Synonymá slova "tŕpä" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 17 výsledkov (1 strana)

  • hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprostákexpr.: chumajchmuľochruňotrpáktruľotrkvastupectupáktupáňkubotrúbapejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavecexpr.: ďuroľoľozadebneneczadubenectĺkmumkomumomumajmumákhlúb (Rázusová-Martáková)hovor. expr. blázonexpr. dilinohovor. expr. šibnutýexpr.: dubová hlavazadebnená hlavaprázdna makovicaexpr. zried. trúd (Zguriška)expr.: debilidiotkreténimbecilpejor. somár: Nebuď somár!pejor.: osolbumbajtrubirohbambuchtrúpľaľoprimitívobmedzenecignorantmamľaschrenozembuchmamelukhovor. pejor.: trdlotrloťulpasbibashotentotšišihrub.: hovädokôňvôlbaransubšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská)šaluga (Jesenská)


    trpák p. hlupák


    pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

    2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

    3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

    4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

    5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

    6. p. hodnotiť


    bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamnýnedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosťnezávažnýnepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumentykniž.: irelevantnýindiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentnézanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chybabezcenný (op. cenný): bezcenná radakniž. efemérnyzried. efemerickýkniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autorvšednýbanálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne rečimalicherný: malicherný sporhovor. expr.: hlúpysprostýsubšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkostidrobnýnepatrnýmalýničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veciprázdnyzbytočný: prázdne gestá, zbytočné starostiexpr. mizerný: trápiť sa pre mizerný grošexpr. smiešny: smiešna hádkaexpr.: troškárskytrochárskyblchárskytrpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetokexpr.: naničhodnýnanič (neskl.)


    drobný 1. ktorý má malé rozmery • malý (op. veľký): drobné, malé zvieratkonepatrnýexpr. maličký (veľmi malý): vysypať na zem drobné, nepatrné, maličké zrnkáminiatúrny: miniatúrne obrázky, miniatúrne rozmeryfiligránsky (drobný a krehký, jemne vypracovaný): filigránske ornamenty v starých kniháchperličkový: perličkové písmo, krajč. perličkový stehútlysubtílnyšťúplyexpr.: šťúplučkýšťúplušký (malý a tenký): útla knižočka veršov; útla, subtílna, šťúpla postavaliliputánsky (i pren.) • expr. trpasličípren. expr., často pejor. piadimužícky: žena liliputánskeho, trpasličieho vzrastu; liliputánsky štátmikroskopickýexpr. drobnohľadný: mikroskopické, drobnohľadné živočíchypren.: myšímyšací (obyč. o zuboch): má drobné, myšacie zúbkydrobčivý (o kroku) • expr.: drobnučkýdrobnulinkýdrobulinkýdrobunkýdrobuškýdrobučkýdrobnuľkýdrobnušký (veľmi al. milo drobný) • zakrpatenýkrpatý: mláďa je zakrpatené, krpaté

    p. aj malý 1

    2. p. bezvýznamný, malý, obyčajný 1, bežný


    malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosťdrobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzynízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnotyneveľkýnevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký platnezreteľnýnebadanýnebadateľnýnevýraznýneviditeľnýminiatúrnymikroskopickýhovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčikúzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzkakrátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrkyplytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jamanedostačujúcinedostatočnýslabýchabýexpr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útechazakrpatenýnedorastenýi expr. krpatýpren. expr.: trpasličípiadimužíckyškriatkovskýkolibričíliliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihyskromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plattesnýobmedzenýstiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnicešťúplyexpr.: šťúplučkýšťúpluškýkniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavuzanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná sumaexpr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsamizivýnepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenienepočetný: malá, nepočetná skupinkabagateľnýblšacíblšíexpr. halierový: bagateľný, blšací, halierový ziskhovor. pomenší: pomenšia izbakoľký-toľkýaký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilieexpr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchyexpr.: pramalýprimalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečoexpr.: maličkýmaličičkýmalinkýmalilinkýmalunkýmalulinkýmalučkýmalučičkýzried. malučenkýnár. malušký

    2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelýpráv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detímladý: mladý vlčiakhrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

    p. aj nedospelý

    3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný


    trpasličí p. bezvýznamný, malý 1


    krpáň expr. nevyvinutý, zakrpatený človek • expr.: trpaslík (človek malej postavy) • zmok (slabý človek) • škrečok (vzrastom malý človek) • chrček (malý, obyč. zlostný človek) • skrčekskrčokpejor.: zakrpateneckrpecchriašteľ (slabý, neduživý človek) • škriatok (malý človek) • nár. žgvor


    trpaslík 1. rozprávková bytosť malého vzrastu • škriatok: lesný trpaslík, škriatokpiadimužíkrarášok: rarášok nosí peniazezmokkniž. gnómexpr. pikulík (Škultéty)

    2. človek značne malej postavy • lilipután (človek mimoriadne malého vzrastu) • expr.: krpáňzakrpatenecexpr., často pejor. piadimužíkpejor. škriatok


    desaťhaliernik desaťhalierová minca • hovor. zastar. al. expr. pätákgroš (drobná minca vôbec): nemal ani päták


    päták 1. p. desaťhaliernik 2. p. peniaz 1


    peniaz 1. kovové platidlo, zried. i bankovka • minca: zbieral zlaté peniaze, minceštátovka (papierový peniaz vydaný štátom): štátovka vysokej hodnotypäták (rakúsko-uhorská minca, hovor. desaťhaliernik al. iná drobná minca) • šesták (rakúsko-uhorská minca, hovor. dvadsaťhaliernik al. iná drobná minca) • zastar. turák (rakúsko-uhorská minca, hovor. expr. drobná minca) • expr.: grošgrajciar: nemám ani groš, ani grajciarzastar. moneta

    2. p. peniaze


    hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

    2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

    3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

    4. p. rovno 9


    vzápätí v nasledujúcej chvíli, v nasledujúcom okamihu • kniž. vzápäť: vzápätí, vzápäť za otcom prišla aj matkahneďihneďokamžite: hneď, ihneď po skúške išli domovbezprostrednetesne: stalo sa to bezprostredne, tesne po Vianociachhneď natohneď zatýmhneď potom: najprv súhlasil, no hneď nato, hneď potom si to rozmyslelzastaráv. zápäť (Zguriška)


    niekoľkokrát vyjadruje opakovanosť deja v neurčitom počte; vyjadruje neurčitú násobenosť stavu, vlastnosti, spôsobu a pod. • niekoľko rázdakoľkokrátdakoľko rázviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: už niekoľkokrát, niekoľko ráz, dakoľko ráz prišla neskoro; viackrát, viac ráz, viacej ráz som ho musel napomenúťniekoľkonásobneviacnásobne: spotreba vody sa niekoľkonásobne, viacnásobne zvýšila; dosiahli niekoľkonásobne, viacnásobne vyššiu produkciuhovor.: párkrátpár rázzopárkrátzopár ráz (naznačuje menší počet opakovanosti deja): (zo)párkrát, (zo)pár ráz mu pomohli v núdzi


    párkrát p. niekoľkokrát


    sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po domfraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätáchšpehovaťsliediťhovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľomstopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt

    2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniupozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšujevšímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracoviskufraz.: nespustiť z očí niekoho/niečonespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)

    3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2


Pozri výraz TŔPÄ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: g95, doa, f38, rod ä, o71, bakã æ ã ã ã, tos, pnw, apb, zvl, va, e90, m, rãƒâ f, jtp
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV