Synonymá slova "u" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 4498 výsledkov (38 strán)
-
zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňu • objaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravce • konštatovať • skonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoro • postrehnúť • pobadať • všimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajú • vypozorovať • vybadať • kniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosť • hovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadí • určiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný čas • odb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesterolu • vyskúmať • vybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejaví • pozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omyl • vyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivá • publ. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstva • usúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať sa • vyrozumieť • pochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postup • vydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehral • zvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od nás • hovor.: vysondovať • presondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkov • hovor. opáčiť: opáčil, čo si myslia • hovor. expr.: vyhrabať • vykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci? • zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volala • fraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky
zištný majúci na zreteli iba zisk • vypočítavý: zištný, vypočítavý človek; zištné dôvody, myšlienky • pejor. prospechársky (túžiaci po prospechu; svedčiaci o tom): prospechársky súkromník; má prospechárske ciele • kniž.: utilitárny • utilitársky: utilitárske záujmy, zretele • ziskuchtivý • ziskubažný (túžiaci po zisku; svedčiaci o tom): ziskuchtivý, ziskubažný podnikateľ; ziskuchtivé pohnútky • chamtivý • hrabivý: chamtiví, hrabiví boháči • pejor. mamonársky (ženúci sa iba za bohatstvom): mamonárski obchodníci • kniž. ziskulačný • zastar. ziskužiadostivý • pejor.: ziskužravý • ziskožravý (nadmerne ziskuchtivý): ziskužravý majiteľ • zried. zlatobažný (túžiaci po zlate): zlatobažný lakomec • chlebársky (Tajovský, Mráz) • chlebičkársky (Kukučín)
zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjav • jav: prírodný, fyzikálny jav • úkaz: sledovať úkazy na oblohe • kniž. fenomén • príznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenomén • kniž. symptóm: symptómy krízy • zastar. zjavisko (Sládkovič)
2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavom • vzhľad: dbať o svoj vzhľad • výzor: má ešte detský výzor • vonkajšok • zovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajšku • zastar. zjavenie: krása jeho zjavenia (Timrava)
3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjav • osobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúry • postava: veľká postava športu • zastar. zjavisko (Kukučín)
zjaviť 1. nadprirodzeným spôsobom oznámiť, ohlásiť • zvestovať: starozákonní proroci zjavili, zvestovali mnohé udalosti • predpovedať (vysloviť predpoveď): mať schopnosť predpovedať budúcnosť • vnuknúť (dať niekomu podnet na niečo): hviezdy mu vnukli, aby konal inak
2. kniž. urobiť zjavným (obyč. rečou) • vyjaviť: zjaviť, vyjaviť svoje úmysly • prejaviť • ukázať: prejaviť, ukázať svoje city, túžbu svojho srdca • prezradiť • vyzradiť • povedať: prezradil, vyzradil, povedal všetko, čo o veci vedel
3. p. prezradiť 4. p. zistiť
zjednať2, obyč. v spoj. zjednať nápravu, zjednať poriadok správ. urobiť, zaistiť, zabezpečiť: urobiť nápravu; urobiť, zaistiť, zabezpečiť poriadok
zjednotiť urobiť jednotným • spojiť (do celku): politické hnutia treba zjednotiť, spojiť • zomknúť: túžba po slobode ich zomkla • kniž.: stmeliť • integrovať: stmeľujúce, integrujúce tendencie vo svete • sceliť (dať do jedného celku niečo rozdelené): sceliť pozemky • unifikovať • zastar. unírovať: unifikovať zákony, právo • zblížiť: spoločné názory nás zblížili • zviazať • združiť (na základe spoločných záujmov, náklonnosti): boj proti spoločnému nepriateľovi ich zviazal, združil
zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málo • požiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlom • skonzumovať • stroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčky • expr. zjemn.: spapať • spapkať • zhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvé • zožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatu • vyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobrom • vyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z taniera • expr.: spratať • upratať • zmastiť • zlupnúť • zlupkať • zlopnúť • spakovať • spásť • sprášiť • zmiesť • zmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiek • hovor. expr., obyč. pejor.: sfakliť • sťapnúť • skotiť • zošrotovať • zmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajce • hovor. expr. sfutrovať • expr.: zhltnúť • zhltať • spahltiť • schamtať • schlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkať • vychlípať • vysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievku • expr.: zlízať • vylízať • zliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačku • subšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechal • expr.: schrúmať • schrumkať • schrumnúť • schrupnúť • schrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablko • vziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesť • expr.: popratať • pohltať • vyhltať • pochrúmať • pochrúpať • pochrumkať • zjemn.: popapať • popapkať • hrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus torty • expr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškov • vychutnať (s chuťou zjesť)
