Synonymá slova "u" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 4235 výsledkov (36 strán)

  • zúčastňovať sa byť prítomný na niečom, pri niečom, v niečom (a obyč. aj aktívne zasahovať) • mať účasť: zúčastňovať sa, mať účasť na cyrilometodských oslavách; zúčastňuje sa, má účasť na jazykovom kurzekniž. zried. účastniť sa: účastniť sa na spoločnom rozhovoremať podielpodieľať sa: mať podiel, podieľať sa na zisku, na neúspechukniž. participovať: participuje na viacerých úloháchangažovať saexponovať sa (zúčastňovať sa veľmi aktívne, najmä na spoločenskom dianí): angažovať sa za práva občanov; exponuje sa v pravicovej stranezapájať sazapojovať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): všetky deti sa zapájajú do hryspolupracovať (spoločne sa zúčastňovať na niečom): spolupracovať na projekte vodného dielapubl. spolupodieľať saadmin. slang. obosielať (zúčastňovať sa na niečom vyslaním zástupcov, diel a pod.): obosielať súťaž, zúčastňovať sa na súťaži


    zunovať stálym opakovaním prestať zaujímať, prestať pôsobiť; prestať mať v obľube, v láske niečo • zunovať sa (komu) • omrzieť (koho) • omrzieť sa (komu): zunovalo, omrzelo nás nečinne postávať; zunovala sa mi robota; Už som sa ti omrzel?zastar. domrzieť: život ho domrzel (Dobšinský)zovšednieťošúchať saobšúchať sa (stať sa všedným, nezaujímavým): heslá po čase zovšedneli, o(b)šúchali saobohrať saopočúvať sa (o hudobnom prejave): pieseň sa rýchlo obohrala, opočúvalaunudiťznudiť (naplniť nudou): pohodlný život ju unudil, znudilznepáčiť sazneľúbiť sa (prestať sa páčiť): záhaľka sa mu znepáčila, zneľúbilaspríkriť sasprotiviť saznechutiť samať dosť (stať sa nežiaducim, nemilým a pod.): prázdny život sa mládeži rýchlo spríkri, sprotiví; vaše správanie sa nám znechutilo; takých spôsobov máme už dosťprejesť sa (častým jedením, pren. častým opakovaním sa zunovať): čokoláda sa mi prejedla; cestovanie sa mu už prejedlopresýtiť sa (príliš sa nasýtiť): presýtila sa kamarátov, kamaráti sa jej zunovaliprijesť sa (o jedle, pren. aj o iných veciach): med je medom, i ten sa prije; dlhá návšteva sa domácim prijedlakraj. prikonať sa (stať sa nemilým, nepríjemným): i sláva sa mu prikoná (Rázus)


    zúročiť 1. zvýšiť o úroky (kapitál) • zúrokovať: vklad zúročiť, zúrokovať dvojnásobne

    2. uplatniť vo svoj prospech • využiťzužitkovať: svoje životné skúsenosti dobre zúročil, využil, zužitkoval v práci s mládežouužiť (obyč. na spríjemnenie života): vedieť všetko užiťzried.: zosohovaťzosožiť


    zužovať sa stávať sa užším, úzkym • úžiť sa: cesta sa do vrchu zužuje, úžizmenšovať sa (čo do šírky) • stenčovať satenčiť sa: nos sa mu ku koreňu stenčuje, tenčísťahovať sazvierať sa (v objeme): hrdlo sa dojatím sťahuje, zviera; membrána sa zmenou tepla sťahuje


    zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzaťvnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neverupokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuťnahováraťnabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výletvábiťlákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmiťahaťpriťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranupútaťupútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť

    2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície

    3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesťprivádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu


    zväčšiť 1. urobiť niečo väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť) • zveľadiť: zväčšiť, zveľadiť rodinný majetok, štát, obecrozšíriťrozmnožiťrozhojniťkniž. zmnožiť: rodičia pozemky ešte rozšírili, rozmnožili; v cudzine si vedomosti ešte zmnožilzvýšiť: zvýšiť stav dobytkaznásobiťznásobniťzmnohonásobiťzmnohonásobniť (veľa ráz zväčšiť): prírastky do knižnice zmnohonásob(n)ili

