Synonymá slova "tré" v Synonymickom slovníku slovenčiny

mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týrať • trýzniť: mučili, týrali ho bitím • trápiť • moriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladom • expr. katovať • hovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete

2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkami • moriť • súžiť • sužovať: morí, sužuje ho pocit viny • trýzniť • týrať • žrať • zožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosť • expr.: zhrýzať • užierať • rozrývať • katovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušu • hovor. expr.: mordovať • križovať: mordoval, križoval syna hrešením

ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať

obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti • zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťami • unúvať • ustávať • trápiť • expr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkou • unavovať (spôsobovať únavu) • hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovali • namáhať • byť/padnúť zaťažko • byť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažko • expr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho) • kniž. inkomodovať

2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod. • dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nej • nedať pokoj • znepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ich • vtierať sa • vnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje

stíhať 1. usilovať sa dochytiť niekoho • prenasledovať: obzerá sa, či ho dakto nestíha, neprenasleduje • chytať • lapať • honiť • naháňať (často s cieľom uloviť al. potrestať): chytajú, lapajú zver; honia, naháňajú líšku, zlodeja • perzekvovať (vystupovať proti niekomu z pozície moci, obyč. z politických príčin): perzekvovať veriacich

2. nepriaznivo, nepríjemne zasahovať • postihovať • zastihovať: stíha, postihuje, zastihuje nás jedno nešťastie za druhým • prenasledovať • trápiť • sužovať: už roky oblasť prenasleduje sucho; trápia, sužujú ich pohromy • doliehať • expr. prikvačovať: doliehajú na nás, prikvačujú nás choroby

3. p. trestať 1 4. p. nasledovať 2 5. p. stačiť 3

trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať

znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

fištrón p. rozum, hlava 2

hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavou • expr.: kotrba • makovica: tvrdá kotrba, makovica • lebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebku • hovor. pejor.: gebuľa • gigaňa • gegyňa • drgaňa • griňa • grňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grini • pejor.: tekvica • lebeň • lebeňa: dostať po lebeni

2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavu • rozum • um: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na um • intelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemerný • myseľ: bystrá myseľ • mozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozog • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: ten má fifika

3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci²

rozum ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať • um • mozog: mať bystrý rozum, um, mozog; niečo mi prišlo na rozum, na um • intelekt (myšlienkové schopnosti): jeho intelekt je vysoko nad priemerom • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: nemať fifika, nemať chochmes, fištrón • hlava (sídlo rozumu): mať dobrú hlavu • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • myseľ: zamestnáva to jeho myseľ

hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)

húkačka hovor. zariadenie na vydávanie výstražného signálu zvukom • siréna (signalizačné zariadenie s prenikavým zvukom): lodná siréna • klaksón (na motorových vozidlách): klaksóny áut • zastar. trúba: automobilová trúba

rúra zariadenie na pečenie pokrmov • nár. trúba: plynová, elektrická rúra

trúba 1. p. rúra 2. p. hlupák 3. p. húkačka

ručať 1. vydávať hlasné ťahavé zvuky • ryčať: jelene, kravy ručia • expr. zried. rúkať: dobytok rúka • trúbiť (o jeleňoch) • bučať • expr. búkať (vydávať zvuk bú): vôl bučí, búka • húkať (vydávať zvuk hú): ktosi vonku húka • revať (vydávať rev): lev reve • hučať • hukotať (o vode): rieka hučí, hukoce

2. p. plakať

siakať prudko vyrážať vzduch z nosa a tým uvoľňovať hlien • hovor. fúkať (op. smrkať): hlasno siaka, fúka do vreckovky • odfukovať (viac ráz za sebou) • expr. trúbiť: trúbil ako slon

smradiť spôsobovať, robiť, šíriť smrad: smradiť v izbe čpavkom • hrub.: prdieť • bzdieť • bzdúriť • drístať • žart. al. expr.: púšťať • pukať • trúbiť • strieľať (do gatí) (šíriť smrad púšťaním plynov z konečníka) • obyč. expr. kadiť (robiť smrad obyč. dymom, plynom): kadiť, smradiť cigaretou

p. aj fajčiť

šíriť 1. zväčšovať do šírky, zväčšovať priestorový, plošný rozmer • rozširovať: čerstvý vzduch šíri, rozširuje pľúca; voľný strih šiat ju šíri, rozširuje • rozťahovať • rozpínať: kôň rozťahuje, rozpína nozdry

2. robiť všeobecne známym, prijímaným • rozširovať • hlásať: šíriť, rozširovať, hlásať pokrokové myšlienky; hlása, šíri o nás bludy • propagovať (šíriť poznatky o niečom a odporúčať to) • chýriť • rozchyrovať • rozhlášať • rozhlasovať (do okolia): chýrili, rozchyrovali, rozhlášali, rozhlasovali o ňom, že má zlú minulosť • expr.: roznášať • roztrusovať • trúsiť • roztriasať (zlomyseľné, nepravdivé a pod. reči): roznášať, roztrusovať klebety po celom meste; trúsila, roztriasala o susedoch, o rodine samé výmysly • expr.: trúbiť • roztrubovať • vytrubovať: trúbiť, roztrubovať rodinné tajomstvo