p. aj zajesť si
zladiť uviesť do súladu, súhry, harmónie • priviesť/dať do súladu • zharmonizovať: treba zladiť, dať do súladu všetky zložky hospodárstva; neboli si schopní život zharmonizovať • kniž. vyladiť: vyladiť časti celku • menej vhodné zosúladiť • admin. slang. zosúhlasiť: zosúhlasenie položiek • koordinovať • skoordinovať: projekty neboli dobre (s)koordinované • kniž. al. odb. synchronizovať (uviesť do časového súladu): synchronizácia strojov • urovnať • zrovnať • usporiadať (dať do poriadku): urovnať, zrovnať si myšlienky v hlave; usporiadali si rodinné vzťahy
zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiť • obľahčiť • uľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciu • poľahčiť • uľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilo • vyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu
2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciu • hovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovali • podceniť • znehodnotiť • zdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnosti • obsmiať • vysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiť • zneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)
zlepšovať sa stávať sa lepším, dokonalejším • lepšiť sa • skvalitňovať sa • zdokonaľovať sa: pomery sa zlepšujú, lepšia; vyučovanie sa skvalitnilo, zdokonalilo • napredovať (vyvíjať sa k lepšiemu): kultúrne napredovanie • polepšovať sa • poprávať sa • popravovať sa • subšt. vylepšovať sa: zdravie sa mi polepšuje, popráva • zveľaďovať sa • povznášať sa • pozdvihovať sa • dvíhať sa • zvyšovať sa: kultúra na vidieku sa zveľaďuje, dvíha, povznáša; výroba sa zvyšuje • prehlbovať sa (o niečom pozitívnom) • obohacovať sa: náš politický rozhľad sa obohacuje • ozdravovať sa • ozdravievať: život v kolektíve sa ozdravuje, ozdravieva • hovor. expr. umúdrovať sa: počasie sa pomaly umúdruje • kultivovať sa • cibriť sa: reč sa mu postupne kultivuje, cibrí
zlomok 1. malá časť celku, odlomená časť • úlomok: zlomok, úlomok zlata, horniny • odlomok: odlomky ľadu • čiastočka • kúsok: čiastočky, kúsky rozbitého pohára • fragment: archeologické fragmenty • zastar. výlomok: výlomky z kosti
2. neúplná časť umeleckého, obyč. literárneho diela: zlomky rukopisu • fragment: fragment básne • výňatok: výňatok z opery • ukážka: predniesť ukážky z diela • útržok: útržky z textu • torzo (nedokončené, neúplné umelecké dielo): torzo rukopisnej pozostalosti • úryvok: úryvok básne • kniž. úlomok: úlomky eposu • kniž. výlomok: výlomky z Jánošíka • kniž. výrez
zlomyseľník zlomyseľný človek • škodoradostník (kto má radosť zo škody, z nešťastia iného) • ironik (ironický človek) • sarkastik: útočný sarkastik • uštipačník • štipľavec • expr. zloduch
zlomyseľnosť zlomyseľné zmýšľanie al. konanie: ľudská zlomyseľnosť nepozná hranice • škodoradosť: oči jej svietia škodoradosťou • škodoradostnosť • zlovôľa • zlovoľnosť • zried. zlomyseľ (Urban) • uštipačnosť
zlomyseľný ktorý želá, robí niekomu zle, ktorý sa teší z ťažkostí druhého; svedčiaci o tom (op. dobromyseľný) • škodoradostný: zlomyseľné, škodoradostné reči • zloprajný (op. dobroprajný) • kniž. zlovoľný: zloprajný, zlovoľný despota; zlovoľný pohľad • nežičlivý • zried. záškodnícky: nežičlivá kritika, záškodnícky útok • uštipačný • pichľavý • štipľavý • sarkastický (ktorý chce zraniť druhého rečou, výrazom tváre a pod.): uštipačný tón, úsmev; štipľavé, sarkastické poznámky • nenávistný • expr. jedovatý: jedovatý smiech • expr.: satanský • satanášsky: satanský úsmev, satanášske oči
zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z voza • kniž. zosňať: zosňať niekomu putá • zvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo steny • zavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladať • kniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z police • zosadiť: zosadil dieťa z hojdačky
2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladať • zostaviť • zmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatu • zrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvien • skonštruovať • zostrojiť • hovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístroj • hovor. znôtiť • expr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosák • zopäť (ruky) • zosumovať • zosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem… • zoštylizovať • sformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky
3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látku • prehnúť • preložiť: prehnúť, preložiť okraj listu
4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zem • expr.: skoliť • skosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderom • zvaliť • podťať • kniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zem • zastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom
5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročný • napísať: napísať román, kantátu • expr.: sklepať • zbúchať • zlepiť • pozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedku • poskladať (viacero diel)
6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiť • spraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúšky • podstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúšku • absolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniál • kniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahu • poskladať (postupne)
7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1
zľudštieť stať sa ľudským • zľudštiť sa • poľudštiť sa: jeho správanie zľudštelo, zľudštilo sa, poľudštilo sa • humanizovať sa: bývanie sa humanizovalo • hovor. expr. učlovečiť sa
zľutovať sa prejaviť súcit s niekým a poskytnúť pomoc, útechu, odpustenie a pod. • zmilovať sa: zľutovať sa, zmilovať sa nad opustenými; rodičia sa zľutovali, zmilovali a splnili deťom túžbu • zried. zľútiť sa (Timrava) • zastar. pomilovať: Pomiluj Bože, pomiluj! (Sládkovič) • hovor. expr. učlovečiť sa (prejaviť sa ako človek, stať sa prístupný dobrému): učlovečili sa a pomohli nám v núdzi • poet. zžialiť sa (nad kým, nad čím)
zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský
2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý
p. aj nepríjemný
3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova
4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad
p. aj nevľúdny
5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný
zmenšiť sa stať sa menším (op. zväčšiť sa): rozdiel medzi bratmi sa zmenšil • stenknúť • stenčiť sa • zúžiť sa (stať sa menším čo do hrúbky, šírky, expr. množstva, objemu): vrstva papiera sa stenčila, stenkla; chodba sa zúžila; expr. zásoby stenkli, stenčili sa • zoschnúť (sa) • zosušiť sa (suchom, sušením sa zmenšiť): drevo (sa) zoschlo, zosušilo sa • lek. atrofovať (o tkanive al. o telesných orgánoch) • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti, množstve, význame a pod.): rodinné úspory sa scvrkli • poklesnúť • klesnúť (stratiť na intenzite, význame, hodnote a pod.): rozvodovosť (po)klesla; cena áut (po)klesla • ubudnúť • odbudnúť (zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu a pod.): záujemcov, zásob ubudlo, odbudlo • zoslabnúť • oslabnúť • zoslabiť sa (v intenzite): zvuky (z)oslabli, zoslabili sa; horúčka (z)oslabla, zmenšila sa • zredukovať sa • znížiť sa (v množstve, intenzite; op. zvýšiť sa): náskok vedúceho pretekára sa zredukoval, znížil, zmenšil na minimum • obmedziť sa: výroba zbraní sa obmedzila • zdrobnieť (stať sa drobným, malým): písmo jej akosi zdrobnelo • zrednúť: zástupy zredli • zried. zmalieť (Urban)
zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických al. duševných príčin) • znehybnieť • stŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzy • stuhnúť • zdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachu • okľavieť • skľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveli • ochrnúť • ochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeli • ustrnúť • zdúpnieť • zried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivu • expr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasu • expr. skremenieť: údy mu skremeneli • zmŕtvieť: nohy mu zmŕtveli • fraz.: ostať ako obarený/ako zarezaný • ostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok) • pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol
p. aj naľakať sa
zmieriť odstrániť rozpor, spor, nesúlad a pod. medzi niekým; spôsobiť uspokojenie, vyrovnanie, súlad • uzmieriť • pomeriť: spoločné nešťastie ich (u)zmierilo; (u)zmieriť, pomeriť matku s dcérou • nár. vymeriť (Jesenská) • udobriť: chcel priateľa udobriť darom • uchlácholiť • uspokojiť • upokojiť: hľadeli nás uchlácholiť, u(s)pokojiť, aby sme neprotestovali • spriateliť: nešťastníkov treba spriateliť s osudom
zmieriť sa 1. zanechať nepriateľstvo, spory • uzmieriť sa • pomeriť sa: nepriatelia sa napokon (u)zmierili, pomerili • nár. vymeriť sa (Vansová) • udobriť sa • hovor. podobriť sa: nechce sa s bratom udobriť, podobriť; udobriť sa bozkom • pokonať sa (zmierlivo sa dohodnúť): susedia sa napokon pokonali • fraz. podať si ruky: rozvadení súperi si podali ruky
2. zanechať vzdor, prijať niečo ako nevyhnutné • uspokojiť sa: ťažko sa zmieriť, uspokojiť s porážkou • spriateliť sa: musíme sa spriateliť s myšlienkou na prehru • vyrovnať sa: vyrovnať sa so stratou zamestnania • rezignovať (trpne sa zmieriť s niečím): po porážke rezignoval, s porážkou sa zmieril
zmierlivý usilujúci sa o zmierenie; svedčiaci o tomto úsilí • zmierny: zmierlivé, zmierne riešenie sporu; zmierlivý, zmierny postoj k niečomu • zmierovací • zmierujúci • udobrujúci (vedúci k zmiereniu): zmierovacie pokusy, zmierujúce konanie • odzbrojujúci: odzbrojujúci úsmev • ústretový • lojálny • kniž. konciliantný