    2. urobiť väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť, oslabiť) • zosilniť: vplyv výchovy treba zväčšiť, zosilniťposilniťumocniťvystupňovať: voľby posilnili, vystupňovali moc strany; udalosti umocnili naše obavyzvýšiťznásobiťznásobniťzmnohonásobiťzmnohonásobniť: kvalitu životného prostredia treba za každú cenu zvýšiť; znásobiť úsiliezintenzívniť: žiada sa zintenzívniť tempo privatizáciepridať: kráse, slávy jej to nepridá, krásu, slávu jej to nezväčší

    3. p. zveličiť


    zväčšiť sa 1. stať sa väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť sa) • vzrásť: hladina riek sa zväčšila, vzrástlarozšíriť sa: hospodárstvo sa rozšírilorozmnožiť sakniž.: zmnožiť sarozhojniť sarozmôcť sa (v počte): prípady ochorenia sa rozmnožili, rozmohlizmohutnieť (stať sa mohutnejším): strom zmohutnelnarásťzried. prirásťrozrásť sazbujnieťrozbujniť sa (zväčšiť sa rastom): porast narástol, rozrástol sa, zbujnel; korupcia sa rozbujnila, rozrástlalek. hypertrofovať: pečeň hypertrofovalaznásobiť saznásobniť sazmnohonásobiť sazmnohonásobniť sa (veľa ráz sa zväčšiť): počet ochorení sa znásob(n)ilpribudnúť: obyvateľstva pribudlo, starostí pribudneexpr. prikvapnúť (trocha sa zväčšiť; o príjmoch): niečo prikvapne z honorárov

    2. stať sa väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť sa, oslabiť sa) • zintenzívnieťzintenzívniť sazosilniť sazosilnieť: vietor sa v podvečer zintenzívnil, zväčšil, zosilnil; náš odpor zosilnelzmocnieťumocniť sazmôcť savzmôcť sa: láska k vlasti v nich ešte zmocnela, umocnila sa; v spoločnosti sa (v)zmohla vzájomná nevraživosťvystupňovať sa: túžba po samostatnosti sa v národoch vystupňovalazvýšiť saznásobiť saznásobniť sazmnohonásobiť sazmnohonásobniť sa: kvalitatívne ukazovatele sa zvýšili, znásob(n)ili


    zvädnúť 1. stratiť sviežosť, prestať byť čerstvým v dôsledku nedostatku vlahy, slnka a pod. (o rastlinách) • uvädnúť: muškát sa neujal, zvädol, uvädolovädnúťobvädnúť: obvädnuté listypovädnúť (postupne al. trocha): ruže vo váze rýchlo povädlizried. zavädnúť (trocha, mierne) • odkvitnúť (prestať kvitnúť): odkvitnuté kvetyuschnúťvyschnúť (prestať žiť nedostatkom vlahy): presadené stromčeky uschli, vyschliodumrieť: odumreté lístieovisnúť (o rastlinách al. ich častiach pri nedostatku vody, živín a pod.): listy na slnku ovislipozvädaťpouvädať (postupne)

    2. p. ochabnúť 1


    zvädnutý 1. ktorý zvädol (o rastlinách, resp. o ich častiach) • uvädnutý: zvädnutá, uvädnutá ružaovädnutýpovädnutýobvädnutý (trocha zvädnutý): povädnutá kyticaodkvitnutý (ktorý odkvitol): odkvitnuté kvetyuschnutývyschnutýodumretýovisnutýsuchý (ktorý uschol, odumrel, ovisol pre nedostatok vlahy): vyschnuté stromčeky, suché, odumreté lístie; ovisnuté margaréty