3. p. vyžarovať 1

trúbiť 1. vyludzovať zvuky na trúbe: už trúbili na odchod • vytrubovať (opakovane, často): autá na ulici netrpezlivo vytrubovali • expr.: ťukať • tutúkať • húkať: húkať na trúbe

2. p. ručať 1 3. p. hovoriť 1

hra 1. dramatický literárny útvar: televízna hra • dráma (hra s vážnym koncom): historická dráma • činohra (divadelná hra) • kus: klasický kus • komédia • veselohra (hra s humorným zameraním) • fraška (hra s prehnanou a drsnou komikou): antické frašky • vaudeville [vysl. vódvil] (veselohra al. fraška so spevmi a tancami) • tragédia (hra končiaca sa obyč. pádom hlavného hrdinu): moderná tragédia • zastar. trúchlohra

2. šport. úsek setu v tenise • gem

3. p. zábava 1

tragédia 1. dramatický útvar s nezmieriteľným konfliktom (op. komédia): Shakespearove tragédie, francúzska klasická tragédia • zastar. trúchlohra

2. neočakávaná udalosť so zlým zakončením: rodinná tragédia • katastrofa: živelná katastrofa • nešťastie: letecké nešťastie • dráma: prežiť drámu • pohroma: vojnová pohroma • rana • úder: strata otca bol preňho veľký úder • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • kniž.: apokalypsa • kataklizma

3. p. tragika

trúchlohra p. tragédia 1

hrada¹ otesané brvno, obyč. v povale stavby • trám: povalové hrady, trámy • trámec (menšia hrada) • krokva • krokvica (hrada, na ktorej je uložená konštrukcia strechy) • zrub (otesané brvno, obyč. ako súčasť drevenej konštrukcie): drevo na zruby

klada kratší, hrubo okresaný kmeň stromu • brvno: tesať klady, brvná; sedieť na klade, na brvne • zrub (otesané brvno, obyč. ako súčasť drevenej konštrukcie): drevo na zruby • hrada • trám • trámec (okresaný hranatý kmeň, obyč. v povalovej konštrukcii domu): spojná hrada, spojný trám

p. aj hrada¹

hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávať • hromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetko • expr. hromovať • zastar. hriemať (Krčméry) • expr.: brýzgať • harusiť • harušiť • cifrovať • hovor. expr.: šľakovať • bohovať • stobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiš • kliať • preklínať • kniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľaje • expr. zastar. teremtetovať

2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúva • napomínať • vyčítať • dohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli ticho • prekárať: žena ho tresce a prekára • expr.: krstiť • mydliť • kresať • harusiť • harušiť • zvŕtať • hovor. zastar. štrôfať • hrub.: kefovať • ďobať • ďubať • subšt. pucovať • zried. hriakať

3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sa • previňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatike • prestupovať: prestupuje predpisy, zákon

štrôfať p. karhať, hrešiť 2

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1

pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú noc • nár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padá • zried. moknúť: vonku mokne • popŕchať • poprchávať • kropiť • kvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapká • spŕchať • spŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalo • nár. pokropovať • zried. pŕchať (J. Kráľ) • mrholiť • expr.: siholiť • sihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniť • prcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliť • smokliť sa • sopliť • sopliť sa • nár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deň • expr.: osievať sa • sypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď) • expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsilo • expr.: liať • liať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvy • expr.: cediť • cediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilo • hovor. expr.: pľušťať • šústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okien • nár.: ridať sa • cechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dni • expr.: čľapotať • čurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibať • šľahať • prať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

2. p. padať 1

trúsiť sa 1. porov. trúsiť 1 2. p. chodiť 1 3. p. pršať 1

chúlostivý 1. vyznačujúci sa malou odolnosťou, vyžadujúci si zvýšenú starostlivosť, ochranu • hovor. háklivý: chúlostivé, háklivé dieťa; chúlostivá, háklivá odroda viniča • málo odolný • neodolný (op. odolný): málo odolný, neodolný voči zime, mrazu • citlivý • precitlivený • slabý: byť citlivý, precitlivený, slabý na žalúdok; precitlivená pokožka • krehký • expr. cintľavý: krehká, cintľavá rastlina (pren. i o človeku) • kniž. zmäkčilý • expr. pricintľavý (príliš chúlostivý)

2. príliš citlivý (o človeku) • hovor. háklivý • precitlivený: je chúlostivá, háklivá, precitlivená na hrubé reči • nedotklivý (ktorý sa ľahko urazí, ktorý precitlivene reaguje): nedotklivý človek • citlivý • zraniteľný (s veľmi jemnou citlivosťou): citlivá, zraniteľná duša

p. aj precitlivený

3. privádzajúci do pomykova • hovor. háklivý • citlivý • delikátny: otvorene hovoriť o chúlostivej, háklivej, citlivej, delikátnej téme • diskrétny: rozširovať o druhých diskrétne veci • nepríjemný • trápny • kniž. prekérny • expr. ošemetný: nepríjemná, trápna, prekérna, ošemetná situácia

nechutný 1. (o jedle) ktorý nemá dobrú, príjemnú chuť (op. chutný) • nedobrý: nechutný, nedobrý prívarok • zlý • pejor.: hnusný • odporný (ktorý má veľmi nepríjemnú chuť): jedlo bolo na druhý deň už zlé, hnusné, odporné

2. ktorý vzbudzuje odpor, nevôľu, pohoršenie • nepríjemný • nemilý (op. príjemný, milý): nechutné, nepríjemné, nemilé vystupovanie na verejnosti • trápny • mrzutý (vzbudzujúci rozpaky, nevôľu): musí riešiť túto trápnu, mrzutú aféru • nevkusný • negustiózny (svedčiaci o nedostatku vkusu): negustiózny výzor; nevkusné, negustiózne šaty • nesympatický • antipatický • pejor.: odporný • hnusný • protivný • príšerný: nesympatický, antipatický spoločník; viesť odporné, hnusné, protivné reči; odporný, protivný, príšerný zápach • mrzký • škaredý • ošklivý • pejor. ohavný (vzbudzujúci neľúbosť; op. pekný, príjemný): nechutný, mrzký, škaredý čin; sníval sa mi ošklivý, ohavný sen • neslušný • hrubý (vzbudzujúci nevôľu vulgárnosťou a pod.): rozprávať nechutné, neslušné, hrubé žarty

nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec • nesympatický • zastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odporný • protivný • príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu • neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery • obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper • trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne • delikátny • háklivý • chúlostivý • citlivý • expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť • nepohodlný • neželaný • nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou • nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu • nedobrý • nepriaznivý • expr. škaredý • hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit • odpudzujúci • nevábny • odpudivý • ošklivý • mrzký • expr.: hnusný • paskudný • potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota • nevľúdny • neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie • nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie • mrzutý • expr.: sprostý • hlúpy • expr. zastar.: oštarný • obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení • zlý • záporný • kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť • tiesnivý • omínavý • tienistý • tônistý • zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života • expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle • expr.: pálčivý • boľavý • bolestný • bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém • expr. horúci: prežiť horúce minúty • zried. mrkotný (F. Hečko)

trápny p. nepríjemný

impertinencia kniž. urážlivá al. nemiestna smelosť • impertinentnosť • bezočivosť • opovážlivosť: dopustiť sa impertinencie, impertinentnosti • hrubosť • trúfalosť • dotieravosť • hovor. drzosť

opovážlivosť neprimeraná al. nemiestna odvaha • trúfalosť • trúfanlivosť: jeho trúfalosť zaráža • bezočivosť • hovor. drzosť (drzá opovážlivosť): bola to od nej veľká bezočivosť, drzosť • smelosť: doplatil na svoju opovážlivosť, smelosť • kniž. impertinencia

trúfalosť p. impertinencia

jahoda plazivá rastlina s červenými jedlými šťavnatými plodmi; plod tejto rastliny: pestovať jahody • trávnica (jahoda rastúca v tráve)

pieseň 1. krátka hudobná skladba s textom určená na spievanie • pesnička: spievať vianočné piesne, pesničky; skladať tanečné pesničky • song (náladová pieseň sprevádzaná džezovými nástrojmi): černošské songy • šansón (kabaretná al. náladová pieseň): zaspievať šansón, skladateľ šansónov • spievanka (krátka pieseň ľudového pôvodu al. ponáška na ňu) • trávnica (ľudová pieseň tematicky súvisiaca s prácou pri kosení lúk): ťahavé trávnice • kuplet (žartovná pieseň v hudobnej fraške, v kabarete) • šláger • hovor. hit (obľúbená módna pesnička): tanečný šláger, hit • chorál (oslavná zborová pieseň) • uspávanka (pieseň spievaná pri uspávaní dieťaťa; hudobná skladba tohto rázu): spievať uspávanku

2. p. spev 1, 2

trávnica 1. p. pieseň 1 2. p. jahoda

karierista kto bezohľadne robí kariéru • pejor.: šplhúň • šplhavec • štréber: bezcharakterný šplhúň, štréber

štréber p. karierista

liehovina alkoholický nápoj vyrobený destiláciou • alkohol • pálenka • destilát: popíjať liehoviny, destiláty • špiritus (96-percentný alkohol) • hovor.: pálené • tuhé • ostré • tvrdé • túžava • tužina (tuhá pálenka) • hriata • hriate (liehovina varená s prísadami) • hovor.: samohonka • lavórovica (doma vyrobená liehovina) • hovor. expr. strcuľa • hovor. pejor. smradľavica • hovor. zastaráv. al. expr. šnaps • expr. čertovica (Vajanský) • expr. čertovina (Urban) • pijatika • sladké (sladká liehovina) • horké (horká liehovina) • expr.: trúnok • túžoba • besnica (silná liehovina) • ostrica • zastar.: okovitka • kvit • hrub. chľast

trúnok p. liehovina

lúčnatý pokrytý lúkami; bohatý na lúky • lúčinatý: lúčnatý, lúčinatý kraj môjho detstva • trávnatý (bohatý na trávu): trávnaté kopce

trávnatý porastený trávou • zatrávnený • zatrávnatený: trávnaté, zatrávnené ihrisko • pren. zelený: trávnatý, zelený koberec