zmierniť urobiť miernejším, miernym, znesiteľnejším, menším • zmenšiť • oslabiť • znížiť (op. zväčšiť): zmierniť, zmenšiť napätie v rodine; oslabiť, znížiť nepriaznivé účinky priemyslu • stíšiť • zjemniť • stlmiť • zmäkčiť (urobiť príjemným, lahodným, menej intenzívnym): stíšila, zjemnila, stlmila hlas; zmäkčiť, stíšiť, zmierniť osvetlenie • utíšiť (nepríjemné pocity): utíšiť žiaľ, hnev • zried. umierniť: umierniť svoju zlosť • ochladiť • schladiť • zried. obľaviť: treba ochladiť, schladiť otcov hnev • expr.: zahasiť • uhasiť • zahnať: zahnal hlad v najbližšej reštaurácii; uhasiť si smäd; zahnať túžbu po domove • spomaliť (pohyb): zmierniť, spomaliť krok, tempo (op. zrýchliť)
zmierniť sa stať sa miernejším, miernym, menším, znesiteľnejším, menej intenzívnym • zmenšiť sa • oslabiť sa • zoslabiť sa • oslabnúť • zoslabnúť • zmiernieť • znížiť sa (op. zväčšiť sa): vietor sa zmiernil, zmenšil, (z)oslabil; hukot motora sa nezmiernil, nezmiernel, neznížil sa • stíšiť sa • zjemniť sa • zjemnieť • stlmiť sa • zmäkčiť sa (stať sa príjemnejším, vľúdnejším, lahodnejším, menej intenzívnym): žiaľ sa časom stíši, stlmí; pri pohľade na dieťa sa jej tvár zjemnila, zmäkčila; hlas sa mu dojatím stlmí, zjemnie • poľaviť • povoliť (o zime, chorobe a pod.) • spomaliť sa (op. zrýchliť sa): tempo sa spomalilo • ovládnuť sa • umierniť sa (v prejavoch): chcel deti potrestať, ale sa ovládol, umiernil, zmiernil
zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopy • schovať sa • skryť sa • ukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v dave • stratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoru • expr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol
2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadli • vytratiť sa • stratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutia • padnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padli • hovor. expr.: vypariť sa • odpratať sa • odpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehli • hovor. expr.: zdúchať • zdúchnuť: zdúchnuť z domu • zutekať • ujsť: zutekať, ujsť spred komisie • expr.: ufujazdiť • ufrknúť • ufrngnúť • ubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúť • fraz. expr. vziať nohy na plecia
3. prestať jestvovať • stratiť sa • vymiznúť • zaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizli • vytratiť sa • pominúť sa • prejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešla • hovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparil • kniž.: vyprchať • vypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchne • pohasnúť: smiech pohasol, túžba pohasla • expr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapú • hovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapala • zapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutia • zísť • zliezť • skapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapal • rozplynúť sa • rozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlili • hovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavy • poprechádzať • poprechodiť • postrácať sa • pomiznúť • potratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli
zmĺknuť prestať hovoriť, prestať znieť • zamĺknuť • umĺknuť • stíchnuť • zatíchnuť • utíchnuť: od prekvapenia prítomní z(a)mĺkli, umĺkli; keď učiteľ vstúpil do triedy, deti stíchli, zatíchli, utíchli • odmlčať sa: naraz sa odmlčal a nechcel už viac nič povedať; hudba sa odmlčala • expr.: onemieť • znemieť • zanemieť (obyč. z nejakého silného vonkajšieho popudu): onemieť, z(a)nemieť od strachu, úžasu, hrôzy • zried. ponemieť (postupne zmĺknuť) • zried. zamlčať (Kukučín) • fraz. expr.: zahryznúť si do jazyka • zahryznúť si do pery: radšej si zahryzne do jazyka, do pery, akoby mal vyvolať spor • stratiť reč (nebyť schopný prehovoriť): stratil reč pri toľkej opovážlivosti
zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť • opanovať • ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územie • uchvátiť • uchytiť • kniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štáte • kniž. urvať: urvať si kus chleba • strhnúť: vládu strhli na seba víťazné strany • chytiť • zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní
2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiť • expr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeň • zasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúca • schytiť • pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtucha • ovládnuť • opanovať • zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujala • expr.: posadnúť • opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosť • popadnúť: naraz ma popadol strach • premôcť • zmôcť • preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odpor • zájsť • nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovom • prísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosť • vojsť (do niekoho): vošiel doňho hnev • kniž.: pojať • jať: (po)jala ich tieseň • pren. zajesť sa • častejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť
3. p. zvládnuť 1, 2
zmoknúť byť zasiahnutý, zmáčaný dažďom: schovali sa pod strechu, aby nezmokli • opršať: neos. včera nás na futbale opršalo • zapršať: všetko seno nám zapršalo • umoknúť • vymoknúť • pomoknúť: umoknúť do nitky; bielizeň vonku pomokla • premoknúť • premočiť sa (úplne, celkom zmoknúť): kabát celkom premokol, premočil sa
zmrzliak hovor. expr. človek trpiaci stále chladom • hovor. expr.: zmrzloš • uzimenec
zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)
2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod
3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie
4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv
5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?
6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu
zmýšľať 1. mať istý názor na niečo, mať isté presvedčenie o niečom • myslieť (si) • mať mienku: zmýšľa, myslí (si) o každom iba dobre; Akú máš mienku, ako zmýšľaš o veci? • cítiť (mať presvedčenie, názor): cíti, zmýšľa slovensky, humanisticky • kniž.: súdiť • usudzovať: nevedno, čo o mne súdia, usudzujú iní • uvažovať: je to ľavicovo uvažujúci človek
2. mať istý zámer, úmysel • zamýšľať: zmýšľa, zamýšľa urobiť dobrý obchod • mať v úmysle • pomýšľať • zastar. obmýšľať • chystať sa • strojiť (sa) • hodlať: tuší, že s ním majú niečo v úmysle, že pomýšľajú, chystajú, stroja sa urobiť niečo nedobré; Čo hodláte podniknúť? • uvažovať (úvahou prichádzať k istému rozhodnutiu): uvažuje o odchode
3. p. vymýšľať
zmyť 1. prúdom vody al. inej tekutiny odstrániť nečistotu, špinu; zbaviť nečistoty, špiny • umyť: zmyť, umyť mastnotu z tanierov; zmyť, umyť si vlasy • spláknuť • spláchnuť • opláchnuť • opláknuť: hadicou spláknuť piesok z chodníka; opláknuť tvár od sadzí; spláchnuť, opláchnuť dlážku • omyť • obmyť (na povrchu) • pozmývať • poobmývať (postupne, viac vecí): pozmývať krv z rúk; voda poobmýva skaliská
2. p. napraviť 4
značný 1. pomerne veľký, pokiaľ ide o rozmery, počet, množstvo a pod. • nemalý • podstatný: značné, nemalé úsilie; značná, podstatná časť diela je hotová • viditeľný • znateľný • zastar. znatný (ktorý možno ľahko vidieť, zbadať): znateľný pokles záujmu • hrubý: hrubé porušenie predpisov • slušný: má slušný plat • hovor.: poriadny • dobrý • hodný • úctyhodný: prešli poriadny, hodný kus cesty; úctyhodná cena; odkrojil dobrý kus chleba • expr.: tučný • riadny: tučný zisk, riadna kopa peňazí
2. p. dôležitý 1
znášanlivý ktorý sa dobre znáša s ľuďmi, rešpektujúci názory iných • tolerantný • nepriečny: znášanlivý, tolerantný človek • pokojný • mierny • mierumilovný • pokojamilovný: pokojné, mierumilovné obyvateľstvo, národy • slobodomyseľný • liberálny • zmierlivý • lojálny: liberálna, zmierlivá politika; zmierlivý úsmev • umiernený • zdržanlivý • rezervovaný: umiernené, zdržanlivé stanovisko • kniž. konciliantný • zried. spratný • nár. úložný
znecitliviť urobiť necitlivým (voči bolesti) • umŕtviť: injekciou znecitliviť sval, zub; lokálne umŕtvenie • zried. zmŕtviť: zmŕtviť ranu • otupiť • zľahostajniť (urobiť duševne apatickým): žiaľ ho celkom otupil, zľahostajnil (voči okoliu)
znechutený pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom • rozladený: bol znechutený, rozladený jej správaním • skľúčený • skrúšený • deprimovaný • stiesnený (duševne ochabnutý): skľúčený, deprimovaný výraz tváre • znudený • unudený • zunovaný • omrzený (znechutený nudou, opakovaním niečoho): znudená tvár, zunované publikum • kniž. blazeovaný: blazeovaný úsmev • expr. zvädnutý • hovor. expr.: otrávený • rozhasený • rozkvasený: zvädnutá, otrávená nálada • mrzutý • namrzený • rozmrzený (pociťujúci mrzutosť): mrzutý, rozmrzený pohľad • sklesnutý • kniž.: skleslý • malomyseľný: malomyseľné, skleslé reči
zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiť • znevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človeka • kniž. sprzniť • zastaráv. znectiť • pren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné meno • znesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkov • dehonestovať • zdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegov • diskreditovať • zdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovali • pohaniť • potupiť • spotupiť • pošpiniť • poškvrniť • expr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo sväté • kniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovali • kniž.: podeptať • zdeptať • pošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosť • uraziť • pokoriť • ponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený
2. p. znásilniť
zničený 1. ktorý má narušené fungovanie, ktorý stratil pôvodnú podobu, funkciu a pod. • poškodený: zničené, poškodené rádio • pokazený • skazený: pokazený, skazený stroj • znivočený • spustošený: znivočený, spustošený kraj • expr.: zdecimovaný • zhumpľovaný • zdevastovaný • spľundrovaný • zruinovaný: vojnou zdecimovaná, zdevastovaná, zruinovaná Európa
2. expr. duševne al. telesne podlomený • expr. znivočený • utrápený • strápený: sadla si celkom zničená, utrápená • zmorený • umorený • zdrvený • zúbožený • ubiedený • usužovaný: bol zmorený ťažkou prácou • vyčerpaný • unavený • ukonaný • ustatý (zbavený síl): prišiel z práce vyčerpaný, ukonaný • zlomený • expr.: dobitý • dokatovaný • ukatovaný • skvárený • zdecimovaný • hovor. expr.: skapatý • zmordovaný: celý je dobitý, skapatý • hovor.: hotový • vyradený • hovor. trop (neskl.) • expr. groggy (neskl.) • subšt. kaput (neskl.): po zápase bol hotový, groggy
zniesť 1. nosením dať na jednu hromadu • znosiť: zniesli, znosili sem všetky haraburdy • ponosiť • poznášať (postupne): ponosiť, poznášať haluze na kopu • zvláčiť: zvláčiť drevo z hory • zhromaždiť • sústrediť • hovor. expr. strepať: odpadky zhromaždili, sústredili do jamy za chatou; Prečo ste to všetko sem strepali?