    2. p. ochabnutý 2


    zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obiliavyviazať: vyviazať obilie do snopovzakosíliťzauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliťzatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľuuviazaťpriviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťazpreviazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľoustiahnuťopásaťprepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzomobkrútiťokrútiťobviazaťoviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátompoviazaťpozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať

    2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútaťsputnaťzaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazípoviazaťpoputnaťposputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnalioputnaťopútať (ruky, nohy)

    3. p. spojiť 2, zjednotiť


    zvládnuť 1. svojimi schopnosťami, silami stačiť na istú prácu • zvládaťuvládaťvyvládať: pochopil, že nezvládne, nezvládze, neuvládze, nevyvládze takú ťažkú robotu; ak chceš všetko zvládnuť, vyvládať, musíš sa poponáhľaťkniž.: zmocniť sazhostiť sa (vykonať s úspechom): svojho poslania sa zhostila dobrezmôcť (byť schopný vykonať niečo): toľkú robotu sami nezmôžemeutiahnuť (vystačiť silami na odtiahnutie, expr. na urobenie niečoho): všetky povinnosti chce utiahnuť sama

    2. nadobudnúť dokonalú zručnosť, dôkladné poznanie niečoho • zvládať: látku zvládze, zvládne za týždeň; vie zvládnuť každý problémkniž. zmocniť sa (umelecky, vedeckým poznaním): úspešne sa zmocniť problému, témy, réžieovládnuťosvojiť si (dobre sa naučiť narábať s niečím): ovládnuť, osvojiť si technické operácie; dobre ovládnuť, osvojiť si cudziu reč

    3. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (nepríjemným, ťažkým, náročným a pod.) • zvládaťpremôcťprekonať: zvládnuť, zvládať, premôcť vzbúrený dav; epidémiu sme zvládli, premohli, prekonali za krátky časzdolať: na ceste k trhovému hospodárstvu treba zdolať ešte veľa ťažkostíporadiť si (vedieť si rady): vie si poradiť so situáciou, s ťažkým súperomprevládnuť (obyč. silou): súpera musíš prevládnuť hneď od začiatku

    4. p. ovládnuť 1, 3, zachvátiť


    zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajnýnezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnostikniž. nezvyklý: nezvyklý úkaznevšednýnetradičnýnetypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situáciajedinečnýunikátnyvýnimočnýoriginálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečenímcudzí: odpovedal cudzím hlasommimoriadnynevídanýnápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné menoexotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krásakuriózny: kuriózny prípadkniž.: bizarnýpitoreskný: bizarné, pitoreskné tvaryčudnýdivnýpodivnýzáhadnýpodivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný životneopísateľnýnevyjadriteľnýnevypovedateľnýnevysloviteľnýnedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stavenejasnýnezrozumiteľnýnepochopiteľnýnevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný javčudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

    2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný


    zvon 1. kovový, obyč. bronzový nástroj v tvare obráteného kalicha, ktorý vydáva zvuk pri nárazoch kovového srdca na jeho steny: kostolné zvony, udrieť na zvonumieráčik (menší, obyč. kostolný zvon oznamujúci smrť niekoho): zvoní mu umieráčik

    2. p. guľa 1


    zvrátený 1. odchylný od normálneho (v dôsledku chyby, omylu) • pochybenýpomýlený: zvrátené, pochybené, pomýlené názory, myšlienky, pojmyskreslenýpokrivenýpopletenýpomotanýpoprekrúcaný: skreslený, pomotaný pohľad na vecabnormálnykniž. scestný: abnormálne, scestné uvažovanie

