Význam slova "tré" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

treba vetná prísl. v min. a bud. so sponou bolo t., bude t. v zápore netreba, nebolo t., nebude t. vyj. potrebu, nevyhnutnosť vykon(áv)ať dej, je potrebné, žiada sa, načim: t. si dávať pozor;
má všetko, čo t.;
bolo ti to t.? na to bude t. viac peňazí;
net. sa prenáhliť;
t. povedať, poznamenať, že ...

● niečoho t. ako soli veľmi;
tak mu t.! zaslúži si to (výraz škodoradosti);
nebolo mu → viac t.

trebárs hovor.

I. čast. vyj. ľubovoľnosť, hoci, hoc aj, bárs: môžeš hľadať t. (aj) do rána;
môžeme ísť t. hneď

II. spoj. podraď. zastaráv. vyj. prípustku, hoci, bárs: necítil zimu, t. vonku bolo chladno

trecí príd.

1. určený na trenie: t. stroj, t-ia miska;
t. rybník;
t-ia plocha pren. príčina sporov

2. založený na trení: tech. t. odpor, t-ia sila

tref -u obyč. mn. m. (žolíková) karta so znakom trojlístka;
t-y kríže

trefne prísl. vhodnejšie výstižne, priliehavo

trefný príd., vhodnejšie výstižný, priliehavý; pohotový: t-á charakteristika;
t-á odpoveď, poznámka;

tréma -y ž. napätie, neistota pred vystúpením na verejnosti ap.: mať, dostať t-u;

trémista -u m. kto máva trému;

trémistka -y -tiek ž.

tremolo -a s. chvejúci sa zvuk pri speve al. pri hre

trenažér -a L -i mn. -y m. zariadenie na výcvik vodičov, pilotov ap.

trend -u m. celkový smer vývinu: stúpajúci, svetový t.;

trendový príd.

tréner -a m. odborník, kt. vedie tréning: futbalový, hokejový t., t. koní;

trénerka -y -riek ž.;

trénerský príd.;

trénerstvo -a s. práca trénera

trenica -e -níc obyč. mn. ž. nezhoda názorov, rozpory: politické, národnostné t-e

trenie -ia s. sila brániaca vzájomnému pohybu dotýkajúcich sa telies: vnútorné t.;
valivé t.;
t. vzduchu

tréning -u m. plánovitá činnosť zameraná na podávanie a zdokonaľovanie šport. výkonov;
hovor. cvičenie vôbec: dvojfázový t.;
chýba mu t. v písaní;

tréningový príd.: t. proces

trenírky -rok, hovor. trenky -niek ž. pomn. krátke ľahké nohavice použ. najmä na šport: bavlnené t.

trénovať nedok.

1. uskutočňovať tréning; tréningom zdokonaľovať; cvičiť: t. beh, rýchlosť, vytrvalo t.;
t. svaly posilňovať

2. tréningom usmerňovať, viesť: t. mužstvo;
venuje sa t-niu mladých

trený príd. vznikajúci trením, miešaním: t-é cesto, t. rokfort

trepáčka -y -čok ž. žena, kt. trepe ľan al. konope (na trlici)

trepaj -a m. expr. tárač, táraj, táradlo;

trepajka -y -jok ž.

trepák -a mn. -ci m. expr. tárač, táraj, trepaj, táradlo;

trepaňa -e ž.

trepanácia -ie ž. lek. otvorenie telovej dutiny preniknutím cez kosť: t. lebky

trepáreň -rne ž. oddelenie závodu na spracúvanie ľanu al. konopí trepaním

trepať -e -ú nedok.

1. prudko kývať, mykať, hádzať, trepotať: t. rukami, nohami, vták t-e krídlami

2. takto udierať, búchať, tĺcť, trieskať: t. päsťou do stola, o stôl;
t. na dvere, na bubon;

3. expr. prudko hádzať, vrhať: t. veci na kopu

4. expr. takto rozbíjať, tĺcť, trieskať: t. taniere, hrnce

5. uvoľňovať vlákno z text. rastlín: t. ľan, konope

6. prudko miešať, šľahať: t. smotanu;
t. cesto;
t. sneh z bielkov

7. expr. vliecť (význ. 2), teperiť, terigať: nebudem to t. nazad

8. expr. tárať: čo to t-š?

● expr. t. → dve na tri;

dok. k 1 – 4, 8 trepnúť -e -ú -pol

// trepať sa

1. mykať sa, hádzať sa, trepotať sa: ryba sa t-e na udici

2. expr. vliecť sa (význ. 2), teperiť sa, terigať sa: t. sa taký kus cesty! kde sa (tam) t-š?!

trepot -u m.

1. trepotanie, trepanie, kývanie: t. krídel

2. expr. buchot, rachot: t. bubnov

trepotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok.

1. trepať (význ. 1): t. krídlami

2. buchotať: t-nie bubnov

// trepotať sa trepať sa (význ. 1): zástava sa t-ce vo vetre

tresčí príd.: t-ia pečeň, t. šalát

tresk

I. cit.

1. napodobňuje zvuk pri náraze, výbuchu ap., bác, bum: vtom t.! vybuchol granát

2. naznač. prudký náraz, bác: t. (hlavou) do stĺpa

II. tresk -u m. treskot, rachot, hrmot: t. hromu, robiť t.;
→ veľký t.

● s t-om-pleskom hrmotne;
bez t-u-plesku v tichosti

treska -y -siek ž. ryba žijúca v severných moriach, zool. Gadus;

treskot -u m. trieskanie, rachot, hrmot: t. pušiek, hromov;
vlak preletel s t-om

treskúci príd. tuhý, krutý: iba v spoj. t. mráz, t-a zima

tresky-plesky iba N a A m. mn. expr. plané reči, táraniny: (to sú len) t., kto by to bral vážne!

dok. tresnúť -e -ú -sol, tresknúť -e -ú -kol: brána t-la, t. hlavou o múr, t. niekomu po brade, t. knihu na stôl;

// trieskať sa expr. udierať sa (význ. 2), búchať sa: t. sa päsťou do čela;

dok. tresnúť sa, tresknúť sa

1. k trieskať sa: t. sa do kolena

2. hovor. zaľúbiť sa, buchnúť sa

trest -u m. odplata za previnenie: zaslúžený t., odpykať si t., byť niekde z t-u;
za t. budeš sedieť doma;
t. odňatia slobody, t. smrti

trestanec -nca m. človek odpykávajúci si trest vymeraný súdom, väzeň;

trestanecký príd.

trestanka -y -niek, trestankyňa -e -kýň ž.;

trešťať -í -ia trešť/-i! nedok.

1. expr. praskať (význ. 2), prašťať: kosti t-ia

2. expr. prenikavo bolieť: hlava mu t-í

3. (o mraze) intenzívne sa prejavovať: mráz t-í;
neos. mrzne, len tak t-í

trestať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! nedok.

1. stíhať trestom, uplatňovať trest na niekom: t. vinníka, prísne t. nedbanlivosť;
byť (viackrát) t-ný

2. odplácať, pomstiť sa: t. vierolomnosť nedôverou;
t. deti pre vinu rodičov

trestne prísl.;

trestnica -e -níc ž. zastar. nápravná ustanovizeň, väznica

trestnoprávny príd. týkajúci sa trestného práva: t-a zodpovednosť, t-e konanie

trestnosť -i ž.: práv. t. činu

trestný príd.

1. týkajúci sa trestania, vymeriavania trestu: t-é opatrenia, t-é oznámenie, konanie;
t-é právo, t. poriadok, t. register

2. zasluhujúci trest: t. čin;
to je t-é

3. určený na trestanie: t-á výprava, t. oddiel;
šport.: t-é body;
t-é strieľanie (v hokeji);

trestuhodne prísl.;

trestuhodnosť -i ž.

trestuhodný príd. zasluhujúci potrestanie: t-á neopatrnosť;

tretí čísl. rad.