2. mať schopnosť fyzicky al. psychicky zvládnuť • vydržať: znesie, vydrží namáhavú cestu • zdolať • prekonať • premôcť: prekonali, premohli biedu, poníženie; zdolať námahu • zmôcť: zmôcť prekážky • uniesť (ako ťarchu, záväzok a pod.): toľkú zodpovednosť musí uniesť • zakúsiť • podstúpiť (niečo negatívne): museli zakúsiť, podstúpiť veľa príkoria • vystáť • zažiť • prežiť • prestáť • strpieť • pretrpieť • vytrpieť: veľa musel vystáť, pretrpieť, vytrpieť na pracovisku • expr.: prehltnúť • preglgnúť • prežrieť (psychicky zniesť, obyč. príkorie) • expr.: prehryznúť • prehrýzť: to už nemieni prehltnúť, prehryznúť • zastar. preniesť: človek prenesie všetko, keď nie je sám
zobraziť predstaviť obraz skutočnosti al. subjektívnej predstavy (graficky, maľbou, fotograficky al. rozličnými umeleckými prostriedkami) • vyobraziť • zachytiť: zobraziť, vyobraziť terén na mape; obraz zachycuje podtatranskú krajinu • zvečniť: zvečnil jej krásu na plátne • znázorniť: na grafe znázorniť rast produktivity práce • predstaviť • stvárniť • vykresliť • opísať (zobraziť slovom, konaním, obrazom a pod.): spisovateľ v románe predstavil, stvárnil nedávnu minulosť • ukázať: autor sa pokúsil ukázať zložitosť situácie • odzrkadliť (ukázať ako v zrkadle): dielo dobre odzrkadlilo skutočnosť • kniž. stelesniť (dať niečomu konkrétnu, telesnú podobu): stelesnenie dobra, zla (v umeleckom diele) • kniž.: spodobiť • spodobniť • vypodobiť • vypodobniť: na fotografii je dievča dobre spodob(n)ené • symbolizovať (zobraziť, vyjadriť pomocou symbolov): červená farba symbolizuje revolúciu
zodrať sa 1. namáhavou prácou obyč. natrvalo stratiť fyzické sily; telesne al. i duševne sa vysiliť • vyčerpať sa • udrieť sa • uhnať sa: matka sa pri deťoch zodrala, vyčerpala, udrela, uhnala • zničiť sa: prišiel domov chorý a celkom zničený • hovor. expr.: zhumpľovať sa • strhať sa • expr.: uštvať sa • uhrdlovať sa: pri stavbe domu sa celý strhal, uštval, uhrdloval • unaviť sa • ukonať sa • ustať • poet. znaviť sa • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa (obyč. prechodne) • zmoriť sa • umoriť sa (najmä duševne) • napracovať sa • upracovať sa • zrobiť sa • narobiť sa • nadrieť sa (vykonať veľa al. ťažkej práce a obyč. niesť následky vynaloženej námahy)
2. porov. zodrať 1, zničiť
zomlieť drvením v mlynčeku al. v mlyne získať z niečoho drobné čiastočky, práškovitú, kašovitú konzistenciu • pomlieť: zomlieť, pomlieť mak, mäso • vymlieť: vymlieť obilie • zried. umlieť: zle umletá kukurica • rozomlieť (obyč. na prach): rozomlieť kameň • namlieť (zomlieť väčšie množstvo) • premlieť (znova zomlieť) • zošrotovať (zomlieť nahrubo, obyč. s cieľom prípravy krmiva) • podrviť • rozdrviť • rozdrobiť (drvením, drobením rozmrviť na čiastočky): podrviť zrno; podrviť, rozdrviť v mažiari korenie
zosilnieť stať sa silnejším, silným (op. zoslabnúť, oslabnúť) • zosilniť sa: vietor popoludní zosilnel, zosilnil sa • zintenzívnieť • zintenzívniť sa (stať sa intenzívnejším): bolesť zintenzívnela • zmocnieť • spevnieť • zdužieť • zdužnieť (stať sa fyzicky silnejším, mocnejším): dieťa musí po chorobe zmocnieť, spevnieť; vidieť, ako spevnel, zdužel • zmohutnieť: túžba po slobode ešte zmohutnie • zvýšiť sa • zväčšiť sa (op. zmenšiť sa): odpor k jedlu sa ešte zvýšil, zväčšil • vystupňovať sa (stupňovaním zosilnieť): naše úsilie dosiahnuť cieľ sa ešte vystupňuje • rozmôcť sa • narásť: nespokojnosť sa ešte väčšmi rozmohla, narástla • poet. spružieť (Hviezdoslav) • posilniť sa • utužiť sa: naše priateľstvo sa ešte posilnilo, utužilo
zosilniť urobiť silnejším, silným (op. zoslabiť, oslabiť): hliadku treba zosilniť • posilniť • zvýšiť • zväčšiť • upevniť • utvrdiť: posilnenie, zvýšenie autority vlády; zväčšiť, upevniť, utvrdiť svoju moc • zintenzívniť (urobiť intenzívnejším): vojsko zintenzívnilo obranu • umocniť • zmocniť • vystupňovať: dojem ešte umocnila, zmocnila, vystupňovala hudba • zostriť: zostriť triedny boj • intenzifikovať (zosilniť účinnosť niečoho): intenzifikovať prácu, ochranu • spevniť (urobiť pevnejším): hrádzu treba spevniť • stužiť • vystužiť (zosilniť výstužou): (vy)stuženie chodieb
zoskupiť usporiadať, dať do skupiny, do skupín • hovor. zgrupovať: zoskupiť, zgrupovať okolo seba milovníkov poézie • združiť: žiakov združiť do divadelného spolku • zhromaždiť • sústrediť • zohnať (dať dohromady, obyč. v množstve): všetky veci zhromaždil, sústredil na jedno miesto • pozháňať (postupne) • zoradiť • hovor.: zošikovať • zošíkovať (dať do radu, do šíku, do istého útvaru): zoradiť, zošikovať vojakov do trojstupu • zorganizovať: zorganizoval mládež do záujmových krúžkov • odb. usústavniť (uviesť, zaradiť do systému): fakty treba usústavniť • expr.: stlupiť • zhrčiť • zhuknúť • zhluknúť (dať do neusporiadaných skupín): stlupiť, zhrčiť ovce do košiara • preskupiť (znova, inak zoskupiť): preskupenie hráčov