melancholický ktorý má povahu melancholika al. podlieha melanchólii; svedčiaci o melanchólii; vzbudzujúci melanchóliu • zádumčivý • ťažkomyseľný • kniž. trudnomyseľný • poet. trúchlodumný (Horov): melancholický, zádumčivý, ťažkomyseľný človek; zádumčivá, trudnomyseľná povaha • clivý • smutný • trúchlivý (op. veselý, bujarý): clivé, smutné, trúchlivé myšlienky, piesne • nostalgický (naplnený clivou túžbou za niečím nesplniteľným, vzdialeným): nostalgické spomienky na mladosť • kniž. sladkobôľny (naplnený príjemným pocitom smútku): sladkobôľne verše; sladkobôľne túžby po domove • skľúčený • depresívny (naplnený hlbokým žiaľom): melancholický, skľúčený, depresívny pohľad pacienta • kniž. splínový (naplnený melanchóliou spojenou s nudou): mať splínové dni

trúchlodumný p. melancholický

nešťastný 1. ktorý má pocit vnútornej bolesti, nespokojnosti, smútku až zúfalstva; svedčiaci o tom (op. šťastný, blažený) • smutný • chmúrny: z neúspechu bol nešťastný, smutný; sedel celý smutný, chmúrny; vrhol na ženu nešťastný, smutný pohľad • zronený • zarmútený • skormútený • skľúčený (naplnený žiaľom): zronení, zarmútení pozostalí; skormútené, skľúčené tváre • zúfalý • expr. zdrvený (veľmi nešťastný): zúfalí, zdrvení rodičia • expr. prenešťastný

2. ktorému sa prihodilo niečo zlé, nepriaznivé (op. šťastný) • nešťastlivý: nešťastný, nešťastlivý postihnutý • úbohý • biedny: nešťastné, úbohé siroty; úbohý, biedny ľud • poľutovaniahodný: poľutovaniahodný alkoholik • expr. prenešťastný

3. ktorý má zlý priebeh, zlé následky; ktorý vyvoláva pocit smútku, duševného trápenia (op. šťastný) • neradostný • nepríjemný: prežil nešťastné, neradostné detstvo; boli to nešťastné, nepríjemné chvíle • nepriaznivý (op. priaznivý): nešťastný, nepriaznivý vývin udalostí; nepriaznivá zhoda okolností • čierny: čierny rok • neblahý • zlý (op. dobrý): neblahý, zlý osud; dnes mám nešťastný, zlý deň • osudný • kniž. fatálny (zapríčinený zlým osudom): stalo sa to v tej osudnej chvíli; bol to fatálny omyl • tragický (s veľmi zlými následkami): nešťastný, tragický koniec života; tragická udalosť • trúchlivý (spôsobujúci veľký žiaľ; op. radostný): nešťastná, trúchlivá správa • expr. prenešťastný

smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselý • bezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbeh • ťažkomyseľný • kniž.: trudnomyseľný • trudný • zried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človek • skľúčený • sklesnutý • skleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutý • stiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnená • skormútený • zarmútený • zronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvár • ustaraný • ustarostený • utrápený • užialený • užalostený • nešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastného • rozžialený • rozžalostený • rozsmutnený • zried. bolestiplný • expr.: rozboľavený • rozbolený • rozbolestený • rozbolestnený: rozboľavené srdce • vážny: čakala vážna, bez úsmevu • nár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokom • zarmucujúci • neradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správu • pochmúrny • pošmúrny • bezútešný • kniž.: ponurý • ponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajine • neutešený: neutešené pomery • zádumčivý • clivý • kniž. tklivý • melancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická nálada • sentimentálny • sladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básnička • baladický (smutný ako v balade): baladický príbeh • zúfalý • zlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlas • trpký • bolestný • pren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmev • pren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté oči • kniž. žiaľny • bôľny • žalostný • kniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčka • elegický • trúchlivý • kniž. trúchly: trúchlivé spomienky • svetobôľny • chmúrny • pesimistický • krušný • čierny • expr.: temný • tmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dni • tragický • dramatický: tragický, dramatický koniec • expr. presmutný (veľmi smutný)

trúchlivý p. smutný, nešťastný 3

moc¹ 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládu • pren.: trón • berla • žezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov

2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyv • účinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinok • sila: moc, sila prírody ho uzdravila • pôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť

3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách

stolička 1. kus nábytku s operadlami rozličným spôsobom upravený na sedenie, obyč. pre jedného človeka: kuchynská, pletená stolička; sadnúť si na stoličku • stolec (sedadlo, obyč. bez operadla, kniž. panovnícke kreslo): trojnohý stolec, kniežací stolec • stolica (väčšia stolička): vyrezávaná stolica • kreslo • hovor.: fotel • fotelka (obyč. čalúnené sedadlo s operadlami): sedieť v kresle, vo foteli, vo fotelke • klubovka (hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami): kožená klubovka • ušiak (kreslo so zvýšenými operadlami hlavy): driemať v ušiaku • taburet (nízka, obyč. čalúnená stolička bez operadla): turecký taburet • trón (slávnostné sedadlo panovníka): kráľovský trón • kniž. prestol: kniežací prestol • zastar. legátka (stolička s vyrezávaným operadlom)

