahu/odvahy • pozbierať (všetku) silu/vôľu • napnúť sily • fraz. prísť k sebe: po manželkinej smrti už neprišiel k sebe • zotaviť sa (obnoviť si fyzické al. duševné sily): nevládze sa z neúspechu zotaviť • vzpružiť sa (dodať si sily): vzpruží sa k odvážnemu činu

2. p. postaviť sa 1, vstať 1

zašuškať, zašušotať p. povedať¹, zašepkať

zažrať sa 1. hryzením, vnikaním dostať sa hlboko do niečoho (obyč. nadlho) • vžrať sa: hrdza sa zažrala, vžrala do hodiniek • prehrýzť sa: črvotoč sa prehrýzla do samého stredu stĺpa • expr.: zahryznúť sa • zaryť sa: mechanizmy sa zahryzli, zaryli do vrchu • expr. zried. zažuť sa: pluhy sa zažujú do zaparenej zeme (Urban)

2. p. pustiť sa 1, zahĺbiť sa

žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu • fraz.: chodiť po žobraní • chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní • fraz.: chodiť z dom na dom • chodiť z dom do domu • chodiť po dobrých ľuďoch • zastaráv. pýtať (Rázus) • zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniť • proskať • prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať • expr. pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva • expr.: škamrať • škemrať • skuhrať • drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze • fraz. expr.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučať • skuvíňať • kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?

žuť, žuvať rozomieľať, roztláčať zubami potravu (na kašu) • expr. žviakať: žuje, žviaka kus baranieho mäsa; žuť žuvačku • prežúvať (dôkladne hrýzť a premiešavať slinami): dieťaťu nechutí, obed dlho prežúva • expr. vyžúvať (ustavične žuť) • hrýzť • rozhrýzať • rozhryzovať (zubami drobiť na kúsky): hryzie, rozhrýza slamku • chrúmať • chrúpať (niečo krehké, tvrdé): chrúmať, chrúpať mrkvu • expr. chrumkať (jemným spôsobom zubami drobiť niečo krehké)

p. aj jesť