zosmiešňovať robiť niekoho, niečo smiešnym • fraz.: vyvádzať/privádzať na posmech • obracať na posmech: zosmiešňovali ma v očiach kolektívu; rád žartuje, vyvádza, obracia na posmech iných • ironizovať • kniž. satirizovať (zosmiešňovať iróniou, satirou): ironizovať, satirizovať pomery • karikovať • parodizovať • parodovať (zosmiešňovať napodobňovaním): karikovať, parod(iz)ovať prejavy známeho politika • kniž. persiflovať • hovor. blamovať • zahanbovať (zosmiešňovať vyvolávaním trápnej situácie, spôsobovaním pocitu hanby a pod.): často ma blamoval, zahanboval pred celou spoločnosťou • uťahovať si (z niekoho) • posmievať sa (niekomu) • vysmievať sa (z niekoho) • vysmievať (niekoho) • zried.: obsmievať • osmievať (robiť si žarty z niekoho, niečoho, zahŕňať posmechom, výsmechom): uťahovať si, posmievať sa zo spolužiaka; najprv nás vítali a potom vysmievali, o(b)smievali • strápňovať (robiť trápnym): strápňovať sa pred všetkými
zosobášiť sa cirkevne al. úradne sa spojiť do manželského zväzku • uzavrieť manželstvo • hovor. osobášiť sa: zosobášili sa, uzavreli manželstvo v Dóme sv. Alžbety; osobášili sa iba tak narýchlo • vziať sa • zobrať sa: snúbenci sa vzali, zobrali na fašiangy • hovor. pobrať sa: chcú sa pobrať na jar • mať sobáš • mať svadbu • nár. dosvadbiť sa (Dobšinský) • zastar. oddať sa
p. aj oženiť sa, vydať sa
zostrojiť vypracovať plán nejakého mechanizmu a realizovať ho obyč. skladaním častí do jedného celku • skonštruovať: zostrojiť, skonštruovať nový typ automobilu • vyvinúť: odborníci vyvinuli výkonnejší stroj • zmontovať (zostrojiť z hotových súčiastok, častí): zmontovať hodinky, stroj • zostaviť • zložiť (z častí utvoriť vhodný celok): prístroj si zostavil, zložil sám • poskladať (postupne): pásmo poskladali zo starých čísel • hovor.: zmuštrovať • zmajstrovať (ručne zostrojiť): z dreva zmuštrovať, zmajstrovať poličku • zhotoviť • utvoriť (vo všeobecnosti urobiť nejaký útvor) • vytvoriť (tvorivou činnosťou) • vykonštruovať (v myšlienkach, bez reálneho základu): vykonštruované zariadenie
zotrieť 1. trením odstrániť z povrchu (nečistotu, vrstvu niečoho a pod.); takýmto spôsobom niečo očistiť, zbaviť niečoho: zotrieť si rúž z perí; zotrieť tabuľu • pozotierať • postierať (postupne) • utrieť: utrieť prach, pot z čela • poutierať (viacerými pohybmi) • poet. strieť • zried. otrieť: otrela si slzu • expr. zlízať: narýchlo zlízať prach z nábytku • vytrieť (znútra): vytrie smietku z oka • vyutierať (dôkladne): vyutiera zvyšky tekutiny • slang.: zmazať • vymazať: zotrieť, zmazať magnetofónovú pásku; vymazať záznam, nahrávku • vygumovať (gumovaním odstrániť) • zastar. vyradírovať
2. p. zahladiť 2
zoznam spísanie mien, údajov; kniha s takýmito menami, údajmi • index: zoznam žiakov, telefónny zoznam; menný, vecný index • súpis (systematický písomný zoznam): súpis inventára • súpiska (listina obsahujúca zoznam): súpiska hráčov • katalóg (zoznam vecí, osôb usporiadaný podľa istého kritéria): autorský katalóg, katalóg výstavy • inventár (zoznam a opis predmetov patriacich do istého celku): zostaviť inventár • register (abecedný zoznam): podnikový register, register trestov • ukazovateľ: abecedný ukazovateľ • nomenklatúra: prevziať niekoho do nomenklatúry • výpočet • enumerácia: výpočet, enumerácia priestupkov, faktov • evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia • zried. zrkadlo: spovedné zrkadlo
zranenie poškodenie živého organizmu mechanickým zásahom • poranenie: ťažké, vnútorné zranenie, poranenie • úraz (vážnejšie zranenie organizmu): utrpieť úraz • lek. trauma (telesné zranenie)
zraziť 1. prudkým nárazom, úderom spôsobiť, že niečo spadne, že sa niečo oddelí, posunie nadol al. k sebe • zhodiť • strhnúť: zraziť, zhodiť, strhnúť palicou orechy zo stromu; výstrel ho zrazil, zhodil na zem • zvaliť • povaliť (prudkým pohybom): zvaliť, povaliť protivníka na zem • zrútiť (zhora dolu): zrútiť niekoho do priepasti • zmietnuť • zmiesť: zmietol pohár zo stola • kniž. sklátiť: úder ma sklátil na zem • pren. expr. podťať: spadnúť ako podťatý • zroniť • poet. uroniť: víchor zronil konár, uronil kvet • odraziť (nárazom oddeliť al. posunúť dolu): odraziť roh budovy; päsťou odraziť loptu • pozrážať • pozráňať • pozhadzovať • pováľať (postupne, viac vecí)