2. p. zub

trón 1. p. stolička 1 2. p. moc¹ 1

trýzniť p. trápiť, mučiť 1, 2, týrať

týrať zámerne spôsobovať veľké bolesti telesným al. duševným mučením • trýzniť • mučiť: týrať, trýzniť väzňov; mučiť nevinných • lynčovať (telesne kruto a nezákonne ubližovať, obyč. až na smrť): lynčovať černochov • bičovať (týrať bičom): dal bičovať otroka

p. aj trápiť

mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť sa • trpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskou • súžiť sa • sužovať sa • moriť sa: súžil sa vo väzení • týrať sa • trýzniť sa • zožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspech • expr.: katovať sa • zhrýzať sa • užierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkami • hovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou

namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať sa • vyčerpávať sa • vysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbe • prepínať sa • presiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práci • expr.: trhať sa • ťahať sa • naťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufrom • hovor.: pasovať sa • turbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turboval • laborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeň • expr.: pechoriť sa • mocovať sa • molestovať sa • chamriť sa • chamrať sa • chámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkom • trápiť sa • moriť sa • umárať sa • sužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiu • expr.: katovať sa • lopotiť sa • strháňať sa • krušiť sa • oštarovať sa • oštárať sa • hovor. expr.: mordovať sa • šťaviť sa: šťavil sa pred skúškou • unúvať sa • ustávať sa • expr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďou • nár.: morcovať sa • vrsovať sa • drcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrou • hrub. prdúskať sa

starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa

trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sa • sužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičov • robiť si starosti: robí si starosti so synom • znepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinu • zožierať sa • expr.: zhrýzať sa • hrýzť sa • zjedať sa • užierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevom • umárať sa • mrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrti • hovor.: mordovať sa • krenkovať sa • turbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkosti • kniž.: trudiť sa • zžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou syna • trýzniť sa • mučiť sa • týrať sa • katovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťou • ničiť sa • nivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číš • nár. expr. žuhriť sa (Hronský) • zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)

2. p. namáhať sa

trpieť 1. prežívať, znášať telesné al. duševné utrpenie • kniž. úpieť: nevinne trpia vo väzení; úpieť pod jarmom nadvlády; trpí od bolesti; trpieť duševnými mukami • trápiť sa (duševne): trápil sa pre synovu chorobu; dlho sa preňho netrápila • chorľavieť • chorieť (trpieť chorobou): chorľavie, chorie na pľúca • kniž. strádať (trpieť nedostatok, núdzu): ľud strádal • pykať (trpieť pri znášaní trestu za niečo): pyká za svoje chyby

2. mať priveľa niečoho škodlivého, neželateľného • mať • byť postihnutý: rastliny trpia suchom; trpí nespavosťou, má vysoký tlak; je postihnutý velikášstvom, má komplexy

3. p. obľubovať 4. p. tolerovať

trýzniť sa p. trápiť sa 1, mučiť sa

mučiteľ kto druhému spôsobuje telesné al. duševné utrpenie • trýzniteľ: mučiteľ, trýzniteľ ženského srdca • pejor. katan: po chvíľke týrania jeho katani odišli • kat • trápič • zried. trápiteľ

trápič p. mučiteľ

trápiteľ p. mučiteľ

mučivý ktorý spôsobuje telesné al. duševné muky, utrpenie • trýznivý • týravý: pociťoval mučivý, trýznivý smäd; príval mučivých, trýznivých, týravých spomienok • expr.: zhrýzavý • zhrýzajúci • hryzavý: zhrýzavé, hryzavé myšlienky, pochybnosti • expr.: žeravý • žravý • kniž. žieravý: žeravá, žravá bolesť • kniž.: srdcelomný • srdcervúci: srdcelomný, srdcervúci plač • desivý • strašný: desivé, strašné sny • kniž. zried.: samotrýznivý • sebatrýznivý (mučiaci samého seba): opantala ju samotrýznivá zvedavosť

trýznivý p. mučivý

muky veľká duševná al. telesná bolesť • trápenie • utrpenie • útrapy • trýzeň: ešte nevedel, aké muky, utrpenie, útrapy ho čakajú; muky, trýzeň koncentrákov • kniž.: mučeníctvo • martýrium • martýrstvo (veľké muky): mnohí svätci podstúpili mučeníctvo, martýrium • súženie • poet. súžba: súžba lásky

nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úder • rana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úder • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • nehoda • hovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malér • tragédia • katastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédia • pohroma: vojnová pohroma • dráma: prežiť drámu

2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápení • kliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatba • zlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava) • neúspech • nezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkol • hovor.: smola • pech: má v živote smolu, pech • expr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagy • hovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)

starosť¹ 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiach • ťažkosť: finančné, zdravotné ťažkosti • trápenie • súženie • expr. súžoba • poet. súžba (telesné al. duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžba • hovor. problém: mať problémy so zdravím • bremeno • záťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťaž • ťarcha: striasť sa ťarchy • tieseň: finančná tieseň • tvŕdza: tvŕdza o robotu • bieda: po biede chodí • útrapy: vojnové útrapy • kniž. protivenstvo • nepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemností • expr. klopota: denné klopoty • expr. súra: pomáhať tomu, kto je v súre • expr.: peklo • kalvária • oštara: s autom je len oštara • hovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampoty • expr.: hryzovisko • zhryzovisko: jeho život je stále hryzovisko • hovor. expr. kríž: so ženou mal kríž • kniž. strasť: životné strasti • subšt. trable

2. p. starostlivosť

trápenie telesné al. duševné bolesti; duševný nepokoj spôsobený nefungovaním niečoho: smrť skončila trápenie • útrapy: vojnové útrapy • utrpenie: znášať utrpenie • trýzeň: duševná trýzeň • ťažkosť (obyč. mn. č.): zdravotné ťažkosti • muka (obyč. mn. č.): muky sklamania • súženie: znášať súženie • starosť (obyč. mn. č.): zbaviť sa starostí • mrzutosť (obyč. mn. č.) • skúška (veľké trápenie): prejsť ťažkou skúškou • expr. súžoba • poet. súžba: ľudská súžba • expr.: tortúra • hryzovisko • zhryzovisko: podstúpiť tortúru; jeho život je stále hryzovisko • poet.: hryzoba (Figuli) • hryzota (Hviezdoslav) • expr. kalvária: prežiť kalváriu vyšetrovania • expr. peklo: má doma peklo • pren. očistec • hovor.: trampoty • patálie: každodenné trampoty • hovor. expr.: kríž • opletačky • mordovisko: mať kríž s deťmi; mať pre niekoho opletačky • zastar. obida • arch. trapy • subšt. trable: s autom mám ustavičné trable

trýzeň p. trápenie

nesúvislý 1. ktorý netvorí jednoliaty celok, neprerušenú postupnosť (op. súvislý, nepretržitý) • prerušovaný: nesúvislá, prerušovaná čiara • prerývaný • trhaný • trhavý (op. plynulý): prerývaný plač; trhané, trhavé pohyby • úryvkovitý • útržkovitý • zlomkovitý (s častými prerušeniami): úryvkovitý, útržkovitý, zlomkovitý magnetofónový záznam diskusie • kusý • fragmentárny • kniž. rapsodický (op. ucelený, jednoliaty): kusý, fragmentárny zápis besedy; rapsodický dej filmu • zadŕhavý • zádrhlivý • zádrhľavý (o reči, rečovom prejave) • rozkúskovaný • kniž. diskontinuitný (op. kontinuitný): diskontinuitný proces

2. ktorý nemá vnútornú súvislosť, myšlienkovú nadväznosť (op. súvislý): vyjachtať pár nesúvislých slov • nesústredený (op. sústredený): nesúvislý, nesústredený výklad • roztrieštený (myšlienkovo): nesúvislý, roztrieštený prejav • pren.: zadŕhavý • zádrhový • zádrhlivý • zádrhľavý

neucelený ktorý netvorí úplný, uzavretý celok (op. ucelený) • neúplný • nekompletný (op. celistvý): neucelená, neúplná zbierka známok; neúplné, nekompletné dielo autora • kusý • zlomkovitý • fragmentárny (predstavujúci iba časť celku; op. vyčerpávajúci): kusá, zlomkovitá správa; fragmentárna informácia o priebehu podujatia • nesúvislý • útržkovitý (s prestávkami, medzerami): neucelený, nesúvislý text; nesúvislý, útržkovitý záznam rozhovoru • nejednotný • roztrieštený • rozbitý (op. jednotný, súdržný): nejednotná autorská výpoveď; mať o niečom roztrieštený, rozbitý obraz

neúplný ktorému niečo chýba, ktorý nie je úplný; uskutočnený iba sčasti (op. úplný) • neucelený • nekompletný: neúplné, nekompletné umelecké zbierky; neucelený, nekompletný súbor čísel časopisu • čiastočný (sčasti skončený): nastalo čiastočné zlepšenie (zdravotného stavu) • nedokončený • kniž. torzovitý (op. dokončený): nedokončené, torzovité literárne dielo • kusý • zlomkovitý • úryvkovitý • útržkovitý • kniž. fragmentárny (pozostávajúci z neúplného množstva častí istého celku): kusé, fragmentárne, útržkovité poznámky; zlomkovitá, úryvkovitá správa • medzerovitý (s medzerami): medzerovité vedomosti • eliptický (s vypustením nejakej časti, jednotlivosti): eliptické vety • necelý (op. celý, celkový): zozbierať necelé množstvo exemplárov • polovičatý • polovičný (spolovice uskutočnený): to je iba polovičná pravda; dostal som polovičatú odpoveď • náznakový: náznaková kresba • nedokonalý • nedôkladný • nedôsledný (nie dokonale, do konca uskutočnený; op. dokonalý): nedokonalé spaľovanie plynu; nedôkladný, nedôsledný výskum • obmedzený • oslabený • kniž. oklieštený • pren. okyptený (ktorého počet, šírka a pod. je pre isté obmedzenia menšia ako celkovo možná): mať iba obmedzené, oklieštené práva; družstvo nastúpilo v oklieštenom, okyptenom množstve; hokejové mužstvo hralo neúplné, oslabené