1. k 3: t. deň, t-ie dieťa, t-ia možnosť;
t-ia osoba a) práv. kt. nie je účastníkom práv. úkonu b) gram. ten, o kom sa hovorí;
mat. t-ia (od)mocnina;
gram. t. pád datív;
tech. t. rýchlostný stupeň;
hist. T-ia ríša hitlerovské Nemecko;
publ. krajiny t-ieho sveta rozvojové;
t. vek a) staroba b) najstaršia generácia;
prísť o t-ej (hodine);
pol treťa roka 2 a pol

2. v spoj. jeden – druhý – t. vyj. odlišnosť al. vzájomnosť stránok: jeden je veselý, druhý vážny, t. nahnevaný;
jeden sa odvoláva na druhého, druhý na t-ieho

● počuť ho až do t-ích susedov, na t-iu dedinu ďalej, ako treba

tretiačka -y -čok ž.;

tretiacky príd.

tretiak -a mn. -ci m. žiak 3. triedy, 3. ročníka;

tretica -e ž. obyč. v spoj. do t-e do počtu 3: do t-e potešiť niekoho

tretíkrát, tretí raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 3: telefón zvoní už t.

tretina -y -tín ž. čísl. zlom. tretia časť celku, 1/3: t. obyvateľstva, o t-u menej;
prvá t. (hokejového zápasu);

tretinový príd.

treťohorný príd.: t-é vrstvy

treťohory -hôr ž. pomn. geol. obdobie a útvary nasledujúce po druhohorách;

treťoradý príd. menej dôležitý, podradný: vec má (iba) t. význam

treťoročiačka -y -čok ž.

treťoročiak -a mn. -ci m. poslucháč, študent 3. ročníka (vys.) školy;

treťotriedny príd. zaradený do 3. (akostnej) triedy; treťoradý: t. hotel

tretra -y -tier obyč. mn. ž. špeciálna šport. obuv (s klincami na podošvách); klincovky: skokanské, cyklistické t-y

trezalka -y -liek ž. nár. ľubovník

trezor -u/-a m. špeciálne upravená miestnosť al. skriňa na uchovávanie peňazí, cenných predmetov, listín ap.;

trezorový príd.: t. film kt. vznikol v 60. až 80. rokoch a u nás sa do r. 1989 nemohol premietať

demonštrácia -ie ž.

1. hromadné ver. prejavenie (polit.) postoja: masová d. roľníkov;
zorganizovať d-iu proti vojne

2. prejav nesúhlasu: jeho odchod pochopili ako d-iu

3. názorné predvedenie, ukážka: materiál na d-iu výkladu;

demonštrátor -a m. kto názorne predvádza, ukazuje pri ved. výklade, pri vyučovaní

fištrón -u m. hovor. expr.: (ne)mať f. (ne)mať rozum, dôvtip

nátržník -a m. trváca rastlina s rozkonáreným podzemkom a žltými drobnými kvetmi, bot. Potentilla

štráf -u m. hovor. pás (význ. 1, 2), pruh;

štráfik -a m. zdrob.

štráfovane, štráfkovane prísl.

štráfovaný, štráfkovaný príd. hovor. pásikovaný, pruhovaný: š-á košeľa, látka;

štranok, štránok -nku m. hovor. povraz

štréber -a m. pejor. šplhúň, karierista;

štréberka -y -riek ž.;

štréberský príd.;

štrébersky prísl.;

štréberstvo -a s.

štrúdľa -e -dieľ/-dlí ž. hovor.

1. závin

2. expr. rad (význ. 1), zástup: š. áut;

štrúdľový príd.: š-é cesto

tráčik -a/-čka m. zdrob.: detské nohavičky na t-y

tračky, tráčiky -ov m. zdrob.

trám -u m. hrada: povalové t-y;
stav. väzný, spojný t. konštrukčné drevené časti;

trámik -a m. zdrob.

trámový príd.: t-á konštrukcia;

trápenie -ia s. teles. al. duš. utrpenie, útrapy, súženie; starosti: nekonečné t. (v chorobe);
t. s deťmi;
pomáhať si v t-í

□ mať t. trápiť sa

opak. trápievať -a

// trápiť sa

1. teles. al. duš. trpieť; sužovať sa, znepokojovať sa: chorý sa dlho (ne)t-l;
t. sa pre každú maličkosť;
expr. o mňa, o to sa ty netráp! nestaraj

2. expr. vynakladať námahu, (ťažko) pracovať: t. sa s príkladmi, t. sa po celý život;

opak. trápievať sa

trápiť -i nedok. spôsobovať teles. al. duš. utrpenie; sužovať, znepokojovať: hlad, smäd, bolesť ho t-i, t-i ho svedomie;
t. niekoho otázkami;
t. zvieratá týrať, mučiť, trýzniť;

trápne prísl.: t. sa cítiť;

trápnosť -i ž.

trápny príd. spôsobujúci rozpaky, nepríjemný: t-a situácia, otázka, t-e ticho;
si t.;

tráva -y tráv ž.

1. iba jedn. súvislý zelený porast na lúke, pasienku ap. (slúžiaci ako krmivo): hustá, svieža t., ležať v t-e, kosiť, žať t-u;
zelený ako t.

2. steblovitá rastlina tvoriaca prevažnú časť tohto porastu, bot. t-y, novšie lipnicovité Poaceae: odtrhnúť steblo t-y;
lúčna t., viacročné t-y;
morská t. rastlinná výplň čalúnených výrobkov

3. subšt. marihuana: fajčiť t-u

● iron. → počuť t-u rásť;
už na ňom t. rastie už je pochovaný;
žart. nech → psom t. rastie, keď kone podochnú;
→ svetská sláva poľná t.;

tráviaci príd. určený na trávenie, umožňujúci trávenie: odb.: t-e ústroje, t-e šťavy;
t-a sústava súhrn ústrojov na trávenie

opak. trávievať -a

tráviť¹ -i nedok.

1. rozkladať a zažívať potravu v tele: žalúdok mu net-i;
neos. v hore dobre t-i chutí jesť;
fyziol. t-enie biochem. rozklad potravín na jednoduchšie látky

2. prispievať k tomuto procesu: slivovica dobre t-i

tráviť³ -i nedok. jedom usmrcovať: t. hlodavce;
t. sa v zúfalstve

tráviť² -i nedok. prežívať (význ. 1); zdržiavať sa: t. voľný čas čítaním;
t. prázdniny, dovolenku pri vode;

trávnatosť -i ž. k 1

trávnatý príd.

1. zarastený trávou; bohatý na trávu: t. pahorok, t-é ihrisko;
t-é pasienky

2. poľnohosp. patriaci k trávam: t-é rastliny;

trávnica -e -nic ž.

1. ľud. pieseň tematicky súvisiaca s prácou pri kosení lúk: ťahavé t-e, spievať t-e

2. plachta na nosenie trávy

3. druh jahody rastúcej v tráve

trávniček -čka m. zdrob.

trávnik -a m. plocha pokrytá trávou, obyč. umele vysiatou a udržiavanou: hustý t., anglický t., t-y v parku;

trávnikový príd.: t-é trávy;

trávny príd. k 2: t. porast;
poľnohosp. t-e miešanky;

trávovozelený príd. zelený ako tráva: t. odtieň, t. náter

trávový príd.: t-á zeleň;
t-é semeno;

trčať -í -ia nedok.

1. vyčnievať odniekiaľ smerom von: nohy mu t-ia z postele, z vrecka mu t-li peniaze;
expr. kosti mu t-ia je chudý

2. čnieť do výšky, vypínať sa: komíny t-ia do oblohy

3. expr. byť niekde, zdržiavať sa; čakať, postávať: t. doma, t. na stanici do rána;
kde toľko t-í? dokedy tu budeme t.?

4. expr. byť v nejakom položení, väzieť: auto ostalo t. v blate;

● expr. slama mu t-í z topánok, z čižiem je z vidieka

tríbiť, tríbiť sa, správ. cibriť, cibriť sa