2. vziať istú časť zo sumy • stiahnuť • strhnúť: zraziť, stiahnuť percentá zo sumy; zrazili, strhli mi to z platu • odrátať • odpočítať: odrátame, odpočítame vám to zo mzdy
zrelý 1. ktorý dozrel • dozretý: zrelé, dozreté ovocie • uzretý • vyzretý: uzretý syr, vyzretý maštaľný hnoj • prezretý (ktorý je za hranicou dozretia): prezreté obilie
2. telesne a duševne vyvinutý • dospelý: je to už zrelá, dospelá žena • dorastený • vyspelý: dorastený, vyspelý mladík • hovor. hotový: správal sa ako hotový chlap
3. umelecky vyhovujúci, vyspelý: zrelý, vyspelý umelec • vyzretý: vyzreté celoživotné dielo • dokonalý (bez chýb): dokonalá báseň
4. hovor. ktorý dosiahol potrebnú úroveň • vhodný: čas zrelý, vhodný na ústup
zriadiť 1. úsilím, uvedomenou činnosťou dosiahnuť konkrétny výsledok al. právnym postupom dať niečomu základ existencie • urobiť • spraviť: v šope si zriadiť, urobiť, spraviť malú dielničku • zhotoviť (obyč. ručne): zhotovili si tu aj lavičky a parkovisko • zariadiť: na poschodí si zariadila ateliér • utvoriť • konštituovať • ustanoviť • založiť (právnym postupom): utvorili, konštituovali tu nové inštitúcie; treba ustanoviť ďalšiu komisiu; založiť múzeum starých remesiel • vybudovať (vo väčšom rozsahu): detský domov vybudovali zo zbierok občanov
2. p. zbiť 3
zriedkavý ktorý sa vyskytuje málokedy (op. častý) • občasný: zriedkavý, občasný dážď • ojedinelý • výnimočný • jedinečný • unikátny (vyskytujúci sa v jednom prípade): zriedkavá, ojedinelá príležitosť; jedinečný, unikátny kus • osamotený • osihotený • izolovaný: osihotený, izolovaný prípad • vzácny • zvláštny • neobyčajný • nezvyčajný • nevídaný • mimoriadny • raritný (ktorý prevyšuje kvalitu): vzácny hosť; neobyčajný, mimoriadny, raritný zjav v literatúre • nemnohý • nepočetný • neobligátny • kniž. sporadický: nemnohé, nepočetné prípady; sporadický výskyt • netypický • nevšedný • kniž. nezvyklý • neobvyklý: má netypické, nevšedné spôsoby; nezvyklé, neobvyklé nápady • exotický • kuriózny: exotická krása, kuriózny prípad • nebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): nebývalý rozvoj • zázračný (veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäť • fraz. jeden z tisíca (veľmi zriedkavý): je to jeden prípad z tisíca • zried. riedky (Krasko)
zrobený vysilený ťažkou, fyzickou prácou; svedčiaci o tom • upracovaný: zrobená, upracovaná žena; zrobené, upracované ruky • vysilený • vyčerpaný • ustatý • unavený • ukonaný (pociťujúci únavu): ustatí stavbári • expr. zmorený • hovor. expr.: skapatý • uťahaný • ukoňovaný: prišiel z práce zmorený, uťahaný • expr.: zodratý • zotročený • zničený • uhrdlovaný • urobený • narobený • dobitý • vyťahaný: zodratý, uhrdlovaný starec; má zničené, dobité dlane • zried. zrobotený (Hrušovský)
zručný ktorý vie prácu vykonávať dobre a rýchlo; svedčiaci o takejto vlastnosti (op. nešikovný) • obratný • šikovný: zručný, obratný, šikovný remeselník • súci • rúči • expr. kaľavný • hovor. akurátny: súca, kaľavná dievčina • schopný • umný: schopné, umné ruky elektrikára • zastar. oberučný: oberučný učeň • zbehlý (ktorý prácu dobre ovláda): zbehlý mechanik • rutinný (remeselne zručný): rutinný výkon, pohyb
zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvu • odvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenie • odrieknuť • odriecť • nedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľub • anulovať: výsledok zápasu anulovali • práv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovať • zlikvidovať • odstrániť • subšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasíroval • odb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviť • skončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikálií • zavrieť • zatvoriť • uzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzku • pozrušovať • poodvolávať • poodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadenia • rozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer
zrýchliť urobiť rýchlejším, rýchlym, zväčšiť rýchlosť niečoho (op. spomaliť): zrýchliť tempo práce • zried. znáhliť • zbystriť: znáhlia, zbystria krok • urýchliť • uskoriť (spôsobiť, že niečo nastane skôr): žatvu treba urýchliť, uskoriť • zdynamizovať (dodať niečomu dynamiku, rýchlosť, účinnosť): zdynamizovať dej • priskoriť • prirýchliť (trocha zrýchliť; odb. zrýchliť rast rastlín): priskoriť, prirýchliť zeleninu
zrýchliť sa stať sa rýchlejším, rýchlym, zväčšiť svoju rýchlosť (op. spomaliť sa) • zrýchlieť: tep sa mu zrýchlil; tlkot srdca zrýchlel • urýchliť sa: vývin rastlín sa urýchlil