p. aj náznakový

útržkovitý majúci podobu útržku, vyznačujúci sa nesúvislosťou a neucelenosťou • úryvkovitý • nesúvislý: máločo vyrozumela z útržkovitého, úryvkovitého, nesúvislého hovoru rodičov • fragmentárny • torzovitý • zlomkovitý • kniž. úlomkovitý (ktorému chýba nejaká časť, časti): fragmentárne, torzovité literárne pamiatky; zlomkovité, úlomkovité správy • kusý • neucelený • neúplný • medzerovitý: kusé, neucelené poznámky; neúplné, medzerovité vedomosti • rozbitý

opovážlivý ktorý je príliš al. nemiestne odvážny; svedčiaci o prílišnej al. nemiestnej odvahe • trúfalý • trúfanlivý: opovážlivý, trúfalý mladík; trúfalé, trúfanlivé reči • bezočivý • hovor. drzý • kniž. impertinentný (spojený s bezočivosťou až bezohľadnosťou): je to od neho drzé, impertinentné; má bezočivé, drzé vystupovanie; klásť impertinentné otázky • silný (pri negatívnom hodnotení rečového prejavu): použiť opovážlivé, silné slová

smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutky • nebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domu • udatný • kniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovníci • junácky • hrdinský • bohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdce • trúfanlivý • trúfalý • prismelý • priodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievča • pren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkou • mužný • zastar. zmužilý • chlapský • odhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný čin • kniž.: nebojácny • neohrozený • zastar. odvážlivý • hovor. gurážny • expr. srdnatý • pren. expr. prometeovský • pren. expr. zastar. prometejský • expr. čertovský

pás 1. úzky dlhý útvar nejakého materiálu • pruh: úzky pás, pruh papiera, plechu; kožené pásy, pruhy na kufri • expr. pásik: pásik kože • hovor. štráf: všiť do sukne štráf látky • popruh • subšt. gurtňa (pevný pás používaný na upevnenie, nosenie niečoho): niesť skriňu na popruhoch, na gurtniach • štóla (širší pás okolo pliec ako súčasť ženského oblečenia) • krajč. dragún (pás vzadu na kabáte udržujúci fazónu)

2. úzka dlhá časť plochy • pruh: priechod vyznačený pásmi, pruhmi; pásy, pruhy polí • hovor. štráf • expr.: pásik • prúžok • štráfik • hovor. táľ (úzky pás poľa)

3. p. remeň 1 4. p. driek 2

štráf p. pás 1, 2

pásikavý na ktorom sú pásiky, pásy • pásavý • páskavý • páskatý • pásikovaný • páskovaný • pásovaný: pásikavý, pás(k)avý záves; pás(i)kovaný, pásovaný sveter • prúžkovaný • prúžkatý • pruhovaný: prúžkovaný, prúžkatý, pruhovaný ako zebra • hovor.: šráfkovaný • šrafovaný • štráfkatý • štráfkovaný • štráfovaný

pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasák • bača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava) • zastar.: gondáš • kondaš (pastier svíň)

práchnivieť za sucha a za súčinnosti vzduchu sa rozpadať • trúchnivieť • trúchnatieť • trúchnavieť: nábytok na povale práchnivie, trúchnivie; huby v starobe trúchnatejú, práchnivejú • bútľavieť (o stromoch) • hranieť (rozpadať sa od prestátia): látky na skladoch hranejú • tlieť (biologicky sa rozkladať): suché lístie tlie

práchnivý ktorý práchnivie, rozpadáva sa (obyč. o dreve a organických látkach) • spráchnivený • bútľavý: práchnivý, spráchnivený, bútľavý peň • zried. bútly: bútly strom • zhnitý • nahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevo • zotletý: zotleté lístie, zotleté kosti • zastar.: trúchly • trúchnivý • strúchnatený • strúchnivený • kniž. zastar. spuchrený • nár.: dutľavý • dúpnatý • dúpny • poet. zried. práchny (Žáry)

trúchly¹ p. smutný

trúchly² p. práchnivý

trúchnivý p. práchnivý

príjem 1. výsledok hospodárskej al. obchodnej činnosti (op. výdavok): v minulom roku mal veľký príjem • zisk (kladný výsledok podnikania, obchodu): podiel na zisku • dôchodok (obyč. pravidelný príjem): dôchodok z prenájmu pôdy • tržba (príjem z predaja): denná tržba • renta (zisk z vlastníctva pôdy, akcií a pod.): pozemková renta • výnos: ročný výnos z obchodovania • výťažok: čistý výťažok hospodárenia • kniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit

2. p. zárobok, plat

tržba p. príjem 1, zisk 2

výťažok 1. látka získaná vylúhovaním • extrakt: rastlinný výťažok, čajový extrakt • esencia: likérová esencia • výluh: alkoholický výluh • odvar (varením a vylúhovaním získaný výťažok) • farm. tinktúra (liehový, vínny al. vodný výťažok z drog): jódová tinktúra • nespis. tresť

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: výťažok hospodárenia • zisk: predávať so ziskom • výnos: slabé hektárové výnosy • tržba (zisk z predaja): mesačná tržba • kniž. al. hovor. profit: má z toho značný profit

zisk 1. čo bolo nadobudnuté, získané: to neprináša nijaký zisk • úžitok: škody je viac ako úžitku • osoh: materiálny osoh • prospech: mať osobný prospech z niečoho

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: predávať so ziskom • výťažok: výťažok hospodárenia • výnos: vysoké hektárové výnosy • príjem: štátne príjmy • tržba (zisk z predaja): denná tržba • dôchodok (pravidelný zisk): dôchodok vlastníka pôdy • kniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit

rad¹ 1. skupina jednotlivcov al. vecí usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba: rad cvičencov, domov • konvoj • kolóna (dlhý rad, obyč. vozidiel): konvoj, kolóna áut • šík (usporiadaný rad): pochodovať v šíkoch • reťaz (sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse): reťaz detí, motocyklov; reťaz spomienok • špalier (dva rady ľudí lemujúcich cestu, priechod a pod.): prejsť špalierom • zástup (zaradenie jednotlivcov za sebou): vyrovnané zástupy • hovor. front (rad ľudí čakajúcich na niečo): stáť vo fronte na vstupenky do divadla • hovor. šor: postaviť sa do šoru • hovor. expr. štrúdľa: pred štadiónom stojí štrúdľa divákov • pren. had (dlhý rad): had vozidiel

2. p. spoločnosť 2 3. p. množstvo 2 4. p. poradie 5. p. ulica

štrúdľa 1. p. závin 2. p. rad¹ 1

závin múčnik zo zavinutého al. preloženého cesta s rozličnými plnkami: makový, jablkový závin • hovor. štrúdľa (závin z tenkého, lístkového cesta): orechová štrúdľa

smútiť prežívať smútok, byť smutný (op. tešiť sa): smúti za rodinou • žialiť (prežívať veľký smútok, žiaľ): žiali nad stratou syna • kniž. žalostiť (prežívaný smútok, žiaľ obyč. vyjadrovať aj navonok): bedáka, žalostí, že ostane sama • kniž. želieť • kniž. zastar. teskniť: želieť, teskniť nad svojím osudom • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za mladosťou • trúchliť (prežívať smútok za mŕtvym) • clivieť (so smútkom túžiť): clivie za domovom • ľútostiť • ľútiť (preciťovať ľútosť, súcit s dakým, s dačím): ľútostí, ľúti za strateným šťastím • nár. ľútať si (Kálal) • zarmucovať sa (pociťovať zármutok nad niečím): zarmucujú sa, že celý plán stroskotal • kormútiť sa • kniž. rmútiť sa (prežívať pocity smútku a trápenia): Nermúť sa už nad tým! • zried. melancholizovať (byť melancholický, zádumčivý, smutný) • pren.: plakať • nariekať • kvíliť • poet. lkať

trúchliť p. smútiť

smútočný ktorý smúti, ktorého zasiahol smútok, obyč. pri úmrtí, pohrebe niekoho; súvisiaci so smútkom • trúchliaci • smútiaci: smútočná, trúchliaca, smútiaca rodina • pohrebný • zried. nadhrobný: pohrebný sprievod; pohrebná, nadhrobná reč • čierny: obliecť si smútočné, čierne šaty; čierny závoj jej zakrýval tvár

p. aj úmrtný

trúchliaci p. smútočný

srať hrub. 1. zbavovať sa výlučkov • det. al. zjemn. kakať: kakať do plienok • konať veľkú potrebu • mať stolicu • vyprázdňovať sa • vyprázdňovať si črevá • klásť (na kopu) • niž. hovor.: ondiť • ondieť • ondiať • hovor.: špiniť • špintať • expr.: fákať • hnusiť • hrub. sviniť: psy svinia v parku • trúsiť (o vtákoch a zvieratách) • lajniť (o dobytku)

2. p. mrzieť, hnevať

špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinu • znečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkami • poškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínom • hovor. expr.: babrať • zahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltou • expr.: sviniť • špintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincú • expr.: gebriť • kyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľu • expr.: fafrať • fúľať • mazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánky • pejor. cundrať: cundrať si šaty • expr.: čubrať • šubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vode • expr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásť • špintať • hrub. sviniť • vulg. srať: psy špinia v parku • det. kakať • expr.: fákať • hnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvore • trúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na obloky • lajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevá • vyprázdňovať sa

3. p. haniť

trúsiť 1. úmyselne al. mimovoľne po čiastkach nechávať padať niečo drobné, sypké • roztrusovať: trúsiť, roztrusovať smeti, slamu; trúsi múku po kuchyni • rozsýpať: dávaj pozor, rozsýpaš uhlie po schodoch • sypať (nechať padať prúdom): sypať zemiaky, orechy z vreca • roztriasať (trasením): roztriasa perie po celom dvore • roznášať • rozvláčať: vietor roznáša, rozvláča trávu po okolí

2. p. špiniť 2 3. p. šíriť 2

škandál verejný neprístojný, nemiestny výstup: vyvolať škandál • pohoršenie: spôsobiť pohoršenie • pobúrenie • výtržnosť (porušenie verejného poriadku): pouličná výtržnosť • hanba: To je hanba!