    2. ktorý odporuje prirodzenosti obyč. v sexuálnej oblasti • neprirodzenýúchylný: zvrátený, úchylný človek; zvrátené, neprirodzené túžbyzhýralýzvrhlýperverzný (hlboko zvrátený): zvrhlý čin, perverzné sklonysadistický: sadistické správanienemravnýnemorálnyamorálny (odporujúci mravným pravidlám): nemravné, nemorálne konanieskazenýhovor. expr. zopsutý


    zvyk ustálený spôsob správania, konania vzniknutý pravidelným opakovaním istej činnosti: ľudové zvyky; nedobrý zvyk fajčiť v spálniobyčaj: robiť niečo podľa starej obyčajezvyklosť: krajové zvyklostikniž. uzancia: obchodná uzanciahovor. móres (obyč. mn. č.): zavádzať nové móresyexpr.: maniermaniera (obyč. mn. č.): má panské maniere, manieryzvyčajnávyk (osvojený spôsob správania, konania): hygienické návykypravidlo (prijatá zásada): životné pravidlákonvencia: spoločenské konvencietradícia (súhrn zvykov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie): ostať verný tradíciámkniž. úzus: vžitý úzuszastaráv. mrav: podľa rodinného mravu


    zvyknúť (si) osvojiť si niečo ako zvyk • privyknúť (si)navyknúť (si): postupne si na včasné vstávanie zvykol, privykol, navykol; oči si zvykli, privykli na tmuudomácniť saaklimatizovať sa (prispôsobiť sa životnému prostrediu): dlho sa nevedela v novom zamestnaní udomácniť, nevedela si zvyknúťnaučiť sapriučiť sa (učením získať návyk, zvyk): musíš sa naučiť, priučiť poriadku; naučiť sa pravidelne chodiť plávať


    zvýšiť urobiť väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť) • zväčšiťzintenzívniť: zvýšiť, zväčšiť počuteľnosť rozhlasu; zintenzívnenie výrobyvystupňovať: radosť detí úspech ešte vystupňovalzveľadiťpovzniesťpozdvihnúťzdvihnúťdvihnúť (dostať na vyššiu úroveň): pestovanie ovocia treba zveľadiť, povzniesť, pozdvihnúťzlepšiťzdokonaliťskvalitniťzakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): na farme zlepšili, zdokonalili chov hydiny; skvalitnenie, zakostnenie služiebzosilniťposilniťumocniť (urobiť silnejším, mocnejším): zosilniť, posilniť svoju moc; tlak na nás ešte umocnilihovor. podvýšiť (trocha zvýšiť): podvýšiť niekomu platpridať: pridať na rýchlosti, zvýšiť rýchlosťpozvyšovať (postupne): pozvyšovať platy


    žalostný 1. vyjadrujúci al. vzbudzujúci žiaľ, bolesť, smútok • bolestnýsmutný: žalostná, bolestná, smutná správa, novinažalostivýbolestivý: ozýval sa žalostivý, bolestivý nárekkniž.: žiaľnybôľny: žiaľne, bôľne vzdychyusedavý (veľmi žalostný): usedavý plačkvílivýexpr.: prežalostnýprebolestnýpresmutný: prežalostný vzlykkniž.: srdcervúcisrdcelomnýpoet. zastar. úpny (Krasko): srdcervúci, úpny stonzastar.: ťažoblivýžiaľuplnýkormútlivý (Hviezdoslav)zried. žalobnýpoet. zried. žiaľnohlasý (Sládkovič)elegický

    2. p. biedny 2


    žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na ctiobžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajúobviňovaťviniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádežkniž.: inkriminovaťrekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup

    2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľoviudávaťdenuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátovpejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovisubšt. bonzovať


    žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartujvtipkovaťrobiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účethovor.: vtipkáriťšpásovať: vtipkária, špásujú o všetkomhovor. zastar. vicovať (Timrava)hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiťsubšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujúprekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačkyuťahovať sinár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín)expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)

    2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sazahrávať sipohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávaťbrať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj


    žartovný 1. obsahujúci žarty a vzbudzujúci veselosť • veselýhumorný: rozprával žartovné, veselé, humorné zážitkyvtipný (duchaplne žartovný): vtipné poznámkyrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): rozmarné poviedky; zábavné čítanieanekdotický (žartovný a krátky): anekdotický príbehhumoristický (obsahujúci humor): humoristický časopisrecesistickýrecesijný (provokatívne, vyzývavo žartovný) • figliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky: vyviedol figliarsky, beťársky kúsokkomickýsmiešny (vzbudzujúci smiech): komické, smiešne maskyburlesknýfraškovitý (hrubo žartovný): burleskné predstavenieprekáravý (žartovne podpichovačný): prekáravé slovázried. žartovlivý (Hviezdoslav)subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný

    2. (o človeku) ktorý rád žartuje • veselý: je to veselý, žartovný pánhumornývtipný: humorný, vtipný človekfigliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky (ktorý rád robí fígle, huncútstva): môj starký bol figliarsky, beťársky človekrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): veľmi úsmevná, zábavná spoločnosťhovor. špásovný: špásovné dievčasubšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný


    žatva 1. práce spojené so žatím obilia • zber: začal sa čas žatvy, zberu (obilia)zvoz: zvoz úrodykosba (kosenie obyč. sena, mládze)

    2. kniž. dobrý výsledok činnosti • úrodaziskkniž. zastar. žeň: básnická žatva, žeň; úroda bola tohto roku bohatá


    že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu

    2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebopretožehovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučnákeďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si

    3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • : tak ju vykrútil, že, až topánky stratilačo: tak robil, čo sa celý spotil

    4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nechexpr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem rukyčo: podaj mi pero, čo sa podpíšemabyžeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu

    5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takžetak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieťa pretoa taka teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho

    6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš!kiež: Kiež múdro vykoná!

    7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!

    8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vrajúdajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty

    9. p. veru


    ženiť sa (o mužovi) cirkevne al. úradne potvrdzovať manželské spolužitie s niekým • uzavierať/uzatvárať manželstvo: ženil sa po tridsiatke; dnes druhý raz uzatvára manželstvobrať si (niekoho za ženu): Koho si berie, s kým sa žení?mať svadbusvadbiť sa (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu; aj o žene): má svadbu, svadbí sa už budúci týždeňmať sobášsobášiť sa (aj o žene; týka sa konkrétneho svadobného obradu): keď som sa ženil, keď som mal sobáš, keď som sa sobášil, pršalofraz. ísť pred oltár (aj o žene): to si rozmyslí, s kým pôjde pred oltárhovor. žart. vrabčiť sa


    žiar1 vyžarované teplo • horúčavahorúčosť: žiar, horúčava letného slnkapáľapáľava: z pece vychádza páľavaúpek (slnečný žiar) • poet. opalzried. žiara


    žilnatý ktorý má badateľné, vystupujúce žily (obyč. na rukách) • žilovatý: má žilnaté, žilovaté rukyzried. žilovitý: žilovité nohyžilkovanýžilkovatýzried. žilkovitýšľachovitýexpr. uzlovitý (ktorý má výrazné šľachy): šľachovité, uzlovité zrobené ruky


    žinčica prevarená srvátka z ovčieho mlieka • urda (skvasené ovčie mlieko, sladká žinčica)


    živiť 1. starať sa o živobytie niekoho, poskytovať výživu, hmotne niekoho zaopatrovať • vyživovať: živí, vyživuje veľkú rodinuchovaťopatrovať: chová, opatruje aj svojich rodičovstarať sa (finančne): stará sa o matkuvydržiavaťvydržovať (hospodársky zaopatrovať): vydržiava dosť veľkú domácnosťkniž. sýtiť: sýti hladné krky

    2. dodávať silu, aby niečo nezaniklo • udržiavaťposilňovať: živia, udržiavajú, posilňujú v nás nádej na lepší život; živiť, udržiavať oheň; posilňovala ma myšlienka na odpor

    3. p. kŕmiť


    žľab 1. podlhovastá obyč. drevená nádoba slúžiaca na odvádzanie al. privádzanie kvapalín, na kŕmenie dobytka a pod. • válov: dať seno do žľabu, válovakoryto: voda odteká dreveným korytomkadlubkadluba (žľab vydlabaný z kmeňa)

    2. úzka terénna depresia • údoliepriehlbeňúžľabinaprielubanáhon


Pozri výraz U v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV